Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_74Ek-2390-2021.pdf
PDF · 123.81 KB
Case nature
Subarea
74Ek/2390/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V. N., a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom X. XXX/A, XXX XX V., proti povinnému: R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX X., o vymoženie sumy vo výške XXX,XX Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu voči povinnému podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu z a s t a v u j e. II. Súd súdnemu exekútorovi Mgr. Eva Uhaľová, IČO.: 42005361, so sídlom Exekútorského úradu Štefana Moyzesa 9877/43, 96001 Zvolen, p r i z n á v a náhradu trov exekúcie vo výške 36,00 Eur na úhradu, ktorých zaväzuje oprávneného v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.06.2021 (ďalej len „Návrh“), ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 16.06.2021, domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške XXX,XX Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. P.-N. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok/exekučný titul“). Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2014 a vykonateľnosť dňa 04.05.2014. Oprávnený spolu s Návrhom ďalej súdu predložil Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 23.03.2020, Oznámenie o ukončení starej exekúcie zo dňa 17.06.2020, Zmluvu o postúpení pohľadávok č.1/2012 zo dňa 18.12.2012, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1/2013 zo dňa 15.01.2013, Zmluvu o úvere zo dňa 11.06.2009 a Všeobecné obchodné podmienky pre úver (ďalej len „VOP“) v znení účinnom od dňa 01.01.2009.
2. Konajúci súd následne vo veci 74Ek/2390/2021, IČS.: 6121403978, vydal dňa 23.07.2021 Poverenie č. ECLI:SK:OSBB: 2021:6121403978.1, ktorým dňa 23.07.2021 (ďalej len „Poverenie“) poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora Mgr. Eva Uhaľová, IČO.: 42005361, so sídlom Exekútorského úradu Štefana Moyzesa 9877/43, 96001 Zvolen (ďalej len „súdny exekútor“).
3. V priebehu exekúcie bolo povinnému dňa 10.08.2021 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie č. 302EX 831/21-19 zo dňa 26.07.2021 (ďalej len „Upovedomenie“) s tým, že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie označený ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa 29.07.2021 (ďalej len „Návrh na zastavenie exekúcie“) podaný prostredníctvom právneho zástupcu Združenie na ochranu práv občana - AVES, IČO: 50 252 151, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava (ďalej len „Právny zástupca povinného“) doručil na Exekútorský úrad súdneho exekútora dňa 02.08.2021, ktorý je možné považovať za podanie podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa ust. §61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
4. V Návrhu na zastavenie exekúcie Právny zástupca povinného v krátkosti uvádza, že nakoľko Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava (ďalej len „Poštová banka, a.s.“) ako právny predchodca oprávneného vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru dňa 08.02.2010 trojročná premlčacia doba začala plynúť nasledujúceho dňa, t.j. 09.02.2010, pričom táto premlčacia doba uplynula dňa 09.02.2013. Právny zástupca povinného poukázal na § 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Ďalej Právny zástupca povinného v bode 4. Návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko podľa jeho názoru došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky povinného v prospech niekoľkých ďalších inkasných spoločností. V poslednom 5. bode Návrhu na zastavenie exekúcie Právny zástupca povinného poukazuje na neplatne dohodnutú rozhodcovskú doložku, v čoho dôsledku oprávneným predložený exekučný titul (rozhodcovský rozsudok), ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a meritórne rozhodnúť a z tohto dôvodu nie je podľa názoru Právneho zástupcu povinného možné považovať oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok za spôsobilý exekučný titul.
5. K vyššie uvedenému Návrhu na zastavenie exekúcie podal dňa 05.08.2021 oprávnený Vyjadrenie (ďalej len „Vyjadrenie oprávneného“), ktorý na základe vydaného Poverenia považuje tvrdenia povinného uvedené v Návrhu na zastavenie exekúcie za námietky, ktoré sú pre exekučné konanie bez právneho významu a na ktoré nie je možné v exekučnom konaní prihliadať. Z uvedeného dôvodu oprávnený žiadal v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, aby konajúci súd Návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol.
6. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie,8) k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
7. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 1 ods.1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), v znení účinnom ku dňu 11.06.2009 (t.j. ku dňu podpísania zmluvy o úvere), tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
13. Podľa § 2 písm. a) Zákon o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu 11.06.2009, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.“
14. Podľa § 2 písm. b) č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom do 31.12.2009 , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009, dodávateľ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 54a ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
22. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20100101.html>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
26. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
27. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
28. Vychádzajúc z podaného Návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh exekučný súd považuje za nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor zo Zmluvu o úvere, ktorú uzatvorili právny predchodca oprávneného Poštová banka a.s. a povinný dňa 11.06.2009. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy o úvere tak exekučný súd konštatuje, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy súd vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009, ktorý vymenúval v § 52 ods. 1 konkrétne zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv uzatváraných podľa Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať za taxatívnu; ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. V širšom kontexte je nutné vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy Zákon o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy, ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy a práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/175/2012-118 zo dňa 26. 10. 2012).
29. V danom prípade je nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Zároveň súdu z
jeho rozhodovacej praxe je známe, že poskytovanie úverov na základe takejto zmluvy o úvere je bežnou praxou právneho predchodcu oprávneného. V dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a pristúpil k posudzovaniu toho či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, pričom vzhľadom na § 10 ZoUNEK na tento postup nemá vplyv, že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona.
30. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d). Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných predpisov (najmä podľa zákona č. 224/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01. 01. 2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
31. Podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“
32. Pre úplnosť exekučný súd ešte dopĺňa, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci súdu resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
33. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov.
34. Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci je obsiahnutá v bode 10.2 VOP časť 10.2.2 v nasledovnom znení: ,, Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a] pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b] pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.“
35. Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 11.06.2009 (ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014. V zmysle citovaných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011).
36. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013).
37. Vzhľadom na vyššie uvedené tak exekučný súd konštatuje, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie. Exekučný súd má za to, že písomná forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva resp. doložka bola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených VOP, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol. V prípade rozhodcovskej zmluvy ide o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov však nevyplýva či práve predložené VOP boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. Zároveň oprávnený nepreukázal, že s obsahom VOP povinného aj skutočne oboznámil (najmä s možnosťou neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky). Naopak exekučný súd považuje postup právneho predchodcu oprávneného za neštandardný, keď rozhodcovskú doložku zahrnul do VOP bez toho, aby v zmluve o úvere uviedol aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť obchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa znalosti týchto podmienok dovoláva. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy.
38. Napokon pozornosti exekučnému súdu neuniklo ani to, že v danej veci by rozhodcovská doložka neobstála ani z pohľadu právnej úpravy neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutej v § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za neprijateľné súd považuje to, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v VOP, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok. Spotrebiteľ si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v VOP, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Zároveň je potrebné poukázať na to, že rozhodcovská doložka nedáva na výber obrátiť sa so žalobou na všeobecný súd. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka tak spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a treba ju označiť za neprijateľnú v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009. V tomto smere exekučný súd dáva oprávnenému do pozornosti rozsiahlu európsku judikatúru ako i judikatúru najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky v oblasti ochrany spotrebiteľa pred nekalými podmienkami (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 (R 46/2012), uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 410/2012 zo dňa 30. 01. 2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 3/2012 zo dňa 29. 04. 2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2020 z 30. 03. 2021).
39. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa 10. 10. 2012: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012: „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“
40. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Exekučný súd preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku (z dôvodu, že rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov) v celom rozsahu zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
41. Pokiaľ ide o povinným znesenú námietku premlčania exekučný súd uvádza, že predmetnú vymáhanú pohľadávku bolo vzhľadom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010 možné považovať za premlčanú už v čase podania žaloby na rozhodcovský súd.
42. Zmluva o úvere uzatvorená medzi pôvodný veriteľ Poštová banka a.s. a povinným dňa 11.06.2009 je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi pôvodným veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov ako podnikanie a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide zároveň o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou tak spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné
zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemôže, nakoľko sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
43. Nakoľko sa povinná dostala do omeškania pôvodný veriteľ Poštová banka a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru (pohľadávky) ku dňu 08.02.2010, pričom od nasledujúceho dňa 09.02.2010 začala plynúť podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 09.02.2013. Oprávnený však podľa prvého odseku odôvodenia rozhodcovského rozsudku doručil žalobu na rozhodcovský súd až dňa 23.05.2013, teda takmer štyri mesiace po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy (uvedenú skutočnosť deklaroval oprávnený v časti H) Vyhlásenia a návrh návrhu na vykonanie exekúcie), pri posudzovaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie tak exekučný súd aplikoval ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka. Pri spotrebiteľských zmluvách sa premlčané právo mení na právo fakticky prekludované, s marginálnou výnimkou svojvoľného dobrovoľného plnenia dlžníka či súhlasom dlžníka na zmenu alebo nahradenie premlčaného záväzku novým záväzkom. Primárnym cieľom právnej úpravy (§ 54 a OZ) bolo vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia. V danom prípade pôvodnému oprávnenému, resp. oprávnenému ako jeho právnemu nástupcovi, nič nebránilo uplatniť svoj nárok včas. Z uvedeného tak vyplýva vzhľadom na ust. §54a OZ, že premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu pričom za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie vymáhanie v exekučnom konaní.
44. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu námietku povinného spočívajúcu v námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane oprávneného, exekučný súd vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto uznesenia nepovažoval za potrebné sa s danou námietkou vysporiadať, nakoľko aj bez preskúmania tejto námietky má exekučný súd za to, že sú v predmetnom exekučnom konaní sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
45. Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd konštatuje právny záver, že v tomto exekučnom konaní sú prítomné dôvody, pre ktoré exekúcia musí byť v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavená.
46. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
47. Podľa ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
48. Podľa ust. § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
49. Podľa ust. § 199c ods.1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
50. Podľa ust. § 5 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017, Vyhlášky č. 68/2017 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ( ďalej len „Vyhláška č. 68/2017“ ), exekútorovi patrí odmena za a) výkon exekučnej činnosti: 1. pri exekúcii na peňažné plnenie, 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie.“
51. Podľa ust. § 22 ods.1, Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
52. Podľa ust. § 22 ods.2 Vyhlášky č. 68/2017, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
53. Vo vzťahu k trovám exekúcie súdneho exekútora, súd uvádza, že v danom konaní došlo k zastaveniu exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu tak, ako bolo vyššie uvedené a to, že v danom exekučnom konaní bolo súdom zistené, že námietky povinného uvedené v Návrhu na zastavenie exekúcie spočívajúce v námietke neplatnosti exekučného titulu a v námietke premlčania sú dôvodné. Z uvedeného dôvodu patrí súdnemu exekútorovi podľa ustanovenia §22 ods.2 Vyhlášky č. 68/2017 náhrada paušálnych výdavkov vo výške 30,00 Eur. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty zvyšuje sa jeho náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 197 ods. 2 Exekučného poriadku. Konajúci súd priznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 36,00 Eur, ktoré pozostávajú z náhrady výdavkov exekútora podľa §22 ods.2 Vyhlášky č. 68/2017 vo výške 30,00 Eur a z 20% DPH vo výške 6,00 Eur zo sumy 30,00 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.