Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 247/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca

spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti Andante, spol. s r. o., Nižovec 10, Zvolen, IČO 36 039 578, zastúpenej

advokátom JUDr. Jiřím Machalom, Tulská 35, Zvolen, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Andante, spol. s r. o., o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Andante, spol. s r. o., Nižovec 10,

Zvolen, IČO 36 039 578 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Jiřím

Machalom, Tulská 35, Zvolen, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava IV (ďalej len

„okresný súd“) rozhodol v právnej veci sťažovateľky v procesnom postavení žalobkyne

rozsudkom sp. zn. z 30. júna 2015. Keďže protistrana napadla rozsudok súdu

prvej inštancie odvolaním, vec bola predložená 19. novembra 2015 krajskému súdu.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že v konaní krajského súdu dochádza

k zbytočným prieťahom napriek tomu, že nejde o skutkovo či právne zložitú vec. Vzhľadom

na neprimerane dlhú dobu konania sa domáhala 24. augusta 2018 nápravy podaním

sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu. Predseda krajského súdu v liste

z 15. októbra 2018 vyhodnotil sťažnosť na prieťahy v konaní ako dôvodnú, poukázal

na zaťaženosť krajského súdu a oznámil predpokladaný termín prerokovania a rozhodnutia

veci (1. polrok 2019).

4. Keďže sťažovateľka ku dňu podania ústavnej sťažnosti nemala vedomosť o tom,

že by bol krajský súd vo veci rozhodol, navrhla, aby ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť

na ďalšie konanie a po prijatí o nej nálezom takto rozhodol:

„Základné právo obchodnej spoločnosti Andante, spol. s r. o. so sídlom Nižovec 10,

96001 Zvolen , IČO: 36 039 578 na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Krajskému súdu Bratislava prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Obchodnej spoločnosti Andante, spol. s r. o. so sídlom Nižovec 10, 96001 Zvolen,

IČO: 36 039 578 priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur),

ktoré je jej Krajsky súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Krajsky súd v Bratislave je povinný uhradiť a trovy konania v sume 346,26 € za dva

úkony právnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej

porady s klientom a písomné podanie ústavnej sťažnosti na súd) po 163,33 € a režijný

paušál po 9,80 € za dva úkony právnej na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jiřího

Machalu, Tulská 35, 9001 Zvolen, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Sťažovateľka namieta, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať.

Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom krajského súdu,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g)

].

15. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že ústavná

sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa

predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále

trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. ,

, ).

16. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne

rozhodol pred podaním ústavnej sťažnosti ústavnému súdu podľa

(m. m. ).

17. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil,

že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol uznesením

z 27. júna 2019 a spis vrátil okresnému súdu. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia

ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už krajský súd nemohol porušovať označené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, keďže vo veci rozhodol pred podaním ústavnej

sťažnosti a spis sa nachádza mimo jeho procesnej dispozície.

18. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

19. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky.

20. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

uviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v napadnutom konaní

nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby sa opätovne

obrátila na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2019