Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 304/2019
PDF · 155.22 KB
No categories available
II. ÚS 304/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. októbra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára
(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , zastúpenej advokátom
JUDr. Jánom Kotlíkom, advokátska kancelária, Karloveské rameno 3498/6, Bratislava, vo
veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25 Up 1081/2018
zo 14. júna 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta
2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Jánom
Kotlíkom, advokátska kancelária, Karloveské rameno 3498/6, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „sťažovateľka“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 25 Up 1081/2018
zo 14. júna 2019 (ďalej len „namietané uznesenie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v upomínacom konaní
vedenom pod sp. zn. 25 Up 1081/2018 vydal okresný súd 3. decembra 2018 platobný
rozkaz, ktorým sťažovateľku zaviazal k zaplateniu špecifikovanej sumy s príslušenstvom
žalobcovi. Platobný rozkaz, ktorý okresný súd doručoval na adresu sťažovateľky, prevzala
13. decembra 2018 osoba, ktorú sťažovateľka splnomocnila k preberaniu jej pošty, a to
z dôvodu dlhodobého pracovného pobytu sťažovateľky v zahraničí. Poštovú zásielku
obsahujúcu predmetný platobný rozkaz splnomocnená osoba sťažovateľke odovzdala až
po jej návrate zo zahraničia, a to 19. februára 2019. Následne sťažovateľka okresnému súdu
adresovala odpor proti platobnému rozkazu a súčasne požiadala o odpustenie zmeškania
lehoty pre podanie označeného odporu. Namietaným uznesením okresný súd návrhu
sťažovateľky na odpustenie zmeškania lehoty nevyhovel.
3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka argumentuje, že okresný súd vyznačil
na platobnom rozkaze z 3. decembra 2018 právoplatnosť a vykonateľnosť 14. januára 2019
bez toho, aby si overil, či bol predmetný platobný rozkaz riadne doručený. Sťažovateľka je
toho názoru, že „skutočnosť, že jej suseda neodovzdala, resp. ju včas
neupozornila na súdnu zásielku a to napriek tomu, že Sťažovateľka predpokladala, že tak
urobí, lebo z tohto dôvodu ju aj na preberanie poštových zásielok splnomocnila, je
ospravedlniteľným dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti PR“.
Postup okresného súdu a jeho rozhodnutie, ktorým okresný súd návrhu sťažovateľky
na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu nevyhovel,
považuje sťažovateľka za porušenie svojich v ústavnej sťažnosti označených práv.
4. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd
o jej ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením okresného
súdu, označené rozhodnutie okresného zrušil a vrátil vec sťažovateľky okresnému súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal jej tiež náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Konanie pred ústavným súdom – právna úprava
5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je
podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel
žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá
náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne
neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
9. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho označeného
základného práva zaručeného ústavou a listinou a práva zaručeného dohovorom
namietaným uznesením okresného súdu. V rámci predostretej argumentácie prezentuje svoj
právny názor na hodnotenie skutkového stavu v jej právnej veci a aplikáciu relevantnej
právnej úpravy – ustanovenia § 122 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) zo strany okresného súdu. Sťažovateľka sa
nestotožňuje so záverom okresného súdu, ktorý skutkové okolnosti, a to situáciu týkajúcu sa
doručenia poštovej zásielky obsahujúcej platobný rozkaz zaväzujúci sťažovateľku,
nevyhodnotil ako ospravedlniteľný dôvod opodstatňujúci v jej prípade odpustenie
zmeškania lehoty pre podanie odporu proti uvedenému platobnému rozkazu.
10. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno
považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať
po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).
11. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné
súdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,
podľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako
aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný
súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného
súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani
preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený
skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.
Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť
predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015).
12. Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného uznesenia okresného
súdu sa jeho úloha obmedzila na posúdenie otázky, či sa okresný súd s právne relevantnou
argumentáciou sťažovateľky vysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či má súdom zvolená
interpretácia aplikovanej právnej úpravy ústavnoprávne akceptovateľný charakter.
13. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 11 a 12 odôvodnenia tohto
uznesenia, ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky, pričom sa oboznámil
jednak s obsahom odôvodnenia namietaného uznesenia okresného súdu, ktoré bolo
podkladom pre právny záver o nevyhovení návrhu sťažovateľky na odpustenie zmeškania
lehoty, ako aj s relevantnou právnou úpravou, ktorá bola v právnej veci sťažovateľky
aplikovaná.
14. Podľa § 122 CSP súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo
procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu,
ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť
zmeškaný úkon.
15. Okresný súd v odôvodnení namietaného uznesenia interpretoval dotknuté
ustanovenie Civilného sporového poriadku, keď uviedol, že súd posudzuje dôvod
zmeškania lehoty z hľadiska jeho ospravedlniteľnosti, pričom za ospravedlniteľné možno
považovať rôzne okolnosti, napr. živelnú pohromu, nehodu, úraz, závažné rodinné
komplikácie alebo náhle ochorenie, vždy s podmienkou, že dôsledkom takejto okolnosti
bolo vylúčenie možnosti urobiť úkon. Okresný súd v nadväznosti na predostretú
interpretáciu poukázal na konkrétne skutkové okolnosti v prípade sťažovateľky, ktorá
splnomocnila z dôvodu dlhodobej neprítomnosti preberaním zásielok inú osobu (susedu),
ktorá síce zásielku s platobným rozkazom prevzala, no bezodkladne o nej sťažovateľku
neinformovala. Okresný súd konštatoval, že udelením plnej moci k preberaniu zásielok inej
osobe si sťažovateľka mala byť vedomá toho, že sa prevzatím zásielky splnomocnenou
osobou táto zásielka považuje za doručenú a tiež vedomá si následkov, ktoré sú s doručením
zásielky spojené. Okresný súd tak uzavrel, že sťažovateľka vo svojej situácii nebola
vylúčená z možnosti podať odpor proti platobnému rozkazu z nepredvídateľných dôvodov,
resp. z dôvodu zásahu vyššej moci. Sťažovateľkou prezentované skutočnosti okresný súd
vyhodnotil tak, že ich nemožno považovať za ospravedlniteľné dôvody a jej návrhu
na odpustenie zmeškania lehoty nevyhovel.
16. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia namietaného uznesenia okresného súdu, ako
aj z citovanej relevantnej právnej úpravy, ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo svojom
rozhodnutí poskytol sťažovateľke náležitú odpoveď na ňou predostretú otázku. Okresný súd
sťažovateľke primerane vysvetlil podstatu aplikovanej právnej úpravy, kde poukázal na to,
že ospravedlniteľné dôvody pre odpustenie zmeškania lehoty musia mať taký charakter, že
bez ďalšie vylúčia dotknutý subjekt z možnosti uskutočniť požadovaný úkon. Okresný súd
v okolnostiach prípadu sťažovateľky uzavrel, že sťažovateľka zdržiavajúca sa v zahraničí
pravidelne k preberaniu zásielok splnomocnila inú osobu, ktorá mala možnosť ju o zásielke
informovať, a že tak v skutočnosti neurobila, ešte nemožno považovať za ospravedlniteľný
dôvod pre odpustenie zmeškania lehoty. Inými slovami, sťažovateľka mohla a mala
predvídať, že jej môže byť doručená aj úradná zásielka, na ktorú je možné reagovať len
v určenej lehote, a bolo v jej možnostiach splnomocniť k preberaniu svojich zásielok
spoľahlivú osobu a túto súčasne inštruovať takým spôsobom, aby sa predmetné zásielky
dostali v prípade potreby do dispozície sťažovateľky. Vytvoriť takéto podmienky
sťažovateľke nebránila žiadna vyššia moc. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd
hodnotí odôvodnenie namietaného uznesenia okresného súdu ako ústavne konformné,
keďže ho považuje za vyčerpávajúce, bez zjavných logických protirečení, plne
zodpovedajúce kritériám stanoveným pre kvalitné odôvodnenie rozhodnutí všeobecných
súdov judikatúrou ústavného súdu a súčasne neodporujúce zmyslu a podstate aplikovanej
právnej úpravy.
17. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto
rozhodnutia ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú
a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol.
18. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľky
potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. októbra 2019
predsedníčka senátu