Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 304/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. októbra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára

(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej advokátom

JUDr. Jánom Kotlíkom, advokátska kancelária, Karloveské rameno 3498/6, Bratislava, vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a podľa Listiny základných práv a slobôd a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

zo 14. júna 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Jánom

Kotlíkom, advokátska kancelária, Karloveské rameno 3498/6, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „sťažovateľka“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 14. júna 2019 (ďalej len „namietané uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v upomínacom konaní

vedenom pod sp. zn. vydal okresný súd 3. decembra 2018 platobný

rozkaz, ktorým sťažovateľku zaviazal k zaplateniu špecifikovanej sumy s príslušenstvom

žalobcovi. Platobný rozkaz, ktorý okresný súd doručoval na adresu sťažovateľky, prevzala

13. decembra 2018 osoba, ktorú sťažovateľka splnomocnila k preberaniu jej pošty, a to

z dôvodu dlhodobého pracovného pobytu sťažovateľky v zahraničí. Poštovú zásielku

obsahujúcu predmetný platobný rozkaz splnomocnená osoba sťažovateľke odovzdala až

po jej návrate zo zahraničia, a to 19. februára 2019. Následne sťažovateľka okresnému súdu

adresovala odpor proti platobnému rozkazu a súčasne požiadala o odpustenie zmeškania

lehoty pre podanie označeného odporu. Namietaným uznesením okresný súd návrhu

sťažovateľky na odpustenie zmeškania lehoty nevyhovel.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka argumentuje, že okresný súd vyznačil

na platobnom rozkaze z 3. decembra 2018 právoplatnosť a vykonateľnosť 14. januára 2019

bez toho, aby si overil, či bol predmetný platobný rozkaz riadne doručený. Sťažovateľka je

toho názoru, že „skutočnosť, že jej suseda neodovzdala, resp. ju včas

neupozornila na súdnu zásielku a to napriek tomu, že Sťažovateľka predpokladala, že tak

urobí, lebo z tohto dôvodu ju aj na preberanie poštových zásielok splnomocnila, je

ospravedlniteľným dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti PR“.

Postup okresného súdu a jeho rozhodnutie, ktorým okresný súd návrhu sťažovateľky

na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu nevyhovel,

považuje sťažovateľka za porušenie svojich v ústavnej sťažnosti označených práv.

4. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

o jej ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného

práva na súdnu ochranu podľa a podľa listiny a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením okresného

súdu, označené rozhodnutie okresného zrušil a vrátil vec sťažovateľky okresnému súdu

na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal jej tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Konanie pred ústavným súdom – právna úprava

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je

podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel

žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá

náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne

neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

9. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho označeného

základného práva zaručeného a listinou a práva zaručeného dohovorom

namietaným uznesením okresného súdu. V rámci predostretej argumentácie prezentuje svoj

právny názor na hodnotenie skutkového stavu v jej právnej veci a aplikáciu relevantnej

právnej úpravy – ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) zo strany okresného súdu. Sťažovateľka sa

nestotožňuje so záverom okresného súdu, ktorý skutkové okolnosti, a to situáciu týkajúcu sa

doručenia poštovej zásielky obsahujúcej platobný rozkaz zaväzujúci sťažovateľku,

nevyhodnotil ako ospravedlniteľný dôvod opodstatňujúci v jej prípade odpustenie

zmeškania lehoty pre podanie odporu proti uvedenému platobnému rozkazu.

10. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

11. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné

súdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z ,

podľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako

aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a ). Ústavný

súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

12. Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného uznesenia okresného

súdu sa jeho úloha obmedzila na posúdenie otázky, či sa okresný súd s právne relevantnou

argumentáciou sťažovateľky vysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či má súdom zvolená

interpretácia aplikovanej právnej úpravy ústavnoprávne akceptovateľný charakter.

13. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 11 a 12 odôvodnenia tohto

uznesenia, ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky, pričom sa oboznámil

jednak s obsahom odôvodnenia namietaného uznesenia okresného súdu, ktoré bolo

podkladom pre právny záver o nevyhovení návrhu sťažovateľky na odpustenie zmeškania

lehoty, ako aj s relevantnou právnou úpravou, ktorá bola v právnej veci sťažovateľky

aplikovaná.

14. Podľa súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo

procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu,

ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť

zmeškaný úkon.

15. Okresný súd v odôvodnení namietaného uznesenia interpretoval dotknuté

ustanovenie , keď uviedol, že súd posudzuje dôvod

zmeškania lehoty z hľadiska jeho ospravedlniteľnosti, pričom za ospravedlniteľné možno

považovať rôzne okolnosti, napr. živelnú pohromu, nehodu, úraz, závažné rodinné

komplikácie alebo náhle ochorenie, vždy s podmienkou, že dôsledkom takejto okolnosti

bolo vylúčenie možnosti urobiť úkon. Okresný súd v nadväznosti na predostretú

interpretáciu poukázal na konkrétne skutkové okolnosti v prípade sťažovateľky, ktorá

splnomocnila z dôvodu dlhodobej neprítomnosti preberaním zásielok inú osobu (susedu),

ktorá síce zásielku s platobným rozkazom prevzala, no bezodkladne o nej sťažovateľku

neinformovala. Okresný súd konštatoval, že udelením plnej moci k preberaniu zásielok inej

osobe si sťažovateľka mala byť vedomá toho, že sa prevzatím zásielky splnomocnenou

osobou táto zásielka považuje za doručenú a tiež vedomá si následkov, ktoré sú s doručením

zásielky spojené. Okresný súd tak uzavrel, že sťažovateľka vo svojej situácii nebola

vylúčená z možnosti podať odpor proti platobnému rozkazu z nepredvídateľných dôvodov,

resp. z dôvodu zásahu vyššej moci. Sťažovateľkou prezentované skutočnosti okresný súd

vyhodnotil tak, že ich nemožno považovať za ospravedlniteľné dôvody a jej návrhu

na odpustenie zmeškania lehoty nevyhovel.

16. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia namietaného uznesenia okresného súdu, ako

aj z citovanej relevantnej právnej úpravy, ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo svojom

rozhodnutí poskytol sťažovateľke náležitú odpoveď na ňou predostretú otázku. Okresný súd

sťažovateľke primerane vysvetlil podstatu aplikovanej právnej úpravy, kde poukázal na to,

že ospravedlniteľné dôvody pre odpustenie zmeškania lehoty musia mať taký charakter, že

bez ďalšie vylúčia dotknutý subjekt z možnosti uskutočniť požadovaný úkon. Okresný súd

v okolnostiach prípadu sťažovateľky uzavrel, že sťažovateľka zdržiavajúca sa v zahraničí

pravidelne k preberaniu zásielok splnomocnila inú osobu, ktorá mala možnosť ju o zásielke

informovať, a že tak v skutočnosti neurobila, ešte nemožno považovať za ospravedlniteľný

dôvod pre odpustenie zmeškania lehoty. Inými slovami, sťažovateľka mohla a mala

predvídať, že jej môže byť doručená aj úradná zásielka, na ktorú je možné reagovať len

v určenej lehote, a bolo v jej možnostiach splnomocniť k preberaniu svojich zásielok

spoľahlivú osobu a túto súčasne inštruovať takým spôsobom, aby sa predmetné zásielky

dostali v prípade potreby do dispozície sťažovateľky. Vytvoriť takéto podmienky

sťažovateľke nebránila žiadna vyššia moc. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd

hodnotí odôvodnenie namietaného uznesenia okresného súdu ako ústavne konformné,

keďže ho považuje za vyčerpávajúce, bez zjavných logických protirečení, plne

zodpovedajúce kritériám stanoveným pre kvalitné odôvodnenie rozhodnutí všeobecných

súdov judikatúrou ústavného súdu a súčasne neodporujúce zmyslu a podstate aplikovanej

právnej úpravy.

17. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto

rozhodnutia ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú

a ako takú ju podľa odmietol.

18. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľky

potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2019

predsedníčka senátu