Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 106/2019
PDF · 236.49 KB
No categories available
IV. ÚS 106/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2019
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov
Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, narodeného , , zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Heydukova 12, Bratislava, v mene ktorej koná
advokát a konateľ JUDr. Jakub Mandelík, PhD., ktorou namietal porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 4 Pv 338/18/1105 z 12. júla 2019 a vyrozumením
Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k. 1 KPt 507/19/1100-5 z 28. augusta 2019, a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti a skutkový stav
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , narodeného
, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
, ktorou namietal porušenie svojich základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“)
sp. zn. 4 Pv 338/18/1105 z 12. júla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresnej
prokuratúry“) a vyrozumením Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská
prokuratúra“) č. k. 1 KPt 507/19/1100-5 z 28. augusta 2019 (ďalej aj „napadnuté podanie
krajskej prokuratúry“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 14. augusta 2018 v čase
približne o 12.10 h došlo v mestskej časti ,
ceste 1/2 triedy, pred rodinným domom č. k dopravnej nehode medzi motocyklom
zn. Yamaha FZ 100 s evidenčným číslom vozidla , ktorý viedol sťažovateľ,
a vľavo odbočujúcim osobným motorovým vozidlom zn. BMW radu 7 s evidenčným číslom
vozidla vodiča . Pri dopravnej nehode utrpel
sťažovateľ mnohopočetné závažné poranenia, v dôsledku ktorých bol ústavne
hospitalizovaný a musel sa podrobiť komplikovanej a bolestivej liečbe. Uznesením
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V (ďalej len „okresné riaditeľstvo“)
ČVS: ORP-768/1-VYS-B5-2018 z 28. mája 2019 bolo trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1
písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Trestný poriadok“) zastavené, keďže skutok nie je trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci. Proti rozhodnutiu okresného riaditeľstva podal sťažovateľ sťažnosť,
o ktorej rozhodla okresná prokuratúra napadnutým uznesením tak, že sťažnosť sťažovateľa
zamietla ako nedôvodnú. Následne sťažovateľ požiadal návrhom z 30. júla 2019 Generálnu
prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), aby prešetrila
procesný postup okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry. V nadväznosti na tento
návrh sťažovateľa krajská prokuratúra prešetrila postup orgánov činných v trestnom konaní
a vo vyrozumení č. k. 1 KPt 507/19/1100-5 z 28. augusta 2019 dospela k záveru, že údajne
„... sa dozorový prokurátor riadne a podrobne vysporiadal s podstatnými námietkami
uvedenými vo Vašej sťažnosti.“. Sťažovateľ nesúhlasil ani so závermi krajskej prokuratúry,
a preto podal ústavnú sťažnosť.
3. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti tvrdí, že mu nie je možné pričítať hlavnú
zodpovednosť za vznik dopravnej nehody len preto, že sa v rozhodnom čase pohyboval
vyššou rýchlosťou. Ani prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti sťažovateľom samo
osebe neodôvodňovalo záver, že k vzniku dopravnej nehody došlo iba jeho zavinením.
Vyššia rýchlosť motocykla nezbavovala druhého vodiča odbočujúceho
vľavo povinnosti dať prednosť v jazde sťažovateľovi.
4. Vo vzťahu k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy sťažovateľ zdôrazňoval, že okresná
prokuratúra a ani krajská prokuratúra podľa neho vôbec nereagovali na jeho námietky
a nedali ani len stručnú odpoveď na jeho výhrady k zastaveniu trestného stíhania.
Napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry, resp. napadnuté podanie krajskej prokuratúry
preto považuje za nepresvedčivé a arbitrárne. Sťažovateľ uvádza, že si je vedomý, že nemá
nárok, aby sa viedlo trestné stíhanie proti konkrétnej osobe, a trestnoprávny vzťah sa kreuje
medzi páchateľom a štátom. Pokiaľ sa ale začalo trestné stíhanie, v ktorom má sťažovateľ
postavenie subjektu trestného konania spolu s oprávneniami podľa Trestného poriadku,
je jeho právom, aby sa podaným opravným prostriedkom riadne zaoberali príslušné orgány.
5. Vo vzťahu k porušeniu čl. 48 ods. 1 ústavy sťažovateľ uviedol, že ak existujú
pochybnosti o vinníkovi dopravnej nehody, má byť podaná obžaloba a len súdy rozhodnú
o vine, resp. nevine obžalovanej osoby. Keďže okresná prokuratúra v konečnom dôsledku
zastavila trestné konanie a znemožnila všeobecnému súdu, aby rozhodol vo veci, sťažovateľ
sa domnieva, že napadnutým rozhodnutím bolo porušené aj jeho základné právo
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.
6. Sťažovateľ uvádza, že napriek procesnej neprípustnosti opravného prostriedku
podal návrh na generálnej prokuratúre na preskúmanie napadnutého uznesenia okresnej
prokuratúry. Vzhľadom na túto okolnosť zároveň požiadal ústavný súd, aby sa vysporiadal
s prípustnosťou ním podanej ústavnej sťažnosti (a teda aj podmienkami ústavného
prieskumu) proti rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní vydaným
pred vznesením obvinenia za situácie, keď po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov
podľa Trestného poriadku nemá sťažovateľ ako poškodený k dispozícii už žiaden
mimoriadny opravný prostriedok.
7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo , , bytom
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyrozumením Krajskej
prokuratúry Bratislava zo dňa 28.8.2019, č. 1 KPt 507/19/1100-5, porušené bolo.
2. Základné právo , , bytom
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 12.7.2019, č. k. 4 Pv 338/18/1105, porušené
bolo.
3. Zrušuje vyrozumenie Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 28.8.2019,
č. 1 KPt 507/19/ 1100-5.
4. Zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 12.7.2019,
č. k. 4 Pv 338/18/1105 a vec jej v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
5. Sťažovateľovi , , bytom
priznáva náhradu trov konania vo výške 415,51 EUR, ktorú sú povinní
zaplatiť spoločne a nerozdielne Okresná prokuratúra Bratislava V a Krajská prokuratúra
Bratislava právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
12. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom
prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2
zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
15. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
16. Podľa § 157 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu
na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 157 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť
rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom
konania.
17. Podľa § 15 ods. 5 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej
premávke“) vodič nesmie predchádzať, ak vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie
o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno predísť vpravo podľa odseku 1, prípadne
ak ho nemožno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu vyznačenom na vozovke v tom
istom smere jazdy.
18. Podľa § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke pred odbočovaním a počas
odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní
nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú
opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú
opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.
III.
Ústavnoprávne východiská a posúdenie veci ústavným súdom
19. Podstatou námietok sťažovateľa bolo jeho tvrdenie, že okresná prokuratúra
neodpovedala adekvátne na jeho otázky týkajúce sa trestnej zodpovednosti
, a tým mala porušiť jeho základné právo na inú právnu ochranu. Rovnako mala
porušiť jeho základné právo na zákonného sudcu, pretože iba súd môže rozhodnúť o vine,
resp. nevine obžalovanej osoby, ale v tomto prípade nemohol, lebo okresná prokuratúra
v danej veci nepodala obžalobu.
20. Do obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
patrí aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia orgánu činného
v trestnom konaní (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06,), t. j. na také
odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom takejto právnej ochrany. Ústavný súd na tomto
mieste zároveň pripomína, že štátny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
21. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytnutie ochrany len v tých
prípadoch, ak porušenie procesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené zákonmi,
by znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných ústavou
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (IV. ÚS 287/04).
Skutkové alebo právne závery orgánu činného v trestnom konaní môžu byť predmetom
kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené
alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň
by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (II. ÚS 58/98, I. ÚS 13/00,
22. Účelom základného práva priznaného podľa čl. 48 ods. 1 ústavy je zabezpečiť,
aby ochranu v konaní pred súdom poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci,
ktorá má právomoc o veci konať, a aby túto ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol
sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný (m. m. II. ÚS 87/01).
III.A K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy napadnutým
uznesením okresnej prokuratúry
23. Okresná prokuratúra v napadnutom uznesení uviedla nasledujúce závery týkajúce
sa predmetnej dopravnej nehody: «Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej
nehody medzi osobným motorovým vozidlom BMW 7451i ev. č. a motocyklom
Yamaha FZS 1000 ev. č. je možné konštatovať, že pri tejto konkrétnej dopravnej
nehode sú týmito prvkami:
- z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča motocyklu (počiatočná
rýchlosť jazdy motocyklu [v rozsahu (84,2 ± 102,9) km/h], ktorá bola vyššia, ako je
maximálna dovolená rýchlosť jazdy v uvedenom úseku (50 km/h, pozn.), pričom v dôsledku
vytvorenia kolíznej situácie vodičom vozidla BMW vodič motocyklu buď úmyselne „položil“
motocykel na vozovku, resp. vodič motocyklu v dôsledku prudkého brzdenia vzhľadom
na rýchlosť jazdy motocyklu stratil stabilitu, v dôsledku čoho padol motocykel na vozovku,
pričom šúchajúci sa motocykel narazil do vozidla BMW);
- z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča vozidla
BMW(vodič vozidla BMW začal odbočovať doľava v čaše, keď bolo vozidlo BMW
predchádzané motocyklom, čím vozidlo BMW vytvorilo vodičovi motocyklu kolíznu situáciu
vzhľadom na skutočnú rýchlosť jazdy motocyklu)...
Na základe analýzy vyššie uvedených dôkazov (najmä svedecké výpovede, znalecké
posudky a odborná analýza, pozn.) a zohľadnení technického posúdenia príčin dopravnej
nehody mám za to, že možné vyvodiť nasledovné závery:
- vodič pred odbočením dal znamenie o zmene smeru jazdy,
- vozidlá idúce za vozidlom zn. BMW potom čo dalo znamenie o zmene smeru jazdy
vľavo spomalili a potom aj zastavili, následne toto vozidlo začalo odbočovať,
- svedkovia zaregistrovali motocyklistu až po náraze do vozidla BMW,
- vodič - motocyklista svedka , ktorý viedol
vozidlo Audi najskôr predbehol, následne ho svedok videl stáť pri stánku
v blízkosti zastávky v , ktorý sa nachádza v blízkosti kaštieľa (miesta stretu),
svedok následne išiel za vozidlom značky BMW,
- keď bolo odbočujúce vozidlo BMW potom ako dalo smerovku, zastavilo a začalo
odbočovať vľavo ku kaštieľu už v protismernom pruhu, tak bolo počuť silný zvuk motorky,
- podľa zvuku motorky, jej pred nehodou poslednej známej polohy popísanej svedkom
(pri novinovom stánku) a znalcom ustálenej skutočnej rýchlosti motocyklista
z uvedeného miesta do miesta stretu značne akceleroval,
- motocyklista začal predbiehať kolónu motorových vozidiel,
niektorých už stojacich za vľavo odbočujúcim motorovým vozidlom BMW,
- motocyklista pri zareagovaní na odbočujúce vozidlo BMW už na toto nedokázal
adekvátne brzdením prípadne úhybným manévrom reagovať, práve pre jeho skutočnú
rýchlosť,
- vozidlo BMW nevytvorilo vodičovi motocyklu z technického hľadiska prekážku
náhlu, iba kolíznu situáciu vzhľadom na skutočnú rýchlosť jazdy motocyklu (značne vyššiu
ako bola povolená).»
24. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti akcentuje čiastkové závery vykonaného
dokazovania v predmetnom trestnom konaní iba vo vzťahu k nesprávnej technike jazdy
vodiča BMW. Bez ohľadu na svoje vlastné pochybenia opakovane zdôrazňuje, že vodič
mal zákonnú povinnosť nezačínať odbočovací manéver v čase, keď už bol
predchádzaný, a bol objektívne povinný sa presvedčiť a mal subjektívne možnosť zistiť,
že ak začne vykonávať odbočovací manéver, poruší § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke.
Vzhľadom na už citované zhrnutie dôkazov v napadnutom uznesení okresnej prokuratúry
takéto zjednodušovanie v danom prípade nemôže obstáť. Ústavný súd konštatuje, že záver
okresnej prokuratúry o tom, že vo veci nebolo preukázateľné spáchanie trestného činu,
celkom zjavne a jednoznačne vyplýva zo skutkového stavu uvedeného v odôvodnení
napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry. Už uvedené citácie napadnutého uznesenia
okresnej prokuratúry poskytujú kontext, v ktorom vyznieva argumentácia sťažovateľa
v jeho ústavnej sťažnosti nepresvedčivo a účelovo. Z podrobne zdokumentovaného deja
dopravnej nehody je totiž zrejmé, že hoci sa pochybení dopustili obaja účastníci dopravnej
nehody, nebolo možné uzavrieť, že by v danom prípade bola splnená objektívna stránka
skutkovej podstaty príslušného trestného činu [ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2
písm. a) Trestného zákona, pozn.].
25. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj ustálený názor, podľa ktorého
do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka
na rozhodnutie v súlade s jeho právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní. Obsahom
základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je ani záruka,
že rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní bude spĺňať očakávania a predstavy
strany v konaní (m. m. IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07, I. ÚS 253/2019).
26. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu
ústavný súd v prvom rade podotýka, že prvým predpokladom naplnenia tohto základného
práva je konanie na zákonnom súde, teda na súde, ktorý je podľa zákona vecne a miestne
príslušný rozhodovať v konkrétnej veci. Až po naplnení podmienky zákonného súdu možno
hovoriť o základnom práve na zákonného sudcu. Ak preto v predmetnom trestnom konaní
nedošla vec do štádia konania pred súdom, nemohlo byť ani porušené základné právo
sťažovateľa na zákonného sudcu. Ak by mala platiť argumentácia prezentovaná
sťažovateľom, trestné konanie by vždy muselo dospieť do štádia konania pred súdom, čo je
samozrejme v rozpore s relevantnými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi zastavenie
trestného konania v predsúdnom konaní. Ústavný súd zároveň konštatuje, že tak ako nemá
poškodený v trestnom konaní nárok, aby sa viedlo trestné stíhanie proti konkrétnej osobe,
rovnako nemá nárok ani na to, aby prokurátor proti konkrétnej osobe vzniesol obžalobu.
27. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť
ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
28. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že okresná prokuratúra
ústavne akceptovateľným spôsobom a v dostatočnom rozsahu posúdila sťažnosť
sťažovateľa a zrozumiteľne a jasne odôvodnila svoje závery, postupujúc pritom v súlade
s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, resp. Trestného zákona. Napadnuté
uznesenie okresnej prokuratúry je preto podľa názoru ústavného súdu ústavne
akceptovateľné a udržateľné. Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným
porušením čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 1 ústavy a napadnutým uznesením okresnej
prokuratúry, ktorá by mala za následok porušenie v nich obsiahnutých základných práv
sťažovateľa. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci
predbežného prerokovania v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
III.B K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy napadnutým
podaním krajskej prokuratúry
29. Krajská prokuratúra v napadnutom podaní upovedomila sťažovateľa, že aktuálna
právna úprava [§ 35 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)] neumožňuje domáhať sa preskúmania
zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní ani preskúmania zákonnosti postupu
prokurátora vrátane postupu policajta v priebehu prípravného konania alebo skráteného
vyšetrovania podľa Trestného poriadku. Krajská prokuratúra tiež poukázala na skutočnosť,
že od 1. mája 2019 stratil platnosť a účinnosť príkaz generálneho prokurátora Slovenskej
republiky č. 6/2017 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie
zákonnosti v trestnom konaní. Z tohto dôvodu nebolo možné podanie sťažovateľa
podľa tohto príkazu vybaviť aj napriek zneniu § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre.
Napriek tomu sa krajská prokuratúra v predmetnom podaní vyjadrila aj k samotným
námietkam sťažovateľa s tým, že nezistila žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie
akéhokoľvek opatrenia z jej strany.
30. Ústavný súd konštatuje, že vyjadrenie krajskej prokuratúry nad rámec
konštatovania o neprípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku v sťažovateľovej
procesnej situácii bolo nadbytočné a vo vzťahu k sťažovateľovi malo iba charakter
nezáväznej informácie. Poskytnutie takejto nezáväznej informácie potom nie je spôsobilé
porušiť základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu ani jeho základné právo
na zákonného sudcu. Vo vzťahu k oznámeniu o neprípustnosti opravného prostriedku
je zrejmé, že medzi týmto oznámením a dôvodmi sťažovateľa, ktorými argumentačne
podložil svoju ústavnú sťažnosť (body 4 a 5 odôvodnenia tohto uznesenia), nie je žiadna
príčinná súvislosť. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného
prerokovania aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
ako zjavne neopodstatnenú.
31. K požiadavke sťažovateľa, aby sa ústavný súd vyjadril k prípustnosti ústavnej
sťažnosti, ústavný súd poukazuje na § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého
je ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu
zákon priznáva na ochranu jeho základných práv a slobôd. V danom prípade sa ústavný súd
stotožňuje so záverom krajskej prokuratúry, že sťažovateľ skutočne vyčerpal všetky
opravné prostriedky, ktoré mal k dispozícii, a preto jeho ústavná sťažnosť smerujúca proti
napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry bola prípustná (aj keď v konečnom dôsledku
zjavne neopodstatnená, pozn.).
32. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími
návrhmi formulovanými sťažovateľom v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2019
Miroslav D U R I Š
predseda senátu