Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 106/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, narodeného , , zastúpeného Advokátskou

kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Heydukova 12, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Jakub Mandelík, PhD., ktorou namietal porušenie svojich

základných práv podľa a uznesením

Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. z 12. júla 2019 a vyrozumením

Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k. -5 z 28. augusta 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti a skutkový stav

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , narodeného

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

, ktorou namietal porušenie svojich základných

práv podľa a (ďalej len „“)

uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“)

sp. zn. z 12. júla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresnej

prokuratúry“) a vyrozumením Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská

prokuratúra“) č. k. -5 z 28. augusta 2019 (ďalej aj „napadnuté podanie

krajskej prokuratúry“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 14. augusta 2018 v čase

približne o 12.10 h došlo v mestskej časti ,

ceste 1/2 triedy, pred rodinným domom č. k dopravnej nehode medzi motocyklom

zn. Yamaha FZ 100 s evidenčným číslom vozidla , ktorý viedol sťažovateľ,

a vľavo odbočujúcim osobným motorovým vozidlom zn. BMW radu 7 s evidenčným číslom

vozidla vodiča . Pri dopravnej nehode utrpel

sťažovateľ mnohopočetné závažné poranenia, v dôsledku ktorých bol ústavne

hospitalizovaný a musel sa podrobiť komplikovanej a bolestivej liečbe. Uznesením

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V (ďalej len „okresné riaditeľstvo“)

ČVS: ORP-768/1-VYS-B5-2018 z 28. mája 2019 bolo trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1

písm. b) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) zastavené, keďže skutok nie je trestným činom a nie je dôvod

na postúpenie veci. Proti rozhodnutiu okresného riaditeľstva podal sťažovateľ sťažnosť,

o ktorej rozhodla okresná prokuratúra napadnutým uznesením tak, že sťažnosť sťažovateľa

zamietla ako nedôvodnú. Následne sťažovateľ požiadal návrhom z 30. júla 2019 Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), aby prešetrila

procesný postup okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry. V nadväznosti na tento

návrh sťažovateľa krajská prokuratúra prešetrila postup orgánov činných v trestnom konaní

a vo vyrozumení č. k. -5 z 28. augusta 2019 dospela k záveru, že údajne

„... sa dozorový prokurátor riadne a podrobne vysporiadal s podstatnými námietkami

uvedenými vo Vašej sťažnosti.“. Sťažovateľ nesúhlasil ani so závermi krajskej prokuratúry,

a preto podal ústavnú sťažnosť.

3. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti tvrdí, že mu nie je možné pričítať hlavnú

zodpovednosť za vznik dopravnej nehody len preto, že sa v rozhodnom čase pohyboval

vyššou rýchlosťou. Ani prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti sťažovateľom samo

osebe neodôvodňovalo záver, že k vzniku dopravnej nehody došlo iba jeho zavinením.

Vyššia rýchlosť motocykla nezbavovala druhého vodiča odbočujúceho

vľavo povinnosti dať prednosť v jazde sťažovateľovi.

4. Vo vzťahu k porušeniu sťažovateľ zdôrazňoval, že okresná

prokuratúra a ani krajská prokuratúra podľa neho vôbec nereagovali na jeho námietky

a nedali ani len stručnú odpoveď na jeho výhrady k zastaveniu trestného stíhania.

Napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry, resp. napadnuté podanie krajskej prokuratúry

preto považuje za nepresvedčivé a arbitrárne. Sťažovateľ uvádza, že si je vedomý, že nemá

nárok, aby sa viedlo trestné stíhanie proti konkrétnej osobe, a trestnoprávny vzťah sa kreuje

medzi páchateľom a štátom. Pokiaľ sa ale začalo trestné stíhanie, v ktorom má sťažovateľ

postavenie subjektu trestného konania spolu s oprávneniami podľa ,

je jeho právom, aby sa podaným opravným prostriedkom riadne zaoberali príslušné orgány.

5. Vo vzťahu k porušeniu sťažovateľ uviedol, že ak existujú

pochybnosti o vinníkovi dopravnej nehody, má byť podaná obžaloba a len súdy rozhodnú

o vine, resp. nevine obžalovanej osoby. Keďže okresná prokuratúra v konečnom dôsledku

zastavila trestné konanie a znemožnila všeobecnému súdu, aby rozhodol vo veci, sťažovateľ

sa domnieva, že napadnutým rozhodnutím bolo porušené aj jeho základné právo

na zákonného sudcu podľa .

6. Sťažovateľ uvádza, že napriek procesnej neprípustnosti opravného prostriedku

podal návrh na generálnej prokuratúre na preskúmanie napadnutého uznesenia okresnej

prokuratúry. Vzhľadom na túto okolnosť zároveň požiadal ústavný súd, aby sa vysporiadal

s prípustnosťou ním podanej ústavnej sťažnosti (a teda aj podmienkami ústavného

prieskumu) proti rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní vydaným

pred vznesením obvinenia za situácie, keď po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov

podľa nemá sťažovateľ ako poškodený k dispozícii už žiaden

mimoriadny opravný prostriedok.

7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo , , bytom

podľa vyrozumením Krajskej

prokuratúry Bratislava zo dňa 28.8.2019, č. -5, porušené bolo.

2. Základné právo , , bytom

podľa a uznesením

Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 12.7.2019, č. k. , porušené

bolo.

3. Zrušuje vyrozumenie Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 28.8.2019,

č. 1 KPt 507/19/ 1100-5.

4. Zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 12.7.2019,

č. k. a vec jej v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

5. Sťažovateľovi , , bytom

priznáva náhradu trov konania vo výške 415,51 EUR, ktorú sú povinní

zaplatiť spoločne a nerozdielne Okresná prokuratúra Bratislava V a Krajská prokuratúra

Bratislava právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

16. Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu

na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa odňatím slobody na jeden rok až päť

rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom

konania.

17. Podľa o cestnej premávke a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej

premávke“) vodič nesmie predchádzať, ak vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie

o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno predísť vpravo podľa odseku 1, prípadne

ak ho nemožno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu vyznačenom na vozovke v tom

istom smere jazdy.

18. Podľa § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke pred odbočovaním a počas

odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní

nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú

opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú

opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.

III.

Ústavnoprávne východiská a posúdenie veci ústavným súdom

19. Podstatou námietok sťažovateľa bolo jeho tvrdenie, že okresná prokuratúra

neodpovedala adekvátne na jeho otázky týkajúce sa trestnej zodpovednosti

, a tým mala porušiť jeho základné právo na inú právnu ochranu. Rovnako mala

porušiť jeho základné právo na zákonného sudcu, pretože iba súd môže rozhodnúť o vine,

resp. nevine obžalovanej osoby, ale v tomto prípade nemohol, lebo okresná prokuratúra

v danej veci nepodala obžalobu.

20. Do obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa

patrí aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia orgánu činného

v trestnom konaní (napr. , , ,), t. j. na také

odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom takejto právnej ochrany. Ústavný súd na tomto

mieste zároveň pripomína, že štátny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

21. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytnutie ochrany len v tých

prípadoch, ak porušenie procesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené zákonmi,

by znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných

alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná ().

Skutkové alebo právne závery orgánu činného v trestnom konaní môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ,

).

22. Účelom základného práva priznaného podľa je zabezpečiť,

aby ochranu v konaní pred súdom poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci,

ktorá má právomoc o veci konať, a aby túto ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol

sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný (m. m. ).

III.A K namietanému porušeniu a napadnutým

uznesením okresnej prokuratúry

23. Okresná prokuratúra v napadnutom uznesení uviedla nasledujúce závery týkajúce

sa predmetnej dopravnej nehody: «Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej

nehody medzi osobným motorovým vozidlom BMW 7451i ev. č. a motocyklom

Yamaha FZS 1000 ev. č. je možné konštatovať, že pri tejto konkrétnej dopravnej

nehode sú týmito prvkami:

- z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča motocyklu (počiatočná

rýchlosť jazdy motocyklu [v rozsahu (84,2 ± 102,9) km/h], ktorá bola vyššia, ako je

maximálna dovolená rýchlosť jazdy v uvedenom úseku (50 km/h, pozn.), pričom v dôsledku

vytvorenia kolíznej situácie vodičom vozidla BMW vodič motocyklu buď úmyselne „položil“

motocykel na vozovku, resp. vodič motocyklu v dôsledku prudkého brzdenia vzhľadom

na rýchlosť jazdy motocyklu stratil stabilitu, v dôsledku čoho padol motocykel na vozovku,

pričom šúchajúci sa motocykel narazil do vozidla BMW);

- z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča vozidla

BMW(vodič vozidla BMW začal odbočovať doľava v čaše, keď bolo vozidlo BMW

predchádzané motocyklom, čím vozidlo BMW vytvorilo vodičovi motocyklu kolíznu situáciu

vzhľadom na skutočnú rýchlosť jazdy motocyklu)...

Na základe analýzy vyššie uvedených dôkazov (najmä svedecké výpovede, znalecké

posudky a odborná analýza, pozn.) a zohľadnení technického posúdenia príčin dopravnej

nehody mám za to, že možné vyvodiť nasledovné závery:

- vodič pred odbočením dal znamenie o zmene smeru jazdy,

- vozidlá idúce za vozidlom zn. BMW potom čo dalo znamenie o zmene smeru jazdy

vľavo spomalili a potom aj zastavili, následne toto vozidlo začalo odbočovať,

- svedkovia zaregistrovali motocyklistu až po náraze do vozidla BMW,

- vodič - motocyklista svedka , ktorý viedol

vozidlo Audi najskôr predbehol, následne ho svedok videl stáť pri stánku

v blízkosti zastávky v , ktorý sa nachádza v blízkosti kaštieľa (miesta stretu),

svedok následne išiel za vozidlom značky BMW,

- keď bolo odbočujúce vozidlo BMW potom ako dalo smerovku, zastavilo a začalo

odbočovať vľavo ku kaštieľu už v protismernom pruhu, tak bolo počuť silný zvuk motorky,

- podľa zvuku motorky, jej pred nehodou poslednej známej polohy popísanej svedkom

(pri novinovom stánku) a znalcom ustálenej skutočnej rýchlosti motocyklista

z uvedeného miesta do miesta stretu značne akceleroval,

- motocyklista začal predbiehať kolónu motorových vozidiel,

niektorých už stojacich za vľavo odbočujúcim motorovým vozidlom BMW,

- motocyklista pri zareagovaní na odbočujúce vozidlo BMW už na toto nedokázal

adekvátne brzdením prípadne úhybným manévrom reagovať, práve pre jeho skutočnú

rýchlosť,

- vozidlo BMW nevytvorilo vodičovi motocyklu z technického hľadiska prekážku

náhlu, iba kolíznu situáciu vzhľadom na skutočnú rýchlosť jazdy motocyklu (značne vyššiu

ako bola povolená).»

24. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti akcentuje čiastkové závery vykonaného

dokazovania v predmetnom trestnom konaní iba vo vzťahu k nesprávnej technike jazdy

vodiča BMW. Bez ohľadu na svoje vlastné pochybenia opakovane zdôrazňuje, že vodič

mal zákonnú povinnosť nezačínať odbočovací manéver v čase, keď už bol

predchádzaný, a bol objektívne povinný sa presvedčiť a mal subjektívne možnosť zistiť,

že ak začne vykonávať odbočovací manéver, poruší § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke.

Vzhľadom na už citované zhrnutie dôkazov v napadnutom uznesení okresnej prokuratúry

takéto zjednodušovanie v danom prípade nemôže obstáť. Ústavný súd konštatuje, že záver

okresnej prokuratúry o tom, že vo veci nebolo preukázateľné spáchanie trestného činu,

celkom zjavne a jednoznačne vyplýva zo skutkového stavu uvedeného v odôvodnení

napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry. Už uvedené citácie napadnutého uznesenia

okresnej prokuratúry poskytujú kontext, v ktorom vyznieva argumentácia sťažovateľa

v jeho ústavnej sťažnosti nepresvedčivo a účelovo. Z podrobne zdokumentovaného deja

dopravnej nehody je totiž zrejmé, že hoci sa pochybení dopustili obaja účastníci dopravnej

nehody, nebolo možné uzavrieť, že by v danom prípade bola splnená objektívna stránka

skutkovej podstaty príslušného trestného činu [ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2

písm. a) , pozn.].

25. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj ustálený názor, podľa ktorého

do obsahu základného práva podľa nepatrí právo účastníka

na rozhodnutie v súlade s jeho právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní. Obsahom

základného práva na inú právnu ochranu podľa nie je ani záruka,

že rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní bude spĺňať očakávania a predstavy

strany v konaní (m. m. , , , ).

26. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu

ústavný súd v prvom rade podotýka, že prvým predpokladom naplnenia tohto základného

práva je konanie na zákonnom súde, teda na súde, ktorý je podľa zákona vecne a miestne

príslušný rozhodovať v konkrétnej veci. Až po naplnení podmienky zákonného súdu možno

hovoriť o základnom práve na zákonného sudcu. Ak preto v predmetnom trestnom konaní

nedošla vec do štádia konania pred súdom, nemohlo byť ani porušené základné právo

sťažovateľa na zákonného sudcu. Ak by mala platiť argumentácia prezentovaná

sťažovateľom, trestné konanie by vždy muselo dospieť do štádia konania pred súdom, čo je

samozrejme v rozpore s relevantnými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi zastavenie

trestného konania v predsúdnom konaní. Ústavný súd zároveň konštatuje, že tak ako nemá

poškodený v trestnom konaní nárok, aby sa viedlo trestné stíhanie proti konkrétnej osobe,

rovnako nemá nárok ani na to, aby prokurátor proti konkrétnej osobe vzniesol obžalobu.

27. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

28. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že okresná prokuratúra

ústavne akceptovateľným spôsobom a v dostatočnom rozsahu posúdila sťažnosť

sťažovateľa a zrozumiteľne a jasne odôvodnila svoje závery, postupujúc pritom v súlade

s príslušnými ustanoveniami , resp. . Napadnuté

uznesenie okresnej prokuratúry je preto podľa názoru ústavného súdu ústavne

akceptovateľné a udržateľné. Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným

porušením a a napadnutým uznesením okresnej

prokuratúry, ktorá by mala za následok porušenie v nich obsiahnutých základných práv

sťažovateľa. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci

predbežného prerokovania v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

III.B K namietanému porušeniu a napadnutým

podaním krajskej prokuratúry

29. Krajská prokuratúra v napadnutom podaní upovedomila sťažovateľa, že aktuálna

právna úprava [ o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)] neumožňuje domáhať sa preskúmania

zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní ani preskúmania zákonnosti postupu

prokurátora vrátane postupu policajta v priebehu prípravného konania alebo skráteného

vyšetrovania podľa . Krajská prokuratúra tiež poukázala na skutočnosť,

že od 1. mája 2019 stratil platnosť a účinnosť príkaz generálneho prokurátora Slovenskej

republiky č. 6/2017 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie

zákonnosti v trestnom konaní. Z tohto dôvodu nebolo možné podanie sťažovateľa

podľa tohto príkazu vybaviť aj napriek zneniu § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre.

Napriek tomu sa krajská prokuratúra v predmetnom podaní vyjadrila aj k samotným

námietkam sťažovateľa s tým, že nezistila žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie

akéhokoľvek opatrenia z jej strany.

30. Ústavný súd konštatuje, že vyjadrenie krajskej prokuratúry nad rámec

konštatovania o neprípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku v sťažovateľovej

procesnej situácii bolo nadbytočné a vo vzťahu k sťažovateľovi malo iba charakter

nezáväznej informácie. Poskytnutie takejto nezáväznej informácie potom nie je spôsobilé

porušiť základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu ani jeho základné právo

na zákonného sudcu. Vo vzťahu k oznámeniu o neprípustnosti opravného prostriedku

je zrejmé, že medzi týmto oznámením a dôvodmi sťažovateľa, ktorými argumentačne

podložil svoju ústavnú sťažnosť (body 4 a 5 odôvodnenia tohto uznesenia), nie je žiadna

príčinná súvislosť. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného

prerokovania aj v tejto časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

31. K požiadavke sťažovateľa, aby sa ústavný súd vyjadril k prípustnosti ústavnej

sťažnosti, ústavný súd poukazuje na , podľa ktorého

je ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu

zákon priznáva na ochranu jeho základných práv a slobôd. V danom prípade sa ústavný súd

stotožňuje so záverom krajskej prokuratúry, že sťažovateľ skutočne vyčerpal všetky

opravné prostriedky, ktoré mal k dispozícii, a preto jeho ústavná sťažnosť smerujúca proti

napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry bola prípustná (aj keď v konečnom dôsledku

zjavne neopodstatnená, pozn.).

32. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

návrhmi formulovanými sťažovateľom v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2019

Miroslav D U R I Š

predseda senátu