Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 76/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku, zo sudcu Petra Straku a sudcu

Martina Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Juskom, Račí potok 3, Košice, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 1

a 2 , základného práva na súdnu ochranu zaručeného

ods. 1 , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného , prezumpcie jeho neviny

zaručenej , jeho práva na osobnú slobodu

zaručeného čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, jeho práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a prezumpcie jeho neviny zaručenej čl. 6

ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. februára 2014 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. decembra 2018 v elektronickej forme podpísanej zaručeným elektronickým podpisom

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu zaručeného a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného , prezumpcie svojej neviny zaručenej ,

práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru a prezumpcie svojej neviny zaručenej

čl. 6 ods. 2 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 27. februára 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom

Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracoviska Banská Bystrica,

(ďalej aj „špecializovaný trestný súd“) sp. zn. z 23. januára 2014

(ďalej aj „rozsudok špecializovaného trestného súdu“) uznaný vinným zo spáchania

pokračovacích trestných činov skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 4 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom neodvedenia dane a poistného podľa

a a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

jedenásť rokov a peňažný trest v sume 100 000 €.

3. Proti rozsudku špecializovaného trestného súdu, konkrétne proti všetkým výrokom

tohto rozsudku, podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým

uznesením tak, že podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku o náhrade škody. Výrok rozsudku špecializovaného trestného súdu o vine a treste

sťažovateľa zostal rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý, keďže odvolací súd

považoval odvolanie sťažovateľa v tejto časti za nedôvodné.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že „vo výrokovej časti predmetného

uznesenia sa Najvyšší súd Slovenskej republiky k iným napádaným výrokom rozsudku

Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica absolútne nevyjadril

a preto som z uvedeného dôvodu presvedčený, že rozsudok Špecializovaného trestného súdu

Pezinok, pracovisko Banská Bystrica doposiaľ vo výroku o vine a treste nie je právoplatný

a teda ani vykonateľný“. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zároveň poukázal na skutočnosť,

že „Najvyššiemu súdu SR bol spis po rozhodnutí prvostupňového súdu o mojom odvolaní

predložený dňa 15.2.2014 a dňa 27.2.2014, teda o 12 dní už bolo vo veci rozhodnuté...

vyšetrovací spis, ktorý je súčasťou celého trestného spisu má okolo 80 zväzkov a cca 40.000

strán a súdny spis 15 zväzkov a cca 8.000 strán, je preto nemožné, aby senát Najvyššieho

súdu SR sa oboznámil s celým spisom, ktorého znalosť je nevyhnutným predpokladom

pre kvalifikované a zákonné rozhodnutie. Mám zato, že Najvyšší súd SR rozhodol o mojom

odvolaní bez znalosti celého spisu a z tohto dôvodu sa nemohol opierať o vykonané dôkazy

a preto je takéto rozhodnutie arbitrárne.“. Uvedeným konaním najvyššieho súdu došlo

podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 46

ods. 1, a a práv podľa a dohovoru.

5. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa vyplývajúce z ods. 2 SR a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd - právo na osobnú slobodu, z čl. 46

ods. 1 SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd - právo

na spravodlivý proces, SR a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd - právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

SR a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd - zásada prezumpcie neviny

v dôsledku porušenia ustanovení v znení

neskorších predpisov uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.2.2014

pod spisovou značkou porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prepúšťa nar.: ,

, t.č.:

z výkonu trestu odňatia slobody.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie vo výške 1.000.000 EUR (slovom jeden milión eur).

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania

do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnemu zástupcovi.“

6. Sťažovateľ zároveň navrhol, aby ústavný súd „dočasným opatrením v zmysle § 52

ods. 2 rozhodol o prepustení mojej osoby z výkonu trestu odňatia

slobody“.

7. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. a bola

pridelená sudcovi spravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi. Sudca spravodajca Rudolf Tkáčik

bol podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca

2018 do 28. februára 2019 členom III. senátu ústavného súdu, ktorý pracoval

do 16. februára 2019 (deň uplynutia funkčného obdobia jeho členov, pozn.) v zložení

Rudolf Tkáčik (predseda senátu), Jana Baricová a Mojmír Mamojka.

8. Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť sťažovateľa rozhodnutá pôvodným

III. senátom ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu 16. októbra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“) bola preto náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. Podľa čl. II bodu 5

rozvrhu práce na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu

je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca

spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce pracuje

III. senát ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu), Peter Straka

a Martin Vernarský (sudca spravodajca). O ústavnej sťažnosti sťažovateľa bolo teda

rozhodnuté v tomto zložení senátu.

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

13. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 2, , a

a práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru.

15. Podľa sa osobná sloboda zaručuje.

16. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky

18. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

19. Podľa každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje

sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

20. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

na základe postupu stanového zákonom

a) zákonné pozbavenie slobody osoby po odsúdení príslušným súdom;

b) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody z dôvodu nesplnenia rozhodnutia

vydaného súdom v súlade so zákonom alebo s cieľom zabezpečiť splnenie povinnosti

stanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný

súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne

považované za potrebné za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho

spáchaní;

d) pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia za účelom

výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán;

e) zákonné pozbavenie slobody osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby,

alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej

nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie

o vypovedaní alebo vydaní.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

22. Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje

za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

III.

Právne hodnotenie ústavného súdu

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru napadnutým

uznesením najvyššieho súdu

23. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

24. Ústavný súd z vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že napadnuté uznesenie

už bolo predmetom jeho prieskumu v konaní podľa , a to na základe

sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 11. októbra 2016. Konanie bolo vedené

pod sp. zn. a ústavný súd uznesením č. k. -23

z 10. januára 2017 uvedenú skoršiu sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

a , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru napadnutým uznesením odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

V odôvodnení uvedeného uznesenia ústavný súd k námietke sťažovateľa o nevysporiadaní

sa s jeho odvolaním v celom rozsahu zo strany najvyššieho súdu meritórne uviedol, že

„z obsahu odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia je zrejmé, že najvyšší súd sa odvolaním

sťažovateľa uplatneným vo vzťahu k výrokom o vine a treste riadne zaoberal a posúdil ho

ako nedôvodné, formálny nedostatok absencie osobitného výroku tak v okolnostiach veci

sťažovateľa nedosahuje takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala zásah zo strany ústavného

súdu.“.

25. Keďže sa ústavný súd v uvedenom skoršom konaní a uznesení

č. k. -23 z 10. januára 2017 predmetnou námietkou sťažovateľa a jej vplyvom

na jeho základné práva zaručené a , ako aj na jeho právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zaoberal a meritórne o nej

rozhodol, vznikla pre prípadné konanie o rovnakej budúcej sťažnosti toho istého

sťažovateľa prekážka veci rozhodnutej (res iudicata). Z uvedeného dôvodu ústavný súd

terajšiu sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základných práv zaručených

a , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením odmietol ako neprípustnú podľa § 55 písm. a)

v spojení s .

K namietanému porušeniu základných práv podľa a 2 a práv

podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 2 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu

26. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že ústavnú

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Preto jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom

súde. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(pozri napr. , ).

27. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

28. Rovnako aj v období doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu, keď bol

ešte účinným o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „predošlý “), sa podľa jeho

ods. 3 uplatňovalo pravidlo, podľa ktorého sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

29. Ústavný súd z vlastnej rozhodovacej činnosti (vec ) zistil,

že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 27. februára 2014 nadobudlo

právoplatnosť 27. februára 2014. Rovnako je ústavnému súdu z uvedenej súvisiacej

veci známe, že sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu podal

24. júla 2015 dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd ako dovolací súd uznesením

sp. zn. z 12. júla 2016 tak, že dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného

poriadku odmietol. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 12. júla 2016 bolo

sťažovateľovi doručené 12.augusta 2016.

30. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu,

ktorým tento rozhodol o dovolaní sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu najvyššieho

súdu ako odvolacieho súdu, bolo sťažovateľovi doručené 12. augusta 2016. Sťažovateľ sa

na ústavný súd so svojou sťažnosťou obrátil 23. decembra 2018, teda až po uplynutí

zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, keď lehota

v danom prípade začala v zmysle (resp. v zmysle vtedy

účinného predošlého ) plynúť 12. augusta 2016,

teda odo dňa, keď bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie o mimoriadnom opravnom

prostriedku.

31. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej

proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu pre namietané porušenie jeho základných

práv podľa a 2 a práv podľa a dohovoru v súlade

s odmietol z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

K namietanému porušeniu základného práva na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho

súdu

32. Podľa je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania. Z praktického hľadiska aplikačnej činnosti ústavného súdu to

znamená, že ústavný súd môže skúmať namietané porušenie základných práv a slobôd len

takým zásahom, ktorý sťažovateľ v petite svojej sťažnosti nezameniteľným spôsobom

označil.

33. Podľa názoru sťažovateľa k namietanému porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote malo dôjsť uznesením najvyššieho súdu z 27. februára 2014 v konaní

sp. zn. .

34. Rešpektovanie sťažovateľovej dispozície návrhom na začatie konania

i predmetom konania podľa musí ústavný súd viesť k odmietnutiu

predbežne prerokúvanej sťažnosti z dôvodu jej oneskorenosti i v tejto časti. Dôvodom sú

časové súvislosti uvedené v bode 30 odôvodnenia tohto uznesenia, ktoré ústavný súd

nebude na tomto mieste opakovať. Aj v tejto časti je tak sťažnosť sťažovateľa podaná

oneskorene podľa .

35. Berúc do úvahy dôslednosť odôvodnenia svojho odmietavého uznesenia, ústavný

súd ešte k časti sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote dopĺňa,

že tieto dve práva môžu byť porušené v zásade len postupom súdu, a nie samotným

rozhodnutím súdu. Preto ani niet vecnej súvislosti medzi sťažovateľom namietaným

uznesením najvyššieho súdu a právami zakotvenými v a v

dohovoru.

36. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v ústavnej sťažnosti vrátane

jeho návrhu na vydanie dočasného opatrenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2019

Mojmír Mamojka

predseda senátu