Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

bez reálnej možnosti účinnej nápravy (napr. II. ÚS 868/2016, II. ÚS 6/2018, I. ÚS 443/2019). 9. Sťažovateľ upozornil na vadu napadnutého rozhodnutia, ktorá spočívaÚstavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 868/2016, II. ÚS 6/2018, I. ÚS 443/2019). Kasačný súd v súlade s načrtnutou rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej

č. k. 3 Cdo 234/2018 z 25. apríla 2019, ktorú ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 443/2019 z 19. novembra 2019 odmietol ako zjavne neopodstatnenú a potvrdil správnosťevidencie vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 443/2019 sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť, ktorou namietala porušenie svojho základnéhosúdu, že ústavnou sťažnosťou v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 443/2019, ktoré bolo právoplatne skončené 8. januára 2020, sťažovateľka uplatňovala

judikatúru (napr. II. ÚS 398/08, II. ÚS 439/2015, II. ÚS 6/2018, III. ÚS 449/2018, I. ÚS 443/2019), podľa ktorej v zásade nepreskúmava zrušovacie rozhodnutia súdov, pretože

konštatoval (napr. II. ÚS 398/08, II. ÚS 439/2015, II. ÚS 6/2018, III. ÚS 449/2018, I. ÚS 443/2019), že v zásade nepreskúmava zrušovacie rozhodnutia súdov, pretože konanie

pozíciu preskúmavaného kasačného rozhodnutia (II. ÚS 868/2016, II. ÚS 6/2018, I. ÚS 443/2019). V opačnom prípade by nebola totiž účinnou ochrana poskytovaná základným

pozíciu preskúmavaného kasačného rozhodnutia (II. ÚS 868/2016, II. ÚS 6/2018, I. ÚS 443/2019). 11. Podstatný a rozhodujúci dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti z dôvodu

Žalobkyňa poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR z 19. novembra 2019, sp. zn. I. ÚS 443/2019, kde bola sťažnosť žalovanej ako celok odmietnutá ako zjavne neopodstatnenádomáhala jeho zrušenia. Ústavný súd SR uznesením z 19. novembra 2019, sp. zn. I. ÚS 443/2019 sťažnosť žalovanej ako celok odmietol ako zjavne neopodstatnenú a potvrdil

konštatoval (napr. II. ÚS 398/08, II. ÚS 439/2015, II. ÚS 6/2018, III. ÚS 449/2018, I. ÚS 443/2019), že v zásade nepreskúmava zrušovacie rozhodnutia súdov, pretože konanie

konštatoval (napr. II. ÚS 398/08, II. ÚS 439/2015, II. ÚS 6/2018, III. ÚS 449/2018, I. ÚS 443/2019), že v zásade nepreskúmava zrušovacie rozhodnutia súdov, pretože konanie

judikatúru (napr. II. ÚS 398/08, II. ÚS 439/2015, II. ÚS 6/2018, III. ÚS 449/2018, I. ÚS 443/2019), podľa ktorej v zásade ústavný súd nepreskúmava zrušovacie rozhodnutia súdov