Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoPr-2-2025.pdf
PDF · 176.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Cpr/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., zastúpená: F. G. C., H., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, E., proti žalovanému: Regionálny úrad školskej správy v Nitre, so sídlom Jozefa Vuruma 1224/1, Nitra, IČO: 54 130 590, o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. TO-8Cpr/4/2023-402 zo dňa 10. decembra 2024, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobkyni žalovaným dňa 07.11.2022 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného v stálej štátnej službe naďalej trvá. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 29 ods. 1, 3, § 62 ods. 2, § 73 ods. 1, 2, 4, § 74 ods. 1, 2, § 75 písm. b) a článok 9 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe (ďalej len „zákon o štátnej službe“).
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.03.2023, sa žalobkyňa domáhala určenia, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalovaným dňa 07.11.2022 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného v stálej štátnej službe naďalej trvá, žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni náhradu funkčného platu spolu s úrokmi z omeškania odo dňa 01.02.2023. Žalobu zdôvodnila tým, že odo dňa 1. januára 2022 bola u žalovaného v štátnozamestnaneckom pomere v stálej štátnej službe vo funkcii štátny radca a pracovne bola naposledy zaradená na štátnozamestnaneckom mieste riaditeľky úradu. Od 1. júla 2022 bola z dôvodu organizačných zmien - nezaradená štátna zamestnankyňa, keďže jej dňa 30. júna 2022 končilo vymenovanie za riaditeľku Regionálneho úradu školskej správy v Nitre. Doručila žalovanému písomný súhlas, že súhlasí od 1. júla 2022 s preložením na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto v nižšej funkcii hlavný radca - vedúci osobného úradu, ktoré bolo v tom čase voľné. Listom zo dňa 29. júla 2022, cca skoro po mesiaci jej žalovaný oznámil, že ponukovú povinnosť nebude plniť z dôvodu, že bola PN. V tejto súvislosti poukázala na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, na základe ktorej má zamestnávateľ - žalovaný ponukovú povinnosť aj počas PN zamestnanca. Dňa 7. novembra 2022, po vyše 4 mesiacoch od prijatia organizačnej zmeny, jej bola doručená písomná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 zákona o štátnej službe bez toho, aby bolo predtým ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesto, pričom pri doručovaní výpovede ju žalovaný informoval, že má vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto hlavný radca - vedúci osobného úradu. Toto voľné štátnozamestnanecké miesto jej žalovaný odmietol ponúknuť z dôvodu, že údajne nespĺňa požiadavku trojročnej odbornej praxe, a preto podľa tvrdenia žalovaného nie je toto voľné miesto vhodné pre ňu ako štátneho zamestnanca. Poukázala na to, že vedúci osobného úradu vo funkcii
hlavný radca bolo pre ňu vhodným štátnozamestnaneckým miestom, išlo o miesto v nižšej funkcii, ako bola zaradená ako riaditeľka, pracovala v minulosti na viacerých riadiacich pozíciách ako zástupkyňa vedúceho mzdového oddelenia, zástupkyňa vedúceho oddelenia plánovania, vedúca odboru školstva Okresného úradu v Nitre. Má vysokoškolské vzdelanie l. stupňa v odbore prevádzka a ekonomika na SPU v Nitre. Mala odbornú prax 31 rokov v školstve a preukázateľne odbornú prax minimálne 3 roky a 59 dní na pracovných pozíciách, ktoré aj podľa záznamu z pohovoru so štátnym zamestnancom zo dňa 07.11.2022 akceptoval žalovaný. Avšak neakceptoval dĺžku praxe a účelovo jej ju skrátil tak, aby mohol skonštatovať, že štátnozamestnanecké miesto vo funkcii hlavný radca - vedúci osobného úradu nie je pre ňu vhodné z dôvodu nedostatočnej odbornej praxe. Dňa 30. januára 2023 doručila žalovanému Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní, kde uviedla, prečo výpoveď danú žalovaným zo štátnozamestnaneckého pomeru považuje za neplatnú. Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru jej danú žalovaným dňa 07.11.2022 by mal súd určiť za neplatnú a to z dôvodu, že jej nebolo dňa 07.11.2022 ponúknuté žalovaným voľné vhodné štátnozamestnanecké miesto vedúceho osobného úradu a aj z dôvodu, že žalovaný voči nej konal v rozpore s dobrými mravmi a obchádzal zákon, keď jej od 1. júla 2022 do doručovania výpovede dňa 07.11.2022 neponúkol žiadne vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto, hoci disponoval viacerými vhodnými štátnozamestnaneckými miestami a porušil tým nielen princípy stability a profesionality štátnej služby, ale i jej základné ľudské právo garantované čl. 36 ods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky a to ochrany proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa bola dňa 1. januára 2022 na základe § 39he ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. vymenovaná do funkcie riaditeľky RÚŠS v Nitre, dňom 30. júna 2022 uplynula doba vymenovania do uvedenej funkcie. Z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta štátny radca - vedúci štátny zamestnanec vedúci odboru školstva OÚ Nitra nebolo objektívne možné zaradenie na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom žalobkyňa vykonávala štátnu službu pred vymenovaním do funkcie riaditeľky RÚŠS v Nitre. Služobný úrad, uvedomujúc si svoju zákonnú ponukovú povinnosť, sa zodpovedne pripravoval na realizáciu ponukového konania nasledujúci pracovný deň po skončení vymenovania do funkcie riaditeľky RÚŠS v Nitre t. j. 1. júla 2022. Nakoľko sa žalobkyňa v uvedený deň (1. júla 2022) nedostavila na miesto výkonu štátnej služby, ale listom bez predchádzajúceho ponukového konania zo strany zamestnávateľa požiadala služobný úrad RÚŠS v Nitre o trvalé preloženie na štátnozamestnanecké miesto vo funkcií vedúci osobného úradu. Napriek tomu RÚŠS v Nitre žiadosť žalobkyne zaevidoval a listom č. 20022/795-002 zo dňa 29. júla 2022 žalobkyňu informoval, že jej požiadavku eviduje a v predmetnej veci ponukového konania bude konať okamžite po ukončení práceneschopnosti. Dňa 4. októbra 2022 bol služobnému úradu RUŠS v Nitre doručený doklad o ukončení dočasnej práceneschopností žalobkyne s nástupom do práce dňa 1. októbra 2022. Napriek tomu žalobkyňa do práce v dňoch 3. až 27. októbra 2022 nenastúpila a nepredložila zdôvodnenie neprítomnosti na pracovisku. Služobný úrad RÚŠS v Nitre, uvedomujúc si svoju zákonnú povinnosť voči žalobkyni vyplývajúcu z § 63 ods. 2 zákona o štátnej službe, po ukončení dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 Zákonníka prace vyzval žalobkyňu o bezodkladné zdôvodnenie neprítomnosti na pracovisku po ukončení dočasnej práceneschopností, nakoľko chcel pristúpiť k realizácii ponukovej povinnosti uloženej zákonom o štátnej službe. Následne služobný úrad dňa 14. októbra 2022 zaslal žalobkyni predvolanie, v ktorom ju žiadal o dostavenie sa na RUŠS v Nitre v termíne 28. októbra 2022 o 9.00 hod za účelom konania podľa § 63 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe. Po overení v aplikácii poštového podniku dňa 27. októbra 2022 sa list stále zobrazoval ako nedoručený. Generálny tajomník služobného úradu dňa 27.októbra 2022 o 09:18 hod. telefonicky oznámil žalobkyni, že má neprevzatú zásielku a požiadal ju, aby sa dostavila na RÚSŠ v Nitre za účelom realizácie ponukového konania. Žalobkyňa až po uskutočnení telefonického rozhovoru reagovala prísľubom, že dňa 28. októbra 2022 od 09.00 hod sa dostaví na RÚŠS v Nitre. Následne až po skončení telefonického rozhovoru si zásielku prevzala o 10:03 hod. V súvislosti s uvedeným žalovaný zastal názor, že služobný úrad RÚŠS v Nitre, rešpektujúc svoju zákonnú povinnosť v súvislosti s ponukovým konaním, sa pokúšal viesť aktívny dialóg so žalobkyňou. Realizácia zákonnej ponukovej povinnosti služobného úradu voči žalobkyni sa začala dňa 28. októbra 2022. Skoršie ponukové konanie nebolo reálne možné z vyššie uvedených objektívnych dôvodov uskutočniť, keďže služobnému úradu sa so žalobkyňou aj po opakovaných výzvach nepodarilo fyzicky stretnúť. Služobný úrad informoval žalobkyňu, že ku dňu 28. októbra 2022 má voľné jedno štátnozamestnanecké miesto (hlavný radca, vedúci osobného úradu). Na uvedené štátnozamestnanecké miesto sa podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta vyžaduje minimálne 3 - ročná odborná prax. Nakoľko v osobnom spise žalobkyne absentovali údaje o odbornej praxi, žalobkyňa bola služobným úradom vyzvaná na dodatočne doloženie odbornej praxe. Posúdenie,
či je voľné štátnozamestnanecké miesto vhodné pre žalobkyňu alebo nie nebolo objektívne možné, bez preukázania praxe. Žalobkyňa bola vyzvaná na preukázanie odbornej praxe. Termín na doloženie dokladov o odbornej praxi bol stanovený s dátum 3. novembra 2022 o 9.00 hod. na RÚŠS v Nitre. V uvedený termín sa žalobkyňa dostavila a informovala služobný úrad, že požadované doklady k odbornej praxi sa nachádzajú v osobnom spise žalobkyne a viac dokladov k posúdeniu odbornej praxe nedoložila. Na osobnom stretnutí, ktoré sa konalo dňa 7. novembra 2022 generálny tajomník služobného úradu informoval žalobkyňu, že po dôkladnom preskúmaní dokladov, ktoré sa nachádzajú v osobnom spise žalobkyne môže do odbornej praxe v zmysle zákona o štátnej službe započítať 2 roky a 121 dní. Na základe uvedenej skutočnosti žalobkyňa nespĺňala požiadavky § 29 zákona o štátnej službe, ktoré definuje "vhodné" štátnozamestnanecké miesto a spája ho s kvalifikačnými predpokladmi a požiadavkami podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta. Služobný úrad v čase podania výpovede (t. j. 7. novembra 2022) nemal pre žalobkyňu iné voľné, vhodné, štátnozamestnanecké miesto a z tohto dôvodu reálne nemohol ponúknuť iné štátnozamestnanecké miesto, ako už vyššie spomenuté štátnozamestnanecké miesto vedúci osobného úradu. Považovali za neopodstatnenú argumentáciu žalobkyne, že služobný úrad jej mal ponúknuť všetky voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré mal služobný úrad v čase od 1. júla 2022, pričom v súvislosti s vyššie uvedenou skutočnosťou v období od 1. júla do 30. septembra 2022 sa na mieste výkonu štátnej služby z dôvodu osobných prekážok na strane zamestnanca (návšteva zdravotného zariadenia v dňoch 1. júla a 4. júla 2022 a PN žalobkyne od 6. júla 2022 do 30. septembra 2022) žalobkyňa nezdržiavala. Žalobkyňa bola v uvedenom období práceneschopná, preto jej služobný úrad mohol dať výpoveď až po ukončení jej práceneschopnosti. Služobný úrad považoval realizáciu ponukovej povinnosti počas práceneschopnosti žalobkyne za nespravodlivú a nevhodnú voči samotnej žalobkyni. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou bolo vopred prerokované zástupcami zamestnancov - základnou organizáciou OZ PŠaV na Slovensku pri RUŠS v Nitre.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov G. D. F., A. C. D., G. F. D., G. A. I., G. J., A. G. C., H., K. K. L., A. M. K., Dodatkom k služobnej zmluve, Dohodou o zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením - trvalé preloženie na štátnozamestnanecké miesto vedúceho štátneho zamestnanca zo dňa 25.10.2021, Skončením štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 07.11.2022, Potvrdením o dobách zamestnania pre účely nemocenského poistenia zo dňa 28.12.1986, Potvrdením Štátneho majetku, n.p. Námestovo zo dňa 20.02.1990, Potvrdenie o štátnej službe zo dňa 31.01.2023, Oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 26.01.2023, Odovzdávajúcim a preberajúcim protokolom zo dňa 01.07.2022, Záznamom o prerokovaní zmeny alebo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 01.07.2022, Odpoveďou na súhlas zo dňa 29.07.2022, Zdôvodnením neprítomnosti na pracovisku zo dňa 04.10.2022, Zdôvodnením neprítomnosti na pracovisku - výzva č.2 zo dňa 10.10.2022, Predvolaním zo dňa 14.10.2022, Záznamom z ponukového konania štátneho zamestnanca zo dňa 28.10.2022, Záznamom z posúdenia odbornej praxe na štátnozamestnanecké miesto zo dňa 03.11.2022, Záznamom z ponukového konania štátneho zamestnanca A. B. C. zo dňa 03.11.2022, Záznamom z pohovoru so štátnym zamestnancovmu A. B. C., ktorý sa uskutočnil 07.11.2022 v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017Z.z. o štátnej službe, Opisom štátnozamestnaneckého miesta, Zápisom z prerokovania žiadosti o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 04.11.2022, Vyhláseniami výberových konaní, Písomným oznámením o prešetrení skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 05.12.2022, Zoznamom štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe v čase podania výpovede A. C., Služobnými zmluvami, Zoznamom zamestnancov žalovaného od 01.07.2022 do 31.01.2023, Zoznamom voľných štátnozamestnaneckých miest u žalovaného v období od 01.07.2022 do 31.01.2023, Dodatkom k služobnej zmluve zo dňa 03.01.2022 G. F. D., Odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca zo dňa 12.04.2022, Ponuková povinnosť vhodného štátnozamestnaneckého miesta a oznámenie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 12.04.2022, Výpoveďou služobného úradu daná štátnemu zamestnancovi podľa § 73 a z dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. c) zák. č. 55/2017 o štátnej službe, odvolaním výpovede zo strany služobného úradu zo dňa 06.07.2022, Súhlasom z odvolaním výpovede zo dňa 11.07.2022, Zápisnicou výberovej komisie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta výberovým konaním zo dňa 14.11.2022, spisom MŠVVaŠ SR č. 2022/72536-B2000, ostatnými listinnými dokladmi a zistil tento skutkový stav:
4.1. Dodatkom k služobnej zmluve - Dohodou o zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením - trvalé preloženie na štátnozamestnanecké miesto vedúceho štátneho zamestnanca zo dňa 25.10.2021, s účinnosťou od 01.01.2022 došlo u žalovanej k zmene služobného úradu.
4.2. Dňa 07.11.2022 došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 07.11.2022 u žalobkyne s tým, že dňa 30.06.2022 skončilo jej vymenovanie do funkcie riaditeľky Regionálneho úradu školskej správy v Nitre. Z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta - vedúceho odboru školstva Okresného úradu Nitra, v odbore školskej služby 2.14 Školstvo s účinnosťou od 01.01.2022 nebolo možné zaradenie na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonávala štátnu službu pred vymenovaním do funkcie riaditeľky Regionálneho úradu školskej správy v Nitre. Po skončení dôležitých osobných prekážok v práci pristúpil služobný úrad dňa 28.10.2022 k realizácií ponukovej povinnosti a oznámil žalobkyni, že k uvedenému dňu má v stálej službe jedno voľné miesto-hlavný radca, vedúci osobného úradu, v odbore štátnej služby 2.14 Školstvo. Služobný úrad preukázateľne nevedel z údajov v osobnom spise žalobkyne, založenom a vedenom u právneho predchodcu Regionálneho úradu školskej správy v Nitre zistiť dĺžku odbornej praxe a jednoznačne určiť, či je voľné miesto vhodným štátnozamestnaneckým miestom podľa § 29 zákona o štátnej službe a vyzval žalobkyňu na doručenie vyjadrení alebo potvrdení preukazujúcich odbornú prax v trvaní troch rokov na pozíciu hlavný radca, vedúci osobného úradu. Dňa 03.11.2022 žalobkyňa oznámila služobnému úradu, že dokumenty o odbornej praxi sa nachádzajú v osobnom spise a viac dokladov k posúdeniu odbornej praxe nedoložila. Dňa 07.11.2022 služobný úrad oznámil, že miesto hlavný radca, vedúci osobného úradu pre chýbajúcu prax podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta nie je možné považovať za vhodné štátnozamestnanecké miesto podľa § 29 zákona o štátnej službe. Žiadne iné vhodné štátnozamestnanecké miesto služobný úrad nemal. Keďže nebolo možné trvalé preloženie na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a so služobným úradom sa žalobkyňa nedohodla inak, musel služobný úrad pristúpiť k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.
4.3. Dňa 07.11.2022 bol spísaný Záznam z pohovoru so štátnym zamestnancom A. B. C., kde bola žalobkyňa informovaná, že Služobný úrad v Nitre ku dňu 07.11.2022 má voľné miesto štátnozamestnaneckého pomeru - vedúci osobného úradu, stála štátna služby, hlavný radca, platová trieda 6. Dňa 28.10.2022 bola žalobkyňa pozvaná na ponukové konanie na preloženie štátnozamestnaneckého miesta vedúci osobného úradu, stála štátna služby, hlavný radca, platová trieda 6, na ponukovom konaní bola vyzvaná na doloženie odbornej praxe minimálne 3 roky podľa opisu miesta, termín bol dohodnutý do 03.11.2022, kedy sa žalobkyňa dostavila s tým, že v osobnom spise sa nachádzajú požadované doklady k odbornej praxi a viac dokladov na posúdenie nedoložila. Podľa dokladov v osobnom spise do odbornej praxe možno zarátať len prax v trvaní 2 roky 121 dní a bolo konštatované, že žalobkyňa podmienku odbornej praxe nespĺňa.
4.4. Podľa Potvrdenia o dobách zamestnania pre účely nemoc. poistenia zo dňa 28.12.1986, pracovala žalobkyňa od 01.10.1985 do 29.12.1986 v Štátnom majetku n.p. Námestovo, ktorý dňa 20.02.1990 vydal Potvrdenie, podľa ktorého žalobkyňa poberala peňažnú pomoc v materstve v dobe od 01.07.1986 do 29.12.1986.
4.5. Regionálny úrad školskej správy v Nitre dňa 31.01.2023 vydal Potvrdenie o štátnej službe o dobe štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne od 01.08.2021 do 31.01.2023 t.j. 1 rok 184 dní.
4.6. Dňa 26.01.2023 žalobkyňa zaslala žalovanému Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní s tým, že tvrdenie, že voľné miesto hlavný radca - vedúci osobného úradu nie je pre ňu vhodné, je nielen nepravdivé, ale aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou slovenských súdov. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti slovenských súdov o vhodnosti ponúkaného štátnozamestnaneckého miesta nerozhoduje služobný úrad, ale štátny zamestnanec a služobný úrad je povinný podľa § 29 zákona o štátnej službe mu ku dňu doručovania výpovede ponúknuť voľné štátnozamestnanecké miesto. Po opätovnom preskúmaní dokladov, ktoré má služobný úrad k dispozícií zistila, že jej služobný úrad účelovo nezarátal riadne odbornú prax. Odborná prax štátny majetok 455 dní jej bola zo strany služobného úradu účelovo krátená a zarátaných iba 273 dní, čím jej nezákonne úrad skrátil prax o 182 dní a taktiež jej služobný úrad účelovo nezarátal prax 130 dní na služobnom úrade Regionálny úrad školskej správy v Nitre ku dňu 7.11.2022, ale nepochopiteľne iba do 30.06.2022, pričom v štátnozamestnaneckom pomere bola aj dňa 07.11.2022. Po správnom a zákonnom zarátaní odbornej
praxe má odbornú prax najmenej 3 roky a 59 dní a spĺňa aj požiadavku odbornej praxe, ktorá je nad rámec zákona o štátnej službe.
4.7. Odovzdávajúcim a preberajúcim protokolom zo dňa 01.07.2022 bol odovzdaný úrad protokolárne preberajúcej riaditeľke. Protokol nebol podpísaný žalobkyňou.
4.8. Záznamom o prerokovaní zmeny alebo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 01.07.2022 bolo konštatované skončenie vymenovania žalobkyne do funkcie riaditeľky Regionálneho úradu školskej správy v Nitre s tým, že z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta štátny radca-vedúci štátny zamestnanec-vedúci odboru školstva Okresného úradu v Nitre, v odbore štátnej služby 2.14 Školstvo, dňa 31.12.2021, nie je možné zaradenie na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom žalobkyňa vykonávala štátnu službu pred vymenovaním do funkcie riaditeľky Regionálneho úradu školskej správy v Nitre. Služobný úrad Regionálny úrad školskej správy v Nitre mal vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto podľa zoznamu ponúknutých štátnozamestnaneckých miest: vedúci osobného úradu, stála štátna služba, hlavný radca, platová trieda 6, osobný úrad, odbor štátnej služby, 2.14 Školstvo ; metodik pre ŠJ a ostatné ŠZ, stála štátna služba, odborný radca, platová trieda 5, odbor metodiky, odbor štátnej služby 2.14 Školstvo.
4.9. Žalovaný dňa 29.07.2022 oznámil Odpoveď na súhlas žalobkyne s tým, že dňa 01.07.2022 bol doručený list zo dňa 01.07.2022 podaný na pošte 30.06.2022 v ktorom žalobkyňa vyjadrila svoj súhlas s trvalým preradením na voľné štátnozamestnanecké miesto hlavný radca - vedúci osobného úradu. Žalovaný oznámil, že na základe práceneschopnosti žalobkyne nebolo z ich strany možné splniť si ponukovú povinnosť. List žalobkyne evidovali a v predmetnej veci budú konať po ukončení práceneschopnosti.
4.10. Žalovaný dňa 04.10.2022 vyzval žalobkyňu na zdôvodnením neprítomnosti na pracovisku v dňoch 3. a 4. októbra 2022.
4.11. Žalovaný zaslal dňa 10.10.2022 žalobkyni opätovne výzvu na zdôvodnenie neprítomnosti na pracovisku v dňoch 3.-4.10.2022.
4.12. Žalovaný zaslal 14.10.2022 žalobkyni Predvolanie na deň 28.10.2022 o 9,00hod. za účelom konanie a podľa § 63 ods. 2 zák. č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe.
4.13. Podľa Záznamu z ponukového konania štátneho zamestnanca zo dňa 28.10.2022 mal žalovaný voľné miesto v štátnozamestnaneckom pomere - vedúci služobného úradu, stála štátna služba, hlavný radca, platová trieda 6, Osobný úrad, odbor štátnej služby 2.14 Školstvo, na ktorého obsadenie bolo vyhlásené výberové konanie a žiadal žalobkyňu na predloženie vyjadrení resp. potvrdení preukazujúcich odbornú prax na pozíciu hlavný radca, vedúci osobného úradu.
4.14. Zo Záznamu z posúdenia odbornej praxe na štátnozamestnanecké miesto zo dňa 03.11.2022 boli zistené, že podľa dokladov nachádzajúcich sa v osobnom spise žalobkyne do odbornej praxe možno zaradiť iba prax v bodoch 5. a 6. t. j. 334 dní. Služobný úrad i s prihliadnutím na odbornú prax v bode 1. a 3. t. j. 1 rok 121 dní konštatoval, že podmienku požadovanej odbornej praxe minimálne 3 roky žalobkyňa nespĺňala.
4.15. Podľa Záznamu z ponukového konania štátneho zamestnanca zo dňa 03.11.2022 žalobkyňa nepredložila viac dokladov na posúdenie jej odbornej praxe, ako bolo uložených v osobnom spise.
4.16. Dňa 07.11.2022 sa uskutočnil pohovor so žalobkyňou a podľa Záznamu nespĺňala žalobkyňa odbornú prax minimálne 3 roky, žalovaný nemal k dispozícií žiadne vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto a žalobkyňa sa so služobným úradom nedohodla inak, štátnozamestnanecký pomer bude ukončený výpoveďou.
4.17. Dňa 04.11.2022 bola prerokovaná žiadosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, nakoľko služobný úrad nemal pre štátneho zamestnanca vhodné štátnozamestnanecké miesto a z dôvodu, že štátny zamestnanec sa so služobným úradom nedohodol inak.
4.18. Podľa vyjadrenia žalovaného v čase výpovede podanej žalobkyni boli evidovaný zamestnanci v dočasnej službe u žalovaného - G. G. E. od 10.08.2022, odborný radca-metodik pre ZŠ, zastupovanie počas MD, A. N. O. od 01.10.2022, odborný radca- metodik pre ZŠ, zastupovanie počas MD, G. F. O. od 01.06.2022, hlavný radca - právnik, do obsadenia ŠZM na základe VK, najviac 6 mesiacov a G. G. C. od 01.08.2022, odborný radca-metodik pre MŠ, zastupovanie počas MD.
4.19. Zo spisu Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 2022/72536-B:2000 boli oboznámené listiny, ktoré sú i súčasťou spisu a Písomné oznámenie o prešetrení skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 05.12.2022 v ktorom jej bolo oznámené, že je potrebné poukázať na skutočnosť, že odborná prax v opise štátnozamestnaneckého miesta v trvaní najmenej 3 roky bola súčasťou opisu príslušného štátnozamestnaneckého miesta na funkciu vedúceho osobného úradu s účinnosťou od 01.01.2022, následného opisu súčinnosťou od 02.05.02022 a napokon aj opisu s účinnosťou od 01.06.2022. Bolo konštatované, že jednoznačne nejde o svojvôľu služobného úradu, keďže určenie odbornej praxe v uvedenom trvaní bolo uvedené v opise štátnozamestnaneckého miesta už v čase, kedy žalobkyňa zastávala funkciu riaditeľky Regionálneho úradu školskej správy. Z § 63 ods. 2 v spojení s § 75 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe vyplýva, že služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z tohto zákonného dôvodu až ako poslednú alternatívu, pokiaľ nemá pre neho iné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore a na tú istú funkciu, prípadne v inom odbore a na inej funkcii, na ktoré spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta. Prešetrovacia komisia po preskúmaní spisového materiálu zistila, že postup služobného úradu Regionálneho úradu školskej správy v Nitre pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou výpoveďou bol v súlade so zákonom.
4.20. Svedkyňa G. D. F. uviedla, že materiály uchádzača výberového konania posudzuje personalistka a mzdárka. V prípade, ak by ponukové konanie a zamestnanec spĺňali podmienky, výberové konanie by bolo zastavené. Ponukové konanie pre žalobkyňu bolo k 01.07.2022 pripravené, nebolo poslané poštou, nakoľko je chápané ako dialóg medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Žalobkyni neboli ponúknuté voľné miesta od 01.07.2022 do 31.01.2023 nakoľko bola PN a následne sa nedostavila do práce. O započítaní odbornej praxe rozhoduje osobný úrad.
4.21. Svedkyňa A. C. D. uviedla, že od 01.07.2022 bola dočasne menovaná do výberového konania za riaditeľku úradu, dňa 01.07.2022 žalobkyňa o 6,00hod. poslala mail., že sa necíti dobre, išla k lekárovi, ako i 02.07.2022 a od 03.07.2022 bola PN, neboli už v kontakte. Keďže komunikovala s ministerstvom školstva, bolo pripravené ponukové konanie na vedúcu osobného úradu a metodika školskej jedálne, nakoľko bola žalobkyňa práceneschopná, ponukové konanie neprebehlo. Dňa 29.07.2022 bolo jej zaslané poštou, že počas práceneschopnosti sa nebude prejednávať ponukové konanie, čo jej bolo odporučené ministerstvom. Vo funkcií bola do 31.08.2022.
4.22. Svedkyňa G. F. D. uviedla, že ako úrad vznikli delimitáciou od 01.11.2022, pôvodne to bol obvodný úrad. Do doby, kedy bola poverená žalobkyňa, neboli realizované výberové konania, boli realizované až po jej nástupe v septembri a do 30.11. boli výberové konania na metodika účtovníctva a vedúcu osobného úradu. Podieľala sa na vyhodnocovaní odbornej praxe pre ponukové konanie spolu s odborárkou, a personalistkou. Odborná prax bola posudzovaná podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, dostali ako novovzniknutý úrad v roku 2022 odporúčanie z ministerstva školstva na opis miest, čo zobrali za svoje, žalobkyňa ich podpísala. Žalobkyňu viac krát vyzývali, že chcú realizovať ponukovú povinnosť, nereagovala, nepreberala zásielky a až na telefonickú výzvu riaditeľa to prevzala a dostavila sa 28.10., pričom dňa 04.10. im doručila ukončenie práceneschopnosti.
4.23. Svedok G. A. I. sa nevedel k veci vyjadriť, potvrdil, že ministerstvo ma jedno z najlepších prepracovaných predpisov ohľade konfliktu záujmov, základná zmena bola zapracovaná do organizačného poriadku.
4.24. Svedok G. J. uviedol, že komisia na prešetrenie výpovede danej žalobkyni bola ustanovená na základe zákona o štátnej službe a je to poradný orgán generálneho tajomníka ministerstva školstva. Komisia bola trojčlenná, predsedom bol on, ako riaditeľ legislatívy, p. K. bola z osobného úradu a p. C. ako zástupca zamestnancov. Doklady komisií poskytol osobný úrad. Služobný úrad informoval o jednom voľnom mieste, vedúci osobného úradu k 28.10.2022 a k 03.11.2022. Doklady si komisia
neoverovala a nemala dôvod prešetrovať príbuzenský vzťah členov komisie. Mali k dispozícií životopis, skutočnosti v ňom uvedené. Mali vedomosť o tom, že žalobkyňa bola pedagógom na SEŠ v rokoch 1988-2019, v životopise nebolo uvedená personalistika ako výučba. Odborná prax je súčasťou opisu štátnozamestnaneckého miesta, ak žalovaný ju uviedol 3 roky, nebol dôvod skúmať opisy z iných úradov.
4.25. Svedkyňa A. G. C. uviedla, že bola v komisií ako zástupca zamestnancov. Oboznámili sa so spisovým materiálom a úlohou bolo prešetriť postup žalovaného a veci uvedené v žiadosti, bola vyhotovená zápisnica. Je úlohou štatutára, aby vybral zloženie komisie. Úlohou komisie bolo oboznámiť sa s faktami a na základe nich rozhodnúť. Mali k dispozícií stav zamestnancov k 01.07.2022, 04.10.2022, 28.10.2022, 07.11.2022. Pravdivosť dokladov si neoverovala komisia, nepovažovali to za potrebné. Opis štátnozamestnaneckého miesta a preukázanie praxe si určila sama žalobkyňa podpisom a nepreukázala prax z dokladov, ktoré boli k dispozícií. Komisia jednoznačne rozhodla, že výpoveď bola daná v súlade s platnou legislatívou. Preukázaná bola prax 2 roky 12 dní. Podľa nej sa do odbornej praxe nezaratúva materská dovolenka.
4.26. Svedkyňa H. K. K., L. uviedla, že komisia na prešetrenie výpovede bola ustanovená podľa predpisov služobného úradu. Nepamätala si už aké konkrétne dokumenty boli pripojené v spise. Pamätala si, že predmetom ponukovej povinnosti bolo jedno štátnozamestnanecké miesto.
4.27. Svedkyňa A. M. K. uviedla, že pracuje u žalovaného ako rozpočtár na odbore ekonomiky a je vedúcou odborov. Bola prítomná pri prerokovaní zmeny alebo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne dňa 01.2022, doklad podpísala slobodne a bez nátlaku. Nelistovala v osobnom spise žalobkyne, nemala ho v ruke, hovorilo sa o rokoch praxe a ukazovali jej p. D. a p. F., ktoré sú sesternice, ktoré roky sa spočítavali.
4.28. Z Opisu štátnozamestnaneckého miesta funkcia: hlavný radca, vedúci osobného úradu podpísané dňa 01.01.2022, vypracované a podpísané žalobkyňou za služobný úrad- žalovaného zo dňa 21.11.2022 vyplývajú stanovené kvalifikačné predpoklady vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, odborná prax minimálne 3 roky.
4.29. Podľa Zoznamu voľných štátnozamestnaneckých miest u žalovaného v období od 01.07.2022 do 31.01.2023 boli voľné miesta a k nim vyžadované kvalifikačné predpoklady: od 17.05.2022 do 19.09.2022 Odborný radca-metodik pre ŠJ-štátna služba od 12.04.2022 do 21.11.2022 vedúci osobného úradu-hlavný radca-štátna služba, odborná prax minim. 3 roky od 01.07.2022 do 31.01.2023 účtovníctvo a výkazníctvo - štátna služba od 01.12.2022 do 21.01.2023 právnik-hlavný radca - štátna služba
4.30. Dňa 03.01.2022 bol uzatvorený žalovaným so svedkyňou G. F. D. Dodatok k služobnej zmluve č. 2022/RUSS/NR/0018, podľa ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením.
4.31. Listom zo dňa 12.04.2022 č. 2022/RUSS-NR/0069 bola svedkyňa G. F. D. odvolaná bez uvedenia dôvodu dňom 12.04.2022 z funkcie vedúceho zamestnanca- vedúcej osobného úradu, dňa 12.04.2022 bol vyhotovený Záznam z doručovania odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca, z ponuky voľných štátnozamestnaneckých miest a ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru so svedkyňou G. F. D..
4.32. Svedkyňa G. F. D. podľa vystavenej práceneschopnosti bola neschopná práce od 19.04.2022 do 24.05.2022, dňa 06.07.2022 jej žalovaný navrhol odvolanie výpovede zo strany služobného úradu s jej súhlasom, s čím listom zo dňa 12.07.222 svedkyňa G. F. D. vyjadrila súhlas.
4.33. Žalovaný oznámil svedkyni G. F. D. dňa 16.09.2022, že vznikla prekážka na strane zamestnávateľa dňa 16.09.2022, v uvedenom dni jej nebude prideľovaná práca a na pracovisku sa nebude zdržiavať z dôvodu odvolania štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca- vedúca osobného úradu žalovaného dňom 12.04.2022.
4.34. Dňa 16.09.2022 bol spísaný Záznam o prerokovaní zmeny alebo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca G. F. D., z ktorého vyplynulo, že dňa 12.04.2022 bola odvolaná bez uvedenia dôvodu z funkcie vedúceho zamestnanca - vedúcej osobného
úradu; v daný deň jej bola daná výpoveď; výpovedná doba začala plynúť dňom 01.05.2022; z dôvodu dočasnej práceneschopnosti sa pracovný pomer neskončil dňa 30.06.2022; dňa 25.05.2022 služobnému úradu oznámila písomne, že má záujem o ďalšie zamestnanie na služobnom úrade; dňa 06.07.2022 ju služobný úrad písomne požiadal o odvolanie výpovede, s čím dňa 12.07.2022 písomne súhlasila. Žalovaný po odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca- vedúcej osobného úradu, jej opakovane ponúkol vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto podľa zoznamu ponúkaných štátnozamestnaneckých miest - metodik pre ŠJ a ostatné ŠZ, stála štátna služba, odborný radca, s čím svedkyňa G. F. D. vyslovila súhlas.
4.35. Dňa 16.09.2022 č.j. 2022/710:5 bol uzatvorený Dodatok k služobnej zmluve žalovaným a svedkyňou G. F. D. na zmenu štátnozamestnaneckého pomeru preložením od 19.09.2022 na odborného radcu metodik pre ŠJ a ostatné ŠZ.
5. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj právneho posúdenia, súd prvej inštancie ustálil, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa pracovala v štátnozamestnaneckom pomere založenom služobnou zmluvou č. P./XXXXXX-XXX od 01.08.2021. Dňa 01.01.2022 bola vymenovaná do funkcie riaditeľky Regionálneho úradu školskej správy v Nitre, ktoré miesto zaniklo dňom 30.06.2022. Dňa 01.07.2022 a 04.07.2022 sa nedostavila žalobkyňa na pracovisko z dôvodu návštevy lekára a od 06.07.2022 do 04.10.2022 bola práceneschopná. Žalobkyňa nenastúpila po ukončení práceneschopnosti do práce, kde sa na základe výzvy žalovaného dostavila dňa 28.10.2022. Dňa 28.10.2022 bolo vykonané ponukové konanie a dňa 07.11.2022 bol so žalobkyňou skončený štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.
6. Žalobkyňa v konaní namietala, že jej nebolo ponúknuté dňa 07.11.2022 voľné vhodné štátnozamestnanecké miesto vedúceho osobného úradu. Žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi a obchádzal zákon, keď jej od 01.07.2022 do doručenia výpovede dňa 07.11.20225 neponúkol žiadne vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto hoci disponoval viacerými vhodnými štátnozamestnaneckými miestami. Nezarátal jej do odbornej trojročnej praxe dobu materskej dovolenky a vykonávanie výučby personalistiky.
7. Vysporiadavajúc sa s námietkami žalobkyne, súd prvej inštancie poukázal na zákonné predpoklady skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 75 písm. b) zákona o štátnej službe, ako aj charakteristiku vhodného štátnozamestnaneckého miesta v zmysle zákona o štátnej službe (§ 29), jednostranné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a povinnosť služobného úradu ponúknuť zamestnancovi iné vhodné miesto, čo predstavuje hmotnoprávnu podmienku výpovede a jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. Ponuka vhodného miesta sa musí uskutočniť ešte pred daním výpovede, inak je neplatná. Ak zamestnávateľ neponúkne zamestnancovi pred daním výpovede, teda v čase od rozhodnutia o organizačnej zmene po doručení výpovede prechod na inú pre neho vhodnú prácu, hoci tak urobiť môže, nie je splnená ponuková povinnosť. Nemožno opomenúť to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočností, že v čase výpovede nedisponoval iným vhodným štátnozamestnaneckým miestom viazne výlučne na zamestnávateľovi.
8. V konaní bolo preukázané, že žalovaný vykonal ponukovú povinnosť a ponúkol žalobkyni štátnozamestnanecké miesto, ktoré mal v čase dania výpovede ku dňu 07.11.2022 k dispozícii, vedúci osobného úradu s tým, že ju žiadal o doloženie odbornej praxe minimálne 3 roky na toto miesto. Podľa predloženej listiny opis štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 01.01.2022, na dané miesto sa požadovala odborná prax minimálne tri roky, čo ako riaditeľka Regionálneho úradu školskej správy v Nitre stanovila žalobkyňa podľa doporučenia ministerstva. Ponukové konanie sa uskutočnilo so žalobkyňou dňa 28.10.2022, kde bola oboznámená s voľným miestom štátnozamestnaneckého pomeru a bola vyzvaná na predloženie dokladov preukazujúcich odbornú prax na danú pozíciu, preto bolo ponukové konanie odložené na 03.11.2022, dokedy mala žalobkyňa doklady predložiť. Ako vyplývalo zo záznamu o ponukovom konaní 03.11.2022, žalobkyňa doklady nepredložila, pričom podľa posúdenia odbornej praxe žalobcom zo dňa 03.11.2022 podľa dokladov, ktoré mal žalobca k dispozícií z osobného spisu mala žalobkyňa prax 2 roky 121 dní, čím nespĺňala podmienku minimálne 3 roky. Námietka žalobkyne, že jej nebola započítaná prax počas obdobia od 01.07.1986 do 29.12.1986 nebola dôvodná. Počas tejto doby bola žalobkyňa na materskej dovolenke, toto obdobie je možné započítať do praxe pre mzdové a dôchodkové nároky, ale nie do vykonávania odbornej praxe. Taktiež nebolo preukázané, že by počas obdobia jej pedagogickej činnosti vykonávala prácu, ktorú by bolo možné započítať do
odbornej praxe, k čomu ani dodatočne napriek výzve žalovaného nepredložila žiadne doklady a iba jej tvrdenie, aké predmety mala vyučovať nie je postačujúce na vyhodnotenie vykonávania odbornej praxe. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že v čase výpovede ku dňu 07.11.2022 disponoval žalovaný iba jedným voľným štátnozamestnaneckým miestom, na obsadenie ktorého však žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady.
9. K námietke žalobkyne, že jej nebolo ponúknuté dňa 07.11.2022 voľné vhodné štátnozamestnanecké miesto vedúceho osobného úradu, súd prvej inštancie uviedol, že ako vyplýva zo záznamov o ponukovom konaní zo dňa 28.10.2022 a 03.11.2022, uvedené miesto bolo žalobkyni riadne ponúknuté, nespĺňala však podmienky stanovené na toto miesto - mať minimálne 3 roky odbornej praxe. K námietke, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi a obchádzal zákon, keď jej od 01.07.2022 do doručenia výpovede dňa 07.11.20225 neponúkol žiadne vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto, hoci disponoval viacerými vhodnými štátnozamestnaneckými miestami, súd prvej inštancie uviedol, že zákon nerieši, akou formou má dôjsť k ponuke vhodného štátnozamestnaneckého miesta. Na to, aby zamestnávateľ preukázal, že takéto miesto ponúkol, je vhodné, aby ponuka bola vykonaná v písomnej forme a vlastnoručne podpísané zamestnancom. Bolo preukázané, že žalobkyňa so žalovaným po 01.07.2022 nekomunikovala, bola PN a po jej ukončení do práce riadne nenastúpila, pričom bola dva krát vyzývaná na oznámenie dôvodu nenastúpenia. Ponuková povinnosť sa má vykonať pred tým, ako zamestnávateľ pristúpi k výpovedi, nakoľko musí byť preukázané, že v čase dania výpovede štátnemu zamestnancovi nemal zamestnávateľ pre neho vhodné miesto. Žalovaný síce v prvý deň, ktorý sa dostavila žalobkyňa na pracovisko t.j. 28.10.2022 ponúkol jej vhodné štátnozamestnanecké miesto, ktoré ako voľné mal k dispozícií, avšak porušil čl. 9- princíp rovnakého zaobchádzania, nakoľko v konaní nebolo spochybnené, že ku dňu 16.09.2022, teda v čase, kedy bolo vykonané ponukové konanie s inou štátnou zamestnankyňou G. F. D., bolo okrem štátnozamestnaneckého miesta - vedúci osobného úradu voľné i ďalšie miesto a to - metodik pre ŠJ a ostatné ŠZ, u ktorého žalovaný nespochybňoval odbornú prax žalobkyne. Napriek tomu, že pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok výpovede zamestnávateľa je rozhodujúci stav v čase výpovede, predsa len nie sú celkom bez právneho významu aj okolnosti, ktoré predchádzajú doručeniu výpovede zamestnancovi. Zamestnávateľ je povinný dbať o to, aby všetkým dotknutým zamestnancom, nachádzajúcim sa v rovnakej situácii, vytvoril rovnaké podmienky pre prijatie ich osobného rozhodnutia a aby im dal rovnakú možnosť ponúkané miesto buď prijať alebo neprijať, prípadne sa rozhodnúť inak. Zamestnávateľ teda musí konať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a žiadneho zamestnanca nesmie v porovnaní s inými zamestnancami diskriminovať. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania v čase ponuky svedkyne G. D. bola v rovnakom postavení i žalobkyňa, ktorej toto miesto nebolo ponúknuté, lebo bola práceneschopná. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, s poukazom na právne závery vyjadrené v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/39/2003, pokiaľ žalovaný konal voči žalobkyni - z dôvodu jej momentálne nepriaznivého zdravotného stavu - v tom istom čase a mieste odlišne ako voči iným zamestnancom, nevytvoril žalobkyni rovnakú možnosť prijať osobné rozhodnutie v situácii, ktorá nastala po rozhodnutí o organizačnej zmene; konanie žalovanej malo teda znaky diskriminácie a rozporu so zásadou rovnakého zaobchádzania (viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/234/2018). I Ústavný súd konštatoval, že pokiaľ zamestnávateľ skutočne konal voči žalobkyni v tom istom čase a mieste odlišne ako voči iným zamestnancom (iba) z dôvodu jej momentálne nepriaznivého zdravotného stavu, takéto konanie by vykazovalo znaky diskriminácie a rozporu so zásadou rovnakého zaobchádzania, z ústavnoprávneho pohľadu jednoznačne obstojí. (sp.zn. I.ÚS 443/2019). Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie žalobe v časti určenia, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobkyni žalovaným dňa 07.11.2022 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného v stálej štátnej službe naďalej trvá, vyhovel v celom rozsahu. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu mzdy za obdobie od 01.02.2023, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnom skončení konania o určenie, výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobkyni žalovaným dňa 07.11.2022 je neplatná, ako i o náhrade trov konania.
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, namietajúc to, že súd prvej inštancie neprihliadal na tú skutočnosť, že štátnej zamestnankyni G. F. D. vznikol nárok na ponukové konanie voľného štátnozamestnaneckého miesta podľa § 29 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe skôr ako žalobkyni a to z dôvodu, že G. F. D. bola odvolaná z funkcie vedúcej osobného úradu dňa 12.04.2022 a zároveň dňa 25.05.2022 listom č. 2023/3465 písomne oznámila služobnému úradu, že má záujem o ďalšie zamestnávanie na služobnom úrade. Dňa 06.07.2023 listom č. 2022/710-1 služobný úrad navrhol G. F. D. odvolanie
výpovede, s čím G. F. D. vyjadrila súhlas listom zo dňa 12.07.2022. Z uvedených skutočností vyplývalo, že u pani G. F. D. boli dôvody na podanie výpovede splnené skôr ako u žalobkyni, a preto logicky v prípade pani G. F. D. vznikli dôvody na realizáciu ponukovej povinnosti podľa zákona o štátnej službe skôr ako u žalobkyni. V danej situácii bol služobný úrad povinný riešiť ponukové konanie prioritne voči G. F. D., keďže sa stala nezaradenou štátnou zamestnankyňou skôr ako iná nezaradená štátna zamestnankyňa – žalobkyňa. Mal za to, že späťvzatím výpovede danej pani G. F. D. jej opätovne vznikol nárok na ponuku iného vhodného štátnozamestnaneckého miesta, a to spätne ku dňu jej odvolania z funkcie vedúcej osobného úradu. Keďže tento dátum bol skorší ako dátum ukončenia funkcie žalobkyne, zamestnávateľ konal v súlade so zákonom a tiež v súlade s dobrými mravmi, keď najskôr ponúkol iné vhodné štátnozamestnanecké miesto pani G. F. D. a nie žalobkyni. Mal za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a jeho odvolanie je opodstatnené. Okamihom, keď došlo k stiahnutiu výpovede G. F. D. dodatočne k tomuto dátumu, kedy bola odvolaná z funkcie (12.04.2022) vznikla zamestnávateľovi ponuková povinnosť voči jej osobe. Skutočnosť, že došlo k späťvzatiu výpovede G. F. D., má za následok to, že na predmetnú výpoveď sa hľadí akoby nebola – neexistovala a tým pádom nastala situácia, kedy mali obidve nezaradené štátne zamestnankyne nárok na ponuku vhodného štátnozamestnaneckého miesta. Ak štátny zamestnanec po podaní výpovede zamestnávateľovi výslovne písomne oznámi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, tento štátny zamestnanec má prednosť pred iným nezaradeným štátnym zamestnancom. Keďže v rozhodujúcom období boli nezaradené dve štátne zamestnankyne, služobný úrad postupoval na základe chronológie vzniknutých nárokov jednotlivých zamestnancov. Skutočnosť, že G. F. D. nárok bol riešený skôr, bola oprávnená a zodpovedá zákonným povinnostiam zamestnávateľa. Dodal, že žalobkyňa disponovala informáciou, že v rozhodujúcom období bolo na služobnom úrade voľné ešte jedno vhodné štátnozamestnanecké miesto „Metodik pre školské jedálne a ostatné školské zariadenia“, no o toto miesto listom zo dňa 01.07.2022 neprejavila absolútny záujem. Poukázal na to, že dňa 16.09.2022 nebolo v ponukovom konaní G. F. D. ponúknuté miesto vedúci osobného úradu, o ktoré prejavila dňa 01.07.2022 záujem žalobkyňa, aj keď neexistoval dôvod, prečo by miesto vedúcej osobného úradu nemohlo byť pani G. F. D. ponúknuté. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal priznať nárok na náhradu trov prvostupňového, ako i odvolacieho konania.
11. K odvolaniu žalovaného zaslala písomné vyjadrenie žalobkyňa, považujúc ho v celom rozsahu za nedôvodné. Mala za to, že dňa 16.09.2022 bola realizovaná ponuková povinnosť nezaradenej štátnej zamestnankyni G. F. D., avšak dňa 16.09.2022 a ani mesiace predtým a ani mesiace potom žalovaný neponúkol toto vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto žalobkyni. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.06.2024 uviedol, že žalobkyni neponúkol toto miesto z dôvodu, že bola na PN dlhšie ako iná nezaradená štátna zamestnankyňa, čo je učebnicový príklad diskriminácie štátneho zamestnanca pri ponukovej povinnosti z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Poukázala tiež na to, že voči G. F. D. bola dňa 12.04.2022 realizovaná ponuková povinnosť, avšak žiadne z ponúkaných miest neprijala a ponukovú povinnosť roztrhala a opätovne sa stala nezaradenou štátnou zamestnankyňou až dňa 06.07.2022. Popierala, že by G. D. výslovne písomne oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žiadna takáto písomnosť nebola služobnému úradu doručená, jediné čo bolo doručené, bol záujem G. D., že by chcela byť prijatá do štátnozamestnaneckého pomeru na miesto metodika pre školské jedálne, keďže sa nezákonným spôsobom dozvedela, že sa má toto miesto uvoľniť, avšak toto miesto bolo predtým písomne prisľúbené inému štátnemu zamestnancovi. Zdôraznila, že dňa 16.09.2022 boli obidve nezaradené štátne zamestnankyne v rovnakom postavení, avšak z dôvodu, že žalobkyňa bola na PN, jej žalovaný neumožnil urobiť rozhodnutie, či prijme alebo neprijme voľné štátnozamestnanecké miesto metodik pre školské jedálne a ponúkol ho iba nezaradenej štátnej zamestnankyni G. F. D.. Zároveň vyjadrila domnienku, že miesto hlavný radca – vedúci osobného úradu žalovaný už v tej dobe považoval pre žalobkyňu za nevhodné, keďže ihneď ako sa stala G. D. metodičkou pre školské jedálne, bola poverená riadením osobného úradu a v priebehu pár týždňov bolo vypísané na miesto vedúceho osobného úradu výberové konanie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
12. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že celé vyjadrenie žalobkyne považuje za zavádzajúce a to z dôvodu, že žalobkyňa dňa 01.07.2022 prejavila listom záujem iba o voľné štátnozamestnanecké miesto vedúcej osobného úradu. V tomto čase bolo voľné aj štátnozamestnanecké miesto metodik pre ŠJ (od 16.05.2022). O tejto skutočnosti žalobkyňa mala vedomosť, nakoľko v tom čase bola poverenou riaditeľkou služobného úradu. Od 01.07.2022 sa žalobkyňa stala nezaradenou štátnou
zamestnankyňou, pričom PN začala trvať až od 06.07.2022. V dňoch 01.07.2022 a 04.07.2022 žalobkyňa čerpala prekážky na strane zamestnanca a neprejavila záujem dostaviť sa na ponukové konanie. Služobný úrad bol pripravený na realizáciu ponukovej povinnosti. Okrem toho mal za to, že z vykonaného dokazovania z 12.04.2022 nevyplývala skutočnosť, že dňa 12.04.2022 mala byť realizovaná ponuková povinnosť zákonným spôsobom voči G. F. D.. Žalobkyňa pri realizovaní ponukovej povinnosti obmedzila osobnú slobodu G. F. D., o čom svedčí aj Informácia o výsledku vybavenia podnetu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 23.08.2022. Doložil taktiež Žiadosť G. F. D., ktorú podala u zamestnávateľa dňa 25.05.2022, avšak vo fotke z mobilného telefónu, keďže všetky doklady, ktoré doručovala F. D. žalovanému, z archívu žalovaného záhadne zmizli. Okrem toho doložil aj čestné prehlásenie sekretárky riaditeľky D. M. N.. Namietal, že súd odmietol vykonať dokazovanie ohľadom skutočnosti, týkajúcej sa G. F. D. a jediným dôvodom, pre ktorý žalobe vyhovel, bola práve údajná diskriminácia žalobkyne. Keďže súd prvej inštancie nevykonával dôkazy, týkajúce sa ponukovej povinnosti vo vzťahu k G. F. D., nemohol bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru ohľadom diskriminácie.
13. Žalobkyňa v odvolacej duplike nesúhlasila s vyjadrením žalovaného a namietala, že žalovaný nepozná zákony, uvádza nepravdivé a zavádzajúce skutočnosti, priložil nové prílohy a pritom dokazovanie bolo skončené. Namietla, že splnenie si ponukovej povinnosti voči zamestnancovi dokazuje služobný úrad. Žalovaný nepredložil ani jeden dôkaz, že si voči žalobkyni plnil ponukovú povinnosť. Služobný úrad mal v rozhodujúcom čase až 6 voľných miest a ani jedno jej neponúkol. Opakovane poukázala na § 32 zákona o štátnej službe a povinnosť doručovať do vlastných rúk. Zamestnancovi nemôže byť na ujmu, keď štatutárny orgán žalovaného a ani vedúca osobného úradu nepoznajú zákony. Voči G. D. bola dňa 12.04.2022 zákonným spôsobom realizovaná ponuková povinnosť, čo potvrdila vo svojom stanovisku Rada pre štátnu službu. Tvrdenie o obmedzení osobnej slobody bolo preverované orgánmi činnými v trestnom konaní na OO PZ v Nitre, ktoré jasne konštatovalo, že služobný úrad tým, že zamestnanec sa má zdržiavať počas pracovnej doby na pracovisku neobmedzuje osobnú slobodu zamestnanca a nedopúšťa sa žiadneho protiprávneho konania. Mala za to, že G. D. nikdy predtým okuliare nenosila, neinformovala služobný úrad, že má zhoršený zrak, bolo jej ponúknuté pri odvolaní z funkcie, že jeden z prítomných svedkov jej okuliare ide zobrať, čo odmietla. Dokumenty jej boli v prítomnosti 4 svedkov riadne prečítané a všetkým prítomným povedala, že si to majú niekam strčiť, dokumenty roztrhala a po skončení išla ihneď kontaktovať štátnu tajomníčku a následne odišla svojim luxusným autom. Okrem toho namietla, že žalobkyni a ani ďalším trom zamestnancom prítomným pri odvolávaní pani D. z funkcie nebolo umožnené sa vyjadriť pred Radou pre štátnu službu. Zdôraznila tiež, že súd zabezpečil do spisu kópiu osobného spisu G. D., ktorá jasne preukazovala, že voči nej bola realizovaná ponuková povinnosť dňa 16.09.2022, potom čo 06.07.2022 riaditeľka A. D. na príkaz Ministerstva školstva vzala bez udania dôvodu späť výpoveď danú G. D. služobným úradom a voči žalobkyni, ktorá bola v rovnakej pozícii dňa 16.09.2022 nezaradenej štátnej zamestnankyni ponuková povinnosť realizovaná nebola. Bolo až absurdné, že žalovaný, ktorý sa priznal k diskriminačnému konaniu vo svojom vyjadrení z júna 2024 dokáže bez hanby tvrdiť, že súd rozhodol bez existencie akýchkoľvek dôkazov. Žalovaný bol súdom vždy riadne vyzvaný, aby kládol otázky, avšak skoro nikdy nekládol svedkom otázky. Odvolanie považovala za nedôvodné.
14. Ďalšie písomné vyjadrenie podané nebolo.
15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný pritom skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, pretože čiastočný
rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho je potrebné ho potvrdiť v zmysle § 387 CSP.
16. Predmetom súdneho konania bola pritom žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalovaným dňa 07.11.2022 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného v stálej štátnej službe naďalej trvá, žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni náhradu funkčného platu spolu s úrokmi z omeškania odo dňa 01.02.2023. Súd prvej inštancie najskôr rozhodol čiastočným rozsudkom tak, že určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobkyni žalovaným dňa 07.11.2022 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného v stálej štátnej službe naďalej trvá. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac odvolacími dôvodmi vymedzenými v § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Následne v odvolacej replike žalovaný predložil nové dôkazy a to informáciu o výsledku vybavenia podnetu zo dňa 18.08.2022, ako aj čestné vyhlásenie D. M. N. a tiež žiadosť o prerokovanie odvolania, čo žalobkyňa namietla vo svojom vyjadrení ako neprípustné novoty.
17. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že § 320 CSP predstavuje odklon od všeobecného procesného postupu súdu, avšak len na strane zamestnanca, u ktorého sa neuplatnia ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Na zamestnávateľa je však potrebné uplatniť ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania, a teda aj § 366 CSP, v zmysle ktorého „prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.“ Žalovaný ako odvolateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by dôkazy, predložené v odvolacom konaní, sa týkali niektorej z výnimiek uvedených v § 366 CSP, preto odvolací súd na tieto dôkazy neprihliadal.
18. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostali len dôvody uplatnené v odvolaní žalovaného, vymedzené v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to z dôvodov bližšie vymedzených v bode 10 tohto odôvodnenia.
19. Odvolací súd po prejednaní veci, v zmysle odvolacích dôvodov a argumentov žalovaného, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý čiastočný rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom čiastočnom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne a preto ich nebude duplicitne opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, skutkovo a právne zdôvodnené s tým, že následne sa odvolací súd obmedzil už len na doplnenie dôvodov podporujúcich vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, zameriavajúc sa pritom na podstatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného.
20. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že predmetom konania bolo určenie, či výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru je neplatná a určenie, či štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá. Súd prvej inštancie pritom vychádzal zo správneho právneho posúdenia, ktoré aj v napadnutom rozhodnutí správne citoval (bod 8.), ako aj uviedol teoreticko-právne východiská (body 11. – 14.), preto ich odvolací súd nebude opätovne uvádzať. Následne súd prvej inštancie aj správne ustálil zistený skutkový stav, ktorý uviedol v zhode s opisom skutkových udalostí, uvádzaných žalovaným v odvolaní. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa pracovala v štátnozamestnaneckom pomere založenom služobnou zmluvou č. P./ XXXXXX-XXX od 01.08.2021 a dňa 01.01.2022 bola vymenovaná do funkcie riaditeľky Regionálneho úradu školskej správy v Nitre, ktoré miesto zaniklo dňom 30.06.2022. V dňoch 01.07.2022 a 04.07.2022 sa žalobkyňa nedostavila na pracovisko z dôvodu návštevy lekára a od 06.07.2022 do 04.10.2022 bola práceneschopná. Po ukončení práceneschopnosti však do práce nenastúpila, dostavila sa až na základe výzvy žalovaného dňa 28.10.2022, kedy bolo vykonané ponukové konanie a dňa 07.11.2022 bol so žalobkyňou skončený štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Žalobkyňa v rámci žalobných námietok namietala viaceré skutočnosti, pre ktoré považovala výpoveď za neplatnú, avšak súd prvej inštancie za relevantnú námietku vyhodnotil len tú, že žalovaný konal voči žalobkyni z dôvodu jej momentálne
nepriaznivého zdravotného stavu v tom istom čase a mieste odlišne ako voči iným zamestnancom, nevytvoril žalobkyni rovnakú možnosť prijať osobné rozhodnutie v situácii, ktorá nastala po rozhodnutí o organizačnej zmene, v dôsledku čoho konanie žalovaného malo znaky diskriminácie a rozporu so zásadou rovnakého zaobchádzania. Ako komparátor bola označená G. F. D., ktorá bola v konaní vypočutá aj ako svedkyňa a taktiež sa súd prvej inštancie oboznámil s okolnosťami jej výpovede, jej práceneschopnosťou a splnením ponukovej povinnosti žalovaného voči G. F. D. (viď body 7.22, 7.30 – 7.35), v dôsledku čoho námietka žalovaného, uvedená v odvolacej replike, o tom, že súd prvej inštancie odmietol vykonávať dôkazy ohľadom skutočností, týkajúcich sa G. F. D., je nedôvodná. Súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav ohľadom komparátora – G. F. D., v zhode so skutkovým stavom, opísaným žalovaným v odvolaní, a mal za preukázané, že G. F. D. bola podaním č.j. 2022/RUSS- NR/0069 zo dňa 12.04.2022 odvolaná z funkcie vedúcej osobného úradu. Následne v ten istý deň, t.j. dňa 12.04.2022 bola voči nej vykonaná ponuková povinnosť vhodného štátnozamestnaneckého miesta a oznámenie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru. Keďže G. F. D. neudelila súhlas s preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto, podaním č.j.:2022/RUSS-NR/071 zo dňa 12.04.2022 jej bola daná výpoveď služobného úradu daná štátnemu zamestnancovi podľa § 73 a z dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe. Listom dňa 25.05.2022 písomne oznámila, že má záujem o ďalšie zamestnávanie na služobnom úrade. Listom dňa 06.07.2023 služobný úrad navrhol G. F. D. odvolanie výpovede zo strany služobného úradu č. 2022/RUSS-NR/071 zo dňa 12.04.2022, s čím G. F. D. vyjadrila súhlas listom zo dňa 12.07.2022. Z uvedeného aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplývalo, že žalovanému vznikla opätovná ponuková povinnosť aj voči G. F. D., avšak až odo dňa 12.07.2022, nakoľko späťvzatá výpoveď akoby neexistovala a ponuková povinnosť sa viaže k okamihu výpovede a tá daná G. F. D. nebola (predchádzajúca výpoveď prestala existovať). V tom čase však už bola nezaradenou zamestnankyňou aj žalobkyňa, teda obidve nezaradené zamestnankyne boli v rovnakej pozícií a bolo povinnosťou žalovaného voči nim vystupovať rovnako. Dokonca z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obidve nezaradené zamestnankyne boli aj práceneschopné. Nesprávny bol podľa názoru odvolacieho súdu názor žalovaného, že dôvody na podanie výpovede boli splnené skôr u G. F. D.. Uvedené by platilo len v tom prípade, ak by sa ponuková povinnosť voči G. F. D. plnila ešte v čase, keď žalobkyňa nebola nezaradenou zamestnankyňu. Avšak dňa 16.09.2022 (kedy sa plnila ponuková povinnosť vo vzťahu k G. F. D.) boli obidve zamestnankyne nezaradené, v rovnakom postavení a mieste, preto bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť voči nim nediskriminačné konanie. Nemôže pritom obstáť obhajoba žalovaného, týkajúca sa toho, že žalobkyňa neprejavila záujem o miesto „Metodik pre školské jedálne a ostatné školské zariadenia“, nakoľko je povinnosťou žalovaného splniť si ponukovú povinnosť voči zamestnancovi a ponúknuť mu vhodné voľné miesto. Ak zamestnanec prejaví záujem o nevhodné voľné miesto, bolo na zamestnávateľovi, aby mu uvedenú skutočnosť oznámil a vykonal vhodnú ponukovú povinnosť. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že G. F. D. nebolo ponúkané miesto vedúcej osobného úradu.
21. Súd prvej inštancie pritom správne vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ktorej základ spočíval v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/39/2003, v rámci ktorého bolo ustálené, že pokiaľ žalovaná konala voči žalobkyni – z dôvodu jej momentálne nepriaznivého zdravotného stavu – v tom istom čase a mieste odlišne ako voči iným zamestnancom, nevytvorila žalobkyni rovnakú možnosť prijať osobné rozhodnutie v situácii, ktorá nastala po rozhodnutí o organizačnej zmene; konanie žalovanej malo teda znaky diskriminácie a rozporu so zásadou rovnakého zaobchádzania. Uvedený právny názor bol ako ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu uvedený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/234/2018 zo dňa 25.04.2019. Predmetné rozhodnutie prešlo aj kontrolou ústavnosti a bolo rozhodnuté Ústavným súdom SR uznesením pod sp. zn. I. ÚS 443/2019 zo dňa 19.11.2019 tak, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá. V odôvodnení Ústavný súd SR uviedol, že „pokiaľ sťažovateľka skutočne konala voči žalobkyni v tom istom čase a mieste odlišne ako voči iným zamestnancom (iba) z dôvodu jej momentálne nepriaznivého zdravotného stavu, záver najvyššieho súdu o tom, že takéto konanie by vykazovalo znaky diskriminácie a rozporu so zásadou rovnakého zaobchádzania, z ústavnoprávneho pohľadu jednoznačne obstojí.“ Taktiež bol rovnaký právny názor aplikovaný aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/287/2021 zo dňa 27.01.2022 a tiež v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 252/2022 zo dňa 24.05.2022. Vychádzajúc z uvedeného, aj odvolací súd musel dospieť k záveru, že dňa 16.09.2022, kedy bola vykonaná ponuková povinnosť voči G. F. D., žalovaný konal voči žalobkyni v tom istom čase a mieste odlišne z dôvodu jej momentálne nepriaznivého zdravotného stavu (bola dlhšie práceneschopná ako druhá nezaradená zamestnankyňa), čo vykazovalo znaky diskriminácie a rozporu so zásadou rovnakého zaobchádzania a uvedené nebolo možné zhojiť ani poukazom žalovaného na chronológiu, kedy sa tá - ktorá zamestnankyňa stala nezaradenou, pretože
nespornou skutočnosťou zostalo to, že dňa 16.09.2022 boli nezaradenými obidve zamestnankyne a žalovaný mal k dispozícii dve voľné pracovné miesta, pričom žalobkyňa podľa žalovaného spĺňala podmienky na jedno miesto a to jej ponúknuté nebolo, naproti tomu G. F. D. spĺňala podmienky na obidve miesta a bolo jej ponúknuté miesto, na ktoré by splnila podmienky aj žalobkyňa. Takémuto konaniu nemožno poskytnúť súdnu ochranu a to najmä za stavu, že pre posúdenie splnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa je určujúci stav v čase doručenia výpovede zamestnancovi, pričom však je potrebné prihliadnuť aj na okolnosti predchádzajúce doručeniu výpovede zamestnancovi, ktoré nie sú celkom bez právneho významu. Aj v čase pred doručením výpovede zamestnancovi je zamestnávateľ povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a v súvislosti s ponukovou povinnosťou nesmie žiadneho zamestnanca diskriminovať v porovnaní s ostatnými zamestnancami. Tým nie je samozrejme dotknuté právo zamestnávateľa slobodne rozhodnúť o výbere nadbytočného zamestnanca.
22. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval za pre rozhodnutie vo veci samej už nepodstatné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať. Vychádzal pritom z toho, že i z konštantnej judikatúry vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/ stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa, zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na vyššie uvedené závery, odvolací súd už nepovažoval za potrebné dať osobitnú odpoveď, vychádzajúc pritom z princípu hospodárnosti konania (čl. 17 CSP).
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdiť.
24. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude predmetné konanie končiť.
25. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).