Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 9/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miloša Maďara

(sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky

,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin BARTKO – JUDr. Sylvia BARTKOVÁ,

Piaristická 6667, Trenčín, v mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Bartko, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý jej vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 597,85 € (slovom päťstodeväťdesiatsedem eur a osemdesiatpäť centov)

na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie JUDr. Martin BARTKO –

JUDr. Sylvia BARTKOVÁ, Piaristická 6667, Trenčín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 30. mája 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Lajosovi Meszárosovi,

ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade

s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“)

bola vec pridelená 17. októbra 2019 sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle

čl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu práce bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu

v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka

žalobou podanou 30. apríla 2007 v procesnom postavení žalobkyne iniciovala konanie

o určenie, že jej odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania

a o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch proti žalovanému – Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“). Okresný súd sťažovateľku

výzvou zo 17. septembra 2010, t. j. po viac ako 3 rokoch od začiatku konania vyzval

na zaplatenie súdneho poplatku v sume 4194 €. Predmetné konanie bolo následne

uznesením zo 16. novembra 2010 (doručeným jej 24. novembra 2010) zastavené z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku. Sťažovateľka následne súdny poplatok zaplatila

2. decembra 2010, t. j. v rámci lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu

zo 16. novembra 2010. Okresný súd napriek tomu do 28. mája 2018 v predmetnej veci

nevykonal žiaden procesný úkon. Sťažovateľka poukázala na judikatúru ústavného súdu

týkajúcu sa základných kritérií posudzovania vzniku prieťahov, ako aj účelu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a spôsobov konania, resp. nekonania

orgánov súdnej moci vedúcich ku konštatácii porušenia namietaných práv. Poukazujúc

na celkovú dĺžku tohto konania (takmer 11 rokov), sťažovateľka uviedla, že okresný súd

svojím neefektívnym postupom v predmetnom konaní spôsobil zbytočné prieťahy,

a tým v nej vyvolal dlhodobý stav právnej neistoty.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol, že jej základné práva podľa čl. 46

ods. 1 a v spojení s a , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené, prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní konať

bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 5000 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 390,50 €.

5. Uznesením sp. zn. z 10. januára 2019 ústavný súd prijal ústavnú

sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v časti, ktorou namietala porušenie jej základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , a zároveň v druhom výroku

vo zvyšnej časti jej sťažnosť odmietol.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 22. januára 2018 vyjadril

k ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. z 18. februára 2019,

ktorý bol doručený 22. februára 2019.

6.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení v úvode uviedla,

že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v tejto veci. K obsahu samotnej ústavnej

sťažnosti uviedla, že predmetnú vec vzhľadom na predmet sporu považuje za právne

zložitú. Okresný súd už v období od začatia konania 30. apríla 2007 do vydania uznesenia

zo 16. novembra 2010 z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku nepostupoval bezodkladne,

pričom v tejto súvislosti poukázala podpredsedníčka okresného súdu na personálne zmeny

zákonných sudcov v tejto veci (vec prejednávali a rozhodovali postupne štyria zákonní

sudcovia). Vo vzťahu k priebehu tohto konania ďalej podpredsedníčka okresného súdu

uviedla, že po zastavení konania bol spis v tejto veci 30. decembra 2010 poplatkovo

a spisovo preverený a uložený v archíve súdu. Okresnému súdu bolo až 28. mája 2018

doručené oznámenie právneho zástupcu sťažovateľky o prevzatí jej právneho zastúpenia,

a súčasne žiadosť o konanie vo veci. Následne 18. júna 2018 bol spis pridelený náhodným

výberom zákonnej sudkyni, ktorá od jeho pridelenia v tejto veci konala priebežne. Konanie

v predmetnej veci bolo uznesením z 30. augusta 2018 zastavené na základe späťvzatia

žaloby sťažovateľkou v celom rozsahu.

6.2 Podpredsedníčka okresného súdu priznala, že okresný súd v predmetnom konaní

pochybil, keď bol po vydaní uznesenia zo 16. novembra 2010 nečinný, pretože z úradnej

povinnosti toto rozhodnutie po zaplatení súdneho poplatku sťažovateľkou v rámci lehoty

na podanie odvolania (2. decembra 2010) svojím uznesením nezrušil. Podpredsedníčka

okresného súdu poukázala na skutočnosť, že sťažovateľka od zastavenia konania

až do 24. mája 2018 v tejto veci nevyvinula žiadnu procesnú aktivitu, ktorou by sa snažila

o ovplyvnenie, resp. urgenciu postupu súdu. Následne konštatovala, že sťažovateľka

si podľa nej v zmysle zásady „vigilantibus iuris“ nedostatočne strážila svoje práva,

pričom táto skutočnosť by podľa nej mala byť zohľadnená pri rozhodovaní o výške

primeraného finančného zadosťučinenia.

6.3 Podanie ústavnej sťažnosti sa podľa podpredsedníčky okresného súdu v tomto

prípade javí ako účelové a nemajúce za cieľ odstránenie prieťahov v súdnom konaní

a ochranu ústavných práv sťažovateľky, pričom na podporu svojho tvrdenia poukázala

na krátkosť času, ktorý uplynul od 24. mája 2018, t. j. od doručenia podania sťažovateľky

okresnému súdu do podania ústavnej sťažnosti 30. mája 2018, ako aj na následné späťvzatie

žaloby sťažovateľkou podaním zo 14. augusta 2018.

6.4 Pokiaľ by ústavný súd dospel k záveru o porušení sťažovateľkou namietaných

práv v predmetnom konaní, podpredsedníčka okresného súdu požiadala vzhľadom

na uvedené dôvody (právoplatné zastavenie konania uznesením z 30. augusta 2018,

nepodanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu, procesná pasivita sťažovateľky

pri ochrane jej práv) o zváženie dôvodnosti a primeranosti výšky navrhovaného

primeraného finančného zadosťučinenia.

7. Ústavný súd podaním z 23. októbra 2019 zaslal vyjadrenie okresného súdu

z 18. februára 2019 právnemu zástupcovi sťažovateľky s možnosťou zaujatia stanoviska

k nemu v lehote 10 dní od jeho doručenia a zároveň ho požiadal o vyjadrenie sa k možnosti

konania verejného ústneho pojednávania.

8. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko prostredníctvom

svojho právneho zástupcu podaním z 13. novembra 2019, ktoré bolo ústavnému súdu

doručené 15. novembra 2019.

8.1 Právny zástupca sťažovateľky uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania v predmetnej veci. Následne právny zástupca sťažovateľky poukázal na to,

že postup okresného súdu považuje za ústavne neakceptovateľný, keďže aj z vyjadrenia

okresného súdu považuje za preukázané, že okresný súd spôsobil v napadnutom konaní

niekoľkoročné prieťahy, tým že ho v rozpore so zákonom zastavil a spis vo veci umiestnil

do archívu, a to napriek zaplatenému súdnemu poplatku v „nie malej výške“. Následne

právny zástupca sťažovateľky poukázal na to, že vo svojom späťvzatí žaloby uviedla

aj dôvody, ktoré ju k tomuto kroku viedli, a to, že po 11 rokoch nekonania okresného súdu

„stratila záujem a energiu v spore ďalej pokračovať“ a aj s prihliadnutím na žalovaným

navodenú podľa nej silnú konfrontačnú atmosféru spôsobenú používaním jej adresovaných

hrubých výrazov nachádzajúcich sa aj vo vyjadrení žalovaného k podanej žalobe

z 10. júla 2018, ako napr. podaná žaloba je „výsmech do tváre občanov“, podaním žaloby

„vrhá negatívne svetlo na celú justíciu“ alebo dokonca, že podanou žalobou „škodí dobrej

povesti súdnictva“. Sťažovateľka vyjadrila obavu, že jej prípadný úspech v tomto spore

by sa mohol zo so strany žalovaného používať na jej diskreditáciu v spoločnosti

a znevažovanie dobrého mena, ktoré si ona ako sudkyňa buduje desiatky rokov.

8.2 Zároveň právny zástupca sťažovateľky vo vzťahu k výške požadovaného

finančného zadosťučinenia uviedol, že s ohľadom na judikatúru ústavného súdu, osem

rokov trvajúce prieťahy v napadnutom konaní, ako aj vzhľadom na to, že okresný súd

ňou zaplatených 4194 € užíval, považuje ňou navrhovanú sumu primeraného finančného

zadosťučinenia 5000 € za primeranú. V závere sťažovateľka prostredníctvom právneho

zástupcu požiadala, aby jej ústavnej sťažnosti vyhovel.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len ,,“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,

ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

10. Z obsahu sťažnosti, obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu

a chronologického prehľadu úkonov ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti

o priebehu a stave napadnutého konania:

- 30. apríla 2007 – okresnému súdu bola doručená žaloba sťažovateľky;

- 6. júla 2007 – pokyn súdnej kancelárii na odstránenie vád žaloby;

- 2. novembra 2007 – spis v predmetnej veci bol pridelený zákonnej sudkyni

JUDr. Zuzane Kučerovej;

- 25. marca 2008 – pokyn súdnej kancelárii doručiť uznesenie na opravu podanej

žaloby v lehote 15 dní sťažovateľke (odpoveď sťažovateľky bola doručená 7. apríla 2008);

- 6. mája 2008 – pokyn súdnej kancelárii zaslať žalovanému výzvu na vyjadrenie

sa k podanej žalobe v lehote 15 dní (vyjadrenie doručené 19. novembra 2008);

- 14. septembra 2010 – pokyn súdnej kancelárii zaslať sťažovateľke výzvu

nazaplatenie súdneho poplatku v sume 4194 € (výzva bola realizovaná 17. septembra 2010);

- 13. októbra 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľky, v ktorom

vyjadrila presvedčenie, že predmetné konanie je oslobodené od platenia súdneho poplatku;

- 11. novembra 2010 – pokyn súdnej kancelárii vypracovať uznesenie o zastavení

konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku;

- 30. decembra 2010 – v spise je záznam o právoplatnom skončení tejto veci a o jeho

poplatkovom a spisovom preverení;

- 28. mája 2018 – okresnému súdu bolo doručené podanie právneho zástupcu

sťažovateľky, v ktorom ho požiadal o konanie v predmetnej veci z dôvodu zaplatenia

súdneho poplatku v rámci lehoty na podanie odvolania – 2. decembra 2010;

- 14. júna 2018 – spis v predmetnej veci bol z archívu predložený predsedníčke

okresného súdu na rozhodnutie o pridelení veci zákonnému sudcovi;

- 18. júna 2018 – pokyn predsedníčky okresného súdu prideliť predmetnú vec

náhodným výberom zákonnému sudcovi (pridelené v ten istý deň sudkyni Mgr. Denise

Drúžkovej);

- 26. júna 2018 – okresný súd uznesením z tohto dňa zrušil uznesenie

zo 16. novembra 2010 o zastavení konania;

- 2. júla 2018 – pokyn súdnej kancelárii zaslať výzvu právnemu zástupcovi

sťažovateľky, aby sa v lehote 30 dní vyjadril k zaslanému vyjadreniu žalovaného;

- 10. júla 2018 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu

žalovaného k podaniam sťažovateľky týkajúcim sa doplnenia ňou podaného návrhu;

- 19. júla 2018 – okresnému súdu bolo na základe jeho výzvy doručené vyjadrenie

sťažovateľky k podaniu žalovaného z 10. júla 2018;

- 14. augusta 2018 – okresnému súdu bolo doručené podanie právneho zástupcu

sťažovateľky, ktorým vzal jej návrh v celom rozsahu späť;

- 30. augusta 2018 – okresný súd konanie v predmetnej veci uznesením zastavil,

žalovanej náhradu trov konania nepriznal a rozhodol o vrátení zaplateného súdneho

poplatku sťažovateľke (doručené sťažovateľke 4. septembra 2018);

- 29. októbra 2018 – pokyn súdnej kancelárii publikovať uznesenie, doručiť

elektronicky doložku právoplatnosti žalovanej na základe jej žiadosti, poplatkovo a spisovo

preveriť spis a dať ho do archívu súdu.

IV.

Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

13. Podľa má každý, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch.

15. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

17. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v (ďalej aj „“), podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

V.

Závery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia sťažovateľkiných práv

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

21. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o určenie,

že odmeňovanie odporcu je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, a žaloba

o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že okresný súd

sa v tomto konaní meritom veci vôbec nezaoberal a v podstate až do jej právoplatného

skončenia na základe späťvzatia návrhu sťažovateľkou v tejto veci vykonal len prvotné

procesné úkony súvisiace so spisom (zaslanie žaloby žalovanému, výzvy na odstránenie

nedostatkov podanej žaloby sťažovateľke či výzvy na vyjadrenie sa k podaniu protistrany).

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť

svedčiacu o právnej alebo skutkovej zložitosti veci, ktorá by mohla mať vplyv na predĺženie

konania v tejto veci.

22. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako procesnej strany v konaní ústavný súd

zistil, že k predĺženiu konania prispela v jeho úvode aj sťažovateľka podaním nedostatočne

kvalifikovaného návrhu, ktorého nedostatky boli odstraňované vždy až na základe výzvy

okresného súdu (nesprávna špecifikácia žalovaného, nezaplatenie súdneho poplatku). Podľa

zistenia ústavného súdu v ďalšom priebehu tohto konania, konkrétne od 24. novembra 2010

(doručené uznesenie o zastavení konania) až do 28. mája 2018 (doručené podanie

sťažovateľky okresnému súdu) bola sťažovateľka absolútne pasívna vo svojom prístupe

k ochrane ňou v konaní pred ústavným súdom namietaných práv a nevyužila potenciál

procesných prostriedkov umožňujúcich jej ovplyvniť priebeh predmetného konania

(možnosť podať žiadosť o pokračovanie v konaní, resp. o nariadenie pojednávania, sťažnosť

na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu či dopyt na stav predmetného

konania okresnému súdu). Inak povedané, sťažovateľka ako nositeľka práv sa sama

vystavila riziku ich straty, a to tým, že nepostupovala v zmysle zásady „vigilantibus iura

scripta sunt“, ktorá vo svojej podstate znamená, že práva patria len bdelým (pozorným,

ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon

svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou

starostlivosťou a predvídavosťou. V tejto súvislosti ústavný súd za relevantnú považoval

aj podpredsedníčkou okresného súdu tvrdenú účelovosť podanej ústavnej sťažnosti

podopretú poukazom na dátum podania ústavnej sťažnosti (štyri dni po doručení žiadosti

o pokračovanie v konaní) a poukazom na skončenia napadnutého konania na základe návrhu

sťažovateľky ani nie tri mesiace po tomto dátume.

23. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

23.1 Okresný súd bol nečinný vo svojom postupe hneď v úvode predmetného

konania, keďže s realizáciou prvotných procesných úkonov súvisiacich so spisom začal

až 25. marca 2008 (zaslal výzvu na odstránenie nedostatkov podanej žaloby sťažovateľke),

t. j. takmer rok po doručení žaloby sťažovateľky. V ďalšom postupe okresný súd

6. mája 2008 zaslal podaný návrh na vyjadrenie žalovanému, avšak ďalší procesný úkon

realizoval po viac ako dvoch rokoch a štyroch mesiacoch 14. septembra 2010, keď zaslal

sťažovateľke výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu. Po vypracovaní

uznesenia o zastavení konania z 11. októbra 2010 zostal okresný súd nečinný

až do 28. mája 2018, t. j. viac ako 7 rokov a 6 mesiacov. Následne v predmetnej veci

okresný súd realizoval procesné úkony plynule a na základe podania sťažovateľky

zo 14. augusta 2018, ktorým vzala svoju žalobu späť, bolo napokon uznesením okresného

súdu z 30. augusta 2018 konanie v predmetnej veci zastavené.

23.2 Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu viaceré obdobia bezdôvodnej

nečinnosti okresného súdu (v trvaní viac ako 10 rokov), ktoré v pomere k celkovej dĺžke

napadnutého konania (viac ako 11 rokov) považuje za neospravedlniteľné. K najdlhšiemu

prieťahu došlo evidentne pre to, že si okresný súd dôsledne neoveril, že sťažovateľka

zaplatila súdny poplatok na účet okresného súdu. Na základe takto nesprávne prijatého

záveru o nezaplatení súdneho poplatku považoval predmetnú vec za právoplatne skončenú

a spis odložil do archívu súdu. Na druhej strane v tejto súvislosti je potrebné zohľadniť,

ako už bolo uvedené, aj tú skutočnosť, že práve toto štádium konania mohla svojou

procesnou aktivitou a domáhaním sa rozhodnutia o svojich právach výrazne ovplyvniť

sťažovateľka.

24. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 21 až 23, ústavný súd dospel

k názoru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

VI.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

26. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

27. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €.

Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka zdôvodnila

tým, že poukázala na celkovú neprimeranú dĺžku predmetného konania (jedenásť rokov),

ďalej uviedla, že navrhnuté zadosťučinenie považuje za „úplne primerané za 8 rokov

prieťahov aj v porovnaní s inými rozhodnutiami ústavného súdu v podobných veciach“,

a tiež dôvodila, že okresný súd počas uvedeného obdobia nečinnosti užíval jej finančné

prostriedky zaplatené ako súdny poplatok v sume 4194 €.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma

požadovaná sťažovateľom nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

29. S prihliadnutím na celkovú dĺžku konania okresného súdu, berúc do úvahy

všetky okolnosti danej veci (podanie nekvalifikovanej žaloby, absolútna pasivita

sťažovateľky pri ochrane jej práv v napadnutom konaní po zaplatení súdneho poplatku,

nepodanie sťažnosti na prieťahy v konaní, dátum podania ústavnej sťažnosti a dôvod

právoplatného skončenia predmetného konania, verejne zdieľané informácie o stave konaní

a spôsobe rozhodovania vo veciach antidiskriminačných žalôb), ústavný súd považoval

priznanie sumy 500 € za primerané (bod 2 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu

sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

VII.

Trovy konania

30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky,

ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne

alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok rokov 2017 a 2018,

ktorá bola 921 € a 980 €.

32. Ústavný súd priznal úhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti, písomné vyjadrenie sťažovateľky) v súlade § 11

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov Advokátskej kancelárii JUDr. Martin BARTKO –

JUDr. Sylvia BARTKOVÁ. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018

(2 x 153,33 €) spolu s režijným paušálom (2 x 9,21 €) a daňou z pridanej hodnoty (20 %)

predstavuje spolu sumu 390,09 € a úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku

2019 (163,33 €) spolu s režijným paušálom (9,80 €) a daňou z pridanej hodnoty (20%)

predstavuje sumu trov konania celkom 597,85 €.

33. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky Advokátskej kancelárie JUDr. Martin BARTKO – JUDr. Sylvia

BARTKOVÁ v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom

súde v spojení s ).

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu