Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 26/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-77

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. decembra 2019

v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,

Libora Duľu, Miroslava Duriša (sudcu spravodajcu), Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej,

Miloša Maďara, Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho

a Martina Vernanského predbežne prerokoval návrh prezidentky Slovenskej republiky,

zastúpenej JUDr. Petrom Kubinom, poradcom prezidentky Slovenskej republiky pre oblasť

práva a spravodlivosti a advokátom, Štefánikova 15, Bratislava, na začatie konania podľa

o súlade

o volebnej kampani a o zmene a doplnení o politických stranách

a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení s

ods. 1, , , 2 a 4, , , 2, 3 a 4 a

Slovenskej republiky a čl. 10 a 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a návrh prezidentky Slovenskej republiky podľa

na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu a takto

rozhodol:

1. Návrh prezidentky Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. P o z a s t a v u j e účinnosť o volebnej kampani

a o zmene a doplnení o politických stranách a politických hnutiach

v znení neskorších predpisov, a to v časti jeho zmeny vykonanej čl. IV bodom 1 zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o podmienkach výkonu

volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia niektoré zákony, na základe ktorého «v § 17 sa číslovka „14“ nahrádza

číslovkou „50“».

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrh prezidentky Slovenskej republiky a jej argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

5. decembra 2019 doručený návrh prezidentky Slovenskej republiky (ďalej aj

„navrhovateľka“ alebo „prezidentka“) na začatie konania o súlade

Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení o politických

stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení zákona

č. (ďalej aj „“) s , , ,

2 a 4, , , 2, 3 a 4 a (ďalej len

„ústava“) a čl. 10 a 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“).

2. Znenie napadnutého ustanovenia predstavuje zmenu pôvodného znenia § 17

o volebnej kampani a o zmene a doplnení

o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov spočívajúcu

v predĺžení času zákazu zverejňovať výsledky volebných prieskumov z pôvodných 14 dní

predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania na 50 dní

predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania.

3. Navrhovateľka namieta nesúlad napadnutého ustanovenia

o volebnej kampani a o zmene a doplnení o politických stranách

a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení (ďalej

aj „zákon o volebnej kampani“) s , 2, 3 a 4 a a

dohovoru, pretože neprípustným spôsobom obmedzuje právo

každého slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie bez cenzúry a nespĺňa

a dohovorom stanovené podmienky pre obmedzenie týchto práv. Zverejňovanie

výsledkov volebných prieskumov je jednou z foriem realizácie informačných základných

práv, konkrétne práva na rozširovanie informácií (tými, ktorí ich produkujú alebo

zverejňujú) a na vyhľadávanie a prijímanie informácií (tými, ktorí sa o tento typ informácií

zaujímajú a prípadne na základe nich postupujú v politickej súťaži, t. j. politickými

stranami, kandidátmi, voličmi, ale aj médiami či politickými analytikmi). Článok 26 ods. 4

a obdobne tak dohovoru taxatívne vymedzujú dôvody, pre ktoré môžu

byť informačné základné práva obmedzené. Týmito dôvodmi sú: ochrana práv a slobôd

iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochrana verejného zdravia a mravnosti (podľa

) a národná bezpečnosť, územná celistvosť, verejná bezpečnosť, predchádzanie

nepokojom alebo zločinnosti, ochrana zdravia alebo morálky, zabránenie úniku dôverných

informácií a nestrannosť súdnej moci (podľa dohovoru). Z iných ako práve z týchto

dôvodov informačné základné práva obmedzené byť nemôžu a podľa navrhovateľky je

zjavné, že spočívajúce v predĺžení moratória na zverejňovanie

prieskumov túto podmienku nespĺňa. Dôvod prijatia napadnutého ustanovenia spočívajúci

v „ochrane voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami“, ako bol formulovaný

zákonodarcom, nespadá ani pod jeden z už uvedených taxatívne vymedzených dôvodov,

pre ktoré a dohovor umožňujú obmedziť informačné základné práva.

4. Navrhovateľka ďalej namieta nesúlad napadnutého ustanovenia zákona o volebnej

kampani s , 2 a 4 a dohovoru, lebo porušuje

aj princíp rovnosti a ústavný zákaz postihu za uplatňovanie základných práv a slobôd.

Navrhovateľka uvádza, že zakazuje volebné prieskumy počas

moratória na zverejňovanie prieskumov zverejňovať. Nie je však zakázané počas tohto

obdobia takéto prieskumy realizovať. Navrhovateľka poukazuje na to, že kandidáti

a politické strany práve počas volebnej kampane v zvýšenej miere monitorujú vývoj svojich

politických preferencií a podľa tohto vývoja prispôsobujú svoju stratégiu a postup

v kampani. Podľa navrhovateľky tak aplikáciou napadnutého ustanovenia vznikne

nerovnosť (v podobe informačnej asymetrie a nerovnakého prístupu k informačným

základným právam) medzi dvomi skupinami účastníkov politickej súťaže a aj medzi dvomi

skupinami voličov. Keďže realizácia volebných prieskumov zostáva aj počas moratória

na zverejňovanie prieskumov povolená a tieto ostanú k dispozícii kandidujúcim subjektom,

tak jedna skupina účastníkov politickej súťaže (politické strany a ich kandidáti, prípadne

aj členovia volebných štábov a členovia politických strán s prístupom k výsledkom

prieskumov) prístup k týmto informáciám mať bude, zatiaľ čo druhej skupine účastníkov tej

istej politickej súťaže (verejnosť, voliči) zákonodarca bez splnenia ústavných podmienok

prístup k týmto informáciám odoprel. Kým prvá skupina účastníkov politickej súťaže má

zabezpečenú úplnú realizáciu základných informačných práv, druhá skupina účastníkov tej

istej politickej súťaže je na základných informačných právach bezdôvodne a protiústavne

ukrátená. Navrhovateľka poukázala aj na to, že akákoľvek fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá si to môže finančne dovoliť, si môže aj počas trvania moratória

na zverejňovanie prieskumov vykonanie takéhoto prieskumu objednať pre vlastné potreby

a pre potreby okruhu ňou určených ďalších osôb. Na druhej strane zvyšku verejnosti, ktorý

si nemôže dovoliť financovať vlastný prieskum volebných preferencií a je odkázaný

na zverejňované prieskumy, bude prístup k rovnakému druhu informácií na základe

napadnutého ustanovenia odopretý. Takýmto postupom teda rovnako môže dôjsť k situácii,

že určitý okruh voličov bude bezdôvodne zvýhodnený pred zvyšnou časťou voličov len

na základe majetnosti.

5. Podľa navrhovateľky zákona o volebnej kampani

neprípustným spôsobom oslabuje slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti. Navrhovateľka tvrdí, že miera slobody demokratickej súťaže politických síl je

tým väčšia, čím väčší priestor majú garantovaný všetci účastníci tejto súťaže (kandidáti aj

voliči) na realizáciu informačných základných práv. A naopak, každé zúženie či zákaz

realizácie týchto informačných základných práv slobodu demokratickej súťaže politických

síl oslabuje a znemožňuje. Ak sa tak deje bez splnenia podmienok pre takéto zúženie

či zákaz vyžadovaných a dohovorom, potom takéto opatrenie podľa navrhovateľky

nevyhnutne porušuje aj .

6. Navrhovateľka tiež tvrdí, že zákona o volebnej kampani

porušuje princíp právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní tým, že mení pravidlá

vedenia volebnej kampane v priebehu volebnej kampane, čoho dôsledkom je aj nesúlad

s . Navrhovateľka poukazuje na to, že zákona

o volebnej kampani nekorešponduje ani s medzinárodnými štandardmi pre obmedzovanie

zverejňovania volebných prieskumov v období pred voľbami a pre zmeny volebnej

legislatívy [odporúčanie č. R(99)15 Rady ministrov členských štátov Rady Európy

o opatreniach týkajúcich sa mediálneho pokrývania volebných kampaní z roku 1999,

odporúčanie č. CM/Rec(2007)15 Rady ministrov členských štátov Rady Európy

o opatreniach týkajúcich sa mediálneho pokrývania volebných kampaní z roku 2007,

stanovisko Benátskej komisie č. CDL- AD(2009)028-e z 15. júna 2009].

7. Napokon navrhovateľka uvádza, že bolo prijaté v rozpore

s právnymi predpismi upravujúcimi proces prijímania zákonov, a preto je podľa jej názoru

aj v rozpore s . Navrhovateľka poukázala na to, že „prijatie tak závažného

zásahu do informačných základných práv v čase prebiehajúcej volebnej kampane

a bezprostredne pred parlamentnými voľbami prostredníctvom pozmeňujúceho

a doplňujúceho návrhu poslancov národnej rady, a teda bez predchádzajúcej odbornej

diskusie, viedlo k tomu, že znenie napadnutého ustanovenia je v rozpore s vyššie citovanými

ustanoveniami a dohovoru. Ak by návrh prešiel úplným legislatívnym procesom,

týmto nedostatkom by sa (aspoň teoreticky) bolo možné vyhnúť.“.

8. Navrhovateľka navrhuje, aby ústavný súd

«(a) tento návrh podľa § 56 ods. 1 ZoUS predbežne prerokoval a podľa § 56 ods. 5

vydal nasledovné

u z n e s e n i e :

„Návrh prezidentky Slovenskej republiky prijíma na ďalšie konanie.“.;

(b) súčasne s uznesením podľa odseku (a) vyššie návrhu na pozastavenie účinnosti

napadnutého ustanovenia podľa a a nasl. ZoUS vyhovel a vydal

nasledovné

u z n e s e n i e :

„Pozastavuje účinnosť o volebnej kampani a o zmene

a doplnení o politických stranách a politických hnutiach v znení

neskorších predpisov v znení čl. IV , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.“;

(c) vo veci samej tomuto návrhu vyhovel a vydal nasledovný

n á l e z :

„I. Ustanovenie o volebnej kampani a o zmene

a doplnení o politických stranách a politických hnutiach v znení

neskorších predpisov v znení čl. IV , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony nie je v súlade

s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4 a čl. čl. 31

a s a 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

II. Stratou účinnosti o volebnej kampani a o zmene

a doplnení o politických stranách a politických hnutiach v znení

neskorších predpisov v znení čl. IV , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony na základe tohto

nálezu sa neobnovuje platnosť o volebnej kampani a o zmene

a doplnení o politických stranách a politických hnutiach v znení

neskorších predpisov v znení platnom a účinnom do 3. decembra 2019.“.».

I.1 Stanovisko verejnej ochrankyne práv k návrhu prezidentky Slovenskej

republiky na začatie konania o súlade právnych predpisov

9. K návrhu prezidentky sa podaním č. 4258/2019/VOP zo 16. decembra 2019

doručeným ústavnému súdu (e-mailom) 16. decembra 2019 vyjadrila bez výzvy ústavného

súdu aj verejná ochrankyňa práv, ktorá predložila podľa § 86 ods. 4 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) „Stanovisko verejnej ochrankyne práv

k návrhu prezidentky Slovenskej republiky na začatie konania o súlade právnych predpisov

(amicus curiae)“ (ďalej len „stanovisko“), v ktorom sa plne stotožnila s návrhom

prezidentky s odôvodnením, že ako verejná ochrankyňa práv má „... uloženú

povinnosť spolupodieľať sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb

a právnických osôb. Mám za to, že bezprecedentne zasahuje do

niektorých základných práv a slobôd fyzických osôb (predovšetkým voličov) a do samotnej

podstaty demokratického charakteru Slovenskej republiky.“ a v takejto situácii musí

„zaujať stanovisko, pretože ide o podstatu Slovenskej republiky ako demokratického a

právneho štátu v jeho materiálnom chápaní.“.

V ďalšom sa verejná ochrankyňa práv vzhľadom na podrobnosť a komplexnosť

návrhu prezidentky vo svojom stanovisku obmedzila len na určité aspekty napadnutého

ustanovenia s podrobným odôvodnením svojich východísk smerujúcich k podpore návrhu

prezidentky.

9.1 K petitu návrhu prezidentky verejná ochrankyňa práv uviedla:

„Záverom uvádzam, že sa plne stotožňujem s navrhovaným petitom prezidentky, aby

ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie a nálezom vo veci samej vyslovil nesúlad

napadnutého ustanovenia s prezidentkou uvedenými ustanoveniami a dohovoru.

Zároveň sa stotožňujem i s návrhom prezidentky, aby ústavný súd vo výroku nálezu vo veci

samej určil, že stratou účinnosti § 17 zákona o volebnej kampani sa neobnovuje platnosť

§ 17 zákona o volebnej kampani v znení platnom a účinnom do 3. decembra 2019.“

9.2 K návrhu prezidentky na dočasné pozastavenie účinnosti napadnutého

ustanovenia verejná ochrankyňa práv konštatovala: „Svoje stanovisko k návrhu prezidentky

predkladám v čase pred rozhodnutím ústavného súdu o prijatí návrhu na ďalšie konanie

predovšetkým z dôvodu naliehavej potreby na dočasnom pozastavení účinnosti napadnutého

ustanovenia. Je totiž zrejmé, že ústavný súd z objektívnych príčin nemôže rozhodnúť vo veci

samej pred konaním volieb do národnej rady dňa 29. februára 2020. V zmysle napadnutého

ustanovenia však moratórium na volebné prieskumy začne už dňa 10. januára 2020. Ako

som uviedla vyššie a ako uvádza vo svojom návrhu aj prezidentka,

je v rozpore s viacerými článkami a dohovoru a porušuje viaceré základné práva

fyzických osôb - voličov. Preto je tu dôvod na dočasné pozastavenie účinnosti napadnutého

ustanovenia, konkrétne z dôvodu, že ďalšie uplatňovanie napadnutého ustanovenia môže

ohroziť základné práva a slobody ( ).

K tomuto dôvodu sa pridáva i druhý dôvod na dočasné pozastavenie účinnosti

napadnutého ustanovenia podľa , a to hrozba iného vážneho

nenapraviteľného následku. Týmto následkom by bolo s a dohovorom nesúladné

obmedzenie základných informačných práv voličov pred voľbami do národne] rady

vo februári 2020. Takéto obmedzenie základných informačných práv voličov pritom má

potenciál ovplyvniť výsledky blížiacich sa volieb do národnej rady. Ak by ústavný súd po

uskutočnení volieb do národnej rady, ktoré sa uskutočnia vo februári 2020, rozhodol vo

veci samej tak, že by návrhu prezidentky vyhovel, následok, ktorý by

spôsobilo na priebehu volieb do národnej rady konaných dňa 29. februára 2020 by už bol

nenapraviteľný. Preto zastávam názor, že ústavný súd by mal z uvedených dôvodov po

prijatí návrhu prezidentky na ďalšie konanie dočasne pozastaviť účinnosť napadnutého

ustanovenia.“

9.3 Ústavný súd konštatuje, že k podrobným vyjadreniam a argumentácii verejnej

ochrankyne práv obsiahnutým v jej rozsiahlom stanovisku sa v tomto štádiu konania

nepovažuje za potrebné podrobnejšie zmieňovať, preto z jeho obsahu vybral tú

najpodstatnejšiu argumentáciu smerujúcu k podpore návrhu prezidentky, na ktorú prihliadol

( veta za bodkočiarkou ).

II.

Predbežné prerokovanie návrhu prezidentky

10. Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a ktoré boli ratifikované

a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

11. Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

prezident Slovenskej republiky.

12. Podľa návrh na začatie konania podľa

o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom

vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada

a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať

prezident Slovenskej republiky.

13. Podľa orgán verejnej moci ako účastníka

konania zastupuje osoba oprávnená konať v jeho mene alebo ňou poverený zástupca, ktorý

musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Orgán verejnej moci sa môže

v konaní nechať zastúpiť advokátom.

14. Podľa návrh na začatie konania o súlade právnych

predpisov okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 musí obsahovať

a) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,

ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou

navrhovateľ namieta,

b) dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom

vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,

c) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho

ustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia,

s ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.

15. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

18. Ústavný súd podľa predbežne prerokoval

návrh navrhovateľky a dospel k názoru, že návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti

návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, ako aj procesné podmienky,

za ktorých ústavný súd môže vec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchto

skutočností ústavný súd rozhodol o prijatí návrhu na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto

uznesenia).

III.

K návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia

19. Navrhovateľka navrhla, aby ústavný súd do rozhodnutia vo veci samej podľa

pozastavil aj účinnosť napadnutého ustanovenia. Návrh

na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia navrhovateľka odôvodnila aj tým,

že „Uplatňovanie napadnutého ustanovenia môže ohroziť informačné základné práva

všetkých oprávnených voličov v súvislosti s voľbami do národnej rady vyhlásenými na

termín 29. februára 2020. Táto hrozba je navyše bezprostredná, nakoľko práve prebieha

volebná kampaň k týmto voľbám, a zasahuje do jej priebehu.

V prípade nepozastavenie účinnosti nevyhnutne a nenapraviteľne

zasiahne do priebehu volieb a prebiehajúcej volebnej kampane, pričom môže zásadným

spôsobom ovplyvniť ich výsledky.“.

20. Uplatňovanie napadnutého ustanovenia môže podľa navrhovateľky „... zároveň

spôsobiť vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v tom, že ak by sa napadnuté

ustanovenie malo uplatniť už vo vzťahu k prebiehajúcej volebnej kampani k voľbám do

národnej rady vo februári 2020

(a) voliči by sa v týchto voľbách rozhodovali bez toho, aby im boli prístupné

podstatné informácie pre toto rozhodovanie; a

(b) došlo by k oslabeniu slobodnej súťaže politických síl už v týchto voľbách, pričom

ak by následne ústavný súd tomuto návrhu vo veci samej po voľbách vyhovel, vyššie

uvedené následky v podobe informačnej asymetrie u voličov a oslabenie slobodnej súťaže

politických síl by už boli nezvratné a nebolo by ich možné nijako napraviť.“.

21. Navrhovateľka dodáva, že „Vzhľadom k tomu, že uvedené následky sa priamo

týkajú základných práv, ktorých garancia je pre riadne fungovanie demokracie

najpodstatnejšia (informačné základné práva, volebné právo), týkajú sa veľkého počtu osôb

(všetkých oprávnených voličov) a sú spôsobilé ovplyvniť voličské správanie a výsledok

volieb (oproti stavu, keď bude zachovaný status quo), možno tieto následky bez rozumných

pochybností kvalifikovať ako vážne.“ (bod 94 návrhu).

22. Podľa ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa

odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne

niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva

a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

23. Podľa ak ústavný súd prijme návrh na začatie

konania o súlade právnych predpisov na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5), môže aj bez návrhu

pozastaviť účinnosť napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho

ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

24. Podľa v návrhu na pozastavenie účinnosti

napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia musí byť

uvedené, ktoré základné práva a slobody môžu byť ohrozené a z akých dôvodov, aká značná

hospodárska škoda hrozí a z akých dôvodov alebo aký iný vážny nenapraviteľný následok

hrozí a z akých dôvodov pri ďalšom uplatňovaní napadnutého právneho predpisu, jeho časti

alebo niektorého jeho ustanovenia.

25. Účelom inštitútu pozastavenia účinnosti právnych predpisov (alebo ich

jednotlivých ustanovení), ktorých súlad s alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou má byť predmetom posúdenia v konaní podľa , je zaistenie účinnej

a efektívnej ochrany ústavnosti ( ) v súlade so zásadami vyplývajúcimi

z princípu právneho štátu ( ).

26. V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho štátu je

pri tomto type rozhodnutia potrebné zachovať primeranú rovnováhu medzi požiadavkou

účinného a neodkladného opatrenia v prospech ochrany základných práv a slobôd alebo

ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v relevantného

z hľadiska ochrany ústavnosti na jednej strane a požiadavkou rešpektovania zákonodarnej

moci (vzhľadom na ústavný princíp deľby moci) a s ňou súvisiacej prezumpcie ústavnosti

právnych predpisov na strane druhej (, ).

27. Ústavný súd k uplatneniu svojej právomoci podľa pristupuje

vo svojej doterajšej judikatúre len celkom výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia

označených základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného

nenapraviteľného následku v návrhu dostatočne konkretizované a z okolností daného

prípadu vyplýva, že ide o tvrdenia navrhovateľov, ktoré možno považovať za zjavne

dôvodné (napríklad , , ).

28. a podmieňujú rozhodnutie ústavného súdu

o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení existenciou aspoň jedného z troch alternatívnych predpokladov:

a) ohrozenie základných práv a slobôd,

b) hrozba značnej hospodárskej škody,

c) hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku.

29. V rozhodovanej veci ide o návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého

ustanovenia na základe predpokladu ohrozenia základných práv a slobôd. Z bodov 92, 93

a 94 návrhu možno vyvodiť, že ide o právo na informácie, volebné právo a slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Z návrhu nevyplýva, že by navrhovateľka

pozastavenie účinnosti odôvodňovala aj zvyšnými predpokladmi.

30. Ústavný súd v doterajšej judikatúre ozrejmil, ako chápe predpoklad pozastavenia

účinnosti spočívajúci v ohrození základných práv a slobôd (, ).

Predpoklad pozastavenia účinnosti spočívajúci v ohrození základných práv a slobôd

znamená situáciu, v ktorej bude ďalším uplatňovaním napadnutého právneho predpisu

zúžený rozsah chráneného priestoru jednotlivých základných práv a slobôd alebo bude ich

výkon podmieňovaný (sťažovaný) neprimeranými podmienkami či prekážkami

().

31. Pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne

niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva

a slobody, možno len na základe takých dôvodov, ktoré zakladajú „záver o bezprostrednom

ohrození základných práv a slobôd“ (). Ohrozenie základných práv alebo

slobôd v prípade ďalšieho uplatňovania napadnutých ustanovení je dostatočne odôvodnené

vtedy, ak ohrozenie (hrozba) je reálne (atribút reálnosti ohrozenia), priame (atribút

bezprostrednosti ohrozenia) a možno konkretizovať spôsob ohrozenia (atribút konkrétnosti

ohrozenia). Je dôležité, aby atribúty reálnosti, bezprostrednosti a konkrétnosti ohrozenia

základných práv alebo slobôd nadobudli takú intenzitu a závažnosť, ktorá v konkrétnom

posudzovanom prípade odôvodní vstup ústavného súdu do sféry pôsobnosti zákonodarcu

pozastavením účinnosti právneho predpisu ešte pred samotným meritórnym preskúmaním

jeho súladu s ústavným poriadkom, a to v záujme zaistenia účinnej a efektívnej ochrany

ústavnosti.

32. je súčasťou o volebnej kampani

a o zmene a doplnení o politických stranách a politických hnutiach

v znení neskorších predpisov. Tento zákon s účinnosťou od 1. júla 2015 upravuje

podmienky vedenia a financovania volebnej kampane pre voľby konané podľa zákona

č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

33. Volebná kampaň je podľa § 2 ods. 1 tohto zákona akákoľvek činnosť politickej

strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí a kandidátov,

za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu

za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu. Rozumie sa tým činnosť

v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety. Volebná kampaň podľa § 2 ods. 2

tohto zákona začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky a končí 48 hodín predo dňom konania volieb.

34. Predseda národnej rady vyhlásil rozhodnutím č. o vyhlásení volieb

do Národnej rady Slovenskej republiky voľby do národnej rady a určil deň ich konania

na sobotu 29. februára 2020. Toto rozhodnutie predsedu národnej rady bolo v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky uverejnené 5. novembra 2019. Podľa § 2 ods. 2 zákona

č. o volebnej kampani a o zmene a doplnení

o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov týmto dňom

(5. novembra 2019) začala volebná kampaň pre voľby do národnej rady, ktoré sa budú

konať 29. februára 2020.

35. Novela o volebnej kampani a o zmene a doplnení

o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších

predpisov, súčasťou ktorej bola aj zmena § 17, bola národnou radou schválená

28. októbra 2019 ako čl. IV zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (číslo parlamentnej tlače 1579).

Zmena v § 17 mala nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.

36. Navrhovateľka, disponujúc oprávnením podľa ,

vrátila 6. novembra 2019 zákon z 28. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, na opätovné

prerokovanie národnou radou. V časti III rozhodnutia č. 4833-2019-KPSR, ktorým využila

svoje ústavné oprávnenie podľa , navrhla zmenu v zákona

č. o volebnej kampani a o zmene a doplnení

o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov vypustiť.

37. Národná rada prerokovala a podľa schválila 26. novembra

2019 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa o podmienkach výkonu

volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia niektoré zákony. V čl. IV zmenila

o volebnej kampani a o zmene a doplnení o politických stranách

a politických hnutiach v znení neskorších predpisov spôsobom, ktorý je uvedený v bode 2

doslovne tak, že «v § 17 sa číslovka „14“ nahrádza číslovkou „50“». Táto zmena nadobudla

účinnosť dňom vyhlásenia, čo bolo 4. decembra 2019 pod č. Po uvedenej

zmene § 17 prvá veta zákona o volebnej kampani v súčasnosti znie: „V čase 50 dní predo

dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania je zakázané

zverejňovať výsledky volebných prieskumov.“

38. Národná rada teda schválila zmenu v právnej úprave, ktorá je súčasťou pravidiel

volebnej kampane, v čase, keď volebná kampaň pre voľby do národnej rady konané

29. februára 2020 už začala a prebiehala.

39. Ústavný súd mal už niekoľkokrát možnosť vyjadriť sa k volebnej kampani.

„Obdobie volebnej kampane je obdobím zvýšeného záujmu obyvateľstva štátu o verejné

veci aj obdobím zvýšeného významu informácií o verejných záležitostiach.“ (PL. ÚS

15/98). Informácie o verejných záležitostiach majú význam pre formovanie volebného

rozhodnutia voliča. Počas volebnej kampane dochádza k informovaniu voličov práve

so špeciálnym zameraním na ovplyvnenie ich volebného rozhodnutia, teda najmä ich

rozhodnutia volieb sa zúčastniť a v prípade volieb do národnej rady ich následného

rozhodnutia odovzdať hlas konkrétnej kandidujúcej politickej strane, či dokonca využiť

prednostné hlasy v prospech konkrétneho kandidáta.

40. Práve pre význam času volebnej kampane pre formovanie volebného rozhodnutia

voliča ústavný súd už v minulosti vyslovil, že niet pochýb o tom, že v čase volebnej

kampane sa vyžaduje od štátnych orgánov istá miera zdržanlivosti v záujme ochrany

slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti (m. m. PL ÚS 8/2012).

41. Istú mieru zdržanlivosti v čase volebnej kampane je potrebné vyžadovať

od každého štátneho orgánu. Štátnym orgánom je aj národná rada. Jej postavenie medzi

štátnymi orgánmi je výnimočné v tom, že je jediným ústavodarným a zákonodarným

orgánom Slovenskej republiky. Jej schopnosť zasiahnuť do ústavných a zákonných

pravidiel v Slovenskej republike je výnimočná a výlučná. Rubom tejto výnimočnej

a výlučnej právomoci je však aj rovnako intenzívna zodpovednosť národnej rady za stav

právneho poriadku. Práve národná rada ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán

Slovenskej republiky má v prvom rade dbať na zachovávanie a zákonov a k výkonu

svojej ústavodarnej a zákonodarnej právomoci pristupovať citlivo a zodpovedne.

42. To za žiadnych okolností nevylučuje a ani neznižuje právomoc národnej rady

svojou zákonodarnou činnosťou zmeniť existujúce zákonné pravidlá volebnej kampane

alebo ich nahradiť pravidlami úplne novými. Túto právomoc by však mala národná rada

využiť v dostatočnom časovom predstihu pred prvým použitím zmenených alebo úplne

nových pravidiel, aby sa všetci aktéri a adresáti prijatých zmien vedeli na zmenené alebo

nové pravidlá pripraviť.

43. Národná rada ale v prípade schválenia zmeny napadnutého ustanovenia v tomto

prípade zrejme nekonala s takou mierou zdržanlivosti, akú by bolo potrebné očakávať

vzhľadom na čas, v ktorom túto zmenu prijala, keďže takpovediac „zmenila pravidlá hry

počas hry“. Časové súvislosti uplatnenia prezidentského veta na tejto okolnosti nič nemenia

a bolo potrebné s nimi počítať.

44. Účinky zákazu zverejňovať výsledky volebných prieskumov podľa § 17 zákona

č. o volebnej kampani a o zmene a doplnení

o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení zákona

č. by nastali 10. januára 2020. Zákaz by mal platiť erga omnes, teda nielen

proti tým, ktorí by výsledky volebných prieskumov zverejňovali, ale aj proti tým, ktorí by

ich prijímali, a to v čase prebiehajúcej kampane.

45. v porovnaní s právnou úpravou platnou a účinnou

pred zmenou vykonanou sprísňuje (predlžuje) zákaz

zverejňovania výsledkov volebných prieskumov počas volebnej kampane. Vo svojej

podstate by preto mohlo predstavovať rozšírenie doterajšieho zákonného obmedzenia

základných práv a slobôd týkajúcich sa prijímania a rozširovania informácií (

a čl. 10 dohovoru) s priamym dopadom na ústavný princíp ochrany slobodnej súťaže

politických síl v demokratickej spoločnosti ( ), čo však bude predmetom

prieskumu ústavného súdu a jeho rozhodnutia v merite veci. Uplatnenie týchto základných

práv a ústavného princípu je v kontexte prebiehajúcej volebnej kampane pre riadne

fungovanie demokracie kľúčové. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd

k záveru, že zásah do základných práv a slobôd a ústavného princípu ochrany slobodnej

súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti počas prebiehajúcej volebnej kampane

nadobudol takú intenzitu a závažnosť, ktorá v danom prípade odôvodňuje vstup ústavného

súdu do sféry pôsobnosti zákonodarcu pozastavením účinnosti napadnutého ustanovenia.

Ústavný súd v tomto štádiu konania pokladal za vhodnejšie riešenie ponechať v platnosti

doterajšiu právnu úpravu (v znení pred zmenou ), ktorá bola

súčasťou o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona

č. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov

od jeho prijatia v roku 2014 a bola bez napadnutia na ústavnom súde účinná od 1. júla 2015.

Ústavný súd preto o návrhu navrhovateľky na pozastavenie účinnosti napadnutého

ustanovenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

46. Podľa pozastavenie účinnosti napadnutého

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia ústavný súd zruší

aj bez návrhu, ak pominuli dôvody na pozastavenie účinnosti. Inak platnosť rozhodnutia

ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo

niektorého jeho ustanovenia zaniká právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu vo veci

samej alebo rozhodnutia o zastavení konania.

47. Podľa výroková časť a poučenie o právnych

účinkoch uznesenia ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutého právneho

predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, uznesenia o zrušení pozastavenia

účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia

a uznesenia o zastavení konania, v ktorom bola pozastavená účinnosť napadnutého

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, sa spolu s informáciou

o pripojenom odlišnom stanovisku vyhlasujú v zbierke zákonov.

48. Ustanovenie predpokladá pozastavenie

účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,

keď sa v prípade zrušenia predpisu neobnoví platnosť právnych predpisov ním zrušených,

ibaže by ústavný súd rozhodol inak, alebo ak prijatou novelizáciou dôjde len k zmene

právneho predpisu, platí a je účinný skorší právny predpis v znení, ktoré platilo

pred vykonanou zmenou, ibaže by ústavný súd rozhodol inak.

49. Ústavný súd mal možnosť v prípade rozhodnutia o pozastavení účinnosti

právneho predpisu, ktorým sa zmenil alebo doplnil skorší právny predpis výslovne tiež

rozhodnúť o tom, že sa platnosť skoršieho právneho predpisu v znení platnom pred zmenou

alebo doplnením neobnoví. Keďže napadnutá časť ustanovenia je súčasťou zmeny skoršieho

právneho predpisu, na účinky pozastavenia účinnosti sa preto vzťahuje § 84 ods. 1 časť

znenia za bodkočiarkou , a preto „... platí skorší právny predpis

v znení platnom pred touto zmenou“. Navyše ani samotná navrhovateľka takéto „iné“

rozhodnutie ústavného súdu nepožadovala a tiež samotný ústavný súd možnosť „rozhodnúť

inak“ nepovažoval za potrebné v tomto štádiu konania využiť.

50. Pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia, ktoré je zmenou skoršieho

právneho predpisu, bez ďalšieho znamená, že nastane účinok ex lege, teda obnovenie

platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu v znení platnom pred touto zmenou.

V posudzovanom prípade to bude ustanovenie o volebnej

kampani a o zmene a doplnení o politických stranách a politických

hnutiach v znení neskorších predpisov v znení pred zmenou vykonanou zákonom

č. , t. j. v znení „V čase 14 dní predo dňom konania volieb a v deň konania

volieb až do skončenia hlasovania je zakázané zverejňovať výsledky volebných

prieskumov.“.

51. Podľa platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti

napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká

vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení

účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože

pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.

52. Podľa o návrhu na pozastavenie účinnosti

napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia rozhodne

ústavný súd bezodkladne.

53. Pri prerokovaní návrhov na začatie konania sa ústavný súd nemusí riadiť

poradím, v akom mu boli doručené, ak vec, ktorej sa niektorý návrh na začatie konania týka,

považuje za naliehavú ( ). Vzhľadom na samotný

predmet návrhu, vyhlásený termín parlamentných volieb na 29. február 2020 a s tým

súvisiacu potrebu riešenia spoločensky pertraktovaných problémov súvisiacich s volebným

moratóriom ústavný súd považuje túto vec za naliehavú, a preto neodkladne rozhodol

o prijatí veci na ďalšie konanie, pozastavení účinnosti napadnutého ustanovenia a obnovení

jeho platnosti a účinnosti v znení pred prijatou zmenou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Podľa sa rozhodnutie ústavného súdu

o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí,

prípadne niektorých ich ustanovení vyhlasuje spôsobom

ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie

ústavného súdu je všeobecne záväzné.

Podľa uznesenie ústavného súdu

o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti

alebo niektorého jeho ustanovenia a uznesenie o zrušení

pozastavenia účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti

alebo niektorého jeho ustanovenia je právoplatné a všeobecne

záväzné odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov.

Podľa pozastavením účinnosti

napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho

ustanovenia sa neobnovuje platnosť právnych predpisov ním

zrušených, ak ústavný súd nerozhodne inak; ak však išlo len o ich

zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom

pred touto zmenou alebo doplnením, ak ústavný súd nerozhodne

inak. Dňom uverejnenia tohto rozhodnutia v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky sa obnovuje platnosť a účinnosť § 17 zákona

č. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona

č. o politických stranách a politických hnutiach v znení

neskorších predpisov v znení platnom a účinnom do 3. decembra

2019.

V Košiciach 18. decembra 2019

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky