Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 25/2019
PDF · 498.3 KB
No categories available
PL. ÚS 25/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. decembra 2019
v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Ľuboša Szigetiho, Jany Baricovej,
Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša (sudca spravodajca), Rastislava Kaššáka,
Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku
a Martina Vernanského predbežne prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky, zastúpenej poslancami Národnej rady Slovenskej republiky Janou
Kiššovou, Jozefom Rajtárom a Alojzom Baránikom, na začatie konania o súlade § 8 ods. 1
písm. b) a g) a § 8a ods. 1 v slovách „daňové identifikačné číslo“ a v slovách „unikátny
identifikátor kupujúceho, ak je predložený kupujúcim pred zaevidovaním prijatej tržby“
zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov s čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 7, 8 a čl. 52 ods. 1 Charty
základných práv Európskej únie a takto
rozhodol:
1. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a
na ďalšie konanie.
2. Návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovení § 8 ods. 1 písm. b) a g) a § 8a ods. 1
v slovách „daňové identifikačné číslo“ a v slovách „unikátny identifikátor kupujúceho, ak je
predložený kupujúcim pred zaevidovaním prijatej tržby“ zákona č. 289/2008 Z. z.
o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Návrh skupiny poslancov a ich argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol
17. septembra 2019 doručený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
(ďalej aj „navrhovatelia“ alebo „skupina poslancov“) na začatie konania o súlade ustanovení
§ 8 ods. 1 písm. b) a g) a § 8a ods. 1 v slovách „daňové identifikačné číslo“ a v slovách
„unikátny identifikátor kupujúceho, ak je predložený kupujúcim pred zaevidovaním prijatej
tržby“ (ďalej aj „napadnuté ustanovenia“) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní
elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o používaní elektronickej
registračnej pokladnice“), s čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) a čl. 7, 8 a čl. 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len
„charta“).
2. Navrhovatelia navrhujú, aby ústavný súd
«a) tento návrh podľa § 56 ods. 1 zák. č. 314/2018 Z. z. predbežne prerokoval
a podľa § 56 ods. 5 zák. č. 314/2018 Z. z. prijal na ďalšie konanie;
b) návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých predpisov podľa čl. 125 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a § 78 zák. č. 314/2018 Z. z. vyhovel a vydal nasledovné
uznesenie:
„Pozastavuje sa účinnosť ustanovení
(i) § 8 ods. 1 písm. b) a g) a
(ii) § 8a ods. 1 v slovách „daňové identifikačné číslo“ a v slovách „unikátny
identifikátor kupujúceho, ak je predložený kupujúcim pred zaevidovaním prijatej tržby“
zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.“;
c) vo veci samej tomuto návrhu po jeho meritórnom prerokovaní vyhovel a vydal
nasledovný nález:
„Ustanovenia
(i) § 8 ods. 1 písm. b) a g) a
(ii) § 8a ods. 1 v slovách „daňové identifikačné číslo“ a v slovách „unikátny
identifikátor kupujúceho, ak je predložený kupujúcim pred zaevidovaním prijatej tržby“
zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov nie sú
v súlade s čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 19 ods. 3 Ústavy SR, čl. 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 7, čl. 8 a čl. 52 ods. 1 Charty základných práv
Európskej únie.“».
3. Navrhovatelia návrh okrem iného konkrétne odôvodňujú aj tým, že „Ustanovenia
§ 8 ods. 1 a § 8a ods. 1 Zákona ustanovujú povinnosť podnikateľa pri evidovaní tržieb
v pokladnici e-kasa klient zabezpečiť odovzdávanie orgánom verejnej moci veľkého rozsahu
osobných údajov o kupujúcich širokého spektra produktov a služieb. Spracúvanie
a poskytovanie niektorého z týchto údajov, či už jednotlivo alebo v spojení s inými údajmi,
môže, a za istých okolností bude, predstavovať citeľný zásah do osobnej sféry dotknutých
osôb. Medzi takéto údaje patria najmä tie, ktoré spadajú pod napádané ustanovenia. Ako je
uvedené nižšie v tomto návrhu, spracúvanie týchto osobných údajov je navyše nadbytočné,
keďže tieto údaje nijako neovplyvňujú cieľ, ktorý je sledovaný Zákonom, teda predchádzanie
daňovým podvodom podnikateľov. Navrhovatelia sú presvedčení, že takto Zákonom
predpísaná zber údajov, ako aj ich odovzdávanie orgánom verejnej správy, je
neproporcionálny a neodôvodnený, keďže uvedený Zákonom deklarovaný cieľ je možné
dosiahnuť aj bez toho, aby z elektronických registračných pokladníc boli odovzdávané údaje
v uvedenom neprimeranom rozsahu a uvedeným neprimeraným spôsobom.“.
4. Navrhovatelia pokračujú v argumentácii v tom, že „majú za to, že nie sú stanovené
dostatočné záruky proti možnosti zneužitia údajov, ktoré sa postupmi stanovenými Zákonom
dostanú do dispozície podnikateľa v jeho elektronickej registračnej pokladnici, a tým aj do
dispozície štátu“ a ďalej, že „V ustanovení § 8a ods. 1 Zákona je tak stanovená povinnosť
podnikateľa do systému e-kasa zasielať nielen rozsiahle množstvo údajov týkajúcich sa
podnikateľa, ale aj široký rozsah údajov týkajúcich sa osôb, ktoré s podnikateľom vstupujú
do záväzkových vzťahov. Na povinnosť spracúvať a ďalej poskytovať takéto neprimerane
rozsiahle množstvo osobných údajov však podľa navrhovateľov neexistuje žiadny legitímny
dôvod.“.
5. Navrhovatelia ďalej uvádzajú, že „Na základe napádaných ustanovení má teda
Finančná správa SR vďaka systému e-kasa prístup k údajom týkajúcim sa konkrétnych
tovarom a služieb (vrátane ich množstva a ceny) a ich konkrétnych (identifikovaných)
kupujúcich. Pritom nejde iba o údaje o identifikovaných kupujúcich iba niektorých
podnikateľov, ale predmetná povinnosť sa vzťahuje plošne na všetkých podnikateľov, ktorí
predávajú tovary alebo služby, a to bez ohľadu na ich prípadné minulé daňové delikty.
Dotknutými osobami sú teda identifikovaní kupujúci všetkých podnikateľov.“.
6. Skupina poslancov tiež navrhuje, aby ústavný súd do rozhodnutia vo veci samej
pozastavil účinnosť napadnutých zákonných ustanovení.
II.
Predbežné prerokovanie návrhu skupiny poslancov
7. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov
s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.
8. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh
najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
9. Podľa § 74 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej
právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,
s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, môže podať najmenej pätina poslancov národnej rady.
10. Podľa § 35 ods. 1 druhej vety zákona o ústavnom súde skupinu poslancov
národnej rady podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy ako účastníka konania zastupuje
poverený zástupca.
11. Podľa § 75 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade právnych
predpisov okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 musí obsahovať
a) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,
ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou
navrhovateľ namieta,
b) dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého
právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom
vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,
c) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho
ustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia,
s ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.
12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme
ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
15. Okrem formálnych dôvodov na prijatie návrhu na ďalšie konanie poukazuje
ústavný súd aj na to, že z vecného hľadiska sa návrh týka ústavne citlivej a dôležitej témy
ochrany súkromia a osobitne ochrany osobných údajov v digitálnom prostredí v tejto veci
predstavovanom systémom e-kasa. Systém e-kasa predstavuje reformu finančnej
správy, ktorá sleduje zníženie daňovej medzery na dani z pridanej hodnoty. Presnejšie,
systém e-kasa predstavuje evidenciu tržieb a pokladničných dokladov v reálnom čase,
umožňuje integráciu on-line pokladníc, ako aj virtuálnych registračných pokladníc
na centrálnu databázu finančnej správy a zasielanie údajov v reálnom čase.
16. Úloha ústavného súdu je v súboji štát verzus súkromie občana nezastupiteľná.
Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 10/2014 nastavil štandardy ochrany súkromia
v digitálnom prostredí. Úlohou ústavného súdu bude meritórne preskúmať, či napadnuté
ustanovenia nepredstavujú takú právnu úpravu, ktorá by prekračovala hranice toho, čo je
primerané a potrebné na uskutočnenie nimi sledovaného cieľa.
17. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval
návrh skupiny poslancov a dospel k názoru, že návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti
návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, ako aj procesné podmienky,
za ktorých ústavný súd môže vec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchto
skutočností ústavný súd rozhodol o prijatí návrhu na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto
uznesenia).
III.
K návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých zákonných ustanovení
18. Návrh na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení navrhovatelia
odôvodňujú rovnakými argumentmi ako návrh vo veci samej a osobitne časovou
nevyhnutnosťou vo väzbe na predpokladanú plnú účinnosť systému e-kasa stanovenú
zákonom o používaní elektronickej registračnej pokladnice.
19. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku
1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne
niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva
a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
20. Podľa § 78 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh na začatie
konania o súlade právnych predpisov na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5), môže aj bez návrhu
pozastaviť účinnosť napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho
ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí
značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
21. Podľa § 79 zákona o ústavnom súde v návrhu na pozastavenie účinnosti
napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia musí byť
uvedené, ktoré základné práva a slobody môžu byť ohrozené a z akých dôvodov, aká značná
hospodárska škoda hrozí a z akých dôvodov alebo aký iný vážny nenapraviteľný následok
hrozí a z akých dôvodov pri ďalšom uplatňovaní napadnutého právneho predpisu, jeho časti
alebo niektorého jeho ustanovenia.
22. Účelom inštitútu pozastavenia účinnosti právnych predpisov (alebo ich
jednotlivých ustanovení), ktorých súlad s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou
zmluvou má byť predmetom posúdenia v konaní podľa čl. 125 ústavy, je zaistenie účinnej
a efektívnej ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) v súlade so zásadami vyplývajúcimi
z princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy).
23. V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho štátu je
pri tomto type rozhodnutia potrebné zachovať primeranú rovnováhu medzi požiadavkou
účinného a neodkladného opatrenia v prospech ochrany základných práv a slobôd alebo
ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v čl. 125 ods. 2 ústavy relevantného
z hľadiska ochrany ústavnosti na jednej strane a požiadavkou rešpektovania zákonodarnej
moci (vzhľadom na ústavný princíp deľby moci) a s ňou súvisiacej prezumpcie ústavnosti
právnych predpisov na strane druhej (PL. ÚS 8/2017).
24. Ústavný súd k uplatneniu svojej právomoci podľa čl. 125 ods. 2 ústavy pristupuje
vo svojej doterajšej judikatúre len celkom výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia
označených základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného
nenapraviteľného následku v návrhu dostatočne konkretizované a z okolností daného
prípadu zjavne vyplýva, že ide o tvrdenia navrhovateľov, ktoré možno považovať
za dôvodné (napríklad PL. ÚS 13/09, PL. ÚS 10/2014).
25. Ústava a zákon o ústavnom súde teda podmieňujú rozhodnutie ústavného súdu
o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich
ustanovení existenciou aspoň jedného z troch alternatívnych predpokladov:
a) ohrozenie základných práv a slobôd,
b) hrozba značnej hospodárskej škody,
c) hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku.
26. V rozhodovanej veci ide o návrh na pozastavenie účinnosti napadnutých
ustanovení na základe predpokladu ohrozenia základných práv a slobôd. Ide o základné
práva a slobody podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 ústavy, čl. 8 dohovoru a čl. 7 a čl. 8
charty. Z návrhu nevyplýva, že by navrhovatelia pozastavenie účinnosti odôvodňovali
aj zvyšnými predpokladmi.
27. Ústavný súd v doterajšej judikatúre ozrejmil, ako chápe predpoklad pozastavenia
účinnosti spočívajúci v ohrození základných práv a slobôd (PL. ÚS 9/2016, PL. ÚS 8/2017).
Predpoklad pozastavenia účinnosti spočívajúci v ohrození základných práv a slobôd
znamená situáciu, v ktorej bude ďalším uplatňovaním napadnutého právneho predpisu
zúžený rozsah chráneného priestoru jednotlivých základných práv a slobôd alebo bude ich
výkon podmieňovaný (sťažovaný) neprimeranými podmienkami či prekážkami
(PL. ÚS 1/02).
28. Pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne
niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva
a slobody, možno len na základe takých dôvodov, ktoré zakladajú „záver o bezprostrednom
ohrození základných práv a slobôd“ (PL. ÚS 47/03). Ohrozenie základných práv alebo
slobôd v prípade ďalšieho uplatňovania napadnutých ustanovení je dostatočne odôvodnené
vtedy, ak ohrozenie (hrozba) je reálne (atribút reálnosti ohrozenia), priame (atribút
bezprostrednosti ohrozenia) a možno konkretizovať spôsob ohrozenia (atribút konkrétnosti
ohrozenia). Je dôležité, aby atribúty reálnosti, bezprostrednosti a konkrétnosti ohrozenia
základných práv alebo slobôd nadobudli takú intenzitu a závažnosť, ktorá v konkrétnom
posudzovanom prípade odôvodní vstup ústavného súdu do sféry pôsobnosti zákonodarcu
pozastavením účinnosti právneho predpisu ešte pred samotným meritórnym preskúmaním
jeho súladu s ústavným poriadkom, a to v záujme zaistenia účinnej a efektívnej ochrany
ústavnosti.
29. Zákon o ústavnom súde v § 79 vyžaduje, aby v návrhu na pozastavenie účinnosti
boli uvedené dôvody, pre ktoré chce navrhovateľ dosiahnuť rozhodnutie o pozastavení
účinnosti. V návrhu osobitné dôvody okrem časovej nevyhnutnosti vo väzbe
na predpokladanú plnú účinnosť systému e-kasa však uvedené nie sú, ale navrhovatelia
odkazujú na dôvody podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Ústavný súd § 79 zákona
o ústavnom súde neaplikuje formalisticky a akceptuje to, že dôvody na pozastavenie
účinnosti sú previazané, či dokonca totožné s dôvodmi na rozhodnutie vo veci, a preto návrh
na pozastavenie účinnosti preskúmal podľa nich.
30. Napadnuté ustanovenie § 8 ods. 1 písm. b) je súčasťou zákona o používaní
elektronickej registračnej pokladnice od jeho prijatia v roku 2008 a nadobudlo účinnosť
1. marca 2009.
30.1 Napadnuté ustanovenie § 8 ods. 1 písm. g) v časti slov „označenie tovaru alebo
označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby dane z pridanej
hodnoty“ je súčasťou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice rovnako
od jeho prijatia v roku 2008 a nadobudlo účinnosť 1. marca 2009. Napadnuté ustanovenie
§ 8 ods. 1 písm. g) v súčasnom znení je účinné od 1. januára 2013 [na základe zákona
č. 440/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony].
30.2 Podľa čl. VII zákona č. 368/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ustanovenie § 8a ods. 1 v čl. I
časti vety pred bodkočiarkou (ktorá obsahuje slová uvedené v návrhu) nadobudlo účinnosť
1. apríla 2019 a ustanovenie § 8a ods. 1 v čl. I časti vety za bodkočiarkou (ktorá neobsahuje
slová uvedené v návrhu) nadobudlo účinnosť 1. októbra 2019.
30.3 Napadnuté ustanovenia v spojení, teda § 8a ods. 1 časť vety pred bodkočiarkou
v spojení s § 8 ods. 1 písm. b) a g) zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice,
nadobudli účinnosť 1. apríla 2019.
30.4 Dňa 1. júla 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 188/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa
zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 188/2019 Z. z.“). Tento zákon bol reakciou
na situáciu, ktorá nastala v súvislosti s implementáciou systému e-kasa do praxe a v § 18cf
ods. 2 stanovil, že „Daňový úrad alebo colný úrad neuloží do 31. decembra 2019 pokutu
za nepoužívanie on-line registračnej pokladnice podnikateľovi, ktorému vznikla povinnosť
evidovať tržby podľa tohto zákona prvýkrát od 1. apríla 2019, ak požiadal o pridelenie kódu
pokladnice e-kasa klient a pri evidencii tržieb postupuje primerane podľa § 10 ods. 6;
podmienka primeraného postupu podľa § 10 ods. 6 sa pre takýchto podnikateľov na obdobie
do dňa účinnosti tohto zákona neuplatní. Ak daňový úrad alebo colný úrad takémuto
podnikateľovi pokutu už uložil, rozhodnutie o uložení takejto pokuty sa zrušuje dňom
účinnosti tohto zákona v časti týkajúcej sa nepoužívania on-line registračnej pokladnice,
alebo ak sa začalo konanie o uložení takejto pokuty, toto konanie sa zastavuje dňom
účinnosti tohto zákona.“.
31. Skupina poslancov podala svoj návrh (vrátane návrhu na pozastavenie účinnosti
napadnutých ustanovení) po tom, ako Národná rada Slovenskej republiky schválila
v skrátenom legislatívnom konaní zákon, ktorý bol reakciou na skutočnosť, že
po 1. apríli 2019 nebolo dostatočné pokrytie pokladnicami „e-kasa klient“ a systém „e-kasa“
nebol v plnom rozsahu uvedený do praxe. Zákon č. 188/2019 Z. z. založil toleranciu tohto
stavu do 31. decembra 2019 a plné fungovanie systému e-kasa nastane po 1. januári 2020.
32. V súvislosti so zásahom do základných práv a slobôd navrhovatelia hovoria
o tom, že spracúvanie a poskytovanie niektorého z týchto osobných údajov, či už jednotlivo,
alebo v spojení s inými údajmi, „môže, a za istých okolností bude, predstavovať citeľný
zásah do osobnej sféry dotknutých osôb“, nie sú stanovené dostatočné záruky proti
„možnosti zneužitia údajov“, pretože systém „môže byť“ ľahko zneužiteľný na neoprávnené
dennodenné sledovanie kupujúcich a jednotlivci, ktorých sa také údaje týkajú, sa môžu cítiť
obmedzení v ich slobode „v očakávaní možných známych či neznámych negatívnych
následkov.“.
32.1 Navrhovatelia súčasne uvádzajú, že „už samotný zber a spracúvanie osobných
údajov orgánmi verejnej moci predstavuje zásah do základných práv a slobôd“, ale v bode
47 návrhu pritom konštatujú, že právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov
nemajú absolútny charakter.
33. Ústavný súd dáva do pozornosti, že podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť
osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených
zákonom. Práva podľa čl. 19 ods. 2 a 3 ústavy chráni ústava pred takým zásahom, ktorý je
neoprávnený. Ako už ústavný súd v bode 16 uviedol, jeho úlohou v konaní vo veci bude
posúdiť, či napadnuté ustanovenia prekračujú ústavné limity možných zásahov
do základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 ústavy.
34. Navrhovatelia v návrhu poukazujú tiež na to, že „navyše, existuje prax
zneužívania osobných údajov na politické ciele“ (časť III), ale toto tvrdenie bližšie
neodôvodňujú a ani neuvádzajú konkrétne argumenty na jeho podloženie.
35. Ústavný súd bližšie vymedzil, že spôsob ohrozenia základných práv a slobôd
musí byť v návrhu dostatočne konkretizovaný (bod 28 odôvodnenia). Len potenciálna
hrozba porušenia základných práv a slobôd nestačí k záveru, aby ústavný súd pozastavil
účinnosť napadnutých ustanovení. Z návrhu však nevyplývajú dostatočne konkretizované
skutočnosti, z ktorých by vyplývalo reálne porušovanie základných práv a slobôd, ktoré by
opodstatňovalo zásah ústavného súdu vo forme pozastavenia účinnosti napadnutých
ustanovení.
36. Pri aplikácii čl. 125 ods. 2 ústavy musí ústavný súd posudzovať aj to,
aké negatívne dôsledky môže vyvolať prípadné pozastavenie účinnosti napadnutých
ustanovení. Rozhodnutie ústavného súdu je jednak spôsobilé poskytnúť dočasnú ochranu
ústavným hodnotám, ale môže dotknutým subjektom spôsobiť aj škody, preto musí ústavný
súd uvedené starostlivo posudzovať.
36.1 Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice upravuje v § 16a
jednotlivé správne delikty. Prvým z nich je podľa § 16a písm. a) nepoužitie elektronickej
registračnej pokladnice alebo pokladnice e-kasa klient na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1
prvej vety tohto zákona alebo prijatie tržby na základe dokladu vyhotoveného elektronickou
registračnou pokladnicou alebo pokladnicou e-kasa klient, ktorý nie je pokladničným
dokladom. Za tento správny delikt uloží daňový úrad alebo colný úrad podľa § 16b ods. 1
písm. a) pokutu od 330 eur do 3 300 eur. Pri každom ďalšom zistení porušenia pokutu
dokonca od 660 eur do 6 600 eur.
36.2 Spáchanie tohto správneho deliktu sa považuje za osobitne závažné porušenie
tohto zákona a tento v § 16b ods. 6 daňovému úradu alebo colnému úradu okrem uloženia
pokuty pri prvom opakovanom zistení porušenia umožňuje aj podať návrh na zrušenie
živnostenského oprávnenia k činnosti, pri ktorej došlo k porušeniu tohto zákona,
a pri každom ďalšom zistení porušenia mu okrem uloženia pokuty dokonca ukladá
povinnosť podať návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia k činnosti, pri ktorej došlo
k porušeniu tohto zákona.
36.3 Napokon ak podnikateľ nezaplatí pokutu za uvedený delikt najneskôr
v posledný deň lehoty splatnosti, nesmie predávať tovar alebo poskytovať službu,
na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo
pokladnicu e-kasa klient na predajnom mieste odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti
pokuty.
36.4 Z uvedeného je zrejmé, že zákon o používaní elektronickej
registračnej pokladnice obsahuje v § 16b sankcie, ktoré majú nútiť podnikateľov používať
pokladnicu e-kasa klient, a tieto môžu viesť až k ukončeniu podnikania dotknutého
podnikateľa. Najneskôr 31. decembra 2019 uplynie aj obdobie tolerancie prípadného
nedodržiavania povinnosti používať pokladnicu e-kasa klient založené zákonom
č. 188/2019 Z. z. (bod 30.4 odôvodnenia). Podnikatelia sú preto pod hrozbou sankcií,
či dokonca hrozbou ukončenia ich podnikania nútení si zabezpečiť pokladnicu e-kasa klient.
Pokladnica e-kasa klient stojí v priemere 300 eur s daňou z pridanej hodnoty a povinnosť jej
zabezpečenia sa týka približne 220 000 podnikateľov. Pri rozhodovaní o pozastavení
účinnosti napadnutých ustanovení preto ústavný súd vzal do úvahy aj skutočnosť,
že podnikatelia na splnenie povinnosti zabezpečiť si pokladnicu e-kasa klient pod hrozbou
sankcií vynaložili v priemere 300 eur s daňou z pridanej hodnoty na jednu pokladnicu
a jeden podnikateľ môže mať pre svoje podnikanie aj viac takýchto pokladníc. Navyše
zásah do systému pripraveného na plné spustenie projektu e-kasa v januári 2020 by celý
proces značne oneskoril a z dôvodu potrebného výkonu programátorských zásahov
značne spomalil a tiež predražil jeho nasadenie, čo by mohlo zmariť proces spustenia
projektu e-kasa ako celku.
37. Ústavný súd pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení
okrem už uvedeného (bod 36 až 36.4 odôvodnenia) zobral do úvahy aj skutočnosť,
že riadny výber daní je jednou zo základných funkcií štátu. Podľa doložky vybraných
vplyvov k zákonu č. 368/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z.
o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, je plánové zvýšenie príjmov rozpočtu verejnej správy
v roku 2020 na základe systému e-kasa o 120,9 miliónov eur.
38. Prijatie návrhu na konanie je pre rozhodnutie o pozastavení účinnosti významné
v tom, že predstavuje prvý, resp. najskorší moment, keď ústavný súd o pozastavení
účinnosti môže rozhodnúť. Nemôže tak urobiť v čase pred prijatím návrhu na konanie
a ani bez prijatia návrhu na konanie.
39. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre uplatňoval právomoc pozastaviť
účinnosť právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 2 ústavy zároveň s rozhodnutím o prijatí
návrhu na konanie. Právomoc pozastaviť účinnosť právnych predpisov treba vykladať podľa
jej účelu, ktorý možno vyvodiť z ochrany ústavnosti, ktorá je trvalá, resp. kontinuálna
a nemôže byť iba iluzórna. Podľa doktríny „S prihliadnutím na potenciálne varianty
nastania nesúladu s Ústavou by podmienenie rozhodnutia o pozastavení účinnosti všeobecne
záväzného právneho predpisu časom rozhodovania, prepojením rozhodovania o prijatí
návrhu na konanie s rozhodovaním o pozastavení účinnosti všeobecne záväzného právneho
predpisu nespĺňalo účel tejto pôsobnosti Ústavného súdu.“ (DRGONEC, J. Ústava
Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015, s. 1352.).
40. Vzhľadom na všeobecne uznávaný princíp zdržanlivosti nie je možné iba na báze
predpokladu potenciálneho neústavného a nezákonného postupu orgánov aplikácie práva
pozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení (m. m. PL. ÚS 19/09).
41. Vychádzajúc zo všetkých skutočností uvedených v predchádzajúcich bodoch
tohto uznesenia a zároveň konštatujúc absenciu relevantnej argumentácie skupiny poslancov
v ich návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy, ktorá by mohla viesť
k odlišnému posúdeniu tejto otázky, dospel ústavný súd k záveru, že s účinnosťou
napadnutých zákonných ustanovení v danom prípade nie je spojené také priame
a bezprostredné ohrozenie základných práv a slobôd ani hrozba značnej hospodárskej
škody, ako ani hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku takej intenzity, ktoré by
odôvodňovali uplatnenie „výnimočnej“ právomoci ústavného súdu vyplývajúcej z čl. 125
ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto návrhu skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti
napadnutých zákonných ustanovení nevyhovel (bod 2 výrokovej časti tohto uznesenia).
42. Ústavný súd súčasne konštatuje, že bod 2 výrokovej časti tohto uznesenia nie je
nezvratný. V prípade, ak by do momentu rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej došlo
orgánmi aplikácie práva k takému uplatneniu napadnutých ustanovení, ktoré bude
signalizovať aj reálne (nie potenciálne) porušenie navrhovateľmi signalizovaných dôvodov
na pozastavenie účinnosti, tieto skutočnosti môžu opodstatňovať zmenu postoja ústavného
súdu smerujúcu k využitiu právomoci podľa čl. 125 ods. 2 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. decembra 2019
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky