Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 25/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. decembra 2019

v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Ľuboša Szigetiho, Jany Baricovej,

Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša (sudca spravodajca), Rastislava Kaššáka,

Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku

a Martina Vernanského predbežne prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky, zastúpenej poslancami Národnej rady Slovenskej republiky Janou

Kiššovou, Jozefom Rajtárom a Alojzom Baránikom, na začatie konania o súlade § 8 ods. 1

písm. b) a g) a § 8a ods. 1 v slovách „daňové identifikačné číslo“ a v slovách „unikátny

identifikátor kupujúceho, ak je predložený kupujúcim pred zaevidovaním prijatej tržby“

o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene

a doplnení o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení

neskorších predpisov s , a 3 ,

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 7, 8 a čl. 52 ods. 1 Charty

základných práv Európskej únie a takto

rozhodol:

1. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a

na ďalšie konanie.

2. Návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovení § 8 ods. 1 písm. b) a g) a § 8a ods. 1

v slovách „daňové identifikačné číslo“ a v slovách „unikátny identifikátor kupujúceho, ak je

predložený kupujúcim pred zaevidovaním prijatej tržby“

o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrh skupiny poslancov a ich argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

17. septembra 2019 doručený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

(ďalej aj „navrhovatelia“ alebo „skupina poslancov“) na začatie konania o súlade ustanovení

§ 8 ods. 1 písm. b) a g) a § 8a ods. 1 v slovách „daňové identifikačné číslo“ a v slovách

„unikátny identifikátor kupujúceho, ak je predložený kupujúcim pred zaevidovaním prijatej

tržby“ (ďalej aj „napadnuté ustanovenia“) o používaní

elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o používaní elektronickej

registračnej pokladnice“), s , a 3

(ďalej len „ústava“), čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) a čl. 7, 8 a čl. 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len

„charta“).

2. Navrhovatelia navrhujú, aby ústavný súd

«a) tento návrh podľa predbežne prerokoval

a podľa prijal na ďalšie konanie;

b) návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých predpisov podľa čl. 125 ods. 2

a vyhovel a vydal nasledovné

uznesenie:

„Pozastavuje sa účinnosť ustanovení

(i) § 8 ods. 1 písm. b) a g) a

(ii) § 8a ods. 1 v slovách „daňové identifikačné číslo“ a v slovách „unikátny

identifikátor kupujúceho, ak je predložený kupujúcim pred zaevidovaním prijatej tržby“

o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene

a doplnení o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.“;

c) vo veci samej tomuto návrhu po jeho meritórnom prerokovaní vyhovel a vydal

nasledovný nález:

„Ustanovenia

(i) § 8 ods. 1 písm. b) a g) a

(ii) § 8a ods. 1 v slovách „daňové identifikačné číslo“ a v slovách „unikátny

identifikátor kupujúceho, ak je predložený kupujúcim pred zaevidovaním prijatej tržby“

o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene

a doplnení o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov nie sú

v súlade s , a SR, Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 7, čl. 8 a čl. 52 ods. 1 Charty základných práv

Európskej únie.“».

3. Navrhovatelia návrh okrem iného konkrétne odôvodňujú aj tým, že „Ustanovenia

§ 8 ods. 1 a § 8a ods. 1 Zákona ustanovujú povinnosť podnikateľa pri evidovaní tržieb

v pokladnici e-kasa klient zabezpečiť odovzdávanie orgánom verejnej moci veľkého rozsahu

osobných údajov o kupujúcich širokého spektra produktov a služieb. Spracúvanie

a poskytovanie niektorého z týchto údajov, či už jednotlivo alebo v spojení s inými údajmi,

môže, a za istých okolností bude, predstavovať citeľný zásah do osobnej sféry dotknutých

osôb. Medzi takéto údaje patria najmä tie, ktoré spadajú pod napádané ustanovenia. Ako je

uvedené nižšie v tomto návrhu, spracúvanie týchto osobných údajov je navyše nadbytočné,

keďže tieto údaje nijako neovplyvňujú cieľ, ktorý je sledovaný Zákonom, teda predchádzanie

daňovým podvodom podnikateľov. Navrhovatelia sú presvedčení, že takto Zákonom

predpísaná zber údajov, ako aj ich odovzdávanie orgánom verejnej správy, je

neproporcionálny a neodôvodnený, keďže uvedený Zákonom deklarovaný cieľ je možné

dosiahnuť aj bez toho, aby z elektronických registračných pokladníc boli odovzdávané údaje

v uvedenom neprimeranom rozsahu a uvedeným neprimeraným spôsobom.“.

4. Navrhovatelia pokračujú v argumentácii v tom, že „majú za to, že nie sú stanovené

dostatočné záruky proti možnosti zneužitia údajov, ktoré sa postupmi stanovenými Zákonom

dostanú do dispozície podnikateľa v jeho elektronickej registračnej pokladnici, a tým aj do

dispozície štátu“ a ďalej, že „V ustanovení § 8a ods. 1 Zákona je tak stanovená povinnosť

podnikateľa do systému e-kasa zasielať nielen rozsiahle množstvo údajov týkajúcich sa

podnikateľa, ale aj široký rozsah údajov týkajúcich sa osôb, ktoré s podnikateľom vstupujú

do záväzkových vzťahov. Na povinnosť spracúvať a ďalej poskytovať takéto neprimerane

rozsiahle množstvo osobných údajov však podľa navrhovateľov neexistuje žiadny legitímny

dôvod.“.

5. Navrhovatelia ďalej uvádzajú, že „Na základe napádaných ustanovení má teda

Finančná správa SR vďaka systému e-kasa prístup k údajom týkajúcim sa konkrétnych

tovarom a služieb (vrátane ich množstva a ceny) a ich konkrétnych (identifikovaných)

kupujúcich. Pritom nejde iba o údaje o identifikovaných kupujúcich iba niektorých

podnikateľov, ale predmetná povinnosť sa vzťahuje plošne na všetkých podnikateľov, ktorí

predávajú tovary alebo služby, a to bez ohľadu na ich prípadné minulé daňové delikty.

Dotknutými osobami sú teda identifikovaní kupujúci všetkých podnikateľov.“.

6. Skupina poslancov tiež navrhuje, aby ústavný súd do rozhodnutia vo veci samej

pozastavil účinnosť napadnutých zákonných ustanovení.

II.

Predbežné prerokovanie návrhu skupiny poslancov

7. Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

8. Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrh na začatie konania podľa o súlade právnych predpisov nižšej

právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,

s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, môže podať najmenej pätina poslancov národnej rady.

10. Podľa druhej vety skupinu poslancov

národnej rady podľa ako účastníka konania zastupuje

poverený zástupca.

11. Podľa návrh na začatie konania o súlade právnych

predpisov okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 musí obsahovať

a) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,

ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou

navrhovateľ namieta,

b) dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom

vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,

c) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho

ustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia,

s ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.

12. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

15. Okrem formálnych dôvodov na prijatie návrhu na ďalšie konanie poukazuje

ústavný súd aj na to, že z vecného hľadiska sa návrh týka ústavne citlivej a dôležitej témy

ochrany súkromia a osobitne ochrany osobných údajov v digitálnom prostredí v tejto veci

predstavovanom systémom e-kasa. Systém e-kasa predstavuje reformu finančnej

správy, ktorá sleduje zníženie daňovej medzery na dani z pridanej hodnoty. Presnejšie,

systém e-kasa predstavuje evidenciu tržieb a pokladničných dokladov v reálnom čase,

umožňuje integráciu on-line pokladníc, ako aj virtuálnych registračných pokladníc

na centrálnu databázu finančnej správy a zasielanie údajov v reálnom čase.

16. Úloha ústavného súdu je v súboji štát verzus súkromie občana nezastupiteľná.

Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. nastavil štandardy ochrany súkromia

v digitálnom prostredí. Úlohou ústavného súdu bude meritórne preskúmať, či napadnuté

ustanovenia nepredstavujú takú právnu úpravu, ktorá by prekračovala hranice toho, čo je

primerané a potrebné na uskutočnenie nimi sledovaného cieľa.

17. Ústavný súd podľa predbežne prerokoval

návrh skupiny poslancov a dospel k názoru, že návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti

návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, ako aj procesné podmienky,

za ktorých ústavný súd môže vec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchto

skutočností ústavný súd rozhodol o prijatí návrhu na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto

uznesenia).

III.

K návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých zákonných ustanovení

18. Návrh na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení navrhovatelia

odôvodňujú rovnakými argumentmi ako návrh vo veci samej a osobitne časovou

nevyhnutnosťou vo väzbe na predpokladanú plnú účinnosť systému e-kasa stanovenú

zákonom o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

19. Podľa ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku

1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne

niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva

a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

20. Podľa ak ústavný súd prijme návrh na začatie

konania o súlade právnych predpisov na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5), môže aj bez návrhu

pozastaviť účinnosť napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho

ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

21. Podľa v návrhu na pozastavenie účinnosti

napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia musí byť

uvedené, ktoré základné práva a slobody môžu byť ohrozené a z akých dôvodov, aká značná

hospodárska škoda hrozí a z akých dôvodov alebo aký iný vážny nenapraviteľný následok

hrozí a z akých dôvodov pri ďalšom uplatňovaní napadnutého právneho predpisu, jeho časti

alebo niektorého jeho ustanovenia.

22. Účelom inštitútu pozastavenia účinnosti právnych predpisov (alebo ich

jednotlivých ustanovení), ktorých súlad s alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou má byť predmetom posúdenia v konaní podľa , je zaistenie účinnej

a efektívnej ochrany ústavnosti ( ) v súlade so zásadami vyplývajúcimi

z princípu právneho štátu ( ).

23. V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho štátu je

pri tomto type rozhodnutia potrebné zachovať primeranú rovnováhu medzi požiadavkou

účinného a neodkladného opatrenia v prospech ochrany základných práv a slobôd alebo

ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v relevantného

z hľadiska ochrany ústavnosti na jednej strane a požiadavkou rešpektovania zákonodarnej

moci (vzhľadom na ústavný princíp deľby moci) a s ňou súvisiacej prezumpcie ústavnosti

právnych predpisov na strane druhej ().

24. Ústavný súd k uplatneniu svojej právomoci podľa pristupuje

vo svojej doterajšej judikatúre len celkom výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia

označených základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného

nenapraviteľného následku v návrhu dostatočne konkretizované a z okolností daného

prípadu zjavne vyplýva, že ide o tvrdenia navrhovateľov, ktoré možno považovať

za dôvodné (napríklad , ).

25. a teda podmieňujú rozhodnutie ústavného súdu

o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení existenciou aspoň jedného z troch alternatívnych predpokladov:

a) ohrozenie základných práv a slobôd,

b) hrozba značnej hospodárskej škody,

c) hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku.

26. V rozhodovanej veci ide o návrh na pozastavenie účinnosti napadnutých

ustanovení na základe predpokladu ohrozenia základných práv a slobôd. Ide o základné

práva a slobody podľa , a 3 , dohovoru a a

charty. Z návrhu nevyplýva, že by navrhovatelia pozastavenie účinnosti odôvodňovali

aj zvyšnými predpokladmi.

27. Ústavný súd v doterajšej judikatúre ozrejmil, ako chápe predpoklad pozastavenia

účinnosti spočívajúci v ohrození základných práv a slobôd (, ).

Predpoklad pozastavenia účinnosti spočívajúci v ohrození základných práv a slobôd

znamená situáciu, v ktorej bude ďalším uplatňovaním napadnutého právneho predpisu

zúžený rozsah chráneného priestoru jednotlivých základných práv a slobôd alebo bude ich

výkon podmieňovaný (sťažovaný) neprimeranými podmienkami či prekážkami

().

28. Pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne

niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva

a slobody, možno len na základe takých dôvodov, ktoré zakladajú „záver o bezprostrednom

ohrození základných práv a slobôd“ (). Ohrozenie základných práv alebo

slobôd v prípade ďalšieho uplatňovania napadnutých ustanovení je dostatočne odôvodnené

vtedy, ak ohrozenie (hrozba) je reálne (atribút reálnosti ohrozenia), priame (atribút

bezprostrednosti ohrozenia) a možno konkretizovať spôsob ohrozenia (atribút konkrétnosti

ohrozenia). Je dôležité, aby atribúty reálnosti, bezprostrednosti a konkrétnosti ohrozenia

základných práv alebo slobôd nadobudli takú intenzitu a závažnosť, ktorá v konkrétnom

posudzovanom prípade odôvodní vstup ústavného súdu do sféry pôsobnosti zákonodarcu

pozastavením účinnosti právneho predpisu ešte pred samotným meritórnym preskúmaním

jeho súladu s ústavným poriadkom, a to v záujme zaistenia účinnej a efektívnej ochrany

ústavnosti.

29. v vyžaduje, aby v návrhu na pozastavenie účinnosti

boli uvedené dôvody, pre ktoré chce navrhovateľ dosiahnuť rozhodnutie o pozastavení

účinnosti. V návrhu osobitné dôvody okrem časovej nevyhnutnosti vo väzbe

na predpokladanú plnú účinnosť systému e-kasa však uvedené nie sú, ale navrhovatelia

odkazujú na dôvody podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Ústavný súd § 79 zákona

o ústavnom súde neaplikuje formalisticky a akceptuje to, že dôvody na pozastavenie

účinnosti sú previazané, či dokonca totožné s dôvodmi na rozhodnutie vo veci, a preto návrh

na pozastavenie účinnosti preskúmal podľa nich.

30. Napadnuté ustanovenie § 8 ods. 1 písm. b) je súčasťou zákona o používaní

elektronickej registračnej pokladnice od jeho prijatia v roku 2008 a nadobudlo účinnosť

1. marca 2009.

30.1 Napadnuté ustanovenie § 8 ods. 1 písm. g) v časti slov „označenie tovaru alebo

označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby dane z pridanej

hodnoty“ je súčasťou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice rovnako

od jeho prijatia v roku 2008 a nadobudlo účinnosť 1. marca 2009. Napadnuté ustanovenie

§ 8 ods. 1 písm. g) v súčasnom znení je účinné od 1. januára 2013 [na základe zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré zákony].

30.2 Podľa čl. VII , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení

o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ustanovenie § 8a ods. 1 v čl. I

časti vety pred bodkočiarkou (ktorá obsahuje slová uvedené v návrhu) nadobudlo účinnosť

1. apríla 2019 a ustanovenie § 8a ods. 1 v čl. I časti vety za bodkočiarkou (ktorá neobsahuje

slová uvedené v návrhu) nadobudlo účinnosť 1. októbra 2019.

30.3 Napadnuté ustanovenia v spojení, teda § 8a ods. 1 časť vety pred bodkočiarkou

v spojení s § 8 ods. 1 písm. b) a g) zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice,

nadobudli účinnosť 1. apríla 2019.

30.4 Dňa 1. júla 2019 nadobudol účinnosť , ktorým sa dopĺňa

o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene

a doplnení o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Tento zákon bol reakciou

na situáciu, ktorá nastala v súvislosti s implementáciou systému e-kasa do praxe a v § 18cf

ods. 2 stanovil, že „Daňový úrad alebo colný úrad neuloží do 31. decembra 2019 pokutu

za nepoužívanie on-line registračnej pokladnice podnikateľovi, ktorému vznikla povinnosť

evidovať tržby podľa tohto zákona prvýkrát od 1. apríla 2019, ak požiadal o pridelenie kódu

pokladnice e-kasa klient a pri evidencii tržieb postupuje primerane podľa § 10 ods. 6;

podmienka primeraného postupu podľa § 10 ods. 6 sa pre takýchto podnikateľov na obdobie

do dňa účinnosti tohto zákona neuplatní. Ak daňový úrad alebo colný úrad takémuto

podnikateľovi pokutu už uložil, rozhodnutie o uložení takejto pokuty sa zrušuje dňom

účinnosti tohto zákona v časti týkajúcej sa nepoužívania on-line registračnej pokladnice,

alebo ak sa začalo konanie o uložení takejto pokuty, toto konanie sa zastavuje dňom

účinnosti tohto zákona.“.

31. Skupina poslancov podala svoj návrh (vrátane návrhu na pozastavenie účinnosti

napadnutých ustanovení) po tom, ako Národná rada Slovenskej republiky schválila

v skrátenom legislatívnom konaní zákon, ktorý bol reakciou na skutočnosť, že

po 1. apríli 2019 nebolo dostatočné pokrytie pokladnicami „e-kasa klient“ a systém „e-kasa“

nebol v plnom rozsahu uvedený do praxe. založil toleranciu tohto

stavu do 31. decembra 2019 a plné fungovanie systému e-kasa nastane po 1. januári 2020.

32. V súvislosti so zásahom do základných práv a slobôd navrhovatelia hovoria

o tom, že spracúvanie a poskytovanie niektorého z týchto osobných údajov, či už jednotlivo,

alebo v spojení s inými údajmi, „môže, a za istých okolností bude, predstavovať citeľný

zásah do osobnej sféry dotknutých osôb“, nie sú stanovené dostatočné záruky proti

„možnosti zneužitia údajov“, pretože systém „môže byť“ ľahko zneužiteľný na neoprávnené

dennodenné sledovanie kupujúcich a jednotlivci, ktorých sa také údaje týkajú, sa môžu cítiť

obmedzení v ich slobode „v očakávaní možných známych či neznámych negatívnych

následkov.“.

32.1 Navrhovatelia súčasne uvádzajú, že „už samotný zber a spracúvanie osobných

údajov orgánmi verejnej moci predstavuje zásah do základných práv a slobôd“, ale v bode

47 návrhu pritom konštatujú, že právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov

nemajú absolútny charakter.

33. Ústavný súd dáva do pozornosti, že podľa nedotknuteľnosť

osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených

zákonom. Práva podľa a 3 chráni pred takým zásahom, ktorý je

neoprávnený. Ako už ústavný súd v bode 16 uviedol, jeho úlohou v konaní vo veci bude

posúdiť, či napadnuté ustanovenia prekračujú ústavné limity možných zásahov

do základných práv podľa , a 3 .

34. Navrhovatelia v návrhu poukazujú tiež na to, že „navyše, existuje prax

zneužívania osobných údajov na politické ciele“ (časť III), ale toto tvrdenie bližšie

neodôvodňujú a ani neuvádzajú konkrétne argumenty na jeho podloženie.

35. Ústavný súd bližšie vymedzil, že spôsob ohrozenia základných práv a slobôd

musí byť v návrhu dostatočne konkretizovaný (bod 28 odôvodnenia). Len potenciálna

hrozba porušenia základných práv a slobôd nestačí k záveru, aby ústavný súd pozastavil

účinnosť napadnutých ustanovení. Z návrhu však nevyplývajú dostatočne konkretizované

skutočnosti, z ktorých by vyplývalo reálne porušovanie základných práv a slobôd, ktoré by

opodstatňovalo zásah ústavného súdu vo forme pozastavenia účinnosti napadnutých

ustanovení.

36. Pri aplikácii musí ústavný súd posudzovať aj to,

aké negatívne dôsledky môže vyvolať prípadné pozastavenie účinnosti napadnutých

ustanovení. Rozhodnutie ústavného súdu je jednak spôsobilé poskytnúť dočasnú ochranu

ústavným hodnotám, ale môže dotknutým subjektom spôsobiť aj škody, preto musí ústavný

súd uvedené starostlivo posudzovať.

36.1 Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice upravuje v § 16a

jednotlivé správne delikty. Prvým z nich je podľa § 16a písm. a) nepoužitie elektronickej

registračnej pokladnice alebo pokladnice e-kasa klient na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1

prvej vety tohto zákona alebo prijatie tržby na základe dokladu vyhotoveného elektronickou

registračnou pokladnicou alebo pokladnicou e-kasa klient, ktorý nie je pokladničným

dokladom. Za tento správny delikt uloží daňový úrad alebo colný úrad podľa § 16b ods. 1

písm. a) pokutu od 330 eur do 3 300 eur. Pri každom ďalšom zistení porušenia pokutu

dokonca od 660 eur do 6 600 eur.

36.2 Spáchanie tohto správneho deliktu sa považuje za osobitne závažné porušenie

tohto zákona a tento v § 16b ods. 6 daňovému úradu alebo colnému úradu okrem uloženia

pokuty pri prvom opakovanom zistení porušenia umožňuje aj podať návrh na zrušenie

živnostenského oprávnenia k činnosti, pri ktorej došlo k porušeniu tohto zákona,

a pri každom ďalšom zistení porušenia mu okrem uloženia pokuty dokonca ukladá

povinnosť podať návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia k činnosti, pri ktorej došlo

k porušeniu tohto zákona.

36.3 Napokon ak podnikateľ nezaplatí pokutu za uvedený delikt najneskôr

v posledný deň lehoty splatnosti, nesmie predávať tovar alebo poskytovať službu,

na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo

pokladnicu e-kasa klient na predajnom mieste odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti

pokuty.

36.4 Z uvedeného je zrejmé, že zákon o používaní elektronickej

registračnej pokladnice obsahuje v § 16b sankcie, ktoré majú nútiť podnikateľov používať

pokladnicu e-kasa klient, a tieto môžu viesť až k ukončeniu podnikania dotknutého

podnikateľa. Najneskôr 31. decembra 2019 uplynie aj obdobie tolerancie prípadného

nedodržiavania povinnosti používať pokladnicu e-kasa klient založené zákonom

č. (bod 30.4 odôvodnenia). Podnikatelia sú preto pod hrozbou sankcií,

či dokonca hrozbou ukončenia ich podnikania nútení si zabezpečiť pokladnicu e-kasa klient.

Pokladnica e-kasa klient stojí v priemere 300 eur s daňou z pridanej hodnoty a povinnosť jej

zabezpečenia sa týka približne 220 000 podnikateľov. Pri rozhodovaní o pozastavení

účinnosti napadnutých ustanovení preto ústavný súd vzal do úvahy aj skutočnosť,

že podnikatelia na splnenie povinnosti zabezpečiť si pokladnicu e-kasa klient pod hrozbou

sankcií vynaložili v priemere 300 eur s daňou z pridanej hodnoty na jednu pokladnicu

a jeden podnikateľ môže mať pre svoje podnikanie aj viac takýchto pokladníc. Navyše

zásah do systému pripraveného na plné spustenie projektu e-kasa v januári 2020 by celý

proces značne oneskoril a z dôvodu potrebného výkonu programátorských zásahov

značne spomalil a tiež predražil jeho nasadenie, čo by mohlo zmariť proces spustenia

projektu e-kasa ako celku.

37. Ústavný súd pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení

okrem už uvedeného (bod 36 až 36.4 odôvodnenia) zobral do úvahy aj skutočnosť,

že riadny výber daní je jednou zo základných funkcií štátu. Podľa doložky vybraných

vplyvov k , ktorým sa mení a dopĺňa

o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa

menia a dopĺňajú niektoré zákony, je plánové zvýšenie príjmov rozpočtu verejnej správy

v roku 2020 na základe systému e-kasa o 120,9 miliónov eur.

38. Prijatie návrhu na konanie je pre rozhodnutie o pozastavení účinnosti významné

v tom, že predstavuje prvý, resp. najskorší moment, keď ústavný súd o pozastavení

účinnosti môže rozhodnúť. Nemôže tak urobiť v čase pred prijatím návrhu na konanie

a ani bez prijatia návrhu na konanie.

39. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre uplatňoval právomoc pozastaviť

účinnosť právnych predpisov podľa zároveň s rozhodnutím o prijatí

návrhu na konanie. Právomoc pozastaviť účinnosť právnych predpisov treba vykladať podľa

jej účelu, ktorý možno vyvodiť z ochrany ústavnosti, ktorá je trvalá, resp. kontinuálna

a nemôže byť iba iluzórna. Podľa doktríny „S prihliadnutím na potenciálne varianty

nastania nesúladu s by podmienenie rozhodnutia o pozastavení účinnosti všeobecne

záväzného právneho predpisu časom rozhodovania, prepojením rozhodovania o prijatí

návrhu na konanie s rozhodovaním o pozastavení účinnosti všeobecne záväzného právneho

predpisu nespĺňalo účel tejto pôsobnosti Ústavného súdu.“ (DRGONEC, J.

Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015, s. 1352.).

40. Vzhľadom na všeobecne uznávaný princíp zdržanlivosti nie je možné iba na báze

predpokladu potenciálneho neústavného a nezákonného postupu orgánov aplikácie práva

pozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení (m. m. ).

41. Vychádzajúc zo všetkých skutočností uvedených v predchádzajúcich bodoch

tohto uznesenia a zároveň konštatujúc absenciu relevantnej argumentácie skupiny poslancov

v ich návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy, ktorá by mohla viesť

k odlišnému posúdeniu tejto otázky, dospel ústavný súd k záveru, že s účinnosťou

napadnutých zákonných ustanovení v danom prípade nie je spojené také priame

a bezprostredné ohrozenie základných práv a slobôd ani hrozba značnej hospodárskej

škody, ako ani hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku takej intenzity, ktoré by

odôvodňovali uplatnenie „výnimočnej“ právomoci ústavného súdu vyplývajúcej z čl. 125

ods. 2 . Ústavný súd preto návrhu skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti

napadnutých zákonných ustanovení nevyhovel (bod 2 výrokovej časti tohto uznesenia).

42. Ústavný súd súčasne konštatuje, že bod 2 výrokovej časti tohto uznesenia nie je

nezvratný. V prípade, ak by do momentu rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej došlo

orgánmi aplikácie práva k takému uplatneniu napadnutých ustanovení, ktoré bude

signalizovať aj reálne (nie potenciálne) porušenie navrhovateľmi signalizovaných dôvodov

na pozastavenie účinnosti, tieto skutočnosti môžu opodstatňovať zmenu postoja ústavného

súdu smerujúcu k využitiu právomoci podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. decembra 2019

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky