Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 95/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti

, zastúpeného advokátskou kanceláriou

Zahoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka

a konateľka Mgr. Renáta Zahoráková, vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet

advokátskej kancelárie Zahoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že podaním z 31. augusta 2008

(písomne doplneným 2. septembra 2008) podal sťažovateľ na okresnom súde žalobu

označenú ako „žaloba o určenie neplatnosti vylúčenia zo štúdia z dôvodu dlhodobého

porušovania základných práv a slobôd“, v ktorej ako žalovaného označil Fakultu riadenia

a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 11. septembra 2008 (ďalej aj

„uznesenie okresného súdu“) zastavil konanie pre neodstrániteľnú podmienku konania,

ktorou bol nedostatok spôsobilosti označeného žalovaného byť účastníkom konania. Proti

uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom spresnil správne označenie

žalovaného ako Žilinská univerzita v Žiline. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti, t. j. po viac

ako 10 rokoch odo dňa podania odvolania proti uzneseniu okresného súdu, nebolo o tomto

odvolaní sťažovateľa rozhodnuté.

3. Sťažovateľ tiež uviedol, že v dôsledku nečinnosti okresného súdu listom z 24. júla

2013 podal sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní predsedovi okresného súdu, ktorý

na jeho sťažnosť nereagoval.

4. Porušenie základného práva podľa postupom okresného súdu

sťažovateľ odôvodňuje tým, že „... v prípade konania pod sp. zn. okresný súd

nekoná vôbec, je pasívny a za obdobie presahujúce 10 rokov nevykonal žiadne úkony,

o ktorých by sťažovateľ mal objektívnu vedomosť.“.

5. Z už uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na to, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené Slovenskej

republiky nečinnosťou Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. sa prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR, ktoré Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na

účet právneho zástupcu sťažovateľa, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Procesný postup ústavného súdu, vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika

sťažovateľa

6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením č. k.

-17 z 5. novembra 2019 ju podľa a

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) prijal na ďalšie konanie.

7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania vyjadril

podpredseda okresného súdu podaním sp. zn. z 22. novembra 2019.

Vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 29. novembra 2019 podpredseda okresného súdu

uviedol:

„Nesporne v konaní pred tunajším súdom sp. zn. došlo k prieťahom

v konaní v súvislosti s predložením spisu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Žilina č. k. -14 zo dňa 11.09.2008. Spis nebol predložený

odvolaciemu súdu v primeranej dobe.

Výzvu zo dňa 21.12.2017 nie je možné považovať za efektívnu, rovnako ako ďalšie

výzvy po zmene zákonného sudcu. Efektívne začal súd konať až po predložení veci na

odvolanie a po vrátení spisu ako predčasne predloženého. V tomto rozsahu však mám za to,

že ak súd druhej inštancie dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie je nevyhnutné zrušiť

pre absenciu vecnej príslušnosti, bolo nadbytočné a neúčelné, aby vrátil spis súdu prvej

inštancie na doplnenie rozhodnutia o trovách konania. Teda mám za to, že prieťahy od

10.1.2019 do 30.5.2019, nemožno pripisovať zodpovednosti tunajšiemu súdu.

Nepochybne prevažná zodpovednosť za spôsobené prieťahy pripadá na ťarchu

tunajšieho súdu. K prieťahom došlo nesústredenou činnosťou pôvodného zákonného sudcu

Mgr. Dušana Chamulu, ktorý veci nevenoval náležitú pozornosť a až do kontroly spisov

nariadenej v súvislosti s podaným návrhom na disciplinárne konanie a návrhom na uloženie

odvolania z funkcie bolo zistené, že spis sa nachádzal po celú dobu u sudcu a nebol

predložený na rozhodnutie o odvolaní. Súd začal konať až po účinnosti Dodatku č. 12

k Rozvrhu práce na rok 2017, ISprR/l 111/2017, ktorým pôvodné spisy pridelil ostatným

sudcom tunajšieho súdu.

Sťažovateľovi nemožno pričítať žiadnu zodpovednosť za spôsobené prieťahy.

Nakoľko však uznesením č. k. -77 zo dňa 28.6.2019 došlo k postúpeniu

veci vecne príslušnému Krajskému súdu v Žiline, ako vecne a miestne príslušnému

správnemu súdu a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.7.2019, spis bol postúpený,

nie je dôvod ukladať tunajšiemu súdu navrhovanú povinnosť konať bez zbytočných

prieťahov.

K výške náhrady na primerané finančné zadosťučinenie tiež chcem uviesť, že ju

považujem za neprimeranú k celkovým okolnostiam konania a následkom... Je zrejmé, že

došlo k nesprávnemu uplatneniu nárokov, ktorým ani po postúpení nemožno vyhovieť

v správnom súdnictve, mimo prípadného zrušenia rozhodnutia o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepochybne súd prvej inštancie musí niesť v určitom

rozsahu zodpovednosť aj za to, že neskoro vec predložil na rozhodnutie, a tým spôsobil

rozsiahle prieťahy, avšak tunajší súd, na ktorý žalobca podal žalobu voči organizačnej

zložke, nebol nikdy vecne príslušný a o nároku posudzovaného podľa obsahu nemohol

rozhodnúť, navrhujem priznať nárok v primeranej výške spôsobenej neistoty v sume 1.000,-

eur s povinnosťou náhrady trov konania.“

8. Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku z 5. decembra 2019, ktorým reagoval

na vyjadrenie podpredsedu okresného súdu, uviedol, že „predovšetkým poukazujem na to,

že sám porušovateľ priznáva, že vo veci sťažovateľa došlo k prieťahom v konaní, keďže

príslušný spis súdu nebol predložený odvolaciemu súdu v primeranej dobe. Podstatným je

v danom prípade aj tá skutočnosť, že táto doba predstavuje vyše desať rokov; vo veci

odvolania sťažovateľa zo dňa 22.09.2008 porušovateľ až do roku 2019 neuskutočnil žiadne

úkony smerujúce k riadnemu prejednaniu odvolania sťažovateľa.

Vyše desaťročné prieťahy v konaní sú okolnosťou, ktorá významnou mierou

ovplyvňuje určovanie výšky primeraného finančného zadosťučinenia a úvaha porušovateľa

o tom, či sťažovateľ správne alebo nesprávne uplatnil svoje nároky žalobou je v tomto

kontexte bez právneho významu, keďže porušovateľ nie je osobou oprávnenou o veci

sťažovateľa rozhodovať, ale takouto osobou je jemu nadradený Krajský súd v Žiline.

Porušovateľom navrhovaná výška finančného nároku sťažovateľa v sume 1.000,-

EUR je zrejme neprimeraná; finančné zadosťučinenie v porušovateľom navrhovanej výške

popiera jeho základné funkcie.

Primerané zadosťučinenie totiž plní dvojakú funkciu, a to sankčnú a preventívnu.

Kým sankčná funkcia má u porušovateľa docieliť určitý postih v danom prípade peňažného

charakteru, ktorý má vyrovnať porušenú rovnováhu v postavení sťažovateľa, ktorého sa

porušenie ústavného práva nečinnosťou porušovateľa dotklo, preventívna funkcia by mala

odradiť porušovateľa od porušovania základných ústavných práv smerom do budúcnosti

v rámci výkonu ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov

v konaní pred súdom.

Preto sťažovateľom navrhovaná výška zadosťučinenia v sume 10.000,- EUR je

nielenže primeraná (v podstate ide len o 1.000,- EUR za jeden rok prieťahov v konaní), ale

aj plní základné funkcie primeraného zadosťučinenia a zmierňuje následky protiústavného

a protizákonného postupu porušovateľa vo veci sťažovateľa.“.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

práva uvedeného v bode 1.

III.

Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní

10. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti, jej príloh a vyžiadaných zberných spisov

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. a sp. zn.

zistil tento priebeh napadnutého konania okresného súdu:

- 31. augusta 2008 bol okresnému súdu faxom doručený návrh sťažovateľa na začatie

konania, ktorý bol doplnený v písomnej forme 2. septembra 2008;

- uznesením okresného súdu č. k. -14 z 11. septembra 2008 bolo

napadnuté konanie zastavené;

- 25. septembra 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu;

- 11. januára 2019 bol spis doručený krajskému súdu na účely rozhodnutia o odvolaní

proti uzneseniu okresného súdu;

- 17. januára 2019 krajský súd prípisom vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia

z dôvodu jeho predčasného predloženia;

- uznesením okresného súdu č. k. -56 z 5. marca 2019 bolo rozhodnuté

o trovách napadnutého konania;

- 29. apríla 2019 bol spis opätovne doručený krajskému súdu na účely rozhodnutia

o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu;

- uznesením krajského súdu č. k. -63 z 23. mája 2019 (ďalej len

„uznesenie krajského súdu“) bolo zrušené uznesenie okresného súdu a vec mu bola vrátená

na ďalšie konanie;

- uznesením okresného súdu č. k. -77 z 28. júna 2019 bola vec

postúpená krajskému súdu ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu a spis bol

pritom doručený krajskému súdu 27. júla 2019.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

14. Základnou povinnosťou súdu a zákonného sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádzala z (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom

prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana

ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca bol podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z , podľa

ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

bol súd prvého stupňa podľa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny

poriadok a ktorý v čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Podľa § 157

ods. 1 len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne ).

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , , ) ústavný súd

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

16. Pri posudzovaní prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že v tejto veci okresný

súd bezodkladne rozhodol o zastavení konania. Ústavný súd neskúmal právnu a skutkovú

zložitosť tejto veci, lebo tá po procesnom rozhodnutí okresného súdu nemohla mať vplyv

na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu.

17. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri posudzovaní, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd vidí

podiel zodpovednosti sťažovateľa na nedostatočnej plynulosti konania v tom, že podal

žalobu na vecne nepríslušnom súde a navyše v nej označil žalovaného takým

nedostatočným spôsobom, ktorý viedol k rozhodnutiu okresného súdu o zastavení konania.

Sťažovateľ pritom opravu označenia žalovaného vykonal až v podanom odvolaní proti

tomuto uzneseniu. Pokiaľ ide o ďalší priebeh konania, ústavný súd nezistil také skutočnosti,

ktoré by signalizovali nevykonanie súdom alebo zákonom určených procesných úkonov či

neposkytnutie potrebnej súčinnosti zo strany sťažovateľa ako účastníka konania.

Sťažovateľovi však ústavný súd vytýka úplnú pasivitu po podaní odvolania spočívajúcu

v tom, že sa nezaujímal o stav konania, a to predovšetkým s prihliadnutím na jeho predmet,

v ktorom sa domáha okrem iného neplatnosti jeho vylúčenia zo štúdia na vysokej škole.

18. Posledným hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil,

či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu

v napadnutom konaní. Ústavný súd zistil, že okresný súd predložil spis krajskému súdu

na účely rozhodnutia o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu až po viac ako 10 rokoch

od podania odvolania. Tento postup považuje ústavný súd za absolútne neakceptovateľný,

pretože procesné úkony súvisiace s predložením spisu krajskému súdu možno považovať

za jednoduché. V tejto súvislosti ústavný súd tiež konštatuje, že orgány riadenia a správy

okresného súdu mali napadnuté konanie už dávno identifikovať ako nevybavenú reštančnú

vec s osobitným režimom a pozornosťou.

19. Ústavný súd zároveň upriamuje pozornosť na odôvodnenie uznesenia krajského

súdu, ktorý v relevantnej časti skonštatoval:

„Súd musí v každom štádiu konania skúmať aj bez námietky svoju vecnú príslušnosť.

V prípade, ak nie je vecne príslušný, je povinný postúpiť vec inému vecne príslušnému súdu.

Hoci žaloba žalobcu obsahuje viacero petitov, sčasti aj nevykonateľných, čo je

dôvodom pre odstraňovania vád žaloby, základným uplatneným nárokom, od ktorého sa

odvíjajú ostatné nároky, je nárok, ktorým sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia o jeho

vylúčení zo štúdia na vysokej škole. V danom prípade nejde o civilnoprávny nárok, ale

o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie o vylúčení zo štúdia je

totiž rozhodnutím orgánu verejnej správy a ako každé rozhodnutie orgánu verejnej správy

je v súlade s ustanovením preskúmateľné súdom,

pokiaľ ho zákon výslovne nevylúčil z prieskumu (čo o uvedenom type rozhodnutia nemožno

konštatovať). Ide tak o vec správneho súdnictva, ktorá sa v súčasnosti spravuje zákonom

č. - . V čase podania žaloby išlo o konanie

podľa piatej časti , upravujúcej Správne súdnictvo. Na preskúmanie orgánu

rozhodnutia verejnej správy bol v čase podania žaloby, podľa ktorého času sa posudzujú

podmienky príslušnosti, vecne príslušný krajský súd ( ). Bolo preto

povinnosťou súdu prvej inštancie postúpiť vec vecne a miestne príslušnému súdu.

Pokiaľ Okresný súd Žilina vo veci konal ako vecne nepríslušný súd, zaťažil svoje

konanie vadou dotýkajúcou sa podmienky konania, na ktorú musel odvolací súd prihliadnuť

ex offo.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súde prvej

inštancie na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvej inštancie bude postúpiť vec miestne a vecne príslušnému

súdu, Krajskému súdu v Žiline ako konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu

verejnej správy.“

20. Z citovanej časti odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že odvolací súd

vytkol okresnému súdu, že postupoval procesne nesprávne, keď sám posudzoval podmienku

konania spočívajúcu v právnej subjektivite označeného žalovaného, hoci mal najskôr

posudzovať procesnú podmienku vecnej príslušnosti. Tento nesprávny postup mal takisto

vplyv na dĺžku napadnutého konania okresného súdu.

21. Ústavný súd zdôrazňuje, že napadnuté konanie okresného súdu možno už len

na základe celkovej dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné s imperatívom

ustanoveným v a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Iba dostatočne včasná ochrana subjektívnych práv môže byť

považovaná za spravodlivú a účinnú, ktorá hospodárnym a efektívnym postupom šetrí

náklady účastníkov konania aj súdnych orgánov a pôsobí aj preventívno-výchovne či

stabilizujúco a dôveryhodne na verejnosť.

VI.

Záver

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

22. Vychádzajúc z už uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru,

že postupom okresného súdu, ktorý bol bezdôvodne nečinný viac ako 10 rokov v súvislosti

s predložením odvolania proti uzneseniu okresného súdu krajskému súdu, došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (bod 1 výroku

tohto nálezu).

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

24. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

25. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 € z dôvodu „ďalekosiahlych následkov nesprávneho a protiprávneho

konania okresného súdu voči nemu.“.

26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.

27. Ústavný súd zohľadnil konkrétne okolnosti posudzovanej veci, a to na jednej

strane najmä zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania okresného súdu a na druhej

strane aj povahu práv sťažovateľa a rozsah, v akom boli porušené, ale aj predmet konania

a jeho význam pre sťažovateľa. V neposlednom rade prihliadol aj na postoj sťažovateľa

k namietanému konaniu (pozri bod 17 odôvodnenia). Na základe komplexného posúdenia

spomínaných kritérií dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade je spravodlivé

a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 2 000 € (bod 2 výroku tohto nálezu).

28. Ústavný súd zároveň nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ

žiadal priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 2 000 €, toto

rozhodnutie je obsiahnuté v bode 4 výrokovej časti nálezu.

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

29. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľovi ústavný súd vychádzal

z ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby za rok 2018 v sume 153,50 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky)

a zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby

za rok 2018 v sume 9,21 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným

súdom v celkovej sume 390,50 € vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“

(ústavný súd považuje za preukázané, že právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH)],

a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2018 zvýšené o 20 % DPH, t. j. prevzatie

a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky]

a písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a dve paušálne

náhrady hotových výdavkov v roku 2018 zvýšené o 20 % DPH.

Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu a režijný paušál za podanie

z 5. decembra 2019 (replika k vyjadreniu okresného súdu k ústavnej sťažnosti sťažovateľa).

Túto skutočnosť ústavný súd odôvodňuje tým, že právny zástupca sa v tomto podaní

nevyjadril k meritu veci, ale v prevažnej väčšine argumentoval, prečo sťažovateľom

navrhovanú výšku zadosťučinenia možno považovať za primeranú.

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto nálezu.

31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( zákona

o ústavnom súde).

K bodu 4 výrokovej časti nálezu

32. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

33. Sťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Keďže okresný súd 27. júla 2019

na základe uznesenia sp. zn. z 28. júna 2019 postúpil vec krajskému súdu

ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu, ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto

časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

VII.

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 22. januára 2020

Miroslav Duriš predseda senátu