Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 323/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného

advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa , podľa

čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. júna 2016 a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa ,

podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. júna 2016 b o l i p o r u š e n é .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 519,39 € (slovom

päťstodevätnásť eur a tridsaťdeväť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Eleny Szabóovej, Hlavné námestie 7, Nové

Zámky, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a 2

(ďalej len „ústava“), podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení

žalobcu sporovou stranou napadnutého konania o náhradu škody na zdraví z titulu náhrady

straty na zárobku, úrazovej renty a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Napadnuté

konanie začalo podaním žaloby 28. februára 2005. V období od 10. marca 2008

do 25. februára 2011 bolo konanie vedené okresným súdom prerušené. Sťažnosť

na prieťahy adresovaná predsedovi okresného súdu bola opakovane v roku 2011 a v roku

2015 vyhodnotená ako dôvodná.

3. Ústavný súd nálezom sp. zn. z 21. júna 2016, ktorý nadobudol

právoplatnosť 27. augusta 2016, vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa podľa

, listiny a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v tomto konaní, prikázal mu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,

priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a úhradu trov konania pred

ústavným súdom.

4. Za obdobie po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sťažovateľ k priebehu

konania pred okresným súdom v podstatnom uviedol:

„Dňa 14.05.2018 súd o žalobe sťažovateľa rozhodol rozsudkom, ktorým jeho žalobu

zamietol. Proti rozhodnutiu podal sťažovateľ dňa 11.6.2018 odvolanie.

Ako sťažovateľ zistil z elektronického súdneho spisu, jeho odvolanie dodnes nebolo

doručené odvolaciemu súdu a spis sa nachádza na Okresnom súde Bratislava IV (súd

označeného porušovateľa práv). Z rovnakého zdroja sťažovateľ zistil, že samotné

rozhodnutie – rozsudok, súd prvej inštancie doručoval žalovanému až 23.5.2019, teda viac

ako rok po vyhlásení rozsudku.

O jeho nároku nie je dodnes právoplatne rozhodnuté a finálne (právoplatné)

rozhodnutie vidí, pri vyššie opísanom postupe, sťažovateľ v nedohľadne.

Sťažovateľ je osobou so zhoršenou kvalitou zdravia (života), v dôsledku pracovného

úrazu bol uznaný za invalidného.

Z hľadiska druhu konania, ...ide pritom o súdny spor, v ktorom má súd konať

s osobitnou rýchlosťou...

Sťažovateľ považuje za neobhájiteľné žiadnym rozumným dôvodom, a súčasne

za ústavne nekonformné, aby konanie o nároku sťažovateľa na zvýšenie náhrady škody

na zdraví (náhrada straty na zárobku, zvýšenie odškodnenia za trvalé následky), trvalo

NA JEDNOM STUPNI (jednej inštancii) súdu ŠTRNÁSŤ ROKOV!!! Nejde o prípad, kedy by

skoršie prvoinštančné meritórne rozhodnutie bolo zrušené odvolacím alebo dovolacím

súdom...

Ako je zrejmé, k náprave nedošlo ani po náleze Ústavného súdu... po podaní

odvolania (a vykonaní úkonov vyhradených súdu prvej inštancie) sú zákonným sudcom

sudcovia trojčlenného senátu odvolacieho súdu. Bez doručenia súdneho spisu však sudcovia

odvolacieho súdu svoju právomoc vykonávať nemôžu...

...V čase, kedy sťažovateľ podával žalobu, mal 52 rokov. Dva mesiace po podaní

sťažnosti sťažovateľ dosiahne fyzický vek 66 rokov. Úraz, ktorý utrpel v r. 2001, a pre ktorý

bol dva roky práceneschopný a neskôr uznaný za invalidného, nie je ani po uplynutí 18

rokov (!!!) od úrazu riadne odškodnený.

... nejde o raritný druh sporu, ale o pomerne bežnú súčasť rozhodovacej agendy

súdov... Sťažovateľ aj v prípade, že sa pojednávania nezúčastnil priamo alebo

prostredníctvom právneho zástupcu, doručil súdu písomné podanie k veci, so súčasným

vyjadrením súhlasu s konaním súdu v jeho neprítomnosti.“

5. Sťažovateľ na základe tejto sťažnostnej argumentácie žiada, aby ústavný súd

o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom v tomto znení:

„I. Okresný súd Bratislava IV v konaní o žalobe sťažovateľa, spisová značka

porušil základné práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle jeho dodatkových

protokolov, článku 48 ods. 2 na verejné prejednanie veci

v primeranej lehote v jeho prítomnosti a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, a právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 1

na zákonného sudcu.

II. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Bratislava IV, aby v konaní spisová

značka konal bez zbytočných prieťahov, s rešpektovaním základných práv

sťažovateľa.

III. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10000 EUR,

ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o ústavnej

sťažnosti...“

6. Požadované finančné zadosťučinenie sťažovateľ odôvodňuje takto:

«Sťažovateľ upozorňuje, že ide o exemplárny príklad situácie, ktorú ESĽP označuje

ako „neskoré rozhodnutie je rovné nerozhodnutiu“, poukazujúc na to, že účel žalobou

uplatnenej finančnej kompenzácie – viď aj č. IV bod IV tejto sťažnosti – sa už s úplnosťou

nedosiahne ani vyhovením žalobe resp. odvolaniu žalobcu, keďže problémy, ktoré mu

spôsobujú následky jeho pracovného úrazu, za uplynulých 14 rokov, spočívajúce

vo výraznom zhoršení kvality jeho života (odkázanosť na pomoc pri základných životných

úkonoch), ktorú si pre nedostatok finančných prostriedkov nemohol primerane

kompenzovať, nahradiť alebo minimalizovať, sa už spätne odstrániť nedajú... Rovnako sa

nedajú odstrániť ani pocity sťažovateľa ako žalobcu, spočívajúce v nemožnosti domôcť sa

spravodlivosti v primeranej lehote, ani dezilúzia zo straty nádeje, ktorú mu priniesol nález

Ústavného súdu o jeho sťažnosti, ani pocity bezmocnosti proti orgánu verejnej moci, ktorý

má rozhodovať o jeho nárokoch.»

7. Sťažovateľ vyslovil súhlas s prípadným upustením od ústneho pojednávania v tejto

veci podľa úvahy ústavného súdu.

8. Uznesením sp. zn. zo 7. novembra 2019 ústavný súd prijal

sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu označených práv podľa čl. 48 ods. 2

, listiny a podľa dohovoru, ktorých porušenie namieta,

v období po právoplatnosti nálezu sp. zn. z 21. júna 2016, teda

po 27. auguste 2016. V časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 1

na zákonného sudcu ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú a v časti,

ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa , podľa

čl. 38 ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v období do 27. augusta 2016, ju ústavný

súd odmietol pre prekážku rozsúdenej veci.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

9. Na výzvu ústavného súdu predsedníčka okresného súdu listom sp. zn.

1 Spr V 234/2019 z 21. novembra 2019 ústavnému súdu oznámila, že netrvá na ústnom

prejednaní veci, uviedla, že spisový materiál sa v dôsledku odvolania nachádza na Krajskom

súde v Bratislave od 27. júna 2019 a požadované finančné zadosťučinenie vyhodnotila ako

neprimerane vysoké. Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 14. mája 2018

„zamietol v celom rozsahu žalobcom uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia“. Predsedníčka okresného súdu ďalej konštatovala,

že „konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. vo svojom

celku bolo poznačené prieťahmi, ktoré spoluzapríčinil sťažovateľ, no tieto boli podľa môjho

názoru odstránené po rozhodnutí ÚS SR a teda nemohli mať preukázateľne za následok

spôsobenie ujmy sťažovateľovi“.

10. Na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu reagovala právna zástupkyňa

sťažovateľa podaním z 26. novembra 2019, v ktorom zotrvala na podanej ústavnej sťažnosti

a poukázala na to, že okresný súd dospel k záveru o nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie časti žaloby (úrazová renta) po jedenástich rokoch od jej podania a v časti

týkajúcej sa zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorej okresný súd

rozhodol meritórne, bol spis odstúpený na odvolacie konanie s odstupom jedného roka

a dvoch týždňov od podania odvolania. Pokiaľ ide o výšku požadovaného finančného

zadosťučinenia, sťažovateľ ju považuje za dôvodnú vzhľadom na povahu konania a jeho

dĺžku, ako aj opakujúce sa prieťahy po náleze ústavného súdu, ktoré sú prejavom

nerešpektovania príkazu ústavného súdu konať.

11. Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Obsah súdneho spisu v napadnutom konaní

12. Zo zapožičaného spisu okresného súdu vyplýva v rozhodnom období tento

priebeh konania:

- okresný súd oznámil vstup intervenienta – Sociálnej poisťovne do konania

sporovým stranám 31. augusta 2016,

- odvolanie žalobcu proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo zastavené konanie

v časti o nároku na úrazovú rentu a vec postúpená Sociálnej poisťovni, zaslal okresný súd

intervenientovi 6. októbra 2016 s výzvou na vyjadrenie k nemu,

- intervenient sa vyjadril k odvolaniu podaním z 26. októbra 2016,

- vyjadrenie intervenienta okresný súd doručil žalobcovi 30. decembra 2016

a žalovanému sa nepodarilo doručiť,

- Krajskému súdu v Bratislave bola vec predložená na odvolacie konanie

27. decembra 2016,

- Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. z 27. júna 2017 potvrdil

odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Spis bol vrátený okresnému súdu

15. augusta 2017,

- vec bola v časti úrazovej renty postúpená Sociálnej poisťovni 28. augusta 2017,

- okresný súd nariadil termín pojednávania na 13. november 2017. Právna

zástupkyňa žalobcu (sťažovateľa) požiadala o odročenie termínu pojednávania

zo zdravotných dôvodov. Z tohto dôvodu bol termín pojednávania zmenený

na 18. december 2017,

- okresný súd realizoval pojednávanie 18. decembra 2017, ktoré odročil pre účely

doplnenia dokazovania a žalobcovi uložil v lehote do 8. januára 2018 oznámiť adresy

svedkov, ktorých navrhuje vypočuť,

- 12. januára 2018 predložil intervenient vyjadrenie k meritu,

- 12. februára 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, boli vypočutí svedkovia

a pojednávanie bolo odročené na 16. apríl 2018,

- 16. apríla 2018 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila okresnému súdu

ospravedlnenie, žiadosť o rozhodnutie v neprítomnosti žalobcu a záverečné vyjadrenie

vo veci. Na pojednávaní 16. apríla 2018 okresný súd ukončil dokazovanie a odročil

pojednávanie pre účely vyhlásenia rozsudku na 14. máj 2018,

- okresný súd 14. mája 2018 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu

zamietol, žalovanému a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške

100 % a znalkyni nepriznal nárok na náhradu znalečného,

- sťažovateľ podal proti rozsudku 11. júna 2018 odvolanie,

- okresný súd zaslal žalovanému a intervenientovi odvolanie na vyjadrenie. Dňa

23. augusta 2018 sa vyjadril k odvolaniu intervenient a toto vyjadrenie okresný súd zaslal

23. októbra 2018 sťažovateľovi,

- podaním z 20. novembra 2018 sa sťažovateľ vyjadril k vyjadreniu intervenienta,

- podaním zo 7. marca 2019 sa vyjadril intervenient k podaniu sťažovateľa

z 20. novembra 2018,

- 17. apríla 2019 bol doručený rozsudok znalkyni a 8. júna 2019 bol rozsudok

doručený žalovanému,

- 28. júna 2019 bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave na odvolacie

konanie,

- Krajský súd v Bratislave 20. novembra 2019 uskutočnil pojednávanie, na ktorom

vyhlásil rozsudok, ktorým zmenil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak,

že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1 146 € a vo zvyšnej časti rozsudok

potvrdil. V časti nároku na náhradu trov konania zmenil odvolaním napadnutý rozsudok tak,

že priznal žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov konania na oboch stupňoch

v rozsahu 96,88 %,

- vec bola vrátená okresnému súdu 5. decembra 2019, ktorý 11. decembra 2019

odoslal rozsudok odvolacieho súdu stranám sporu.

IV.

Relevantná právna úprava a judikatúra

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 .

15. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní po právoplatnosti predchádzajúceho nálezu ústavného

súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , listiny a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

V.

Právne posúdenie veci

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého

kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

19. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konanie o náhrade škody na zdraví je bežnou súčasťou rozhodovacej činnosti

okresného súdu a ani okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú záver o mimoriadnej

zložitosti veci. Predmet konania má však nepochybne mimoriadny význam pre sťažovateľa,

čo si vyžaduje zvýšenú starostlivosť súdov, preto je dĺžka a priebeh tohto konania

posudzovaná prísnejšie.

20. Správanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd na základe zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že sťažovateľ

neprispel k predĺženiu konania v posudzovanom období významným spôsobom, keďže

z dôvodov na jeho strane bolo zmenený termín jedného pojednávania (zdravotné dôvody

právnej zástupkyne).

21. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní v rozhodujúcom období, pričom vychádzal zo svojej ustálenej

judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen

samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým

konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (,

, ).

22. Ústavný súd vychádza z premisy, že medzi obsahom práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a listiny po obsahovej

stránky niet odlišnosti. Najmä pri posudzovaní namietaného porušenia práva podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru prihliada na ustálenú rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské

práva, pokiaľ ide o primeranosť dĺžky konania.

23. Napriek tomu, že ústavný súd posudzoval v tomto konaní postup súdu v období

po právoplatnosti predchádzajúceho nálezu ústavného súdu, je potrebné prihliadnuť aj

na celkovú dĺžku konania, ktorá v skutkovo a právne pomerne jednoduchej veci ku dňu

rozhodovania ústavného súdu je viac ako 14 rokov a v zmysle ustálenej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru je zjavne neprimeraná bez

potreby bližšieho skúmania konkrétneho priebehu konania. Obdobná dĺžka konania

na dvoch stupňoch sústavy súdov viedla k vysloveniu porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru napr.

vo veci Obluk proti Slovenskej republike (rozsudok z 20. 9. 2006).

24. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ústavný súd zohľadnil skutočnosť, že v rozhodujúcom období

(od roku 2016) sa viedlo konanie na dvoch stupňoch sústavy súdov, že vo veci bolo vydané

meritórne rozhodnutie, ktoré bolo v odvolacom konaní zmenené, a čas na doručovanie

meritórneho rozsudku okresného súdu stranám sporu (žalovanému bol rozsudok doručený

po viac ako roku od jeho vyhlásenia, pozn.) a úkony pred predložením veci na odvolacie

konanie bol neprimerane dlhý. Zároveň považuje ústavný súd za neakceptovateľné, že

posúdenie procesnej podmienky nedostatku právomoci na konanie o časti žalobného návrhu

viedlo k zastaveniu konania a postúpeniu veci až po 11 rokoch od podania žaloby. Uvedená

dĺžka konania v rozhodnom období po príkaze ústavného súdu konať bez zbytočných

prieťahov vzhľadom na význam predmetu konania pre sťažovateľa nie je ústavne

akceptovateľná a nie je možné posudzovanú časť konania po právoplatnosti skoršieho

nálezu považovať za efektívne smerujúcu k nastoleniu právnej istoty.

25. Ústavný súd preto s prihliadnutím na doterajšiu neakceptovateľnú dĺžku

napadnutého konania a na zistený neefektívny postup okresného súdu aj v období

po právoplatnosti predchádzajúceho nálezu dospel k záveru, že v napadnutom konaní

v posudzovanom období došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd

rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa , listiny a právo podľa

dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

26. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

27. Vzhľadom na to, že príkaz konať v totožnom konaní bez zbytočných prieťahov

už ústavný súd vyslovil svojím predchádzajúcim nálezom sp. zn.

z 21. júna 2016, nepovažoval za potrebné tento príkaz opakovať a v tejto časti návrhu

sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

VI.

Primerané finančné zadosťučinenie

28. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

29. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 135 ods. 1 zákona o ústavnom

súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné právo alebo slobodu

sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

30. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.

napr. ).

31. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 €

z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

32. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä

celkovú neprimeranú dĺžku konania, neefektívny postup v rozhodnom období a význam

predmetu konania pre sťažovateľa, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € primerané konkrétnym okolnostiam

prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

VII.

Náhrada trov konania

33. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

34. Sťažovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným

súdom.

35. Ústavný súd v zmysle rozhodol o náhrade

trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním. Náhradu

priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti

a vyjadrenia) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a)

a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

36. Tarifná odmena za každý úkon [§ 11 ods. 2 a § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky]

vykonaný v roku 2019 predstavuje sumu 163,33 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

k úkonu po 9,80 €, čo spolu predstavuje sumu 519,39 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

37. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

38. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu