Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 54/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,

, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Floriánska 18, Košice,

pre namietané porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť sťažovateľa o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Floriánska 18, Košice

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia práv podľa čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie

trestného rozkazu sp. zn. zo 14. septembra 2018 (ďalej aj „trestný rozkaz“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol trestným rozkazom

vydaným v zmysle a nasl. v znení

neskorších predpisov (ďalej len „) právoplatne odsúdený pre prečin

porušovania domovej slobody podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Sťažovateľovi bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta spôsob, akým prebehlo vydanie trestného

rozkazu. Podľa slov sťažovateľa: „... nenamietam trestný rozkaz ako taký, t. j. výrok o vine,

výrok o treste, avšak podávam ústavnú sťažnosť z dôvodu, akým spôsobom prebehlo

vydanie trestného rozkazu. Samosudca... vyniesol verdikt, t. j. trestný rozkaz na chodbe

OS Trebišov za prítomnosti nič netušiacich ľudí, ktorí čakali na chodbe súdu na iné

pojednávania, s mojou trestnou vecou nemali nič spoločné, v podstate nevedeli, o čo vlastne

ide.“

4. Porušenie svojich práv podľa čl. 6 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že trestný

rozkaz nebol vynesený v súdnej sieni, sudca pre prípravné konanie ho nevypočul, nebola

mu daná možnosť sa vyjadriť. Zároveň sťažovateľ uznáva, že proti trestnému rozkazu odpor

nepodal. Dodáva, že si je vedomý, že od popísanej udalosti ubehlo už 15 mesiacov,

a ústavný súd žiada o navrátenie lehoty, pretože o svojich právach garantovaných čl. 6

dohovoru sa dozvedel 30. novembra 2019.

5. Sťažovateľ sa nazdáva, že spôsob, akým bol oboznámený s uloženým trestom,

zapríčinil pošpinenie jeho mena, zasiahnutie jeho cti a hrdosti. Uvádza, že „... i napriek

tomu, že sme spáchali (sťažovateľ a spolupáchateľ, pozn.) trestný čin, tak sme si zaslúžili

dôstojnejšie vynesenie rozsudku, resp. trestného rozkazu. Alebo snáď preto, lebo... sme

Rómovia a nezaslúžime si, aby bol trestný rozkaz vynesený v súdnej sieni?“. Na základe

uvedených skutočností v dôsledku porušenia čl. 6 dohovoru sťažovateľ žiada:

„... navrhujem, aby trestný rozkaz sp. zn. zo dňa 14.09.2018 bol zrušený a bol

uznaný za nezákonný a žiadam finančnú satisfakciu.“ Výšku žiadanej finančnej satisfakcie

sťažovateľ neuviedol.

II.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

6. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

11. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho základného

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

pri vydaní trestného rozkazu sp. zn. zo 14. septembra 2018. Aj keď sťažovateľ

v ústavnej sťažnosti označil čl. 6 dohovoru ako taký, z obsahu jeho tvrdení a argumentácie

ústavný súd vyvodil, že sťažovateľ namieta porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

garantovaného v rámci odseku 1 tohto článku. Sťažovateľ uznáva, že mu lehota na podanie

ústavnej sťažnosti už uplynula, ale jej zmeškanie žiada odpustiť, argumentujúc, že o svojich

právach podľa čl. 6 dohovoru sa dozvedel až 30. novembra 2019 a od tohto dátumu počíta

začiatok plynutia lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ v konaní nie je

zastúpený právnym zástupcom a o jeho ustanovenie ani nepožiadal.

12. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

13. Jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie

je jej podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota

je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pritom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď

sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej

oneskorene [ ].

14. Ústavný súd už mnohokrát uviedol, že v prípade podania ústavnej sťažnosti

po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie

tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , , , ,

).

15. V zmysle sťažovateľových tvrdení ústavný súd ustálil, že 14. septembra 2018 bol

vydaný trestný rozkaz sp. zn. , ktorý bol po jeho vyhotovení sudcom

pre prípravné konanie doručený sťažovateľovi. Sťažovateľ podľa vlastných slov odpor proti

trestnému rozkazu nepodal, pretože sa stotožnil jednak s výrokom o vine, ako aj s výrokom

o treste, ktorý mu bol za spáchaný skutok uložený.

Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že trestný rozkaz

sp. zn. zo 14. septembra 2018 nadobudol právoplatnosť 14. septembra 2018,

teda v deň jeho vydania a doručenia sťažovateľovi.

16. Začiatok plynutia lehoty na podanie ústavnej sťažnosti pri opatrení alebo inom

zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 2. decembra 2019,

t. j. 14 mesiacov po udalosti opísanej sťažovateľom ako zásah do jeho práv podľa čl. 6

dohovoru, ktorá sa na okresnom súde stala 14. septembra 2018. Sťažovateľ bol priamym

účastníkom tejto udalosti, a preto sa považuje za preukázané, že v rovnaký deň sa o zásahu

musel dozvedieť.

17. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ústavná sťažnosť bola podaná oneskorene,

t. j. zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty, ktorú ustanovuje na jej

podanie.

18. Vzhľadom na tieto zistenia ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa

podľa ako podanú oneskorene.

19. Ústavný súd orbiter dictum dodáva, že trestný rozkaz v rámci jeho zaradenia

v patrí medzi tzv. osobitný spôsob konania. V zmysle

trestný rozkaz je oprávnený vydať samosudca bez toho, aby sa

uskutočnilo hlavné pojednávanie. Ak samosudca rozhoduje o vydaní trestného rozkazu riadi

sa iba predloženým spisovým materiálom a nevykonáva výsluch obžalovaného. Trestný

rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku, ale nie je potrebné ho verejne vyhlasovať, jeho

účinky nastávajú doručením. Obvinený má možnosť v zmysle § 355 ods. 1 Trestného

poriadku podať proti trestnému rozkazu odpor, čo má za následok nariadenie hlavného

pojednávania. Právo sťažovateľa na verejné prejednanie jeho skutku na hlavnom

pojednávaní a právo na verejné vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku bolo možné realizovať

prostredníctvom podania odporu.

20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako

celku bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu