Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 54/2020
PDF · 145.37 KB
No categories available
I. ÚS 54/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,
, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Floriánska 18, Košice,
pre namietané porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní sp. zn. 0 T 129/2018
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť sťažovateľa o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
3. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,
, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Floriánska 18, Košice
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia práv podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie
trestného rozkazu sp. zn. 0 T 129/2018 zo 14. septembra 2018 (ďalej aj „trestný rozkaz“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol trestným rozkazom
vydaným v zmysle § 353 a nasl. zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok) právoplatne odsúdený pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Sťažovateľovi bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta spôsob, akým prebehlo vydanie trestného
rozkazu. Podľa slov sťažovateľa: „... nenamietam trestný rozkaz ako taký, t. j. výrok o vine,
výrok o treste, avšak podávam ústavnú sťažnosť z dôvodu, akým spôsobom prebehlo
vydanie trestného rozkazu. Samosudca... vyniesol verdikt, t. j. trestný rozkaz na chodbe
OS Trebišov za prítomnosti nič netušiacich ľudí, ktorí čakali na chodbe súdu na iné
pojednávania, s mojou trestnou vecou nemali nič spoločné, v podstate nevedeli, o čo vlastne
ide.“
4. Porušenie svojich práv podľa čl. 6 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že trestný
rozkaz nebol vynesený v súdnej sieni, sudca pre prípravné konanie ho nevypočul, nebola
mu daná možnosť sa vyjadriť. Zároveň sťažovateľ uznáva, že proti trestnému rozkazu odpor
nepodal. Dodáva, že si je vedomý, že od popísanej udalosti ubehlo už 15 mesiacov,
a ústavný súd žiada o navrátenie lehoty, pretože o svojich právach garantovaných čl. 6
dohovoru sa dozvedel 30. novembra 2019.
5. Sťažovateľ sa nazdáva, že spôsob, akým bol oboznámený s uloženým trestom,
zapríčinil pošpinenie jeho mena, zasiahnutie jeho cti a hrdosti. Uvádza, že „... i napriek
tomu, že sme spáchali (sťažovateľ a spolupáchateľ, pozn.) trestný čin, tak sme si zaslúžili
dôstojnejšie vynesenie rozsudku, resp. trestného rozkazu. Alebo snáď preto, lebo... sme
Rómovia a nezaslúžime si, aby bol trestný rozkaz vynesený v súdnej sieni?“. Na základe
uvedených skutočností v dôsledku porušenia čl. 6 dohovoru sťažovateľ žiada:
„... navrhujem, aby trestný rozkaz sp. zn. 0T/129/2018 zo dňa 14.09.2018 bol zrušený a bol
uznaný za nezákonný a žiadam finančnú satisfakciu.“ Výšku žiadanej finančnej satisfakcie
sťažovateľ neuviedol.
II.
Relevantné ustanovenia právnych predpisov
6. Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je
nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov
zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto
písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,
začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto
zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie
ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným
prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom
opravnom prostriedku.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený
verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu
v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej
spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života
účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,
vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom
spoločnosti.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
11. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho základného
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
pri vydaní trestného rozkazu sp. zn. 0 T 129/2018 zo 14. septembra 2018. Aj keď sťažovateľ
v ústavnej sťažnosti označil čl. 6 dohovoru ako taký, z obsahu jeho tvrdení a argumentácie
ústavný súd vyvodil, že sťažovateľ namieta porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
garantovaného v rámci odseku 1 tohto článku. Sťažovateľ uznáva, že mu lehota na podanie
ústavnej sťažnosti už uplynula, ale jej zmeškanie žiada odpustiť, argumentujúc, že o svojich
právach podľa čl. 6 dohovoru sa dozvedel až 30. novembra 2019 a od tohto dátumu počíta
začiatok plynutia lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ v konaní nie je
zastúpený právnym zástupcom a o jeho ustanovenie ani nepožiadal.
12. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
13. Jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie
je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom súde. Táto lehota
je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pritom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď
sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty
je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej
oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde].
14. Ústavný súd už mnohokrát uviedol, že v prípade podania ústavnej sťažnosti
po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie
tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, III. ÚS 589/2017,
15. V zmysle sťažovateľových tvrdení ústavný súd ustálil, že 14. septembra 2018 bol
vydaný trestný rozkaz sp. zn. 0 T 129/2018, ktorý bol po jeho vyhotovení sudcom
pre prípravné konanie doručený sťažovateľovi. Sťažovateľ podľa vlastných slov odpor proti
trestnému rozkazu nepodal, pretože sa stotožnil jednak s výrokom o vine, ako aj s výrokom
o treste, ktorý mu bol za spáchaný skutok uložený.
Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že trestný rozkaz
sp. zn. 0 T 129/2018 zo 14. septembra 2018 nadobudol právoplatnosť 14. septembra 2018,
teda v deň jeho vydania a doručenia sťažovateľovi.
16. Začiatok plynutia lehoty na podanie ústavnej sťažnosti pri opatrení alebo inom
zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 2. decembra 2019,
t. j. 14 mesiacov po udalosti opísanej sťažovateľom ako zásah do jeho práv podľa čl. 6
dohovoru, ktorá sa na okresnom súde stala 14. septembra 2018. Sťažovateľ bol priamym
účastníkom tejto udalosti, a preto sa považuje za preukázané, že v rovnaký deň sa o zásahu
musel dozvedieť.
17. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ústavná sťažnosť bola podaná oneskorene,
t. j. zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty, ktorú ustanovuje zákon o ústavnom súde na jej
podanie.
18. Vzhľadom na tieto zistenia ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa
podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
19. Ústavný súd orbiter dictum dodáva, že trestný rozkaz v rámci jeho zaradenia
v Trestnom zákone patrí medzi tzv. osobitný spôsob konania. V zmysle § 353 ods. 1
Trestného poriadku trestný rozkaz je oprávnený vydať samosudca bez toho, aby sa
uskutočnilo hlavné pojednávanie. Ak samosudca rozhoduje o vydaní trestného rozkazu riadi
sa iba predloženým spisovým materiálom a nevykonáva výsluch obžalovaného. Trestný
rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku, ale nie je potrebné ho verejne vyhlasovať, jeho
účinky nastávajú doručením. Obvinený má možnosť v zmysle § 355 ods. 1 Trestného
poriadku podať proti trestnému rozkazu odpor, čo má za následok nariadenie hlavného
pojednávania. Právo sťažovateľa na verejné prejednanie jeho skutku na hlavnom
pojednávaní a právo na verejné vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku bolo možné realizovať
prostredníctvom podania odporu.
20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako
celku bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu