Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 52/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky spoločnosti ,

, , zastúpenej advokátkou

Mgr. Elenou Szabóovou, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia

základného práva na zákonného sudcu podľa ,

základného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Listiny základných práv a slobôd

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -467

z 26. júla 2019 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky spoločnosti , p r i j í m a na ďalšie

konanie.

2. Návrhu sťažovateľky na rozhodnutie o dočasnom opatrení n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

1. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1

(ďalej len „“), základného práva na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -467 z 26. júla 2019 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh ústavný súd zistil,

že sťažovateľka sa žalobou na Okresnom súde Martin (ďalej len „okresný súd“) domáhala

vypratania nehnuteľnosti (budovy), ktorej je vlastníkom. V predmetnom nebytovom

priestore je umiestnená trafostanica patriaca žalovanému, ktorý tento nebytový priestor

podľa tvrdení sťažovateľky užíva bez právneho dôvodu, a preto sa sťažovateľka domáhala

ochrany svojho vlastníckeho práva. O žalobe sťažovateľky rozhodol okresný súd prvým

meritórnym rozsudkom č. k. -78 zo 7. novembra 2012, a to tak, že žalobu

zamietol. Proti rozsudku okresného súdu sa sťažovateľka odvolala a krajský súd uznesením

sp. zn. z 28. mája 2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie s odôvodnením, že závery prijaté okresným súdom sú predčasné,

vychádzajúce z neúplne zisteného skutkového stavu veci.

3. Následne okresný súd vo veci meritórne rozhodol v poradí druhým rozsudkom

č. k. -315 z 18. decembra 2015 (ďalej len „druhý meritórny rozsudok“), ktorým

žalobu sťažovateľky ako nedôvodnú zamietol. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný

nezasahuje do vlastníckeho práva sťažovateľky (žalobkyne) neoprávnene, a preto žalobe

o vypratanie nehnuteľnosti nevyhovel.

4. Na odvolanie sťažovateľky proti druhému meritórnemu rozsudku okresného súdu

krajský súd rozsudkom sp. zn. z 31. mája 2016 (ďalej aj „druhé rozhodnutie

o odvolaní“) rozsudok okresného súdu potvrdil a s jeho odôvodnením sa stotožnil.

Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 31. januára 2019, ktorým rozsudok krajského súdu sp. zn. z 31. mája 2016

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie

sťažovateľky je podľa (ďalej len „“)

prípustné a tiež dôvodné. Rozsudok krajského súdu nemožno podľa najvyššieho súdu

považovať za presvedčivý, keďže odvolací súd v dôvodoch svojho rozsudku nereagoval

na viacero argumentov sťažovateľky. Najvyšší súd vyslovil vo veci záväzný právny názor

a uviedol, podľa ktorého právneho predpisu bolo potrebné posúdiť vznik, určenie obsahu

a rozsahu oprávnení žalovaného užívať trafostanicu postavenú v cudzej nehnuteľnosti.

5. Po vrátení veci krajský súd rozhodol namietaným uznesením č. k. 5 Co 71/2019-

467 z 26. júla 2019, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, odvolávajúc sa na . Sťažovateľka

v ústavnej sťažnosti uvádza, že prevažná časť odôvodnenia namietaného uznesenia

krajského súdu je založená na právnom názore dovolacieho súdu a súdu prvej inštancie

neukladá vykonať nové dôkazy, ale nanovo posúdiť právnu stránku veci – posúdiť nároky

strán sporu podľa hmotnoprávnych ustanovení na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy.

6. Porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie vidí sťažovateľka v tom,

že krajský súd ako súd odvolací nerozhodol podľa sám. Hoci krajský súd už raz

rozhodnutie okresného súdu zrušil, po rozhodnutí najvyššieho súdu konal o odvolaní

proti novému rozhodnutiu okresného súdu, no napriek tomu opätovne zrušil rozhodnutie

okresného súdu (nové v poradí druhé meritórne rozhodnutie, pozn.) a vrátil vec okresnému

súdu na ďalšie konanie. V dôsledku opísaného postupu došlo podľa sťažovateľky

aj k porušeniu základného práva na zákonného sudcu, keďže namiesto senátu odvolacieho

súdu, ktorý mal v zmysle vo veci meritórne rozhodnúť, bude vec rozhodovaná

samosudcom okresného súdu. Týmto podľa sťažovateľky došlo aj k porušeniu čl. 2 ods. 2

, ktorý limituje konanie štátnych orgánov v medziach zákona.

7. Za obdobie zbytočných prieťahov sťažovateľka označila najmä obdobie

od druhého rozhodnutia krajského súdu o odvolaní, ktoré bolo zrušené najvyšším súdom

v dovolacom konaní, a to až po súčasnosť, keďže išlo o rozhodnutie bez právneho dôvodu,

ktoré porušuje práva sťažovateľky, a namietané uznesenie krajského súdu, t. j. v poradí

tretie rozhodnutie o odvolaní, má potenciál vytvoriť ďalšie prieťahy v konaní.

Za neprimerane dlhé však sťažovateľka považuje celé trvanie sporu, ktorý trvá 7 rokov,

za ktoré požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 7 000 eur.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto nálezom

rozhodol:

„I. Krajský súd Žilina rozhodnutím sp. zn. -467 zo dňa 26. júla 2019

o (v poradí druhom) odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin v konaní

, p o r u š i l základné práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle jeho

dodatkových protokolov, článku 48 ods. 2 na verejné

prejednanie veci v primeranej lehote v jeho prítomnosti a čl. 38 ods. 2 Listiny základných

práv a slobôd na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, a právo sťažovateľa

podľa na zákonného sudcu, rozhodnutím v rozpore

s .

II. Ústavný súd SR z r u š u j e rozhodnutie - uznesenie Krajského súdu Žilina

sp. zn. -467 z 26. júla 2019 a prikazuje tomuto súdu, aby konal bez zbytočných

prieťahov, s rešpektovaním základných práv sťažovateľa a spôsobom súladným s čl. 2 ods. 2

.

III. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7000

(sedemtisíc) eur, ktoré je Krajský súd Žilina povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o ústavnej

sťažnosti, ktoré je Krajský súd Žilina povinný vyplatiť k rukám právnej zástupkyne

sťažovateľa do dvoch mesiacov po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

9. Sťažovateľka zároveň navrhuje, aby ústavný súd rozhodol podľa § 130 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) o dočasnom opatrení takto:

„Ústavný súd ukladá Krajskému súdu Žilina a Okresnému súdu Martin, aby sa

zdržali vykonávania právoplatného rozhodnutia – uznesenia Krajského súdu Žilina

sp.zn.5Co/71/2019-467 zo dňa 26. júla 2019, a dočasne zdržali oprávnenia priznaného im

právoplatným rozhodnutím – uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. -467

zo dňa 26. júla 2019, do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu, najmä, aby sa Okresný súd Martin

až do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu

Krajského súdu Žilina sp. zn. -467 zo dňa 26. júla 2019, ako súd prvej

inštancie zdržal prejednania veci v konaní sp. zn. .“

II.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

13. Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

rozhodnúť o dočasnom opatrení, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom a ak by výkon

napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal pre sťažovateľa väčšiu

ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám, najmä uloží orgánu verejnej moci, ktorý podľa

sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa

dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom.

14. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

15. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

17. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by

vzhľadom na osobitné okolnosti verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

19. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie, že došlo k porušeniu jej

základného práva na zákonného sudcu podľa , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to namietaným

uznesením krajského súdu, ktorý napriek už druhýkrát zrušil meritórny rozsudok

okresného súdu v merite veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

hoci mal vo veci sťažovateľky rozhodnúť sám.

20. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky zistil,

že spĺňa náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom predpísané v § 43

a .

21. Keďže neboli dané dôvody na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2

, rozhodol ústavný súd o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie podľa tak, ako to je uvedené vo výroku 1 tohto

rozhodnutia.

22. Ústavný súd zároveň pripomína, že spravidla nepripúšťa prieskum zrušujúcich

rozhodnutí odvolacích súdov a nezasahuje do prebiehajúceho, ešte neskončeného konania

pred všeobecnými súdmi (, ). Aj kasačné rozhodnutie

odvolacieho súdu je však spôsobilé citeľne zasiahnuť do základných práv účastníka konania

ústavno-procesného charakteru, a teda môže byť predmetom ústavného prieskumu. O taký

prípad pôjde najmä vtedy, ak je rozhodnutie odvolacieho súdu postihnuté vadou

spočívajúcou v porušení ústavno-procesných práv sťažovateľa, ktorý v ďalšom postupe

a rozhodovaní súdu prvej inštancie vzhľadom na jeho viazanosť právnym názorom

odvolacieho súdu nebude mať možnosť svoje ústavnoprávne námietky uplatniť. Ochrana

poskytovaná zo strany ústavného súdu základným právam a slobodám fyzických

a právnických osôb by nebola ochranou účinnou, ak by sme možnosť zásahu zo strany

ústavného súdu v takýchto prípadoch vylúčili (m. m. , ).

IV.

Prerokovanie návrhu na vydanie dočasného opatrenia

23. Podľa môže ústavný súd na návrh sťažovateľa

rozhodnúť o dočasnom opatrení. Pritom nesmie byť takéto dočasné opatrenie v rozpore

s verejným záujmom a zároveň by výkon napadnutého rozhodnutia znamenal

pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám. Dočasným opatrením

ústavný súd najmä uloží orgánu verejnej moci, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho

základné práva a slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia.

24. Z ústavnej sťažnosti vyplynulo, že vec už bola krajským súdom vrátená na ďalšie

konanie okresnému súdu, ktorý nariadil pojednávanie na 21. november 2019. Vzhľadom

na znenie môže ústavný súd dočasným opatrením uložiť

povinnosť zdržať sa vykonávania namietaného rozhodnutia tomu orgánu verejnej moci,

ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva alebo slobody. Sťažovateľka v ústavnej

sťažnosti ako porušovateľa svojich práv označila len krajský súd, vo vzťahu ku ktorému

už bolo bez právneho významu rozhodovať o dočasnom opatrení, pretože on už svoje

zrušujúce rozhodnutie vykonal postúpením veci súdu prvej inštancie.

Vo vzťahu k okresnému súdu tak nebolo možné v zmysle § 130 zákona o ústavnom

súde o dočasnom opatrení rozhodnúť tak, ako to sťažovateľka navrhovala, keďže okresný

súd ňou nebol označený ako ten orgán verejnej moci, ktorý porušil jej práva.

Zároveň ústavný súd zistil, že pojednávanie nariadené okresným súdom

na 21. november 2019 bolo zrušené a 19. decembra 2019 okresný súd zatiaľ neprávoplatne

rozhodol o prerušení konania vedeného pod sp. zn. až do právoplatného

rozhodnutia ústavného súdu o tejto ústavnej sťažnosti.

25. Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd návrhu sťažovateľky na rozhodnutie

o dočasnom opatrení nevyhovel (bod 2 výroku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu