Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 52/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Jarmilou Milatovou, Metodova 7,

Bratislava, ktorou namieta porušenie základných práv zaručených čl. 41 ods. 4 a čl. 46

ods. 1 výrokom II uznesenia Krajského súdu v Bratislave

č. k. -118 z 28. augusta 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 27. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. Jarmilou Milatovou, Metodova 7, Bratislava, ktorou namieta porušenie základných

práv zaručených a

(ďalej len „ústava“) výrokom II uznesenia Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -118 z 28. augusta 2019 (ďalej len „napadnutý výrok uznesenia

z 28. augusta 2019“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že na Okresnom súde

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sa pod sp. zn. vedie konanie o úprave

rodičovských práv a povinností sťažovateľa a (ďalej len „matka“)

ako rodičov maloletého dieťaťa . V predmetom konaní sa sťažovateľ ako otec

maloletého dieťaťa návrhom z 19. septembra 2017 domáhal nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorým by sa upravil styk s maloletým dieťaťom.

3. Okresný súd uznesením sp. zn. z 12. októbra 2017 návrh sťažovateľa

na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie vedené

pod sp. zn. , v ktorom uznesením č. k. -17 z 24. októbra 2017

(ďalej len „uznesenie z 24. októbra 2017“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rozhodol,

že sťažovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky

každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 h do 19.00 h

a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 16.00 h do 19.00 h a v sobotu

od 9.00 h do 13.00 h.

4. Krajský súd uznesením č. k. -96 z 19. februára 2018

(ďalej len „uznesenie z 19. februára 2018“) vo výroku I uznesenie okresného súdu

z 24. októbra 2017 zmenil tak, že sťažovateľ je oprávnený sa stretávať

s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok

od 16.00 h do 18.00 h a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 16.00 h

do 18.00 h a v sobotu od 09.00 h do 12.00 h, vo výroku II uložil matke povinnosť maloleté

dieťa na styk riadne pripraviť, vo výroku III zmenil uznesenie okresného súdu

č. k. -30 z 11. marca 2016 v spojení s uznesením krajského súdu

č. k. -42 z 19. mája 2016 vo výroku o predbežnej úprave

styku otca s maloletým dieťaťom, vo výroku IV zrušil uznesenie okresného súdu

č. k. -169 zo 16. marca 2017 a vo výroku V rozhodol, že žiadny z účastníkov

konania nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Sťažovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu 24. mája 2018 domáhal

nariadenia súdneho výkonu uznesenia okresného súdu z 24. októbra 2017 v spojení

s uznesením krajského súdu z 19. februára 2018.

6. Okresný súd následne uznesením č. k. -67 z 5. októbra 2018

(ďalej len „uznesenie z 5. októbra 2018“) nariadil výkon uznesenia okresného súdu

z 24. októbra 2017 v spojení s uznesením krajského súdu z 19. februára 2018.

7. Krajský súd uznesením z 28. augusta 2019 vo výroku I uznesenie okresného súdu

z 5. októbra 2018 potvrdil ako vecne správne, v napadnutom výroku II uskutočnenie výkonu

uznesenia okresného súdu z 24. októbra 2017 v spojení s uznesením krajského súdu

z 19. februára 2018 odložil do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného okresným súdom

pod sp. zn. a vo výroku III rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „jeho rodičovské práva boli

procesným postupom Krajského súdu v Bratislave vážne porušené, keďže i napriek

vykonateľnému rozhodnutiu upravujúcemu styk otca s maloletým ...

sa sťažovateľ nemôže stretávať so svojím synom a matka mu styk s maloletým

dobrovoľne neumožňuje. Sťažovateľ - otec videl maloletého syna naposledy začiatkom roku

2018, pričom v priebehu roku 2016 syna vôbec nemal možnosť vidieť a v roku 2017 sa otec

stretával so synom len za prítomnosti matky, resp. pri asistovanom styku, čo sa však

realizovala cca 10 x do roka, vzhľadom na to, že matka sa od začiatku snažila a snaží

eliminovať akýkoľvek kontakt otca so synom.“.

9. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základných práv zaručených a napadnutým

výrokom uznesenia krajského súdu z 28. augusta 2019, napadnutý výrok uznesenia

krajského súdu z 28. augusta 2019 zruší a súčasne sťažovateľovi prizná náhradu trov

konania v sume 170,36 €.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“).

12. Podľa podanie, ktorým sa začína konanie

pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.

13. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

14. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

15. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

16. Podľa ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

17. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje

predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ

špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí

predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej

ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , , ,

, ). Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ

zastúpený zvoleným advokátom. Zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom teda je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu

rozhodnutia (petitu), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne,

t. j. takým spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu.

18. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

19. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

20. Podľa ak má návrh na začatie konania

uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky,

môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.

Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie

konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42

ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

III.

21. V úvode tejto časti uznesenia sa ústavný súd zaoberal ustálením predmetu

konania o ústavnej sťažnosti. Berúc do úvahy všeobecnú argumentáciu, ktorou sťažovateľ

vo svojej podstate napáda „odklad výkonu rozhodnutia“ všeobecného súdu,

ktorou je ústavný súd v súlade s pri posúdení opodstatnenosti

ústavnej sťažnosti viazaný, ústavný súd ustálil, že predmetom konania o ústavnej sťažnosti

je napadnutý výrok uznesenia krajského súdu z 28. augusta 2019, ktorým krajský súd

odložil uskutočnenie výkonu neodkladného opatrenia (uznesenia okresného súdu

z 24. októbra 2017 v spojení s uznesením krajského súdu z 19. februára 2018).

Argumentácia sťažovateľa sa nedotýka výroku I uznesenia krajského súdu

z 28. augusta 2019 (logicky predovšetkým z dôvodu, že v tejto časti bolo rozhodnutie

vydané v prospech sťažovateľa) a ani výroku III uznesenia krajského súdu

z 28. augusta 2019 o náhrade trov konania. Predmet ústavnoprávneho prieskumu bol preto

s prihliadnutím na (všeobecnú) argumentáciu sťažovateľa upresnený tak, ako to je uvedené

v záhlaví tohto uznesenia.

22. Dôvody ústavnej sťažnosti obsiahnuté v bode 8 tohto uznesenia majú výsostne

všeobecný charakter. Sťažovateľ nimi v podstate vyslovuje nespokojnosť s odkladom

uskutočnenia výkonu neodkladného opatrenia (uznesenia okresného súdu

z 24. októbra 2017 v spojení s uznesením krajského súdu z 19. februára 2018) a brojí

proti stavu, ktorý bol týmto rozhodnutím spôsobený a ktorý spočíva v zabránení stretávať

sa s maloletým synom vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa sa snaží

kontakt medzi sťažovateľom a jeho maloletým synom eliminovať.

23. Ústavný súd v tomto kontexte konštatuje, že obligatórnou náležitosťou ústavnej

sťažnosti podľa je uvedenie konkrétnych

skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu

jeho základných práv a slobôd. Argumentácia sťažovateľa (bod 8 tohto uznesenia)

je vo svojej podstate len prejavom nespokojnosti sťažovateľa s výsledkom rozhodnutia

všeobecného súdu, a preto jej chýba ústavnoprávny rozmer. Ústavný súd preto konštatuje,

že ústavná sťažnosť neobsahuje kvalifikované odôvodnenie (skutkové a právne dôvody,

pre ktoré by bolo možné uvažovať o porušení sťažovateľom označených základných práv

zaručených ) a nespĺňa tak ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú

v . Podľa názoru ústavného súdu za danej

situácie neprichádza do úvahy výzva na odstránenie tohto nedostatku návrhu podľa § 56

ods. 3 vzhľadom na to, že odôvodnenie ústavnej sťažnosti

má kľúčovú (esenciálnu) povahu. Označené ustanovenie slúži

na odstraňovanie najmä formálnych nedostatkov návrhu, avšak nie samotnej podstaty

návrhu.

24. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že označený nedostatok zákonom

ustanovených náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

25. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.

Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,

ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať

nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie,

ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

26. Pretože predmetná ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti,

ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ,

a to kvalifikované odôvodnenie, ústavný súd aj so zreteľom na právne zastúpenie

sťažovateľa ústavnú sťažnosť odmietol pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom

v súlade s .

27. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti stratilo rozhodovanie o ďalších

návrhoch uplatnených v ústavnej sťažnosti svoje opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Miroslav Duriš predseda senátu