Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 52/2020
PDF · 160.37 KB
No categories available
IV. ÚS 52/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Jarmilou Milatovou, Metodova 7,
Bratislava, ktorou namieta porušenie základných práv zaručených čl. 41 ods. 4 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výrokom II uznesenia Krajského súdu v Bratislave
č. k. 18 CoE 9/2019-118 z 28. augusta 2019, a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
bola 27. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
JUDr. Jarmilou Milatovou, Metodova 7, Bratislava, ktorou namieta porušenie základných
práv zaručených čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) výrokom II uznesenia Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) č. k. 18 CoE 9/2019-118 z 28. augusta 2019 (ďalej len „napadnutý výrok uznesenia
z 28. augusta 2019“).
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že na Okresnom súde
Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sa pod sp. zn. 61 P 27/2016 vedie konanie o úprave
rodičovských práv a povinností sťažovateľa a (ďalej len „matka“)
ako rodičov maloletého dieťaťa . V predmetom konaní sa sťažovateľ ako otec
maloletého dieťaťa návrhom z 19. septembra 2017 domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by sa upravil styk s maloletým dieťaťom.
3. Okresný súd uznesením sp. zn. 61 P 27/2016 z 12. októbra 2017 návrh sťažovateľa
na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie vedené
pod sp. zn. 28 P 192/2017, v ktorom uznesením č. k. 28 P 192/2017-17 z 24. októbra 2017
(ďalej len „uznesenie z 24. októbra 2017“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rozhodol,
že sťažovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky
každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 h do 19.00 h
a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 16.00 h do 19.00 h a v sobotu
od 9.00 h do 13.00 h.
4. Krajský súd uznesením č. k. 11 CoP 44/2018-96 z 19. februára 2018
(ďalej len „uznesenie z 19. februára 2018“) vo výroku I uznesenie okresného súdu
z 24. októbra 2017 zmenil tak, že sťažovateľ je oprávnený sa stretávať
s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok
od 16.00 h do 18.00 h a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 16.00 h
do 18.00 h a v sobotu od 09.00 h do 12.00 h, vo výroku II uložil matke povinnosť maloleté
dieťa na styk riadne pripraviť, vo výroku III zmenil uznesenie okresného súdu
č. k. 61 P 27/2016-30 z 11. marca 2016 v spojení s uznesením krajského súdu
č. k. 11 CoP 213/2016-42 z 19. mája 2016 vo výroku o predbežnej úprave
styku otca s maloletým dieťaťom, vo výroku IV zrušil uznesenie okresného súdu
č. k. 61 P 27/2016-169 zo 16. marca 2017 a vo výroku V rozhodol, že žiadny z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Sťažovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu 24. mája 2018 domáhal
nariadenia súdneho výkonu uznesenia okresného súdu z 24. októbra 2017 v spojení
s uznesením krajského súdu z 19. februára 2018.
6. Okresný súd následne uznesením č. k. 11 Em 4/2018-67 z 5. októbra 2018
(ďalej len „uznesenie z 5. októbra 2018“) nariadil výkon uznesenia okresného súdu
z 24. októbra 2017 v spojení s uznesením krajského súdu z 19. februára 2018.
7. Krajský súd uznesením z 28. augusta 2019 vo výroku I uznesenie okresného súdu
z 5. októbra 2018 potvrdil ako vecne správne, v napadnutom výroku II uskutočnenie výkonu
uznesenia okresného súdu z 24. októbra 2017 v spojení s uznesením krajského súdu
z 19. februára 2018 odložil do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 61 P 27/2016 a vo výroku III rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „jeho rodičovské práva boli
procesným postupom Krajského súdu v Bratislave vážne porušené, keďže i napriek
vykonateľnému rozhodnutiu upravujúcemu styk otca s maloletým ...
sa sťažovateľ nemôže stretávať so svojím synom a matka mu styk s maloletým
dobrovoľne neumožňuje. Sťažovateľ - otec videl maloletého syna naposledy začiatkom roku
2018, pričom v priebehu roku 2016 syna vôbec nemal možnosť vidieť a v roku 2017 sa otec
stretával so synom len za prítomnosti matky, resp. pri asistovanom styku, čo sa však
realizovala cca 10 x do roka, vzhľadom na to, že matka sa od začiatku snažila a snaží
eliminovať akýkoľvek kontakt otca so synom.“.
9. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví
porušenie základných práv zaručených čl. 41 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým
výrokom uznesenia krajského súdu z 28. augusta 2019, napadnutý výrok uznesenia
krajského súdu z 28. augusta 2019 zruší a súčasne sťažovateľovi prizná náhradu trov
konania v sume 170,36 €.
II.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
12. Podľa § 42 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie, ktorým sa začína konanie
pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.
13. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania
je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
14. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
15. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa
sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
16. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.
17. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje
predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ
špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí
predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej
ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil
za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 355/09,
IV. ÚS 287/2011, II. ÚS 660/2016). Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ
zastúpený zvoleným advokátom. Zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom teda je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu
rozhodnutia (petitu), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne,
t. j. takým spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu.
18. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
19. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
20. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania
uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky,
môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.
Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie
konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42
ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.
III.
21. V úvode tejto časti uznesenia sa ústavný súd zaoberal ustálením predmetu
konania o ústavnej sťažnosti. Berúc do úvahy všeobecnú argumentáciu, ktorou sťažovateľ
vo svojej podstate napáda „odklad výkonu rozhodnutia“ všeobecného súdu,
ktorou je ústavný súd v súlade s § 45 zákona o ústavnom súde pri posúdení opodstatnenosti
ústavnej sťažnosti viazaný, ústavný súd ustálil, že predmetom konania o ústavnej sťažnosti
je napadnutý výrok uznesenia krajského súdu z 28. augusta 2019, ktorým krajský súd
odložil uskutočnenie výkonu neodkladného opatrenia (uznesenia okresného súdu
z 24. októbra 2017 v spojení s uznesením krajského súdu z 19. februára 2018).
Argumentácia sťažovateľa sa nedotýka výroku I uznesenia krajského súdu
z 28. augusta 2019 (logicky predovšetkým z dôvodu, že v tejto časti bolo rozhodnutie
vydané v prospech sťažovateľa) a ani výroku III uznesenia krajského súdu
z 28. augusta 2019 o náhrade trov konania. Predmet ústavnoprávneho prieskumu bol preto
s prihliadnutím na (všeobecnú) argumentáciu sťažovateľa upresnený tak, ako to je uvedené
v záhlaví tohto uznesenia.
22. Dôvody ústavnej sťažnosti obsiahnuté v bode 8 tohto uznesenia majú výsostne
všeobecný charakter. Sťažovateľ nimi v podstate vyslovuje nespokojnosť s odkladom
uskutočnenia výkonu neodkladného opatrenia (uznesenia okresného súdu
z 24. októbra 2017 v spojení s uznesením krajského súdu z 19. februára 2018) a brojí
proti stavu, ktorý bol týmto rozhodnutím spôsobený a ktorý spočíva v zabránení stretávať
sa s maloletým synom vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa sa snaží
kontakt medzi sťažovateľom a jeho maloletým synom eliminovať.
23. Ústavný súd v tomto kontexte konštatuje, že obligatórnou náležitosťou ústavnej
sťažnosti podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde je uvedenie konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu
jeho základných práv a slobôd. Argumentácia sťažovateľa (bod 8 tohto uznesenia)
je vo svojej podstate len prejavom nespokojnosti sťažovateľa s výsledkom rozhodnutia
všeobecného súdu, a preto jej chýba ústavnoprávny rozmer. Ústavný súd preto konštatuje,
že ústavná sťažnosť neobsahuje kvalifikované odôvodnenie (skutkové a právne dôvody,
pre ktoré by bolo možné uvažovať o porušení sťažovateľom označených základných práv
zaručených ústavou) a nespĺňa tak ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú
v § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde. Podľa názoru ústavného súdu za danej
situácie neprichádza do úvahy výzva na odstránenie tohto nedostatku návrhu podľa § 56
ods. 3 zákona o ústavnom súde vzhľadom na to, že odôvodnenie ústavnej sťažnosti
má kľúčovú (esenciálnu) povahu. Označené ustanovenie zákona o ústavnom súde slúži
na odstraňovanie najmä formálnych nedostatkov návrhu, avšak nie samotnej podstaty
návrhu.
24. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že označený nedostatok zákonom
ustanovených náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup
slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
25. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.
Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,
ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať
nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie,
ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
26. Pretože predmetná ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti,
ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje zákon o ústavnom súde,
a to kvalifikované odôvodnenie, ústavný súd aj so zreteľom na právne zastúpenie
sťažovateľa ústavnú sťažnosť odmietol pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom
v súlade s § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.
27. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti stratilo rozhodovanie o ďalších
návrhoch uplatnených v ústavnej sťažnosti svoje opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2020
Miroslav Duriš predseda senátu