Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 534/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej

spoločnosti , , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Júliusom Brichtom, Grösslingová 6 ‒8, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti , na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti , p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina

p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

, trovy právneho zastúpenia v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur

a päťdesiat centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Júliusa Brichtu, Grösslingová 6 ‒

8, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

K namietanému porušeniu základného práva

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -17 z 15. novembra 2018 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

obchodnej spoločnosti , ,

(ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako žalobkyňa podala 1. októbra 2010

na okresnom súde návrh na začatie konania proti žalovanému

o zaplatenie sumy 3 282,24 € s príslušenstvom. Konanie bolo vedené na okresnom súde

pod sp. zn. , neskôr pod sp. zn. . Dňa 9. decembra 2010 vydal

okresný súd platobný rozkaz, ktorý bol zrušený uznesením z 25. mája 2011 z dôvodu,

že ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Prvé a dosiaľ jediné

pojednávanie sa konalo 25. júna 2012 a bolo odročené bez otvorenia pojednávania

na neurčito pre účely „doplnenia súčinnosti“. Vo veci dosiaľ nebolo rozhodnuté

a ani sa nekonalo žiadne ďalšie pojednávanie.

3. Vzhľadom na nečinnosť súdu v uvedenom konaní sp. zn.

sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu listom z 2. októbra 2014 žiadala

o nariadenie ďalšieho termínu pojednávania. Keďže napriek tomu neboli zo strany

okresného súdu vykonané žiadne úkony, sťažovateľka 28. júla 2017 zaslala predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Podpredseda okresného súdu listom

zo 16. augusta 2017 uznal sťažnosť na prieťahy za opodstatnenú a uviedol, že konanie

je od 22. októbra 2012 poznačené nečinnosťou súdu. V predmetnom liste bolo tiež uvedené,

že proti sudcovi bol podaný disciplinárny návrh pre neplnenie si povinností sudcu,

a následne sa podpredseda okresného súdu vyjadril k prideleniu veci inému sudcovi.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil v záhlaví tohto rozhodnutia označené

práva, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a zaplatiť

sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj náhradu trov konania.

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti

prípisom sp. zn. z 22. januára 2019 (ďalej len „vyjadrenie okresného

súdu“), v ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania v prejednávanej veci

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov [teraz obdobne o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)]. S ohľadom na vecnú stránku ústavnej

sťažnosti okresný súd poukázal na chronologický prehľad úkonov v napadnutom konaní,

ktorý sa zhoduje s tvrdeniami sťažovateľky v ústavnej sťažnosti.

6. K vyjadreniu okresného súdu zaujala stanovisko sťažovateľka mailom doručeným

ústavnému súdu 14. februára 2019 (ďalej len „stanovisko k vyjadreniu okresného súdu“),

v ktorom súhlasila s upustením od ústneho pojednávania v prejednávanej veci podľa § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov a k vecnej stránke ústavnej sťažnosti sa z dôvodu, že okresný súd uznal porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

nevyjadrovala.

7. Ústavný súd si výzvou z 24. septembra 2018 vyžiadal spis okresného súdu vedený

pod sp. zn. a zistil, že chronológia úkonov v spise sa zhoduje s tvrdeniami

sťažovateľky v ústavnej sťažnosti.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty

inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. , ).

14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľky.

15. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, pri ktorej sťažovateľka

je žalobkyňou v konaní o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom, ústavný súd

konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva

a dĺžka napadnutého konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti

prerokovávanej veci.

16. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníkov

konania. Ústavný súd konštatuje, že pri preskúmavaní spisu nezistil žiadnu okolnosť,

ktorou by sťažovateľka v napadnutom konaní prispela k zbytočným prieťahom, čo potvrdil

aj okresný súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti. Naopak, okresný súd až na výnimku

vydania platobného rozkazu a uskutočnenia jedného pojednávania ostal v napadnutom

konaní nečinný.

17. Vzhľadom na to, že napadnuté konanie sa vedie od roku 2010 a dosiaľ vo veci

nebolo právoplatne rozhodnuté, v napadnutom konaní nebolo potrebné osobitne hodnotiť

jednotlivé procesné úkony. Stav prejednávanej veci ústavný súd považuje už len na základe

dĺžky jeho trvania a nenáročnosti na rozhodnutie za nezlučiteľný s imperatívom

ustanoveným v .

18. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

K prikázaniu vo veci konať a priznaniu primeraného finančného

zadosťučinenia

19. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

20. Pretože vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončená,

ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných

prieťahov.

21. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

22. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

23. Sťažovateľka požiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 6 000 €,

čo odôvodnila predovšetkým celkovou dĺžkou napadnutého konania a stavom právnej

neistoty spojeným s nemožnosťou domôcť sa žalovaného nároku.

24. Vzhľadom na výšku žalovaného nároku (3 282,24 € s príslušenstvom),

ktorá je z predostretých tvrdení v posudzovanom prípade určujúcou význam sporu

pre sťažovateľku (sťažovateľka žaluje nárok z bežnej obchodnej činnosti a iné rozhodujúce

okolnosti determinujúce dôležitosť sporu pre sťažovateľku v ústavnej sťažnosti neuvádza),

a vzhľadom na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(), ústavný súd považuje priznanie sumy 2 500 € pre sťažovateľku

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

25. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

K trovám konania

26. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

27. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania

za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava a prevzatie veci a písomné

vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v hodnote po 153,50 € vrátane dvoch režijných paušálov

v hodnote po 9,21 €. Náhradu za stanovisko k vyjadreniu okresného súdu ústavný súd

sťažovateľke nepriznal, pretože jeho obsah neprispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej

veci. Právny zástupca sťažovateľky je uvedený v zozname daňových subjektov

registrovaných pre daň z pridanej hodnoty, preto bola uvedená suma zvýšená o daň

z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia

boli preto priznané v celkovej sume 390,50 €.

28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 v znení neskorších predpisov)

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu