Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 534/2018
PDF · 142.95 KB
No categories available
II. ÚS 534/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca
spravodajca) a Martina Vernarského v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej
spoločnosti , , ,
zastúpenej advokátom JUDr. Júliusom Brichtom, Grösslingová 6 ‒8, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 129/2011 takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti , na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 129/2011 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 129/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti , p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina
p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
, trovy právneho zastúpenia v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur
a päťdesiat centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Júliusa Brichtu, Grösslingová 6 ‒
8, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
K namietanému porušeniu základného práva
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 534/2018-17 z 15. novembra 2018 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
obchodnej spoločnosti , ,
(ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 129/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako žalobkyňa podala 1. októbra 2010
na okresnom súde návrh na začatie konania proti žalovanému
o zaplatenie sumy 3 282,24 € s príslušenstvom. Konanie bolo vedené na okresnom súde
pod sp. zn. 8 Ro 236/2010, neskôr pod sp. zn. 8 C 129/2011. Dňa 9. decembra 2010 vydal
okresný súd platobný rozkaz, ktorý bol zrušený uznesením z 25. mája 2011 z dôvodu,
že ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Prvé a dosiaľ jediné
pojednávanie sa konalo 25. júna 2012 a bolo odročené bez otvorenia pojednávania
na neurčito pre účely „doplnenia súčinnosti“. Vo veci dosiaľ nebolo rozhodnuté
a ani sa nekonalo žiadne ďalšie pojednávanie.
3. Vzhľadom na nečinnosť súdu v uvedenom konaní sp. zn. 8 C 129/2011
sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu listom z 2. októbra 2014 žiadala
o nariadenie ďalšieho termínu pojednávania. Keďže napriek tomu neboli zo strany
okresného súdu vykonané žiadne úkony, sťažovateľka 28. júla 2017 zaslala predsedovi
okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Podpredseda okresného súdu listom
zo 16. augusta 2017 uznal sťažnosť na prieťahy za opodstatnenú a uviedol, že konanie
je od 22. októbra 2012 poznačené nečinnosťou súdu. V predmetnom liste bolo tiež uvedené,
že proti sudcovi bol podaný disciplinárny návrh pre neplnenie si povinností sudcu,
a následne sa podpredseda okresného súdu vyjadril k prideleniu veci inému sudcovi.
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil v záhlaví tohto rozhodnutia označené
práva, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a zaplatiť
sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj náhradu trov konania.
5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti
prípisom sp. zn. 1 SprS 374/2018 z 22. januára 2019 (ďalej len „vyjadrenie okresného
súdu“), v ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania v prejednávanej veci
podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov [teraz obdobne § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. S ohľadom na vecnú stránku ústavnej
sťažnosti okresný súd poukázal na chronologický prehľad úkonov v napadnutom konaní,
ktorý sa zhoduje s tvrdeniami sťažovateľky v ústavnej sťažnosti.
6. K vyjadreniu okresného súdu zaujala stanovisko sťažovateľka mailom doručeným
ústavnému súdu 14. februára 2019 (ďalej len „stanovisko k vyjadreniu okresného súdu“),
v ktorom súhlasila s upustením od ústneho pojednávania v prejednávanej veci podľa § 30
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov a k vecnej stránke ústavnej sťažnosti sa z dôvodu, že okresný súd uznal porušenie
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
nevyjadrovala.
7. Ústavný súd si výzvou z 24. septembra 2018 vyžiadal spis okresného súdu vedený
pod sp. zn. 8 C 129/2011 a zistil, že chronológia úkonov v spise sa zhoduje s tvrdeniami
sťažovateľky v ústavnej sťažnosti.
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení
sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade
s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty
inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú
sťažnosť sťažovateľky.
15. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, pri ktorej sťažovateľka
je žalobkyňou v konaní o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom, ústavný súd
konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva
a dĺžka napadnutého konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti
prerokovávanej veci.
16. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníkov
konania. Ústavný súd konštatuje, že pri preskúmavaní spisu nezistil žiadnu okolnosť,
ktorou by sťažovateľka v napadnutom konaní prispela k zbytočným prieťahom, čo potvrdil
aj okresný súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti. Naopak, okresný súd až na výnimku
vydania platobného rozkazu a uskutočnenia jedného pojednávania ostal v napadnutom
konaní nečinný.
17. Vzhľadom na to, že napadnuté konanie sa vedie od roku 2010 a dosiaľ vo veci
nebolo právoplatne rozhodnuté, v napadnutom konaní nebolo potrebné osobitne hodnotiť
jednotlivé procesné úkony. Stav prejednávanej veci ústavný súd považuje už len na základe
dĺžky jeho trvania a nenáročnosti na rozhodnutie za nezlučiteľný s imperatívom
ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy.
18. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším
postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
K prikázaniu vo veci konať a priznaniu primeraného finančného
zadosťučinenia
19. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
20. Pretože vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončená,
ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných
prieťahov.
21. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
22. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,
ak o to požiadal.
23. Sťažovateľka požiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 6 000 €,
čo odôvodnila predovšetkým celkovou dĺžkou napadnutého konania a stavom právnej
neistoty spojeným s nemožnosťou domôcť sa žalovaného nároku.
24. Vzhľadom na výšku žalovaného nároku (3 282,24 € s príslušenstvom),
ktorá je z predostretých tvrdení v posudzovanom prípade určujúcou význam sporu
pre sťažovateľku (sťažovateľka žaluje nárok z bežnej obchodnej činnosti a iné rozhodujúce
okolnosti determinujúce dôležitosť sporu pre sťažovateľku v ústavnej sťažnosti neuvádza),
a vzhľadom na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(IV. ÚS 210/04), ústavný súd považuje priznanie sumy 2 500 € pre sťažovateľku
za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.
25. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
K trovám konania
26. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
27. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania
za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava a prevzatie veci a písomné
vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v hodnote po 153,50 € vrátane dvoch režijných paušálov
v hodnote po 9,21 €. Náhradu za stanovisko k vyjadreniu okresného súdu ústavný súd
sťažovateľke nepriznal, pretože jeho obsah neprispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej
veci. Právny zástupca sťažovateľky je uvedený v zozname daňových subjektov
registrovaných pre daň z pridanej hodnoty, preto bola uvedená suma zvýšená o daň
z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia
boli preto priznané v celkovej sume 390,50 €.
28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu