Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 77/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného advokátskou

kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, v mene ktorej

koná advokát JUDr. Ing. Michal Šefčík, PhD., ktorou namieta porušenie základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. z 18. januára 2018, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 18. januára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalobcom v konaní

vedenom Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

, v ktorom si uplatnil nárok na náhradu škody voči prevádzkovateľovi čerpacej

stanice z dôvodu načerpania pohonných hmôt, ktoré nespĺňali technickú normu a viedli

k poškodeniu vstrekovacieho čerpadla. Okresný súd rozsudkom (v poradí druhým, pozn.)

sp. zn. zo 7. júna 2016 zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľovi sumu

1 896,31 € s úrokom z omeškania od 20. júla 2010 do zaplatenia.

3. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie, namietajúce, že súd prvej

inštancie sa neriadil právnym názorom krajského súdu vyjadreným v predošlom zrušujúcom

uznesení, neodstránil nedostatky vytknuté odvolacím súdom a žalobca neuniesol dôkazné

bremeno v tom, že závadu na čerpadle spôsobili pohonné hmoty načerpané u žalovaného.

Krajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu

zamietol s odôvodnením, že neboli preukázané všetky skutočnosti zakladajúce

zodpovednosť žalovaného za uplatnenú škodu podľa .

V relevantnej časti odôvodnenia krajský súd uvádza:

„17. Skutkové zistenia odvolacieho súdu, týkajúce sa rozdielnych vzoriek nafty,

výsledkov ich skúmania, ako aj skutočnosť, že znalec nemal možnosť skúmať pôvodné

poškodené čerpadlo, zaťažujú žalobcu, ktorý tak nepreukázal príčinnú súvislosť, medzi

tvrdenou škodou a konaním žalovaného. Žalobcom predložené dôkazy neposkytujú

jednoznačný záver o tom, že žalovaný predal žalobcovi pohonné hmoty, ktoré nespĺňali

predpísané normy a že táto nekvalitná nafta mala spôsobiť žalobcovi tvrdenú škodu.

Opačné závery okresného súdu nemali oporu v tvrdeniach žalobcu a predložených

dôkazoch, nezodpovedali logickému vyhodnoteniu neúplnosti a nejednoznačnosti

skutkových tvrdení žalobcu.“

4. Sťažovateľ proti tomuto rozsudku podal dovolanie z dôvodu podľa § 421 ods. 1

písm. b) , keďže za nesprávne riešenú právnu otázku

považoval otázku unesenia dôkazného bremena žalobcu v postavení spotrebiteľa

a posúdenie povinností žalobcu a žalovaného v reklamačnom konaní. Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie sťažovateľa odmietol ako procesne neprípustné podľa § 447

písm. c) a f) , pretože sťažovateľ nevymedzil dovolacie

dôvody spôsobom ustanoveným zákonom.

5. Ústavnou sťažnosťou sťažovateľ vytýka napadnutému rozsudku krajského súdu

najmä nesprávne ustálenie rozsahu dôkaznej povinnosti sporových strán, ako aj hodnotenie

jednotlivých predložených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. K tomu uvádza:

„V tomto prípade súd I. inštancie vyhodnotil dôkazné bremeno správne; žalobca

predložil doklad o kúpe pohonných hmôt na CS žalovaného v Radvani, predložil odpoveď

žalovaného na reklamáciu (tým je zrejmé, že u žalovaného tankoval a toto ani nebolo

sporné, a aj výpovede svedkov toto potvrdili), následne žalobca predložil závery

autorizovaného servisu, ktorý konštatuje poruchu čerpadla z dôvodu vadných pohonných

hmôt, servis vykonáva odber pohonných hmôt a tieto v rámci súdneho konania sú

podrobované znaleckému dokazovaniu.

Znalec tak potvrdil, že pohonné hmoty nezodpovedali kvalite vyžadovanej normou,

a taktiež aj závery autorizovaného servisu, že poruchu čerpadla je takáto nekvalitná nafta

spôsobilá privodiť tak, ako to popísal žalobca i mechanici servisu.

Takže táto reťaz dôkazov je nepretržitá, logická a svojimi závermi jasne

konštatujúca, že nárok žalobcu je daný.

... dokazovanie bolo vykonávané len dôkazmi zabezpečenými žalobcom, ktorý

správnym spôsobom nechal vykonať odber pohonných hmôt zo svojho vozidla, zatiaľ čo

žalovaný tak neučinil a dôkaz k tomu, že žalovaný predával pohonné hmoty v zmysle platnej

normy nemal - kontrolný odber pri reklamácii neučinil.

Konštrukcia odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je nesprávna,

protispotrebiteľská, kedy nereflektuje na fakty dokázané žalobcom a bez právneho

zdôvodnenia ponecháva absenciu splnenia povinnosti žalovaného vykonaním kontrolného

odberu pri reklamácii paliva žalobcom ako i ostatné informačné povinnosti, ktoré neboli

splnené.“

6. Sťažovateľ ďalej namieta arbitrárnosť posudzovania jeho postavenia ako

spotrebiteľa v napadnutom konaní:

„Záver odvolacieho súdu o tom, že žalobca nebol spotrebiteľom, je arbitrárny.

Žalobca nie je podnikateľ ani nepodnikal, ale svoje vozidlo (tak ako vyplýva aj

z technického preukazu - vozidlo fyzickej osoby nepodnikateľa) využíval pri činnosti

vo svojej obchodnej spoločnosti s.r.o. Avšak, táto okolnosť nemá vôbec žiaden

vplyv na postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, pretože pri tankovaní nafty je žalobca

spotrebiteľom, pretože nekoná v rámci podnikania....“

7. Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po jej prijatí

na ďalšie konanie takto nálezom rozhodol:

„... Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. -542 z 18.01.2018,

ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -484 vo veci

samej a žalobu zamietol, porušil základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a spravodlivé konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň navrhuje zrušenie tohto

rozsudku a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ požaduje náhradu trov konania pred Ústavným súdom SR voči

porušovateľovi.“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúra

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač

a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,

verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to

vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu

považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti

mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spoločnosti.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Ústavný súd vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ).

Z ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov a ústavného súdu

v Slovenskej republike vyplýva, že ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim

o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je

oprávnený posudzovať správnosť skutkových a právnych názorov všeobecného súdu, ktoré

ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie

a aplikácie práva vykonanej všeobecnými súdmi s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (m. m. , ,

).

15. Súčasťou minimálnych garancií procesnej povahy je (okrem iných) právo

na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne

a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého

musí byť zrejmé, bez ohľadu na to, či sa odvolací (prípadne dovolací) súd stotožní

a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne nižších súdov, že sa zaoberal a vyjadril

k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez

ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov [porovnaj napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92,

rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 19. 12. 1997, bod 60;

Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 3. 5. 2001, bod 2].

III.

Právne posúdenie veci

16. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu, proti ktorému tento opravný prostriedok je prípustný, možno prihliadať

na rozhodnutie najvyššieho súdu o jeho odmietnutí v súvislosti s plynutím dvojmesačnej

lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Teda podľa štvrtej vety

ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej

sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom

napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

V predmetnom prípade lehotu na podanie ústavnej sťažnosti sťažovateľom proti

napadnutému rozsudku krajského súdu ústavný súd považoval za zachovanú, preto pristúpil

k jej prieskumu.

17. Podstatou sťažnostnej argumentácie sťažovateľa je nesprávne posúdenie miery

zaťaženia jednotlivých sporových strán dôkazným bremenom a vyhodnotenie vykonaných

dôkazov krajským súdom, s ktorým sa sťažovateľ nestotožňuje. Zároveň sťažovateľ vytýka

napadnutému rozsudku nezohľadnenie postavenia spotrebiteľa.

18. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku popísaného v bode 3 tohto

uznesenia presvedčil o tom, že jeho odôvodnenie nie je arbitrárne, je ústavne

akceptovateľné a procesný postup je zlučiteľný s požiadavkami základného práva na súdnu

ochranu. Nie je úlohou ústavného súdu nahrádzať hodnotenie vykonaných dôkazov, ktoré

patrí všeobecným súdom, ktoré sú so skutkovou situáciou vyplývajúcou z procesu

dokazovania bezprostredne oboznámené. Ústavný súd ani pri posudzovaní zaťaženia

sporových strán dôkazným bremenom nezistil taký procesný exces, ktorý by vykazoval

ústavnoprávnu relevanciu, resp. by bol spôsobilý zasiahnuť do podstaty a zmyslu

základného práva podľa či práva podľa dohovoru.

19. Pokiaľ ide o vytýkanú arbitrárnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku

vo vzťahu k posudzovaniu postavenia spotrebiteľa, ústavný súd upriamuje pozornosť

na fakt, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena sťažovateľa

ako žalobcu vo vzťahu k priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti

žalovaného a vznikom škody. Preto ani ústavný súd nepovažuje za právne významné

(rovnako ako dovolací súd ‒ bod 17 uznesenia sp. zn. z 11. septembra

2019, pozn.), či vystupoval žalobca v pozícii spotrebiteľa alebo nie. Keďže nejde o kľúčový

aspekt sporu, nie je ani prípadný nedostatok dôvodov v tomto bode spôsobilý privodiť

vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa.

20. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol pre jej

zjavnú neopodstatnenosť podľa .

21. V závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku

bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v nej obsiahnutými návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu