Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 54/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu

a Ladislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Kašuba spol. s r. o., Horná 41, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát a

konateľ JUDr. Roman Kašuba, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl.

46 ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16

Co 594/2015 z 29. júna 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4

Cdo 6/2018 z 21. júna 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. septembra 2018 doručená faxom a dodatočne doplnená v listinnej podobe podaním

odovzdaným na poštovú prepravu 5. októbra 2018 doručeným ústavnému súdu 8. októbra

2018 ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 29. júna 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 21. júna 2018. Ústavný súd pre úplnosť dodáva,

že sťažovateľka v úvodnej časti ústavnej sťažnosti uviedla, že smeruje proti najvyššiemu

súdu. Z petitu ústavnej sťažnosti však vyplýva, že namieta porušenie svojich práv

napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ako aj napadnutým uznesením krajského súdu.

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni

Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu skončilo

16. februára 2019. Do tohto dňa nebolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľky rozhodnuté.

Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli nevybavené veci sudcov, ktorých

funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019, prerozdelené medzi sudcov menovaných

do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola pridelená sudcovi

spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je podľa čl. II bodu 3 rozvrhu práce členom

IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor

Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým

uznesením zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania tak, že sťažovateľke

uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo veci o určenie neplatnosti právneho úkonu

vedenej pred Okresným súdom Brezno pod sp. zn. . Ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľka podala 24. októbra 2016 ústavnú sťažnosť s totožným obsahom proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn.

z 10. januára 2017, preto na tomto mieste nepovažuje za potrebné bližšie

rekapitulovať obsah napadnutého uznesenia krajského súdu ani námietok sťažovateľky proti

nemu.

4. Najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie sťažovateľky proti

uzneseniu krajského súdu (dovolanie bolo podané súčasne s ústavnou sťažnosťou

z 24. októbra 2016) podľa ako procesne

neprípustné, keďže išlo o uznesenie o trovách konania. Najvyšší súd odmietnutie dovolania

odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí

v zmysle , pretože aj keď je chronologicky

posledné, nerozhoduje sa ním meritórne.

5. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie najvyššieho súdu za porušenie

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Uvedené

sťažovateľka odôvodňuje pochybením krajského súdu, ktorý podľa jej názoru rozhodol

contra legem, keďže nerešpektoval doslovné znenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, a najvyšší súd jej pritom proti takému rozhodnutiu neposkytol ochranu. Namiesto

toho odmietnutie dovolania odôvodnil striktným dodržiavaním Civilného sporového

poriadku, hoci ustanovenia v takomto prípade dovolanie

pripúšťali. Avšak krajský súd účelovo svoje uznesenie načasoval práve tak,

aby sťažovateľka už nemohla podať dovolanie podľa .

O odvolaní v nemeritórnej veci rozhodol po dlhom čase od predloženia veci odvolaciemu

súdu až dva dni pred skončením účinnosti .

6. S ohľadom na uvedené mali najvyšší súd aj krajský súd porušiť základné právo

sťažovateľky na súdnu ochranu, jej právo na spravodlivý proces, ale aj jej právo vlastniť

majetok (sťažovateľka neuvádza toto právo v petite ústavnej sťažnosti, pozn.), preto

navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

II.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). V zmysle

a 2 sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára

2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v neustanovuje inak. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je

podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel

žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá

náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne

neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K napadnutému uzneseniu krajského súdu

11. Podľa ods. a) je návrh na začatie konania

neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorým sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

12. Ústavný súd o ústavnej sťažnosti sťažovateľky smerujúcej proti totožnému

uzneseniu krajského súdu a podanej z rovnakých dôvodov, ako je podaná súčasná ústavná

sťažnosť, už rozhodol uznesením sp. zn. z 10. januára 2017, ktorým

ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Uznesenie o odmietnutí ústavnej

sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť nie je uznesením, ktorým sa rozhoduje

o podmienkach konania (obdobne pozri , ). Takéto rozhodnutie,

naopak, vytvára prekážku veci rozhodnutej. Keďže napadnuté uznesenie krajského súdu už

bolo ústavným súdom kvázi meritórne preskúmané, je ústavná sťažnosť smerujúca proti

totožnému uzneseniu neprípustná a ústavný súd ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d)

.

II.B. K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu

13. V súlade s judikatúrou ústavného súdu možno za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

14. Sťažovateľka uznesenie najvyššieho súdu napáda z dôvodu, že jej najvyšší súd

neposkytol ochranu pred zásahom do jej základných práv spôsobeným krajským súdom.

Avšak o tom, že do základných práv sťažovateľky uznesením krajského súdu zasiahnuté

nebolo, právoplatne rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn. z 10. januára

2017. Keďže podľa právoplatného uznesenia ústavného súdu bol postup krajského súdu

v súlade s aj dohovorom [prieskum skoršieho rozhodnutia ústavného súdu je pritom

podľa vylúčený], nemohlo neposkytnutie súdnej

ochrany proti tomuto postupu porušiť základné práva sťažovateľky. Najvyšší súd

odmietnutie dovolania ako procesne neprípustného riadne odôvodnil a právo sťažovateľky

na súdnu ochranu proti rozhodnutiu krajského súdu bolo zachované, keďže rozhodnutie

krajského súdu z hľadiska námietok uplatnených v ústavnej sťažnosti preskúmal ústavný

súd na podklade ústavnej sťažnosti, ktorú sťažovateľka podala súčasne s dovolaním

(čo v konaní pred ústavným súdom zamlčala). V tejto časti je preto ústavná sťažnosť zjavne

neopodstatnená.

15. S ohľadom na uvedené odmietol ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu ako návrh neprípustný [§ 56 ods. 2

písm. d) ] a v časti smerujúcej proti uzneseniu najvyššieho súdu

ako návrh zjavne neopodstatnený [ ].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Miroslav Duriš predseda senátu