Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 37/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi - farnosti Budkovce, zastúpenej

advokátkou JUDr. A. T., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa

postupom a rozhodnutím riaditeľky Základnej

školy v Budkovciach z 1. júla 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi - farnosti Budkovce o d m i e t a pre

neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára

2005 doručená sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Budkovce (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. A. T., K., ktorou sťažovateľka namietala

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) postupom a rozhodnutím riaditeľky Základnej školy v Budkovciach (ďalej len

„riaditeľka“) z 1. júla 2002 v súvislosti so zabezpečovaním výučby náboženskej výchovy na

uvedenej základnej škole nezávisle od štátnych orgánov .

Porušenie svojho označeného základného práva vidí sťažovateľka v tom, že

riaditeľka znemožnila zabezpečenie vyučovania náboženstva na predmetnej základnej škole

podľa potrieb sťažovateľky tým, že odmietla predĺžiť pracovnú zmluvu katechétke

sťažovateľky. Sťažovateľka ďalej uviedla, že cirkvi a náboženské spoločnosti zabezpečujú

vyučovanie náboženstva nezávisle od štátnych orgánov, t. j. bez ich rozhodovania alebo

ovplyvňovania môžu zabezpečovať výučbu náboženstva.

Podľa názoru sťažovateľky neuzavretie pracovnej zmluvy s katechétkou podľa

potrieb cirkvi, ktorá môže vyučovať náboženstvo na základnej škole podľa platných

zákonov, avšak trvalý odpor riaditeľky jej to znemožňuje, je porušením ústavného práva

zabezpečiť vyučovanie náboženstva cirkvou zakotveného v , pričom

sťažovateľka síce uznáva, že riaditeľka má oprávnenie posúdiť predpoklady osoby pre

výkon práce, ale neoprávňuje ju to, aby svojvoľne rozhodla v neprospech cirkvi.

Sťažovateľka ďalej poukazuje na rozpor medzi platnou legislatívou, ktorá priznáva

riaditeľke právo rozhodnúť koho prijme do zamestnania, a namietaným porušením

základného práva a domáha sa na ústavnom súde jeho preklenutia. Podľa tvrdenia

sťažovateľky „ Neprístupnosť k základnému právu zakotvenému v je

mocenský zásah štátu do autonómneho postavenia cirkvi a vylučuje akékoľvek úvahy

o plynutí lehoty“.

Sťažovateľka na základe uvedených podstatných skutočností navrhla, aby ústavný

súd takto rozhodol:

«Postupom riaditeľky Základnej školy v Budkovciach bolo porušené základné

ústavné právo garantované v Ústave SR v čl. 24 ods. 3, bolo odňaté právo cirkvi „nezávisle

od štátnych orgánov“ zabezpečiť vyučovanie náboženstva.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom tejto sťažnosti je námietka sťažovateľky, že postupom a rozhodnutím

riaditeľky Základnej školy v Budkovciach z 1. júla 2002 «bolo porušené základné ústavné

právo garantované v Ústave SR v čl. 24 ods. 3, bolo odňaté právo cirkvi „nezávisle od

štátnych orgánov“ zabezpečiť vyučovanie náboženstva.»

Podľa návrh nie je prípustný ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd už o obsahovo rovnakej sťažnosti sťažovateľky z 5. novembra 2004

rozhodoval svojím uznesením č. k. -8 z 1. decembra 2004, pričom táto

skoršia sťažnosť sa sčasti týkala tej istej veci, t. j. namietaného porušenia základného

ústavného práva garantovaného v ústave čl. 24 ods. 3 postupom riaditeľky Základnej školy

v Budkovciach v súvislosti so zabezpečením vyučovania náboženstva na tejto základnej

škole. Sťažovateľka sa uvedenou sťažnosťou domáhala aj toho, aby ústavný súd takto

rozhodol: «Postupom riaditeľky Základnej školy v Budkovciach bolo porušené základné

ústavné právo garantované v Ústave SR v čl. 24 ods. 3, bolo odňaté právo cirkvi „nezávisle

od štátnych orgánov“ zabezpečiť vyučovanie náboženstva.»

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska účastníkov konania,

namietaného porušenia základného práva podľa označeného článku , postupu

a rozhodnutia riaditeľky Základnej školy v Budkovciach z 1. júla 2002, vrátane

odôvodnenia sťažnosti, ako aj návrhu na rozhodnutie ústavného súdu (tzv. petitu) je terajšia

sťažnosť sťažovateľky celkom totožná s jej predchádzajúcou sťažnosťou z 5. novembra

2004 v časti, v ktorej ju ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú, ale aj ako

oneskorene podanú (pozri uznesenie ústavného súdu č. k. -8 z 1. decembra

2004).

Rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre zjavnú neopodstatnenosť

nemožno považovať za rozhodnutie „o podmienkach konania“, ktoré má na mysli

citované ustanovenie . Nejde o podmienku konania, ktorú

možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, resp. sťažnosti, ktorým sa napáda rovnaký

postup a rovnaké rozhodnutie, aké bolo napadnuté v predchádzajúcej sťažnosti, ktorý bol

odmietnutý ako zjavne neopodstatnený a oneskorene podaný.

Keďže ústavný súd po posúdení obsahu sťažnosti dospel k záveru, že predmetná

sťažnosť sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, bolo ju potrebné ako neprípustný

návrh odmietnuť podľa v spojení s .

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2005