Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)I. ÚS 37/05
PDF · 122.12 KB
No categories available
I. ÚS 37/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi - farnosti Budkovce, zastúpenej
advokátkou JUDr. A. T., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa
čl. 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím riaditeľky Základnej
školy v Budkovciach z 1. júla 2002, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi - farnosti Budkovce o d m i e t a pre
neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára
2005 doručená sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Budkovce (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. A. T., K., ktorou sťažovateľka namietala
porušenie svojho základného práva podľa čl. 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) postupom a rozhodnutím riaditeľky Základnej školy v Budkovciach (ďalej len
„riaditeľka“) z 1. júla 2002 v súvislosti so zabezpečovaním výučby náboženskej výchovy na
uvedenej základnej škole nezávisle od štátnych orgánov .
Porušenie svojho označeného základného práva vidí sťažovateľka v tom, že
riaditeľka znemožnila zabezpečenie vyučovania náboženstva na predmetnej základnej škole
podľa potrieb sťažovateľky tým, že odmietla predĺžiť pracovnú zmluvu katechétke
sťažovateľky. Sťažovateľka ďalej uviedla, že cirkvi a náboženské spoločnosti zabezpečujú
vyučovanie náboženstva nezávisle od štátnych orgánov, t. j. bez ich rozhodovania alebo
ovplyvňovania môžu zabezpečovať výučbu náboženstva.
Podľa názoru sťažovateľky neuzavretie pracovnej zmluvy s katechétkou podľa
potrieb cirkvi, ktorá môže vyučovať náboženstvo na základnej škole podľa platných
zákonov, avšak trvalý odpor riaditeľky jej to znemožňuje, je porušením ústavného práva
zabezpečiť vyučovanie náboženstva cirkvou zakotveného v čl. 24 ods. 3 ústavy, pričom
sťažovateľka síce uznáva, že riaditeľka má oprávnenie posúdiť predpoklady osoby pre
výkon práce, ale neoprávňuje ju to, aby svojvoľne rozhodla v neprospech cirkvi.
Sťažovateľka ďalej poukazuje na rozpor medzi platnou legislatívou, ktorá priznáva
riaditeľke právo rozhodnúť koho prijme do zamestnania, a namietaným porušením
základného práva a domáha sa na ústavnom súde jeho preklenutia. Podľa tvrdenia
sťažovateľky „ Neprístupnosť k základnému právu zakotvenému v čl. 24 ods. 3 ústavy je
mocenský zásah štátu do autonómneho postavenia cirkvi a vylučuje akékoľvek úvahy
o plynutí lehoty“.
Sťažovateľka na základe uvedených podstatných skutočností navrhla, aby ústavný
súd takto rozhodol:
«Postupom riaditeľky Základnej školy v Budkovciach bolo porušené základné
ústavné právo garantované v Ústave SR v čl. 24 ods. 3, bolo odňaté právo cirkvi „nezávisle
od štátnych orgánov“ zabezpečiť vyučovanie náboženstva.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom tejto sťažnosti je námietka sťažovateľky, že postupom a rozhodnutím
riaditeľky Základnej školy v Budkovciach z 1. júla 2002 «bolo porušené základné ústavné
právo garantované v Ústave SR v čl. 24 ods. 3, bolo odňaté právo cirkvi „nezávisle od
štátnych orgánov“ zabezpečiť vyučovanie náboženstva.»
Podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný ak sa týka
veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Ústavný súd už o obsahovo rovnakej sťažnosti sťažovateľky z 5. novembra 2004
rozhodoval svojím uznesením č. k. III. ÚS 361/04-8 z 1. decembra 2004, pričom táto
skoršia sťažnosť sa sčasti týkala tej istej veci, t. j. namietaného porušenia základného
ústavného práva garantovaného v ústave čl. 24 ods. 3 postupom riaditeľky Základnej školy
v Budkovciach v súvislosti so zabezpečením vyučovania náboženstva na tejto základnej
škole. Sťažovateľka sa uvedenou sťažnosťou domáhala aj toho, aby ústavný súd takto
rozhodol: «Postupom riaditeľky Základnej školy v Budkovciach bolo porušené základné
ústavné právo garantované v Ústave SR v čl. 24 ods. 3, bolo odňaté právo cirkvi „nezávisle
od štátnych orgánov“ zabezpečiť vyučovanie náboženstva.»
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska účastníkov konania,
namietaného porušenia základného práva podľa označeného článku ústavy, postupu
a rozhodnutia riaditeľky Základnej školy v Budkovciach z 1. júla 2002, vrátane
odôvodnenia sťažnosti, ako aj návrhu na rozhodnutie ústavného súdu (tzv. petitu) je terajšia
sťažnosť sťažovateľky celkom totožná s jej predchádzajúcou sťažnosťou z 5. novembra
2004 v časti, v ktorej ju ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú, ale aj ako
oneskorene podanú (pozri uznesenie ústavného súdu č. k. III. ÚS 361/04-8 z 1. decembra
2004).
Rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre zjavnú neopodstatnenosť
nemožno považovať za rozhodnutie „o podmienkach konania“, ktoré má na mysli
citované ustanovenie § 24 zákona o ústavnom súde. Nejde o podmienku konania, ktorú
možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, resp. sťažnosti, ktorým sa napáda rovnaký
postup a rovnaké rozhodnutie, aké bolo napadnuté v predchádzajúcej sťažnosti, ktorý bol
odmietnutý ako zjavne neopodstatnený a oneskorene podaný.
Keďže ústavný súd po posúdení obsahu sťažnosti dospel k záveru, že predmetná
sťažnosť sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, bolo ju potrebné ako neprípustný
návrh odmietnuť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 zákona o ústavnom súde.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2005