Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 194/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom

Mgr. Stanislavom Hutňanom, Kominárska 2, 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „konanie o odvolaní“).

2. Ústavná sťažnosť po jej doručení bola pridelená sudcovi spravodajcovi Milanovi

Ľalíkovi, ktorému 16. februára 2019 skončilo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu.

Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). V zmysle čl. X bodu 5 písm. c) rozvrhu práce bola vec sťažovateľa

17. októbra 2019 prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je v zmysle čl. II

bodu 3 rozvrhu práce členom štvrtého senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení

Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 25. júna

2013 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31095/2013-23-

II z 23. apríla 2013 proti žalovanému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej len „žalovaný“). Predmetným rozhodnutím nebolo vyhovené jeho žiadosti

o sprístupnenie informácií v zmysle o slobodnom prístupe

k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

v platnom znení.

4. Krajský súd 22. marca 2016 vyhlásil rozsudok sp. zn. , ktorým jeho

žalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom

najvyšší súd rozhodol v rámci napadnutého konania uznesením sp. zn.

z 28. júna 2018, teda po viac ako dvoch rokoch, čo sťažovateľ považuje za neprimerane

dlhú dobu. Najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Krajský súd opätovne rozhodol 11. decembra 2018 rozsudkom, ktorým

žalobe sťažovateľa vyhovel.

5. Dňa 21. novembra 2018 podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť, ktorú ústavný súd

prijal uznesením 4. decembra 2018 na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v prebiehajúcom konaní sp. zn.

. V časti namietajúcej porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

v konaní na najvyššom súde sp. zn. odmietol ústavný súd ústavnú sťažnosť ako

zjavne neopodstatnenú.

6. Sťažovateľ namieta, že ústavný súd nerozhodol o prijatí jeho ústavnej sťažnosti

podanej 21. novembra 2018 na ďalšie konanie v časti namietajúcej prieťahy v konaní

na najvyššom súde, pričom poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“), a to na rozhodnutia vo veciach Balogh a iní proti Slovensku, Schram

proti Slovensku, v zmysle ktorých ESĽP ustálil, že na účely posudzovania porušenia práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je potrebné skúmať

konanie ako celok aj v prípade, ak prebieha pred súdmi rôznych stupňov.

7. Podaním doručeným ústavnému súdu 29. októbra 2019 a označeným ako

„Doplnenie sťažnostného návrhu“ sťažovateľ uviedol, že proti rozhodnutiu krajského súdu

z 11. decembra 2018, ktorým bolo žalobe sťažovateľa vyhovené, podal žalovaný kasačnú

sťažnosť. Konanie o uvedenej kasačnej sťažnosti je vedené na najvyššom súde pod sp. zn.

(ďalej len „konanie o kasačnej sťažnosti“) a sťažovateľ namieta prieťahy aj

v tomto konaní.

8. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

ústavnej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Sťažnosti , LL.M., sa vyhovuje.

Základné právo , LL.M., na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Krajského súdu v Bratislave (správne

najvyššieho súdu, pozn.) v konaní vedenom pod spis. zn.: a postupom

Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

Najvyššiemu súdu SR sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. konať

v primeranej lehote.

, LL.M., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

1.600,- EUR (slovom tisíc šesťsto eur), ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

, LL.M., sa priznávajú trovy konania/právneho

zastúpenia vo výške 346,26 EUR, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný

sťažovateľovi vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

9. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) návrh na začatie konania je neprípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu alebo

d) to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

12. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

najvyššieho súdu v konaní o odvolaní a v konaní o kasačnej sťažnosti.

III.1 K porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu

v konaní o odvolaní

16. Podľa ods. a) je návrh na začatie konania

neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

17. Ústavný súd o ústavnej sťažnosti sťažovateľa smerujúcej proti postupu

najvyššieho súdu v odvolacom konaní už rozhodol uznesením č. k. -13

z 4. decembra 2018, ktorým ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej porušenie práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. odmietol ako zjavne

neopodstatnenú. Uznesenie o odmietnutí ústavnej sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť nie

je uznesením, ktorým sa rozhoduje o podmienkach konania (obdobne pozri ,

). Takéto rozhodnutie, naopak, vytvára prekážku veci rozhodnutej. Keďže

napadnutý postup najvyššieho súdu už bol ústavným súdom kvázi meritórne preskúmaný, je

ústavná sťažnosť smerujúca proti totožnému postupu najvyššieho súdu v odvolacom konaní

neprípustná a ústavný súd ju odmietol podľa .

III.2 K porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu

v konaní o kasačnej sťažnosti

18. Ústavný súd preskúmal opodstatnenosť ústavnej sťažnosti sťažovateľa v časti

namietajúcej postup najvyššieho súdu v konaní o kasačnej sťažnosti, keďže pri sťažnostiach

namietajúcich porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak

dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. ,

, ), prípadne ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa

nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného

práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (, ,

).

19. Ústavný súd dopytom na krajskom súde zistil, že kasačná sťažnosť žalovaného

bola podaná 9. februára 2019. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn.

z 29. októbra 2019 kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol a žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

28. novembra 2019.

20. Konanie o kasačnej sťažnosti na najvyššom súde trvalo necelých desať mesiacov.

Samotná dĺžka konania nevykazuje znaky neprimeranosti, pričom samotný sťažovateľ

nepoukázal na prípadný neefektívny, resp. nesústredený postup v konaní najvyššieho súdu.

21. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj

práva na prejednanie veci v primeranej lehote je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

22. V uvedenom prípade konanie o kasačnej sťažnosti na najvyššom súde bolo

právoplatne ukončené, teda došlo k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, pričom

dĺžkou samotného konania nedošlo k zásahu do práva na prejednanie veci v primeranej

lehote, keďže najvyšší súd s konečnou platnosťou vec v primeranej lehote ukončil vydaním

meritórneho rozhodnutia.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, že ústavnú sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní o kasačnej sťažnosti

odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť podľa .

24. Keďže ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť ako celok, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2020

Miroslav Duriš predseda senátu