Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 194/2020
PDF · 385.93 KB
No categories available
IV. ÚS 194/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpeného advokátom
Mgr. Stanislavom Hutňanom, Kominárska 2, 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sži 7/2016 a v konaní vedenom pod sp. zn.
7 Sžik 1/2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára
2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sži 7/2016
(ďalej aj „konanie o odvolaní“).
2. Ústavná sťažnosť po jej doručení bola pridelená sudcovi spravodajcovi Milanovi
Ľalíkovi, ktorému 16. februára 2019 skončilo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu.
Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného
súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len
„rozvrh práce“). V zmysle čl. X bodu 5 písm. c) rozvrhu práce bola vec sťažovateľa
17. októbra 2019 prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových
prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je v zmysle čl. II
bodu 3 rozvrhu práce členom štvrtého senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení
Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).
3. Z podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 25. júna
2013 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31095/2013-23-
II z 23. apríla 2013 proti žalovanému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky
(ďalej len „žalovaný“). Predmetným rozhodnutím nebolo vyhovené jeho žiadosti
o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)
v platnom znení.
4. Krajský súd 22. marca 2016 vyhlásil rozsudok sp. zn. 5 S 166/2013, ktorým jeho
žalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom
najvyšší súd rozhodol v rámci napadnutého konania uznesením sp. zn. 7 Sži 7/2016
z 28. júna 2018, teda po viac ako dvoch rokoch, čo sťažovateľ považuje za neprimerane
dlhú dobu. Najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Krajský súd opätovne rozhodol 11. decembra 2018 rozsudkom, ktorým
žalobe sťažovateľa vyhovel.
5. Dňa 21. novembra 2018 podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť, ktorú ústavný súd
prijal uznesením 4. decembra 2018 na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v prebiehajúcom konaní sp. zn.
5 S 166/2013. V časti namietajúcej porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
v konaní na najvyššom súde sp. zn. 7 Sži 7/2016 odmietol ústavný súd ústavnú sťažnosť ako
zjavne neopodstatnenú.
6. Sťažovateľ namieta, že ústavný súd nerozhodol o prijatí jeho ústavnej sťažnosti
podanej 21. novembra 2018 na ďalšie konanie v časti namietajúcej prieťahy v konaní
na najvyššom súde, pričom poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“), a to na rozhodnutia vo veciach Balogh a iní proti Slovensku, Schram
proti Slovensku, v zmysle ktorých ESĽP ustálil, že na účely posudzovania porušenia práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je potrebné skúmať
konanie ako celok aj v prípade, ak prebieha pred súdmi rôznych stupňov.
7. Podaním doručeným ústavnému súdu 29. októbra 2019 a označeným ako
„Doplnenie sťažnostného návrhu“ sťažovateľ uviedol, že proti rozhodnutiu krajského súdu
z 11. decembra 2018, ktorým bolo žalobe sťažovateľa vyhovené, podal žalovaný kasačnú
sťažnosť. Konanie o uvedenej kasačnej sťažnosti je vedené na najvyššom súde pod sp. zn.
7 Sžik 1/2019 (ďalej len „konanie o kasačnej sťažnosti“) a sťažovateľ namieta prieťahy aj
v tomto konaní.
8. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho
ústavnej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Sťažnosti , LL.M., sa vyhovuje.
Základné právo , LL.M., na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Krajského súdu v Bratislave (správne
najvyššieho súdu, pozn.) v konaní vedenom pod spis. zn.: 7Sži/7/2016 a postupom
Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 7Sžik/1/2019, porušené bolo.
Najvyššiemu súdu SR sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 7Sžik/1/2019 konať
v primeranej lehote.
, LL.M., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške
1.600,- EUR (slovom tisíc šesťsto eur), ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky
povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
, LL.M., sa priznávajú trovy konania/právneho
zastúpenia vo výške 346,26 EUR, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný
sťažovateľovi vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
9. Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je
nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa § 55 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania je neprípustný, ak
a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené,
b) ústavný súd v tej istej veci koná,
c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu alebo
d) to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.
12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
13. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený
verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu
v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej
spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života
účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,
vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom
spoločnosti.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
15. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
najvyššieho súdu v konaní o odvolaní a v konaní o kasačnej sťažnosti.
III.1 K porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu
v konaní o odvolaní
16. Podľa § 55 ods. a) zákona o ústavnom súde je návrh na začatie konania
neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené.
17. Ústavný súd o ústavnej sťažnosti sťažovateľa smerujúcej proti postupu
najvyššieho súdu v odvolacom konaní už rozhodol uznesením č. k. III. ÚS 470/2018-13
z 4. decembra 2018, ktorým ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej porušenie práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sži 7/2016 odmietol ako zjavne
neopodstatnenú. Uznesenie o odmietnutí ústavnej sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť nie
je uznesením, ktorým sa rozhoduje o podmienkach konania (obdobne pozri I. ÚS 37/05,
II. ÚS 220/2017). Takéto rozhodnutie, naopak, vytvára prekážku veci rozhodnutej. Keďže
napadnutý postup najvyššieho súdu už bol ústavným súdom kvázi meritórne preskúmaný, je
ústavná sťažnosť smerujúca proti totožnému postupu najvyššieho súdu v odvolacom konaní
neprípustná a ústavný súd ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.
III.2 K porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu
v konaní o kasačnej sťažnosti
18. Ústavný súd preskúmal opodstatnenosť ústavnej sťažnosti sťažovateľa v časti
namietajúcej postup najvyššieho súdu v konaní o kasačnej sťažnosti, keďže pri sťažnostiach
namietajúcich porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote zjavná
neopodstatnenosť sťažnosti môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto práva sa namieta
v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak
dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. III. ÚS 59/05,
IV. ÚS 434/08, I. ÚS 210/2018), prípadne ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa
nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného
práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04,
19. Ústavný súd dopytom na krajskom súde zistil, že kasačná sťažnosť žalovaného
bola podaná 9. februára 2019. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 7 Sžik 1/2019
z 29. októbra 2019 kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
28. novembra 2019.
20. Konanie o kasačnej sťažnosti na najvyššom súde trvalo necelých desať mesiacov.
Samotná dĺžka konania nevykazuje znaky neprimeranosti, pričom samotný sťažovateľ
nepoukázal na prípadný neefektívny, resp. nesústredený postup v konaní najvyššieho súdu.
21. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj
práva na prejednanie veci v primeranej lehote je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
22. V uvedenom prípade konanie o kasačnej sťažnosti na najvyššom súde bolo
právoplatne ukončené, teda došlo k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, pričom
dĺžkou samotného konania nedošlo k zásahu do práva na prejednanie veci v primeranej
lehote, keďže najvyšší súd s konečnou platnosťou vec v primeranej lehote ukončil vydaním
meritórneho rozhodnutia.
23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, že ústavnú sťažnosť
sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní o kasačnej sťažnosti
odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
24. Keďže ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť ako celok, bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnostnom petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. mája 2020
Miroslav Duriš predseda senátu