Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 73/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, Košice, IČO 00 397 768, zastúpenej

spoločnosťou Sýkora – advokátska kancelária, s. r. o., Murgašova 3, Košice, v mene ktorej

koná konateľ a advokát JUDr. Matej Sýkora, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1

a a 2 , a 2 Listiny základných práv

a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 7. decembra 2016

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. októbra

2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára

2020 osobne doručená ústavná sťažnosť Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,

Šrobárova 2, Košice, IČO 00 397 768 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej spoločnosťou

Sýkora – advokátska kancelária, s. r. o., Murgašova 3, Košice, v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Matej Sýkora, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a 2 (ďalej len „“), a 2 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 7. decembra

2016, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 24. októbra 2019.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že s cieľom zabezpečiť realizáciu projektu s názvom

„CaKS - Centrum excelentnosti informatických vied a znalostných systémov“, kód ITMS:

26220120007 (ďalej len „projekt“) sťažovateľka 18. mája 2009 uzatvorila s Ministerstvom

školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

zastúpeným Výskumnou agentúrou (ďalej len „agentúra“) ako sprostredkovateľským

orgánom ministerstva ako riadiaceho orgánu, zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku, na základe ktorej bol schválený nenávratný finančný príspevok pre sťažovateľku

v celkovej výške 1 151 453,89 € na účely realizácie projektu. Zmluva bola uzatvorená

v zmysle o pomoci a podpore poskytovanej z fondov

Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“), a to potom, ako bola sťažovateľke rozhodnutím schválená žiadosť o poskytnutie

nenávratného finančného príspevku.

3. V nadväznosti na opätovnú administratívnu kontrolu zadávania nadlimitnej

zákazky na zabezpečenie dodávok tovaru s názvom „Dodávka výpočtovej techniky,

príslušenstva a vybudovanie infraštruktúry univerzity“ došlo k vydaniu správnych aktov

označených ako „VEC: Aktualizácia Správy o zistenej nezrovnalosti a aktualizácia Žiadosti

o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220120007 CaKS – Centrum excelentnosti

informatických vied a znalostných systémov“ č. spisu -073, č. záznamu

A -073 zo 16. marca 2016, tiež ako „Správa o zistenej nezrovnalosti“ N

21501395/S02 zo 16. marca 2016 a napokon ako „Žiadosť o vrátenie finančných

prostriedkov“ č. 26220120007/Z02 zo 16. marca 2016 (ďalej spolu ako „správne akty“).

Tieto správne akty vydala agentúra.

4. Sťažovateľka žalobou z 19. mája 2016 podanou proti ministerstvu ako žalovanému

1 a agentúre ako žalovanej 2 žiadala o preskúmanie zákonnosti označených správnych

aktov. Konanie bolo na krajskom súde vedené pod sp. zn. .

5. Uznesením krajského súdu sp. zn. zo 7. decembra 2016 bola žaloba

sťažovateľky odmietnutá v celom rozsahu ako neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g)

. Krajský súd odmietnutie žaloby odôvodnil tým, že napadnuté

správne akty samy osebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov

sťažovateľky, keďže nie sú konečným rozhodnutím správneho orgánu – individuálnym

správnym aktom o jej právach a povinnostiach, ale iba opatrením predbežnej povahy,

a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva.

6. Proti uzneseniu krajského súdu sťažovateľka podala kasačnú sťažnosť. Uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 24. októbra 2019 doručeným sťažovateľke

10. decembra 2019 bola kasačná sťažnosť zamietnutá. Najvyšší súd sa v plnom rozsahu

stotožnil s argumentáciou krajského súdu a odkázal na svoje skoršie rozhodnutia, v ktorých

už dospel k záveru, že správa o zistenej nezrovnalosti, ale ani žiadosť o vrátenie finančných

prostriedkov ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva,

pretože samy osebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov

kontrolovaného subjektu. Ide len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej)

povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností.

7. Sťažovateľka je toho názoru, že uvedenými uzneseniami všeobecných súdov došlo

k porušeniu jej označených práv podľa , listiny, dohovoru a dodatkového protokolu,

keďže závery týchto uznesení sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a tak zároveň

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.

8. Za nesprávne právne posúdenie veci považuje sťažovateľka záver všeobecných

súdov, podľa ktorého žiaden z dotknutých správnych aktov nie je takým správnym aktom,

ktorý by mohol mať za následok ujmu na jej subjektívnych právach.

9. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje:

„Ako vyplýva z ak riadiaci orgán zistí porušenie

pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie

poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.

V zmysle ak prijímateľ nevráti príspevok alebo

jeho časť na základe výzvy, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného

predpisu (pozn.: podľa zákona o VO).

V zmysle ak bolo na základe podnetu podľa

ods. 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán

rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo vyzve podľa odseku 1. najviac

však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky ak bola

právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného

obstarávania, alebo bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania

uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného

obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa § 27a ods. 3 písmena a).

V zmysle ak bola na základe podnetu podľa

osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel

a postupov verejného obstarávania alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov

verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok

verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak

riadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán môže vyzvať prijímateľa

na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky; ustanovenie § 28

ods. 8 sa nepoužije.

Podľa o pomoci a podpore poskytovanej z fondov

Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov platí, že ak prijímateľ nevráti

poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy správny orgán rozhodne o vrátení

jeden a pol násobku sumy uvedenej vo vyzve podľa odseku 4, najviac však do výšky 100 %

poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.

Z ust. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov

Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov je teda zrejmé, že ak riadiaci orgán

bezvýsledne vyzval prijímateľa na vrátenie poskytnutého finančného príspevku alebo jeho

časti a boli zistené porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania s možným

vplyvom na výsledok verejného obstarávania, riadiaci orgán je povinný ex offo a bez

možnosti použitia akejkoľvek úvahy či moderácie rozhodnúť o vrátení až 1,5 násobku sumy

uvedenej v predchádzajúcej výzve na vrátenie finančného príspevku, tj. o vrátení až 150 %

sumy korekcie uvedenej v žiadosti o vrátenie finančného príspevku alebo jeho časti.“

10. Podľa názoru sťažovateľky správne akty vydané na základe opätovnej

administratívnej kontroly sú na základe dosiaľ uvedeného nepochybne individuálnymi

správnymi aktmi – rozhodnutiami, resp. opatreniami, ktoré sa bezprostredne dotýkajú práv

a právom chránených záujmov sťažovateľky, resp. do nich bezprostredne zasahujú, a na ich

základe môže byť sťažovateľka ukrátená na svojich právach a právom chránených

záujmoch. Tieto správne akty preto bezpochyby môžu mať za následok vznik ujmy

na subjektívnych právach sťažovateľky. Ukladajú totiž sťažovateľke povinnosť vrátiť časť

nenávratného finančného príspevku v rozpore s rozhodnutím o schválení príspevku

a so zmluvou o poskytnutí príspevku.

11. Sťažovateľka v ďalšom poukazuje na právne závery vyslovené najvyšším súdom

v jeho uznesení sp. zn. z 28. apríla 2016. Podľa týchto záverov správne akty,

na základe ktorých je prijímateľovi nenávratného finančného príspevku určená povinnosť

vrátiť časť finančného príspevku poskytnutého na základe , sú

spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, keďže správa o zistenej

nezrovnalosti je nepochybne individuálnym správnym aktom, ktorým dotknutý subjekt

môže byť ukrátený na svojich právach, a ako taká je spôsobilým predmetom meritórneho

preskúmania v správnom súdnictve.

12. Sťažovateľka tiež zdôrazňuje, že pri absencii súdneho prieskumu týchto

napádaných správnych aktov vzniká priestor pre ľubovôľu zo strany poskytovateľa dotácie,

čo vytvára zároveň priestor aj pre absenciu právnej istoty na strane prijímateľa.

13. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie jej základných práv podľa

a a 2 a a 2 listiny a práv podľa

dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu

a napadnutým uznesením najvyššieho súdu, aby tieto uznesenia zrušil a vec vrátil krajskému

súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania. Sťažovateľka

zároveň navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského

súdu a napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.

II.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

17. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

18. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

19. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv

sťažovateľky zaručených a a 2 a a 2 listiny

a práv zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu uznesením krajského

súdu sp. zn. zo 7. decembra 2016 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 24. októbra 2019.

20. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa na neho

opakovane obracia so skutkovo a právne takmer identickými ústavnými sťažnosťami,

o ktorých už viackrát rozhodol, pričom formuloval k nim jednoznačné právne závery (pozri

m. m. , , , ).

21. Z takmer identickej argumentácie sťažovateľky uvedenej v ústavnej sťažnosti,

ktorá je predmetom predbežného prerokovania, možno vyvodiť, že odôvodnenie

napadnutých uznesení krajského súdu a najvyššieho súdu obsahovalo, čo sa týka

skutkových zistení a právneho posúdenia vecí, obdobné závery ako v iných jej veciach,

ktoré už ústavným súdom boli preskúmané a rozhodnuté.

22. Podľa ak ústavný súd návrh na začatie

konania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá

ústavnému súdu ďalší návrh na začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný

s predchádzajúcim návrhom, ktorý možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie

o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba

poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu na začatie konania.

23. S poukazom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd v rámci predbežného

prerokovania tejto ústavnej sťažnosti plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn.

z 5. februára 2019, sp. zn. z 24. januára 2019, sp. zn.

z 31. januára 2019, sp. zn. zo 4. júna 2019, sp. zn.

z 20. augusta 2019, sp. zn. z 22. októbra 2019) týkajúcich sa takmer

rovnakých ústavných sťažností sťažovateľky, ktoré boli ústavným súdom odmietnuté

z dôvodu nedostatku právomoci vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu

a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho

súdu.

24. Ústavný súd vzhľadom na už citovanú ústavnú sťažnosť bez nevyhnutnosti

podrobnejšieho odôvodňovania svojich právnych záverov odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. a) a g) .

25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších

návrhoch sťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu