Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 96/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,

, , zastúpeného advokátom JUDr.

Jozefom Dobrovičom, Záhradnícka 27, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 10. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Dňa 23. marca 2019 bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“),

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 10. januára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. a v súlade

s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019

bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelená

a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe návrhu ,

rod. , , (ďalej len „navrhovateľka“),

Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn.

z 5. decembra 2017 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) rozviedol manželstvo

navrhovateľky a sťažovateľa.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že predmetný rozsudok okresného súdu

počas jeho neprítomnosti na služobnej ceste neoprávnene prevzala navrhovateľka, ktorá mu

ho odovzdala až 6. mája 2018. Následne sťažovateľ podal okresnému súdu návrh

na odpustenie zmeškania lehoty spolu s odvolaním proti rozsudku okresného súdu.

Uznesením sp. zn. z 15. júna 2018 okresný súd návrh na odpustenie

zmeškania lehoty na podanie odvolania zamietol z dôvodu, že v zmysle § 61 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov nie je

zmeškanie lehoty možné odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo

rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.

5. O odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd

napadnutým uznesením tak, že jeho odvolanie ako oneskorene podané odmietol. Sťažovateľ

namieta, že krajský súd napadnuté uznesenie dostatočne neodôvodnil, keďže sa vôbec

nezaoberal otázkou, kedy mu bol rozsudok okresného súdu účinne doručený.

Sťažovateľ zastáva názor, že aj v prípade, ak okresný súd jeho návrh na odpustenie

zmeškania lehoty zamietol, krajský súd mal skúmať deň účinného doručenia rozsudku

okresného súdu.

6. S poukazom na (ďalej len „“)

sťažovateľ tvrdí, že okresnému súdu predložil spolu s odvolaním aj čestné prehlásenie

manželky o tom, že mu rozsudok okresného súdu odovzdala až 6. mája 2018, pričom

odvolanie podal 18. mája 2018, teda v zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odvolania.

Sťažovateľ vytýka krajskému súdu, že sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, a uvádza,

že aj „samotná manželka si priznala chybu a svojím prehlásením ako aj vyjadrením

k môjmu odvolaniu potvrdila, že som o rozsudku nevedel a odvolanie podal v lehote 15 dní

od kedy som sa s ním mal možnosť oboznámiť. Krajský súd tak porušil moje ústavné právo

na spravodlivý proces.“.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 10.01.2019, porušené

bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 10. 01. 2019,

sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Bratislave vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania trovy

právneho zastúpenia spolu v sume 346,26 € za dva úkony právnej pomoci (prevzatie

a príprava, ústavná sťažnosť) á 163,33 € + režijný paušál 2 x 9,80 € na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, č. účtu, ,

vedený v pobočka zahraničnej banky a to do 30 dní od dňa právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

14. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Právne posúdenie ústavným súdom

17. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v namietaní porušenia základného práva

sťažovateľa podľa , a taktiež práva podľa dohovoru

napadnutým uznesením krajského súdu. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju

ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane vyslovil, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1

ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu

zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa

dohovoru (). Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd vo svojej rozhodovacej

činnosti rešpektuje a vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k právu

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno namietané porušenie týchto práv posudzovať v rámci

predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti spoločne.

18. Pri posudzovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavný súd považuje za potrebné

poukázať na princíp subsidiarity zakotvený v , v zmysle ktorého má

sťažovateľ právo domáhať sa ochrany práv a slobôd pred ústavným súdom iba v prípade,

ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. To znamená, že systém ústavnej ochrany základných

práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc

všeobecných súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Zmyslom a účelom

princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť

výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci

im zverených kompetencií (, ). Zásada subsidiarity

reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných

súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o ústavnej sťažnosti preskúmavané

().

19. Sťažovateľ nemá podľa , a stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej

ochrany využije, ale je povinný postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými

súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá

sťažovateľom ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo

je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí (čl. 142

ods. 1 v spojení s ). Iba za predpokladu, že sťažovateľ vyčerpá všetky mu

dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo

základnej slobody a pri ich uplatnení nie je úspešný, môže sa uchádzať o ochranu tohto

základného práva alebo slobody ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa

(m. m. , , ,

).

20. Podľa citovaného je ústavná sťažnosť

neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré sú právnym

poriadkom určené na ochranu jeho základných práv a slobôd. Z uvedeného vyplýva,

že pojmovým znakom inštitútu ústavnej sťažnosti je jej subsidiarita, ktorá sa po formálnej

stránke prejavuje v požiadavke na vyčerpanie všetkých poskytovaných procesných

prostriedkov určených na ochranu práv sťažovateľa ešte pred samotným podaním ústavnej

sťažnosti a po stránke materiálnej v požiadavke, aby ústavný súd poskytoval ochranu

ústavne zaručeným základným právam a slobodám až v prípade, keď ostatné orgány

verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť.

21. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa.

22. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. V ustanovení sú taxatívne vypočítané procesné vady konania takého

stupňa závažnosti, pre ktorý je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku

aj uzneseniu) odvolacieho súdu; pokiaľ sa v konaní vyskytne niektorá z týchto procesných

vád, je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu, proti ktorému inak tento mimoriadny

opravný prostriedok nie je prípustný. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je tak

založená na princípe univerzality, čo znamená, že dovolaním možno napadnúť každé

rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie skončilo, bez ohľadu na to,

či sa o podstate odvolania rozhodovalo alebo konanie o odvolaní bolo odvolacím súdom

odmietnuté.

24. S ohľadom na už uvedené a vzhľadom na obsah argumentácie sťažovateľa

je zrejmé, že proti napadnutému uzneseniu krajského súdu mohol sťažovateľ podať

dovolanie, ktorého prípustnosť by vyplývala z . Podľa zistení ústavného

súdu však sťažovateľ toto právo nevyužil a dovolanie nepodal. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí,

že postupom krajského súdu a jeho napadnutým uznesením bolo porušené jeho základné

právo na súdnu ochranu zaručené (rovnako aj právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), potom na posúdenie existencie tohto

sťažovateľom signalizujúceho dovolacieho dôvodu podľa mal právomoc

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v dovolacom konaní.

Aj z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu je za jeden z postupov odvolacích súdov, ktorými

môže dôjsť k odňatiu účastníkovi konania možnosti konať pred súdom [k porušeniu práva

na spravodlivý proces podľa pozn.], považované i odmietnutie

odvolania (rozumej odmietnutie odvolacieho súdu odvolanie prejednať vecne), pokiaľ na to

neboli splnené zákonom ustanovené podmienky (tu por. R 23/1994 a napr. uznesenie

najvyššieho súdu vo veci sp. zn. , sp. zn. ).

25. Vzhľadom na to, že za danej situácie existovala možnosť domáhať sa ochrany

práv prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania), ktorú sťažovateľ

zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom nevyužil, dospel ústavný súd k záveru

o neprípustnosti podanej ústavnej sťažnosti.

26. Sťažovateľ súčasne netvrdil, a teda ani nepreukázal, že dovolanie nepodal

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto v danom prípade neprichádza do úvahy

ani aplikácia , ktoré predstavuje výnimku z pravidla

o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti.

27. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa ,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým

uznesením krajského súdu, odmietol podľa

pre jej neprípustnosť.

28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa ústavný súd

ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite (bod 7) ústavnej sťažnosti

nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného

práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu