Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 110/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,

, , zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Frnčom,

advokátska kancelária, Uralská 11, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv

zaručených v , a , práv

zaručených v čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práv zaručených v čl. 47 a čl. 48 ods. 2 Charty základných práv

Európskej únie postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. v súvislosti s nerozhodnutím o návrhu na zrušenie

právoplatného rozhodnutia vydaného v prípravnom konaní doručeného 13. júna 2018

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra

2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

1987, Švábska 26, Prešov (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných

práv zaručených v , a

(ďalej len „ústava“), práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv zaručených v čl. 47 a čl. 48

ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom

pod sp. zn. v súvislosti s nerozhodnutím o návrhu sťažovateľa na zrušenie

právoplatného rozhodnutia vydaného v prípravnom konaní doručeného 13. júna 2018.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením

vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prešov, odboru kriminálnej polície,

1. oddelenia vyšetrovania (ďalej len „vyšetrovateľ“) pod ČVS: ORP-822/1-VYS-PO-2017

z 12. decembra 2017 podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) vznesené obvinenie pre zločin marenie

spravodlivosti podľa a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Proti označenému rozhodnutiu vyšetrovateľa sťažovateľ podal sťažnosť, o ktorej

Krajská prokuratúra v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) rozhodla uznesením sp. zn.

3 KPt 80/18/7700 z 18. mája 2018 tak, že ju podľa

zamietla ako nie dôvodnú.

4. Uznesenie vyšetrovateľa z 12. decembra 2017 v spojení s uznesením krajskej

prokuratúry z 18. mája 2018 sťažovateľ (prostredníctvom svojho obhajcu) napadol

mimoriadnym opravným prostriedkom – návrhom na zrušenie právoplatného rozhodnutia

v prípravnom konaní podľa a nasl. , ktorý bol generálnej

prokuratúre doručený 13. júna 2018, teda v zákonnej trojmesačnej lehote (§ 364 ods. 1

).

5. Sťažovateľ tvrdí, že napriek riadnemu a včasnému podaniu návrhu na zrušenie

právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní ho generálna prokuratúra „úplne

ignorovala a nevybavila v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti napadnutého uznesenia

o vznesení obvinenia, ako to vyžaduje ust. “. Zo strany generálnej

prokuratúry mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie alebo upovedomenie o tom, ako bol

jeho návrh vybavený.

6. V súvislosti s nerozhodnutím o návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia

vydaného v prípravnom konaní sťažovateľ podal 29. januára 2019 trestné oznámenie

pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

, prípadne iného trestného činu, ktoré vyšetrovateľka Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, odboru kriminálnej polície, 3. oddelenia

vyšetrovania (ďalej len „vyšetrovateľka“) uznesením sp. zn. ČVS: ORP-254/3-VYS-B1-

2019 z 29. apríla 2019 podľa odmietla.

7. Rozhodnutie vyšetrovateľky z 29. apríla 2019 sťažovateľ napadol sťažnosťou,

o ktorej na základe výnimky z miestnej a vecnej príslušnosti rozhodla samotná generálna

prokuratúra uznesením č. k. XV Gn 156/19/1000-8 z 8. júla 2019 tak, že riadny opravný

prostriedok sťažovateľa podľa zamietla ako

nedôvodný.

8. Z uznesení vyšetrovateľky pod ČVS: ORP-254/3-VYS-B1-2019 z 29. apríla 2019

a generálnej prokuratúry č. k. XV Gn 156/19/1000-8 z 8. júla 2019 sa sťažovateľ dozvedel,

že jeho návrh z 12. júna 2018 doručený generálnej prokuratúre 13. júna 2018 generálna

prokuratúra založila do spisu vedeného pod sp. zn. , týkajúceho sa

skoršieho podania sťažovateľa z 21. februára 2018 vyhodnoteného generálnou prokuratúrou

ako žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov činných v prípravnom

konaní, a nie ako návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa

a nasl. . Podanie z 21. februára 2018 bolo z dôvodu príslušnosti

postúpené krajskej prokuratúre, o čom bol sťažovateľ písomne upovedomený.

9. Neskoršie podanie z 12. júna 2018, doručené generálnej prokuratúre 13. júna 2018

generálna prokuratúra opäť vyhodnotila tak, že nejde o návrh na zrušenie rozhodnutia

v prípravnom konaní podľa a nasl. , ale podľa obsahovej stránky

išlo o opakovanú žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodovania orgánov

činných v trestnom konaní (okresnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.

a vyšetrovateľa v konaní vedenom pod ČVS: ORP-822/1-VYS-PO-2017).

Podľa príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 6/2017 o postupe

prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní (ďalej

len „príkaz“) sa opakovaná žiadosť, ktorá bola totožná s pôvodným podaním, nevybavuje

a podávateľ sa o odložení opakovanej žiadosti neupovedomuje. Po vyhodnotení opakovanej

žiadosti príslušný prokurátor vyhotoví len úradný záznam o tom, že vo veci bolo konané

a táto nebola zničená ani zmanipulovaná. O podaní z 12. júna 2018 preto generálna

prokuratúra nekonala ani nevydala žiadne rozhodnutie.

10. Sťažovateľ je presvedčený, že generálna prokuratúra jeho návrh z 12. júna 2018

po obsahovej stráne nesprávne vyhodnotila, čo spôsobilo, že ho ignorovala a nevybavila

v zákonom stanovenej lehote. Zvýraznil, že argumentácia uvedená v uznesení generálnej

prokuratúry sp. zn. XV Gn 156/19/1000 z 8. júla 2019 je zjavne nesprávna a ústavne

netolerovateľná, pretože popiera právo sťažovateľa na riadne (meritórne) rozhodnutie

o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii, a ktorý aj reálne

uplatnil na ochranu svojich porušených práv.

11. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ osvedčil, že od generálnej prokuratúry dostal

odpoveď na podanie z 21. februára 2018, a to upovedomenie pod sp. zn.

z 15. marca 2018, z ktorého vyplýva, že toto podanie generálna prokuratúra posúdila ako

návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní v podľa § 363 a nasl.

, konkrétne uznesenia vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-822/1-VYS-PO-

2017 z 12. decembra 2017 o vznesení obvinenia sťažovateľovi za zločin marenia

spravodlivosti, a bolo mu oznámené, že uznesenie o vznesení obvinenia, ktorého zrušenia sa

údajne domáha, nie je právoplatné, lebo o jeho sťažnosti proti tomuto uzneseniu ešte nebolo

rozhodnuté, a preto bolo jeho podanie z 21. februára 2018 posúdené ako doplnenie sťažnosti

proti uzneseniu o vznesení obvinenia a postúpené krajskej prokuratúre.

12. Na upovedomenie generálnej prokuratúry sp. zn. z 15. marca

2018 sťažovateľ reagoval podaním z 9. apríla 2018 označeným ako „Žiadosť o preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR vo veci vedenej pod sp. zn. IV

Pz 18/18/1000“, v ktorom uviedol, že podaním z 21. februára 2018 sa nedomáhal zrušenia

uznesenia o vznesení obvinenia, ale zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom

konaní týkajúcich sa nevylúčenia vyšetrovateľa v danej trestnej veci. Podanie z 9. apríla

2018 však ostalo bez odpovede zo strany generálnej prokuratúry.

13. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia vyšetrovateľa z 12. decembra 2017

o vznesení obvinenia sa sťažovateľ po prvýkrát domáhal zrušenia tohto rozhodnutia

návrhom podľa a nasl. doručeným generálnej prokuratúre 13. júna

2018.

14. Sťažovateľ je presvedčený, že v prípade podania návrhu na zrušenie

právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa a nasl. tak

ako to urobil on, nemôže prokurátor generálnej prokuratúry takýto návrh posudzovať podľa

ustanovení príkazu, ale iba podľa . „Keďže inštitút zrušenia

právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní v zmysle ust. a nasl. je

priamo upravený v , teda prokurátor o ňom rozhoduje podľa ,

tak nemožno návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní (uznesenia

o vznesení obvinenia) zo dňa 12. 6. 2018, urobený v zmysle ust. a nasl. ,

posudzovať podľa Príkazu generálneho prokurátora SR č. 6/2017 zo dňa 12. 5. 2017 ako

nejakú opakovanú žiadosť.“

15. Podľa názoru sťažovateľa je nepochybné, že generálna prokuratúra nevenovala

návrhu sťažovateľa na zrušenie právoplatného rozhodnutia vydaného v prípravnom konaní

podľa a nasl. podaného 12. júna 2018 (doručeného generálnej

prokuratúre 13. júna 2018) pozornosť zodpovedajúcu jej povinnostiam, pritom bola povinná

o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku rozhodnúť v lehote 6 mesiacov

od právoplatnosti napadnutého uznesenia o vznesení obvinenia, teda do 18. novembra 2018.

Tým malo zároveň dôjsť aj k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o takto uplatnenom

mimoriadnom opravnom prostriedku. Generálna prokuratúra podľa presvedčenia

sťažovateľa nezákonným a ústavne neakceptovateľným postupom (nečinnosťou,

resp. nekonaním o návrhu či nevenovaním pozornosti zodpovedajúcej jej povinnostiam)

zmarila právo sťažovateľa na účinný prostriedok nápravy, ktorý je upravený priamo

v ako mimoriadny opravný prostriedok.

16. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa

- podľa článku 6 ods. 1, článku 6 ods. 3 písm. b) a článku 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd,

- podľa článku 47 a článku 48 ods. 2 Charty základných práv EÚ,

- podľa článku 46 ods. 1, článku 48 ods. 2 a článku 50 ods. 3 SR

postupom Generálnej prokuratúry SR vo veci sp. zn. IV Pz 54/18/1000 o návrhu

sťažovateľa na zrušenie právoplatného rozhodnutia vydaného v prípravnom konaní v zmysle

ust. a nasl. , ktorý bol podaný dňa 12. 6. 2018 (a doručený Generálnej

prokuratúre SR dňa 13. 6. 2018) v súvislosti s nerozhodnutím o tomto návrhu v zákonom

stanovenej lehote, bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Generálnej prokuratúre SR pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo

výške 6 000 €, ktoré mu je Generálna prokuratúra SR povinná zaplatiť.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

17. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

18. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

19. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

20. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na

začatie konania, ktorý je podaný oneskorene.

21. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základných práv

zaručených v , a , práv zaručených v ods.

1, ods. 3 písm. b) a čl. 13 dohovoru a práv zaručených v čl. 47 a čl. 48 ods. 2 charty

postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ku ktorému malo dôjsť nerozhodnutím o návrhu sťažovateľa na zrušenie právoplatného

rozhodnutia (uznesenia o vznesení obvinenia z 12. decembra 2017) vydaného v prípravnom

konaní doručeného generálnej prokuratúre 13. júna 2018.

22. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

24. Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu.

25. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

26. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má

tieto minimálne práva:...

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;...

27. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj

keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

28. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú

porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok

nápravy pred súdom.

Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať

možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade,

ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.

29. Podľa čl. 48 ods. 2 charty každý, kto je obvinený, má zaručené právo

na obhajobu.

III.

30. Podstatu ústavnej sťažnosti tvorí námietka sťažovateľa, že o jeho návrhu

z 12. júna 2018 na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní, konkrétne

uznesenia vyšetrovateľa vydaného pod ČVS: ORP-822/1-VYS-PO-2017 z 12. decembra

2017 o vznesení obvinenia sťažovateľovi (v spojení s uznesením krajskej prokuratúry

sp. zn. 3 KPt 80/18/7700 z 18. mája 2018) nebolo generálnou prokuratúrou, ktorej bol návrh

doručený 13. júna 2018, rozhodnuté.

31. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že o tom, ako sa generálna

prokuratúra s návrhom sťažovateľa na zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia

vysporiadala, sa sťažovateľ dozvedel z uznesenia vyšetrovateľky vydaného pod ČVS: ORP-

254/3-VYS-B1-2019 z 29. apríla 2019, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie

sťažovateľa podané práve v súvislosti s „nekonaním“ generálnej prokuratúry o jeho návrhu

z 12. júna 2018. Závery vyšetrovateľky potvrdila generálna prokuratúra v rozhodnutí

o sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu z 29. apríla 2019, a to uznesením č. k. XV Gn

156/19/1000-8 z 8. júla 2019. Z príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že tieto rozhodnutia,

týkajúce sa jeho trestného oznámenia boli sťažovateľovi doručené v mesiaci máj (11.) a júl

(17.) 2019.

32. Od mesiaca máj, príp. júl 2019 teda sťažovateľ vedel, že generálna prokuratúra

o jeho návrhu z 12. júna 2018 podaného podľa a nasl. , ktorým sa

domáhal zrušenia uznesenia o vznesení mu obvinenia z 12. decembra 2017, konať

a rozhodovať nebude, a vedel aj dôvod takéhoto postupu. Sťažovateľ preto od doručenia mu

uznesenia vyšetrovateľky z 29. apríla 2019, najneskôr od doručenia mu uznesenia

generálnej prokuratúry z 8. júla 2019 nepochybne disponoval všetkými informáciami

potrebnými pre koncipovanie ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv, a to

v takom rozsahu, ako ich v skutočnosti uplatnil v aktuálnom konaní pred ústavným súdom.

33. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

34. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny

názor, že ústavnú sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo

neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. ,

, , ). Jednou zo zákonných podmienok pre jej

prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu

do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

35. Ústavný súd už mnohokrát uviedol, že nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene.

V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (obdobne pozri napr. ,

, ).

36. Z platnej právnej úpravy, resp. z argumentačného priestoru jej vymedzeného je

podľa presvedčenia ústavného súdu nevyhnutné určenie začiatku plynutia uvedenej

subjektívnej lehoty pri opatrení alebo inom zásahu do práv sťažovateľa interpretovať

rigorózne, t. j. takou dikciou, že sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov odo dňa,

keď sa sťažovateľ pri zachovaní postupu lege artis o takomto opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť mohol a mal. Možnosť dozvedieť sa o opatrení alebo inom zásahu do základných

práv alebo slobôd sťažovateľa je totiž podľa názoru ústavného súdu potrebné posudzovať

pri rešpektovaní objektívneho hľadiska vychádzajúceho z požiadavky, že sťažovateľ musí

venovať opatreniam alebo iným zásahom, ktorými mohli byť porušené jeho základné práva

alebo slobody, náležitú pozornosť (obdobne ).

37. Je evidentné, že sťažovateľ sa o tom, ako generálna prokuratúra vybavila jeho

návrh z 12. júna 2018 (doručený jej 13. júna 2018), mohol dozvedieť už v mesiaci máj 2019

(doručením mu uznesenia vyšetrovateľky z 29. apríla 2019), prípadne v júli 2019

(doručením mu uznesenia generálnej prokuratúry z 8. júla 2019). Od tohto momentu začala

sťažovateľovi plynúť lehota dvoch mesiacov na podanie ústavnej sťažnosti. Reálne ju

elektronickými prostriedkami podal 4. novembra 2019.

38. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa a jej príloh nezistil

žiaden dôvod, pre ktorý by bolo potrebné považovať ju za podanú včas a ani sám sťažovateľ

nepredniesol právne významný argument, ktorým by odôvodnil, prečo s jej podaním

vyčkával a na ústavný súd sa obrátil až po takmer 6, resp. 4 mesiacoch od nadobudnutia

ústavnoprávne relevantnej informácie.

39. Prípadný názor sťažovateľa, že ústavná sťažnosť je podaná včas vzhľadom

na skutočnosť, že o jeho návrhu z 12. júna 2018 nebolo generálnou prokuratúrou dosiaľ

rozhodnuté, v okolnostiach danej veci nie je akceptovateľný. Sťažovateľ si od mája 2019

musel byť vedomý toho, že generálna prokuratúra „založením“ predmetného návrhu

sťažovateľa konanie o ňom skončila a že sa ním už nebude zaoberať, teda očakávanie iného

výsledku ani ďalšieho postupu generálnej prokuratúry v tejto veci už nebolo zo strany

sťažovateľa legitímne. Táto skutočnosť vylučuje aj možnosť vzniku zbytočných prieťahov

v postupe generálnej prokuratúry, tak ako to namieta sťažovateľ.

40. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa ako podanú oneskorene.

41. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami uvedenými v návrhu

na rozhodnutie, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného

práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu