Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 127/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2020 predbežne

prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa , ,

Česká republika, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 3 a a , a

Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo

243/2019 z 29. októbra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť , Česká

republika (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

, a (ďalej len „“)

a čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 29. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že „stěžovatel založil přípustnost svého

dovolání proti rozhodnutí odvolacího soudu z 27. 2. 2019 na dovolacích důvodech podle

a podle . Dovolací soud dovolání

stěžovatele věcne nezkoumal a odmítnul ho s odůvodněním v bodě 18 a 19, že dovolatel

neuvedl konkrétní specifikaci ustálené rozhodovací praxe dovolacího soudu, od které se měl

odvolací soud odklonil. Dovolací soud dále uvedl, že stěžovatel považoval za klíčovou

otázku nevydání rozsudku pro zmeškání, přitom rozhodnutí soudu 1. a 2. instance bylo

založeno na nedostatku pasívni legitimace žalované. Dále dovolací soud uvedl, že oba soudy

se vypořádaly s důvody nevyhovění návrhu žalobce na vydání rozsudku pro zmeškání.

Žalobce v této souvislosti nešpecifikoval ustálenou rozhodovací praxi dovolacího soudu, od

které se měly podle jeho názoru odklonit.“. Podľa názoru sťažovateľa „právní posouzení

dovolacího soudu v otázce důvodu odmítnutí stěžovatelova dovolání podle § 421 ods. 1

písm. b) bylo provedeno ústavně nesouladným postupem porušujícím právo stěžovatele

na spravedlivý a nestranný proces“.

3. K ústavnej sťažnosti bol pripojený dokument označený ako „Plná moc“

z 24. januára 2020, ktorým sťažovateľ udelil „plnú moc , advokátovi,

so sídlom , Aby podal mým jménem ústavní

stížnost proti usnesení Najvyššieho súdu SR č. k. z 29. 10. 2019 (doručeno

11. 12. 2019), kterým byl potvrzen rozsudek KS Košice z 27. 2. 2019 č. k.

v konaní vedeném na KS Košice č. k. red Ústavným súdom SR“. Advokát

plnú moc prijal, čo potvrdil vlastnoručným podpisom a pečiatkou.

Na uvedenom dokumente je zároveň rukou dopísaná poznámka „K ÚS PROSÍM ZASLAT

i USN. “.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

7. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach

v konaní o sťažnosti podľa s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť

na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom,

ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa

a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti

v nej obsiahnuté rešpektovať. V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom

ústavný súd ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietne podľa § 56 ods. 2

písm. c) pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí (m. m.

).

10. V konaní o sťažnosti podľa však nie je nevyhnutnou

podmienkou, aby sa poučenie o povinnom zastúpení advokátom dostávalo totožnému

sťažovateľovi vždy v každom individuálnom konaní, ak sa tak stalo už v predchádzajúcich

prípadoch. Ak možno vychádzať zo spoľahlivého predpokladu, že skôr poskytnuté poučenia

(informácie) boli objektívne spôsobilé sprostredkovať sťažovateľovi zásadu, že na ústavný

súd sa nemožno obracať inak, ako v zastúpení advokátom, a že ústavná sťažnosť musí

obsahovať aj ďalšie všeobecné a osobitné náležitosti, resp. spĺňať ďalšie procesné

podmienky, v takom prípade by bolo zotrvanie na požiadavke nového (obsahovo

rovnakého) poučenia postupom neefektívnym a formalistickým (m. m. ,

, porovnaj aj uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vydané

vo veciach vedených pod sp. zn. a sp. zn. ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

11. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv

sťažovateľa podľa , a a ,

ods. 3 a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

najvyššieho súdu.

12. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ ústavnému súdu

od roku 2007 doručil 27 sťažností podľa , ktorými namietal porušenie

svojich základných práv a slobôd prvoinštančnými súdmi, odvolacími súdmi, ako aj

dovolacím súdom. V rámci konaní o týchto ústavných sťažnostiach, bol sťažovateľ viackrát

poučený (, , , ) o tom, že

predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd v konaní

pred ústavným súdom je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí vyplývajúcich

z a o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (účinného do 28. februára 2018), ako aj ďalších procesných

podmienok vyplývajúcich z § 53 citovaného zákona, resp. vyplývajúcich z § 39 ods. 3 a 4,

a , ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich

z .

13. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že k ústavnej

sťažnosti nebola pripojená kópia právoplatného rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorým malo

dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa, ani plnomocenstvo

na zastupovanie sťažovateľa advokátom, v ktorom by bolo výslovne uvedené, že mu ho

navrhovateľ udelil na zastupovanie pred ústavným súdom (bod 3). Právne zastúpenie

navrhovateľa pred ústavným súdom nemá rovnaké právne účinky ako podanie návrhu

na začatie konania ústavnému súdu (bod 3). O týchto náležitostiach ústavnej sťažnosti

je pritom preukázateľne uzrozumený ako sťažovateľ (,

a iné), tak aj advokát ().

14. Okrem toho vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sa v celom

odôvodnení ústavnej sťažnosti nenachádza čo i len jediná dostatočne konkrétna a určitá

ústavnoprávne relevantná námietka, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení

označených práv sťažovateľa. Ústavnú sťažnosť sťažovateľ spísal v českom jazyku a jej

obsahom je predovšetkým jeho nesúhlas s právnymi závermi najvyššieho súdu o odmietnutí

dovolania. Kritika právnych záverov všeobecných súdov pri poskytovaní ochrany

subjektívnym právam účastníkov konania však musí mať v ústavnej sťažnosti nevyhnutné

prepojenie na základné práva a slobody sťažovateľov, a to nielen na úrovni návrhu

na rozhodnutie vo veci samej, ale aj v rovine odôvodnenia sťažnosti, čo v prípade ústavnej

sťažnosti sťažovateľa absentuje. Skutočnosť, že sa sťažovateľ s názorom všeobecného súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo

na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok.

15. Taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva

z podania sťažovateľa, ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Túto

úlohu plní inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania posudzuje (m. m. IV. ÚS

409/04).

16. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu