Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 127/2020
PDF · 373.65 KB
No categories available
I. ÚS 127/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2020 predbežne
prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa , ,
Česká republika, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47
ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo
243/2019 z 29. októbra 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára
2020 doručená ústavná sťažnosť , Česká
republika (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa
čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 243/2019 z 29. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že „stěžovatel založil přípustnost svého
dovolání proti rozhodnutí odvolacího soudu z 27. 2. 2019 na dovolacích důvodech podle
§ 421 ods. 1 písm. a) CSP a podle § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolací soud dovolání
stěžovatele věcne nezkoumal a odmítnul ho s odůvodněním v bodě 18 a 19, že dovolatel
neuvedl konkrétní specifikaci ustálené rozhodovací praxe dovolacího soudu, od které se měl
odvolací soud odklonil. Dovolací soud dále uvedl, že stěžovatel považoval za klíčovou
otázku nevydání rozsudku pro zmeškání, přitom rozhodnutí soudu 1. a 2. instance bylo
založeno na nedostatku pasívni legitimace žalované. Dále dovolací soud uvedl, že oba soudy
se vypořádaly s důvody nevyhovění návrhu žalobce na vydání rozsudku pro zmeškání.
Žalobce v této souvislosti nešpecifikoval ustálenou rozhodovací praxi dovolacího soudu, od
které se měly podle jeho názoru odklonit.“. Podľa názoru sťažovateľa „právní posouzení
dovolacího soudu v otázce důvodu odmítnutí stěžovatelova dovolání podle § 421 ods. 1
písm. b) CSP bylo provedeno ústavně nesouladným postupem porušujícím právo stěžovatele
na spravedlivý a nestranný proces“.
3. K ústavnej sťažnosti bol pripojený dokument označený ako „Plná moc“
z 24. januára 2020, ktorým sťažovateľ udelil „plnú moc , advokátovi,
so sídlom , Aby podal mým jménem ústavní
stížnost proti usnesení Najvyššieho súdu SR č. k. 8 Cdo 243/2019 z 29. 10. 2019 (doručeno
11. 12. 2019), kterým byl potvrzen rozsudek KS Košice z 27. 2. 2019 č. k. 9 Co 205/2018
v konaní vedeném na KS Košice č. k. 36C 176/2014 red Ústavným súdom SR“. Advokát
plnú moc prijal, čo potvrdil vlastnoručným podpisom a pečiatkou.
Na uvedenom dokumente je zároveň rukou dopísaná poznámka „K ÚS PROSÍM ZASLAT
i USN. 8 Cdo 243/19“.
II.
Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
7. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
8. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý
je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť
na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom,
ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa
a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti
v nej obsiahnuté rešpektovať. V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom
ústavný súd ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietne podľa § 56 ods. 2
písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí (m. m.
10. V konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy však nie je nevyhnutnou
podmienkou, aby sa poučenie o povinnom zastúpení advokátom dostávalo totožnému
sťažovateľovi vždy v každom individuálnom konaní, ak sa tak stalo už v predchádzajúcich
prípadoch. Ak možno vychádzať zo spoľahlivého predpokladu, že skôr poskytnuté poučenia
(informácie) boli objektívne spôsobilé sprostredkovať sťažovateľovi zásadu, že na ústavný
súd sa nemožno obracať inak, ako v zastúpení advokátom, a že ústavná sťažnosť musí
obsahovať aj ďalšie všeobecné a osobitné náležitosti, resp. spĺňať ďalšie procesné
podmienky, v takom prípade by bolo zotrvanie na požiadavke nového (obsahovo
rovnakého) poučenia postupom neefektívnym a formalistickým (m. m. III. ÚS 419/2018,
III. ÚS 465/2018, porovnaj aj uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vydané
vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 1781/18 a sp. zn. III. ÚS 2229/18).
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
11. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv
sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1, čl. 37
ods. 3 a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením
najvyššieho súdu.
12. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ ústavnému súdu
od roku 2007 doručil 27 sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietal porušenie
svojich základných práv a slobôd prvoinštančnými súdmi, odvolacími súdmi, ako aj
dovolacím súdom. V rámci konaní o týchto ústavných sťažnostiach, bol sťažovateľ viackrát
poučený (Rvp 6178/2010, Rvp 392/2015, Rvp 13470/2016, Rvp 2331/2019) o tom, že
predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd v konaní
pred ústavným súdom je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí vyplývajúcich
z § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (účinného do 28. februára 2018), ako aj ďalších procesných
podmienok vyplývajúcich z § 53 citovaného zákona, resp. vyplývajúcich z § 39 ods. 3 a 4,
§ 43 a § 123 zákona o ústavnom súde, ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich
z § 124 zákona o ústavnom súde.
13. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že k ústavnej
sťažnosti nebola pripojená kópia právoplatného rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorým malo
dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa, ani plnomocenstvo
na zastupovanie sťažovateľa advokátom, v ktorom by bolo výslovne uvedené, že mu ho
navrhovateľ udelil na zastupovanie pred ústavným súdom (bod 3). Právne zastúpenie
navrhovateľa pred ústavným súdom nemá rovnaké právne účinky ako podanie návrhu
na začatie konania ústavnému súdu (bod 3). O týchto náležitostiach ústavnej sťažnosti
je pritom preukázateľne uzrozumený ako sťažovateľ (I. ÚS 614/2018, Rvp 2332/2019
a iné), tak aj advokát (III. ÚS 304/2018).
14. Okrem toho vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sa v celom
odôvodnení ústavnej sťažnosti nenachádza čo i len jediná dostatočne konkrétna a určitá
ústavnoprávne relevantná námietka, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení
označených práv sťažovateľa. Ústavnú sťažnosť sťažovateľ spísal v českom jazyku a jej
obsahom je predovšetkým jeho nesúhlas s právnymi závermi najvyššieho súdu o odmietnutí
dovolania. Kritika právnych záverov všeobecných súdov pri poskytovaní ochrany
subjektívnym právam účastníkov konania však musí mať v ústavnej sťažnosti nevyhnutné
prepojenie na základné práva a slobody sťažovateľov, a to nielen na úrovni návrhu
na rozhodnutie vo veci samej, ale aj v rovine odôvodnenia sťažnosti, čo v prípade ústavnej
sťažnosti sťažovateľa absentuje. Skutočnosť, že sa sťažovateľ s názorom všeobecného súdu
nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu
(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, II. ÚS 75/08) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo
na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd
nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane
ich dôvodov a námietok.
15. Taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva
z podania sťažovateľa, ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Túto
úlohu plní inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania posudzuje (m. m. IV. ÚS
409/04).
16. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. marca 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu