Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 84/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, vo veci

namietaného porušenia práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Prešov v konaní o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého zásahu, sťažnostná argumentácia a vyjadrenie odporcu

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

o dovolaní sťažovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. .

2. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka namieta, že okresný súd vo veci jej dovolania

svojou nečinnosťou porušuje jej práva. Sťažovateľka poukazuje na to, že 25. januára 2019

prostredníctvom ustanoveného obhajcu podala dovolanie proti uzneseniu krajského súdu

sp. zn. z dôvodu podľa Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov. Dňa 18. februára 2019 sa k dovolaniu vyjadril

prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „prokurátor“). Dňa 26. marca 2019

sťažovateľka doplnila svoje dovolanie. Následne sa k dovolaniu vyjadril poškodený, ako aj

prokurátor.

3. Sťažovateľka 21. augusta 2019 žiadala Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) o informáciu o stave dovolacieho konania. Najvyšší súd prípisom

z 23. augusta 2019 sťažovateľke oznámil, že „lustráciou... v trestnej kancelárii bolo zistené,

že moje dovolanie nebolo do 23. 8. 2019 predložené najvyššiemu súdu na rozhodnutie.“.

Sťažovateľka podala okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú okresný súd

neodpovedal. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza:

«Takže od januára 2019 zatiaľ do októbra 2019 „leží“ môj spis na Okresnom súde

Prešov, moju sťažnosť ignorujú a celým týmto konaním porušujú moje práva. Už nech by

najvyšší súd SR rozhodol akokoľvek, ale už dávnom mohol konať.

Ja som bola odsúdená Okresným súdom Prešov sp. zn. za podvod

na 7 rokov nepodmienečne a keďže nesúhlasím s týmto rozhodnutím podala som si

mimoriadne opravné prostriedky. Dňa 2. 10. 2018 som si podala návrh na povolenie obnovy

konania, a 25. 1. 2019 som podávala dovolanie, ide o jeden prípad, no zákon mi to

nezakazuje ani neobmedzuje ma v tomto nijako, tak nevidím dôvod prečo si spis

neokopírovali ak ho potrebujú k obom konaniam. Obnova konania sa dňa 15. 10. 2019

ukončila uznesením o nepovolení obnovy, no ja sa bojím aj sťažnosť podať, lebo zas budem

čakať na rozhodnutie krajského súdu a až tak dajú moje dovolanie dovolaciemu súdu.

Mám zato, že ide minimálne o porušenie čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. V prípade potvrdenia, porušenia práv požadujem postupovať aj podľa

»

4. Na výzvu ústavného súdu sa vyjadril predseda okresného súdu prípisom sp. zn.

z 27. januára 2020, v ktorom zopakoval skutočnosti vyplývajúce

z ústavnej sťažnosti sťažovateľky. Predseda okresného súdu uviedol, že sťažovateľka

14. októbra 2018 podala návrh na povolenie obnovy konania, o ktorom okresný súd

rozhodoval v konaní vedenom pod sp. zn. , a „spisový materiál vedený pod

sp. zn. je pripojený pri tomto spise. O obnove konania súd rozhodol uznesením

zo dňa 15. 10. 2019. Proti tomuto uzneseniu bola podaná sťažnosť a spis bude predložený

Krajskému súdu v Prešove. Z uvedeného dôvodu nie je možné spis zaslať Najvyššiemu súdu

SR, na ktorom odsúdená podala dovolanie.“.

5. Vzhľadom na to, že predseda okresného súdu vo svojom prípise len zopakoval

skutočnosti uvedené v ústavnej sťažnosti a tento prípis má len informatívny charakter

a nevyplýva z neho žiadna právna argumentácia, ústavný súd nepovažoval za potrebné

doručiť tento prípis na vyjadrenie sťažovateľke.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

6. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

9. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, ).

12. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa alebo práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (). Dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako

zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy

(, , ).

13. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v alebo práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní o jej dovolaní. Sťažovateľka argumentuje, že okresný súd od 25. januára 2019

až doteraz nepredložil vec najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní. Vzhľadom na to,

že v tej istej veci podala aj návrh na obnovu konania, mal okresný súd vyhotoviť kópiu

súdneho spisu a predložiť vec najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.

15. Z argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté dovolacie

konanie – v štádiu konania okresného súdu – trvá v čase predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti približne jeden rok. Okresný súd v predmetnom konaní zabezpečil vyjadrenie

prokurátora a poškodeného. Hlavným dôvodom, prečo nepredložil vec najvyššiemu súdu

na rozhodnutie o dovolaní je to, že okresný súd rozhodoval o návrhu sťažovateľky

na obnovu konania podanom v tej istej veci 14. októbra 2018 a trestný spis okresného súdu

sp. zn. bol pripojený k spisu vo veci návrhu na obnovu konania. V konaní

o návrhu na obnovu konania rozhodol okresný súd uznesením z 15. októbra 2019. Z dôvodu

podania sťažnosti sťažovateľkou bude v konaní o návrhu na obnovu konania rozhodovať

krajský súd. Okresný súd uviedol, že súdny spis s dovolaním predloží najvyššiemu súdu

po rozhodnutí krajského súdu v konaní o návrhu sťažovateľky na obnovu konania.

16. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru,

že v uvedenej procesnej situácii nemožno uvažovať o porušení práva sťažovateľky

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní o dovolaní sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu

sp. zn. . Za rozhodujúce ústavný súd považoval to, že sťažovateľka sama

vyvolala stav, keď vec nemožno predložiť najvyššiemu súdu na rozhodnutie o jej dovolaní,

a to bezprostredne za sebou nasledujúcim podaním dvoch mimoriadnych opravných

prostriedkov v tej istej veci – návrhu na obnovu konania a dovolania. Postup okresného

súdu, ktorý rozhoduje výlučne najprv o návrhu na obnovu konania, ktorý časovo

predchádzal podaniu dovolania, je bez ďalšieho ústavne akceptovateľný. Nemožno prijať

argumentáciu sťažovateľky, že okresný súd mal vyhotoviť kópiu súdneho spisu sp. zn.

a tento predložiť najvyššiemu súdu na rozhodnutie o jej dovolaní. Takýmto

postupom by sa vytvorila situácia, keď by o tej istej veci – o tom istom rozhodnutí –

súčasne rozhodovali rozdielne súdy v rozdielnych konaniach, čo by mohlo viesť

k vysloveniu protichodných, resp. vzájomne sa vylučujúcich právnych názorov. Časovo

následné rozhodovanie o podaných mimoriadnych opravných prostriedkoch sťažovateľky

v tej istej veci sa jednoznačne javí ako vhodnejší a ústavne akceptovateľný postup

než časovo súbežné rozhodovanie.

17. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

18. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu