Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 138/2020
PDF · 122.38 KB
No categories available
I. ÚS 138/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca
spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , ,
, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 T 75/2018 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola
3. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
, t. č. (ďalej
len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 T 75/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ tvrdí, že 19. júna 2019 podal prostredníctvom svojho obhajcu
okresnému súdu dovolanie vo svojej trestnej veci. Okresný súd však súdny spis postúpil
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o tomto
ním podanom dovolaní až 21. novembra 2019, čím spôsobil v jeho trestnej veci
(napadnutom konaní) prieťahy. K tomuto sťažovateľ dopĺňa, že okresný súd mu opakovane
a zbytočne zaslal vyjadrenie okresnej prokuratúry k ním podanému dovolaniu. Momentálne
sa vec sťažovateľa nachádza na najvyššom súde, ktorý rozhoduje o tomto ním podanom
dovolaní.
3. Sťažovateľ poukazuje na to, že v jeho prípade ide o úmyselne spôsobený prieťah
zo strany okresného súdu, ktorý počas celého súdneho konania „vytváral“ množstvo
procesných pochybení a porušení zákonov.
4. Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd „zabezpečil,
aby sa o veci konalo bez zbytočných prieťahov a ďalších porušení zákona“ a priznal
mu finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €.
5. Sťažovateľ zároveň žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní
pred ústavným súdom.
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo
dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným
právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej
moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán
porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť
reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
13. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta porušenie svojho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v napadnutom konaní v súvislosti s predkladaním spisu najvyššiemu súdu
pre účely rozhodnutia o dovolaní.
14. Ústavný súd stabilne judikuje, že nie každý zistení prieťah má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02,
I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00), resp. konanie pred všeobecným súdom
z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných
prieťahoch (II. ÚS 92/05). Preto ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietne ako zjavne
neopodstatnený (I. ÚS 38/04, II. ÚS 199/02, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06, IV. ÚS 290/04).
15. Ústavný súd s ohľadom na uvedené konštatuje, že aj ak by okresný súd spôsobil
sťažovateľom namietaný prieťah pri predkladaní spisu najvyššiemu súdu, jeho intenzita by
sama osebe v okolnostiach tejto veci nemohla po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti
na ďalšie konanie viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
16. V nadväznosti na uvedené bolo potrebné túto ústavnú sťažnosť odmietnuť
podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
IV.
Žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu
17. Sťažovateľ ústavný súd požiadal o ustanovenie právneho zástupcu pre toto
konanie.
18. Navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní
pred ústavným súdom, teda ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu
za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to (1) ak to odôvodňujú majetkové pomery
navrhovateľa a (2) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti
(§ 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
19. Odhliadnuc od prípadného splnenia prvej podmienky, ktoré nebolo
pred ústavným súdom žiadnym spôsobom preukázané, ústavný súd poukazuje
na skutočnosť, že v tomto prípade už na prvý pohľad nie je splnená druhá podmienka
na vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,
keď ide zo strany sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu
ústavnosti.
20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel.
21. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie
o jeho ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. apríla 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu