Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 137/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 predbežne

prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky mestskej časti Bratislava-Devín, Kremeľská 39,

Bratislava, IČO 00 603 422, zastúpenej advokátom JUDr. Branislavom Drgoňom,

Jesenského 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 26. októbra 2018 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 21. februára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť mestskej časti Bratislava-Devín o d m i e t a ako podanú

oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť mestskej časti Bratislava-Devín,

Kremeľská 39, Bratislava, IČO 00 603 422 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 26. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) v spojení

s opravným uznesením sp. zn. z 21. februára 2019 (ďalej len „opravné

uznesenie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky je vedená pod sp. zn. a v súlade

s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019

bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelená

a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou

exekučného konania vedeného Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. v právnom postavení povinnej. Exekučné konanie sa začalo

29. apríla 2014 podaním návrhu obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „oprávnená“), na vykonanie exekúcie

u súdneho exekútora (ďalej len „súdny exekútor“), ktorým

sa oprávnená od sťažovateľky domáhala vymoženia sumy 288 393, 32 € s príslušenstvom.

Podkladom na vykonanie exekúcie bol rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 20. decembra 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 13. decembra 2007. Okresný súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie

exekúcie 30. mája 2014.

4. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie sťažovateľka podala v zákonom

stanovenej lehote námietky proti exekúcii a taktiež navrhla zastavenie exekúcie a jej odklad

z dôvodu premlčania v exekúcii vymáhaného nároku oprávnenej.

5. Uznesením sp. zn. z 11. decembra 2017 okresný súd zamietol

námietky sťažovateľky proti exekúcii, jej návrh na zastavenie exekúcie a tiež návrh

na odklad exekúcie.

6. O podanom odvolaní sťažovateľky proti predmetnému uzneseniu okresného súdu

rozhodol krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. z 26. októbra 2018,

ktorým uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie

exekúcie zmenil tak, že exekúciu v časti vymáhanej istiny 28 839,32 € a v časti úrokov

z úveru vo výške 36 % ročne zo sumy 298 745,26 € (9 000 000 Sk) od 1. januára 2001

do 24. júla 2003 a úrokov z úveru vo výške 36 % ročne zo sumy 297 085,57 €

(8 950 000 Sk) od 25. júla 2003 do 28. apríla 2004 vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil;

vo zvyšku vymáhanej pohľadávky návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol

a povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

7. Na základe návrhu sťažovateľky krajský súd vydal opravné uznesenie sp. zn.

z 21. februára 2019, ktorým opravil zrejmú chybu v písaní vo výroku

a v odôvodnení napadnutého uznesenia spočívajúcu v nesprávnom uvedení sumy istiny

pohľadávky.

8. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľka podala dovolanie,

o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol uznesením

sp. zn. z 30. júla 2019 tak, že dovolanie sťažovateľky ako neprípustné

odmietol podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

9. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnuté uznesenie krajského súdu

„nespĺňa parametre spravodlivého a zákonného rozhodnutia, a to predovšetkým z dôvodu,

že odôvodnenie napadnutého uznesenia odvolacieho súdu nedáva sťažovateľke, ako strane

sporu, dostatočnú, presvedčivú a primerane zdôvodnenú odpoveď na otázku, prečo odvolací

súd zamietol návrh sťažovateľky ako povinnej v exekučnom konaní na vyhlásenie exekúcie

za neprípustnú a na zastavenie exekúcie v časti príslušenstva pohľadávky tvorenej úrokmi

z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 297.085.57 eur (8.950.000,- Sk) od 02.06.2004

do zaplatenia a zmluvnými úrokmi vo výške 36 % ročne zo sumy 297.085,57 eur

(8.950.000,- Sk) od 29.04.2004 do zaplatenia (výrok II. napadnutého uznesenia). Zároveň

toto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vychádza z evidentne ústavne nekonformného

právneho názoru na riešenie zásadnej právnej otázky - či aj po okamihu premlčania istiny

uplatneného nároku vznikajú ďalšie úroky z omeškania a zmluvné úroky a či možno tieto

v exekučnom konaní vymáhať.“. Uvedenými pochybeniami krajský súd podľa názoru

sťažovateľky porušil jej základné právo na súdnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Posúdenie krajského súdu vo vzťahu k vymáhateľnosti úrokov z omeškania

a vymáhateľnosti zmluvných úrokov, ktoré sú predmetom exekúcie, považovala

sťažovateľka za nesprávne, nedostatočné a odporujúce princípu spravodlivého konania.

Argumentuje, že krajský súd sa „žiadnym spôsobom nevysporiadal s podstatnou otázkou

a vôbec nevysvetlil svoje úvahy ohľadne vzniku zmluvných úrokov a úrokov z omeškania

po premlčaní istiny pohľadávky a ich vymáhateľnosti. Svojim rozhodnutím pritom nastolil

stav, že napriek premlčaniu istiny pohľadávky sa sťažovateľka bez uhradenia (premlčanej!)

istiny nedokáže zbaviť svojho dlhu.“.

11. Sťažovateľka tvrdí, že krajský súd síce správne posúdil otázku premlčania istiny

vymáhanej pohľadávky, avšak nevzal do úvahy, že premlčanie istiny má priamy dopad

aj na príslušenstvo pohľadávky, ktoré predstavujú úroky z omeškania a zmluvné úroky, a to

z hľadiska posúdenia, či možno vymáhať toto príslušenstvo aj po tom, čo došlo

k premlčaniu istiny. Takýto právny záver, ktorý krajský súd zaujal v napadnutom uznesení,

predstavuje podľa názoru sťažovateľky odklon od rozhodovacej praxe najvyššieho súdu,

a preto aj zásah do princípu právnej istoty. V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje

na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. z 18. augusta 2011 a sp. zn.

z 31. júla 2012 týkajúce sa posúdenia premlčania nároku na zaplatenie

úrokov z omeškania v spojení s premlčaním istiny, z ktorej tento nárok vznikol, a taktiež

na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 27. marca 2008 vo vzťahu

k posúdeniu vymáhateľnosti zmluvnej pokuty dojednanej za omeškanie so splnením

hlavného záväzku.

12. Napadnutým uznesením krajský súd podľa sťažovateľky vytvoril ústavne

neudržateľný právny stav, keď napriek konštatovaniu o premlčaní istiny vymáhanej

pohľadávky sa sťažovateľka nedokáže zbaviť povinnosti zaplatiť úroky z omeškania inak

ako zaplatením už premlčanej istiny pohľadávky. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľka

poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

z 30. augusta 2011 a jeho rozsudok sp. zn. z 26. apríla 2006.

13. Ďalej sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že právny záver

o nevymáhateľnosti úrokov z omeškania po premlčaní istiny pohľadávky je potrebné

aplikovať aj na zmluvné úroky z úveru, ktoré taktiež predstavujú príslušenstvo pohľadávky.

Krajský súd preto posúdil aj otázku vymáhateľnosti zmluvných úrokov po premlčaní istiny

nesprávne a svoj právny názor náležite neodôvodnil. Sťažovateľka aj vo vzťahu

k vymáhaniu zmluvných úrokov z úveru zdôrazňuje, že „po premlčaní istiny nemožno

vymáhať zmluvné úroky do zaplatenia tejto (premlčanej) istiny, ale len tie úroky, ktoré

vznikli do okamihu premlčania istiny“.

14. Porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru sťažovateľka vidí aj v tom, že krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia

náležite a dostatočne nevysvetlil svoj odlišný právny názor a odklon o rozhodovacej praxe

najvyššieho súdu.

15. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

jej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené

Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. – 221 zo dňa 26.10.2018 v znení Opravného uznesenia

Krajského súdu v Bratislave č. k. – 235 zo dňa 21.02.2019, porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. K. – 221 zo dňa

26.10.2018 a Opravné uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. – 235

zo dňa 21.02.2019 sa zrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania,

a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

16. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

17. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

18. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

19. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

20. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

21. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

22. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Právne posúdenie ústavným súdom

24. Ústavný súd zdôrazňuje, že jednou zo základnych podmienok prijatia ústavnej

́

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v citovanom § 124 zákona

o ústavnom súde. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona

o ústavnom súde.

25. Ústavny súd prostredníctvom okresného súdu zistil, že napadnuté uznesenie

́

krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 17. januára 2019 (opravné uznesenie krajského

súdu nadobudlo právoplatnosť 25. marca 2019). Sťažovateľka podala proti napadnutému

uzneseniu krajského súdu 11. marca 2019 dovolanie, ktoré najvyšší súd odmietol

ako neprípustné [ ]. V nadväznosti na toto dovolanie sťažovateľka odvíja

lehotu na podanie ústavnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu odo dňa

doručenia uznesenia najvyššieho súdu t. j. od 14. augusta 2019.

26. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri k tomu napr. rozhodnutie

vo veci Adamíček proti Českej republike, sťažnosť č. 35836/05), ako aj ústavného súdu

zásadne rozlišuje medzi dôvodmi prípustnosti dovolania, ktoré sú dané ex lege alebo

sú ex lege vylúčené, a tými, ktoré závisia od uváženia dovolacieho súdu. Ústavný súd v tejto

súvislosti poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, v zmysle ktorej v prípadoch uplatnenia

dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku spôsobilého zabezpečiť ochranu práv

sťažovateľa, následne však odmietnutého dovolacím súdom pre neprípustnosť, je lehota

na podanie ústavnej sťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (od 1. marca 2019 § 124

) v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu. To však neplatí v prípadoch, v ktorých

je neprípustnosť dovolania daná ex lege (napr. správne súdnictvo), kde dovolanie nemožno

považovať za účinný prostriedok nápravy (m. m. sp. zn. – R 61/2014

Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky).

27. Ústavny súd konštatuje, že v danom prípade nemôže vysloviť záver o splnení

́

podmienky stanovenej v , teda že ústavná sťažnosť proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu bola podaná včas, z dôvodu, že v predmetnej veci

bola prípustnosť dovolania vylúčená priamo zákonom, a to § 202 ods. 4 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého dovolanie ani dovolanie generálneho

prokuratóra proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

28. Spôsobilý predmet dovolania z hľadiska jednej z objektívnych podmienok jeho

prípustnosti modifikovala novela Exekučného poriadku vykonaná

tak, že vylúčila prípustnosť dovolania voči uzneseniam vydaným v exekučnom konaní.

V prechodnom ustanovení vo vzťahu k opravným konaniam, teda ani k dovolaciemu

konaniu neurčila žiadne pravidlo. Je preto potrebné vychádzať z princípu jej okamžitej

aplikability. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že rozhodnutie odvolacieho

súdu bolo v rámci exekučného konania vydané a dovolacie konanie začaté už za účinnosti

novej právnej úpravy. Na toto dovolacie konanie z hľadiska prípustnosti dovolania bolo

potrebné aplikovať právnu úpravu Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017,

ktorá vylúčila prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní.

Dovolanie podané povinnou proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré bolo vydané

v exekučnom konaní, je preto bez ďalšieho neprípustné (porovnaj napr. uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 30. júla 2019 v bode 8 a 9).

29. S poukazom na uvedené tak v okolnostiach daného prípadu nemožno dovolanie

považovať za účinny prostriedok nápravy slúžiaci ochrane práv sťažovateľky zaručenych jej

́́

a dohovorom, v dôsledku čoho lehotu na podanie ústavnej sťažnosti nemožno

odvíjať od doručenia uznesenia najvyššieho súdu, ale od právoplatnosti napadnutého

uznesenia krajského súdu, čo má za následok skutočnosť, že ústavná sťažnosť podaná

sťažovateľkou bola podaná oneskorene (obdobne , ,

).

30. Na základe uvedného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky

ako podanú oneskorene podľa .

31. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako oneskorene podanej sa ústavný

súd ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite (bod 15) nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu