Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 495/2019
PDF · 169.26 KB
No categories available
I. ÚS 495/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2019
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti
, , , zastúpenej advokátom
JUDr. Stanislavom Pavlom, PhD., Šancová 58, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4 Cb 50/2017 zo 6. júna 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako
podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára
2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 4 Cb 50/2017 zo 6. júna 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je stranou sporu
v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 Cb 50/2017 (ďalej len „napadnuté
konanie“) o zaplatenie sumy 157 085,26 € s príslušenstvom, a to v procesnom postavení
žalovanej. Sťažovateľka sa v napadnutom konaní vzájomnou žalobou domáha voči
žalobkyni obchodnej spoločnosti , ,
, zaplatenia sumy 175 000 € s príslušenstvom.
3. Sťažovateľka požiadala v napadnutom konaní o oslobodenie od súdnych
poplatkov. Okresný súd uznesením č. k. 4 Cb 50/2017-127 z 13. apríla 2018 jej nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov.
4. Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu č. k. 4 Cb 50/2017-127
z 13. apríla 2018 sťažnosť, o ktorej okresný súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že ju
zamietol.
5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že proti napadnutému uzneseniu
okresného súdu podala na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
dovolanie. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Obdo 74/2018 zo 16. októbra 2018 (ďalej len
„uznesenie o zastavení konania“) konanie o dovolaní sťažovateľky zastavil.
6. Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje, že uznesenie o zastavení konania jej bolo
doručené 29. novembra 2018, a preto je toho názoru, že ústavnú sťažnosť podala
v zákonnom stanovenej dvojmesačnej lehote.
7. K porušeniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sťažovateľka
uvádza: „... Okresný súd Topoľčany nesprávne posúdil a vyhodnotil majetkové pomery
sťažovateľa a jeho celkovú majetkovú situáciu a zároveň prejudiciálne prezentoval svoj
názor na uplatnený nárok sťažovateľa, bez prejednania merita veci a vykonaného
dokazovania. Celková majetková situácia sťažovateľa je v súčasnosti nepriaznivá, nakoľko
aj napriek uvádzanému zisku po zdanení vo výške 27.560 eur a aj nerozdelenému zisku
z minulých rokov, ktorý v roku 2016 predstavoval sumu 98.943 eur, tieto hodnoty neboli
nikdy fyzicky pripísané na bankový účet sťažovateľa, resp. ide o účtovné hodnoty podľa
ročnej účtovnej uzávierky, ktoré však neboli reálne zhmotnené do finančnej hotovosti, teda
že sťažovateľ nemal a ani nemohol akýmkoľvek spôsobom s týmito finančnými
prostriedkami nakladať a uhradiť tak súdny poplatok všeobecnému súdu. Tieto skutočnosti
o svojej celkovej majetkovej situácii sťažovateľ prezentoval aj z dokladov predložených
súdu prvej inštancie. Máme za to, že Okresný súd Topoľčany nesprávne vyhodnotil zisk
sťažovateľa po zdanení pre rok 2016 a nerozdelený zisk pre rok 2016, ak práve tieto
finančné prostriedky boli použité na krytie straty sťažovateľa v roku 2016, aj v roku 2017,
pričom Okresnému súdu Topoľčany nemohlo ani matematicky vyjsť kladné číslo vo výkaze
zisku a strát sťažovateľa k úhrade súdneho poplatku vykonaním matematickej súvahy,
vyrubeného súdom v roku 2018. Všetky finančné prostriedky, vrátane zisku a nerozdeleného
zisku boli použité na chod sťažovateľa a jeho udržania sa ako právneho subjektu, pričom
žiaden finančný prostriedok nebol vynaložený nehospodárne alebo uhradený čo i len v časti
spoločníkom sťažovateľa. Zastávame názor, že Okresný súd Topoľčany účelovo a v rozpore
s výkladom právnej normy, ústavne nekonformným spôsobom prezentoval svoje názory, ak
tieto nie sú v súlade s posúdením a vyhodnotením celkovej majetkovej situácie na strane
sťažovateľa a sú v rozpore s ustáleným právnym názorom Ústavného súdu SR. Podľa nášho
názoru, súd prvej inštancie sa svojím výkladom a prezentovaným názorom dostal
do rozporu so znením ust. § 254 CSP a so zmyslom tohto vykladaného ustanovenia CSP
8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
nálezom rozhodol o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 152
ods. 4 ústavy, zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením okresného
súdu č. k. 4 Cb 50/2017-127 z 13. apríla 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Sťažovateľka si uplatňuje náhradu trov konania v konaní pred ústavným súdom v sume
326,67 € a navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia
v spojení s uznesením okresného súdu č. k. 4 Cb 50/2017-127 z 13. apríla 2018.
9. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi Kohutovi, ktorého
funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom
5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla
2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec
17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu
3 písm. a) rozvrhu práce bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana
Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.
II.
Relevantná právna úprava
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
v čl. I. § 1 až 13 a § 16 až 28 a § 32 až 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú
zachované.
13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý
je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
16. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
17. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak bol vo veci podaný
mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu
k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
18. V nadväznosti na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde ústavný súd
poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok
prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124
zákona o ústavnom súde. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom
na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona
o ústavnom súde. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom
na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona
o ústavnom súde.
19. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že napadnuté uznesenie okresného
súdu nadobudlo právoplatnosť 21. júna 2018. Sťažovateľka proti napadnutému uzneseniu
okresného súdu podala dovolanie, v nadväznosti na čo odvíja lehotu na podanie ústavnej
sťažnosti proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odo dňa doručenia uznesenia
najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd zastavil konanie o dovolaní sťažovateľky, t. j.
od 29. novembra 2018.
20. V právnej vete nálezu sp. zn. III. ÚS 674/2014 (rozhodnutie č. 61/2014,
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky) ústavný súd uviedol:
„V prípadoch uplatnenia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku spôsobilého
zabezpečiť ochranu práv sťažovateľa, následne však odmietnutého dovolacím súdom
pre neprípustnosť, je lehota na podanie sťažnosti ustanovená § 53 ods. 3 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu
všeobecného súdu. To však neplatí v prípadoch, v ktorých je neprípustnosť dovolania daná
ex lege (napr. správne súdnictvo), kde dovolanie nemožno považovať za účinný prostriedok
nápravy.“
21. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nemôže vysloviť záver o splnení
podmienky stanovenej § 124 zákona o ústavnom súde, teda že ústavná sťažnosť proti
napadnutému uzneseniu okresného súdu bola podaná včas, z dôvodu, že v danom prípade
neexistuje ani teoretická zákonná možnosť prípustnosti dovolania, ktoré bolo podané proti
napadnutému uzneseniu okresného súdu. V predmetnej veci bola prípustnosť dovolania
ex lege vylúčená priamo zákonom, a to § 419 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý pripúšťa podanie dovolania len proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu.
22. Najvyšší súd v uznesení o zastavení konanie v tejto súvislosti v bode 9 a 12
uvádza: „ K dovolaniu žalovaného podanému proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany
ako súdu prvej inštancie dovolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 419 CSP strana sporu môže
dovolaním napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Odvolacím
súdom je krajský súd, ktorý rozhoduje o odvolaní (ust. § 34 CSP) a dovolacím súdom je
Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúci o dovolaní (ust. § 35 CSP)...
...S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie - Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. júna
2018 nie je spôsobilým predmetom dovolacieho konania a preto ho dovolaním ako
mimoriadnym opravným prostriedkom nemožno napadnúť. Bráni tomu nedostatok funkčnej
príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, ktorá
v posudzovanom prípade predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky dovolacieho
konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zastavil konanie o dovolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/50/2017-158 zo dňa 6. júna 2018.“
23. S poukazom na uvedené tak v okolnostiach daného prípadu nemožno dovolanie
považovať za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane práv sťažovateľky zaručených jej
ústavou, v dôsledku čoho lehotu na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odvíjať
od právoplatnosti dovolacieho rozhodnutia, ale od právoplatnosti napadnutého uznesenia
okresného súdu, čo má za následok skutočnosť, že ústavná sťažnosť podaná sťažovateľkou
bola podaná oneskorene (obdobne I. ÚS 88/2019, I. ÚS 312/2019).
24. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť
sťažovateľky v súlade s § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu, že
bola podaná oneskorene.
25. V závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že odmietol ústavnú sťažnosť
sťažovateľky, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v nej obsiahnutými návrhmi
vrátane návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu
v spojení s uznesením okresného súdu č. k. 4 Cb 50/2017-127 z 13. apríla 2018.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2019
Jana B a r i c o v á predsedníčka senátu