Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 495/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti

, , , zastúpenej advokátom

JUDr. Stanislavom Pavlom, PhD., Šancová 58, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa v spojení s

uznesením Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo 6. júna 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako

podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa v spojení s

(ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. zo 6. júna 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je stranou sporu

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“) o zaplatenie sumy 157 085,26 € s príslušenstvom, a to v procesnom postavení

žalovanej. Sťažovateľka sa v napadnutom konaní vzájomnou žalobou domáha voči

žalobkyni obchodnej spoločnosti , ,

, zaplatenia sumy 175 000 € s príslušenstvom.

3. Sťažovateľka požiadala v napadnutom konaní o oslobodenie od súdnych

poplatkov. Okresný súd uznesením č. k. -127 z 13. apríla 2018 jej nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov.

4. Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu č. k. -127

z 13. apríla 2018 sťažnosť, o ktorej okresný súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že ju

zamietol.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že proti napadnutému uzneseniu

okresného súdu podala na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

dovolanie. Najvyšší súd uznesením sp. zn. zo 16. októbra 2018 (ďalej len

„uznesenie o zastavení konania“) konanie o dovolaní sťažovateľky zastavil.

6. Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje, že uznesenie o zastavení konania jej bolo

doručené 29. novembra 2018, a preto je toho názoru, že ústavnú sťažnosť podala

v zákonnom stanovenej dvojmesačnej lehote.

7. K porušeniu práva na súdnu ochranu podľa sťažovateľka

uvádza: „... Okresný súd Topoľčany nesprávne posúdil a vyhodnotil majetkové pomery

sťažovateľa a jeho celkovú majetkovú situáciu a zároveň prejudiciálne prezentoval svoj

názor na uplatnený nárok sťažovateľa, bez prejednania merita veci a vykonaného

dokazovania. Celková majetková situácia sťažovateľa je v súčasnosti nepriaznivá, nakoľko

aj napriek uvádzanému zisku po zdanení vo výške 27.560 eur a aj nerozdelenému zisku

z minulých rokov, ktorý v roku 2016 predstavoval sumu 98.943 eur, tieto hodnoty neboli

nikdy fyzicky pripísané na bankový účet sťažovateľa, resp. ide o účtovné hodnoty podľa

ročnej účtovnej uzávierky, ktoré však neboli reálne zhmotnené do finančnej hotovosti, teda

že sťažovateľ nemal a ani nemohol akýmkoľvek spôsobom s týmito finančnými

prostriedkami nakladať a uhradiť tak súdny poplatok všeobecnému súdu. Tieto skutočnosti

o svojej celkovej majetkovej situácii sťažovateľ prezentoval aj z dokladov predložených

súdu prvej inštancie. Máme za to, že Okresný súd Topoľčany nesprávne vyhodnotil zisk

sťažovateľa po zdanení pre rok 2016 a nerozdelený zisk pre rok 2016, ak práve tieto

finančné prostriedky boli použité na krytie straty sťažovateľa v roku 2016, aj v roku 2017,

pričom Okresnému súdu Topoľčany nemohlo ani matematicky vyjsť kladné číslo vo výkaze

zisku a strát sťažovateľa k úhrade súdneho poplatku vykonaním matematickej súvahy,

vyrubeného súdom v roku 2018. Všetky finančné prostriedky, vrátane zisku a nerozdeleného

zisku boli použité na chod sťažovateľa a jeho udržania sa ako právneho subjektu, pričom

žiaden finančný prostriedok nebol vynaložený nehospodárne alebo uhradený čo i len v časti

spoločníkom sťažovateľa. Zastávame názor, že Okresný súd Topoľčany účelovo a v rozpore

s výkladom právnej normy, ústavne nekonformným spôsobom prezentoval svoje názory, ak

tieto nie sú v súlade s posúdením a vyhodnotením celkovej majetkovej situácie na strane

sťažovateľa a sú v rozpore s ustáleným právnym názorom Ústavného súdu SR. Podľa nášho

názoru, súd prvej inštancie sa svojím výkladom a prezentovaným názorom dostal

do rozporu so znením ust. a so zmyslom tohto vykladaného ustanovenia

(pôvodne ).“

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom rozhodol o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 152

ods. 4 , zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením okresného

súdu č. k. -127 z 13. apríla 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka si uplatňuje náhradu trov konania v konaní pred ústavným súdom v sume

326,67 € a navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia

v spojení s uznesením okresného súdu č. k. -127 z 13. apríla 2018.

9. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi Kohutovi, ktorého

funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom

5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla

2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec

17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu

3 písm. a) rozvrhu práce bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana

Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I. § 1 až 13 a § 16 až 28 a § 32 až 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak bol vo veci podaný

mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu

k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť

od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

18. V nadväznosti na citované ustanovenie ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok

prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124

. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona

o ústavnom súde. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona

o ústavnom súde.

19. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že napadnuté uznesenie okresného

súdu nadobudlo právoplatnosť 21. júna 2018. Sťažovateľka proti napadnutému uzneseniu

okresného súdu podala dovolanie, v nadväznosti na čo odvíja lehotu na podanie ústavnej

sťažnosti proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odo dňa doručenia uznesenia

najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd zastavil konanie o dovolaní sťažovateľky, t. j.

od 29. novembra 2018.

20. V právnej vete nálezu sp. zn. (rozhodnutie č. 61/2014,

Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky) ústavný súd uviedol:

„V prípadoch uplatnenia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku spôsobilého

zabezpečiť ochranu práv sťažovateľa, následne však odmietnutého dovolacím súdom

pre neprípustnosť, je lehota na podanie sťažnosti ustanovená § 53 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

všeobecného súdu. To však neplatí v prípadoch, v ktorých je neprípustnosť dovolania daná

ex lege (napr. správne súdnictvo), kde dovolanie nemožno považovať za účinný prostriedok

nápravy.“

21. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nemôže vysloviť záver o splnení

podmienky stanovenej , teda že ústavná sťažnosť proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu bola podaná včas, z dôvodu, že v danom prípade

neexistuje ani teoretická zákonná možnosť prípustnosti dovolania, ktoré bolo podané proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu. V predmetnej veci bola prípustnosť dovolania

ex lege vylúčená priamo zákonom, a to Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý pripúšťa podanie dovolania len proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu.

22. Najvyšší súd v uznesení o zastavení konanie v tejto súvislosti v bode 9 a 12

uvádza: „ K dovolaniu žalovaného podanému proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany

ako súdu prvej inštancie dovolací súd uvádza, že v zmysle ust. strana sporu môže

dovolaním napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Odvolacím

súdom je krajský súd, ktorý rozhoduje o odvolaní (ust. ) a dovolacím súdom je

Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúci o dovolaní (ust. )...

...S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie - Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. júna

2018 nie je spôsobilým predmetom dovolacieho konania a preto ho dovolaním ako

mimoriadnym opravným prostriedkom nemožno napadnúť. Bráni tomu nedostatok funkčnej

príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, ktorá

v posudzovanom prípade predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky dovolacieho

konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zastavil konanie o dovolaní žalovaného

proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. -158 zo dňa 6. júna 2018.“

23. S poukazom na uvedené tak v okolnostiach daného prípadu nemožno dovolanie

považovať za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane práv sťažovateľky zaručených jej

, v dôsledku čoho lehotu na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odvíjať

od právoplatnosti dovolacieho rozhodnutia, ale od právoplatnosti napadnutého uznesenia

okresného súdu, čo má za následok skutočnosť, že ústavná sťažnosť podaná sťažovateľkou

bola podaná oneskorene (obdobne , ).

24. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť

sťažovateľky v súlade s odmietol z dôvodu, že

bola podaná oneskorene.

25. V závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľky, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v nej obsiahnutými návrhmi

vrátane návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu

v spojení s uznesením okresného súdu č. k. -127 z 13. apríla 2018.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2019

Jana B a r i c o v á predsedníčka senátu