Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 24/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. januára 2021

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej Mgr. Petrom Žídkom,

PhD., usadeným euroadvokátom, Klincová 37/B, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Levice sp. zn. z 29. júna 2018 a uznesením Krajského

súdu v Nitre sp. zn. z 30. apríla 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. decembra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Levice (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 29. júna 2018 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 30. apríla 2019 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľke bolo

právoplatným platobným rozkazom č. Ro 390/96 z 1. apríla 1996 vydaným Okresným

súdom Frýdek-Místek v Českej republike priznané právo na zaplatenie pohľadávky

vo výške 262 380 Kč s príslušenstvom proti . Sťažovateľka podala

3. decembra 2010 návrh na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Ing. Zuzane

Dobrodenkovej, exekútorský úrad v Skalici. Proti uvedenej exekúcii podal povinný –

včas námietky, v ktorých uviedol, že za pohľadávku voči sťažovateľke bol

právoplatne odsúdený v Českej republike, od toho času uplynulo 10 rokov a žiadne

upovedomenie o danej pohľadávke mu dosiaľ doručené nebolo. Okresný súd následne

vyzval povinného k spresneniu jeho námietok, aby uviedol, či namieta opodstatnenosť

pohľadávky alebo podáva námietku premlčania. V ďalšom podaní povinný už výslovne

uplatnil námietku premlčania sťažovateľkou vymáhaného nároku. Na základe uvedeného

okresný súd rozhodol uznesením z 19. decembra 2011 tak, že vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a súčasne ju zastavil s odôvodnením, že pohľadávka uplatnená v exekúcii

je premlčaná.

3. Proti uzneseniu okresného súdu z 19. decembra 2011 podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 18. decembra 2014, ktorým rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

4. Okresný súd opätovne rozhodol o námietkach povinného uznesením okresného

súdu, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu premlčania.

Predmetné rozhodnutie sťažovateľka napadla odvolaním, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 30. apríla 2019 tak, že prvoinštančné rozhodnutie

potvrdil. Sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu dovolanie

13. septembra 2019, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

uznesením sp. zn. z 8. septembra 2020 (ďalej len „uznesenie najvyššieho

súdu“) odmietol.

5. Sťažovateľka predovšetkým namieta, že okresný súd svojou výzvou na spresnenie

námietok proti exekúcii poučil povinného o hmotnom práve, konkrétne o možnosti vzniesť

námietku premlčania, čím nenávratne a zásadným spôsobom narušil rovné postavenie

účastníkov exekučného konania v neprospech sťažovateľky. Povinný v pôvodne vznesených

námietkach proti exekúcii totiž premlčanie vymáhanej pohľadávky nenamietal a bez výzvy

okresného súdu by námietku premlčania nevzniesol. Na túto skutočnosť sťažovateľka

opakovane upozorňovala počas celého exekučného konania a žiadala, aby konajúce súdy

na námietku premlčania neprihliadali. Okresný súd, ako aj krajský súd sa vo svojich

rozhodnutiach argumentáciou sťažovateľky zaoberali len okrajovo alebo vôbec, čím jej

znemožnili, aby realizovala svoje práva, ktoré jej patria v exekučnom konaní v takej miere,

že bolo porušené jej základné právo na spravodlivé súdne konanie, konkrétne na nezávislý

a nestranný súd podľa , resp. právo podľa dohovoru, ako aj

základné právo na rovnosť účastníkov konania podľa .

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol,

že uznesením okresného súdu a uznesením krajského súdu bolo porušené právo

sťažovateľky na nestranný a nezávislý súd podľa a podľa

dohovoru, ako aj základné právo na rovnosť účastníkov konania podľa ,

uznesenie okresného súdu a uznesenie krajského súdu zrušil, sťažovateľke priznal finančné

zadosťučinenie vo výške 6 000 eur, ktoré jej vyplatí okresný súd, a finančné zadosťučinenie

vo výške 4 000 eur, ktoré jej vyplatí krajský súd.

II.

Právomoc ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

9. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q) r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k dohovoru,

pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť ().

III.

Právne posúdenie

14. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou

označených práv uznesením okresného súdu, ktorým bola exekúcia vedená na základe

návrhu sťažovateľky vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu premlčania

vymáhaného nároku. Súčasne boli označené práva sťažovateľky porušené aj uznesením

krajského súdu, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

Podstatná námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že okresný súd nesprávne poučil

povinného o hmotnom práve, konkrétne o premlčaní vymáhanej pohľadávky, čím zásadne

narušil rovné postavenie účastníkov exekučného konania v neprospech sťažovateľky, čím ju

nedôvodne znevýhodnil. Krajský súd uvedené pochybenie okresného súdu v odvolacom

konaní nenapravil ani sa s touto námietkou sťažovateľky riadne nevysporiadal.

K namietanému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu

15. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

16. Z uvedeného vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy,

ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje,

že nemá právomoc preskúmať napadnuté uznesenie okresného súdu, keďže táto právomoc

patrila na základe odvolania sťažovateľky krajskému súdu, ktorý bol oprávnený a zároveň

povinný poskytnúť ochranu právam sťažovateľky.

17. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu

18. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak bol vo veci podaný

mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu

k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť

od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

19. V nadväznosti na citované ustanovenie ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok

prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124

. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona

o ústavnom súde. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, ).

20. Z predloženého uznesenia krajského súdu vyplýva, že bolo vydané

30. apríla 2019 a sťažovateľka proti nemu podala dovolanie, ktoré bolo doručené okresnému

súdu 16. septembra 2019. Sťažovateľka odvíja lehotu na podanie ústavnej sťažnosti (podaná

2. decembra 2020, pozn.) proti napadnutému uzneseniu krajského súdu odo dňa doručenia

uznesenia najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky proti

uzneseniu krajského súdu ako neprípustné, t. j. od 5. októbra 2020.

21. Ústavný súd v právnej vete nálezu sp. zn. (rozhodnutie

č. 61/2014, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky) uviedol:

„V prípadoch uplatnenia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku spôsobilého

zabezpečiť ochranu práv sťažovateľa, následne však odmietnutého dovolacím súdom

pre neprípustnosť, je lehota na podanie sťažnosti ustanovená § 53 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

všeobecného súdu. To však neplatí v prípadoch, v ktorých je neprípustnosť dovolania daná

ex lege (napr. správne súdnictvo), kde dovolanie nemožno považovať za účinný prostriedok

nápravy.“

21.1 Tento judikatúrny právny záver ústavného súdu je aktuálny aj pre súčasne

účinnú právnu úpravu, keďže na jeho vecnej podstate nič

nemení.

22. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) dovolanie

ani dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu vydanému

v exekučnom konaní nie je prípustné.

23. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nemôže vysloviť záver o splnení

podmienky ustanovenej , teda, že ústavná sťažnosť proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu bola podaná včas, z dôvodu, že v danom prípade

neexistuje ani teoretická zákonná možnosť prípustnosti dovolania, ktoré bolo podané proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu. V predmetnej veci bola prípustnosť dovolania

ex lege vylúčená priamo § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, a tak si sťažovateľka

už pri podávaní dovolania musela byť vedomá, že bude odmietnuté pre neprípustnosť

(porovnaj napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 30. júla 2019 v bodoch

8 a 9, uznesenia ústavného súdu sp. zn. , , ).

24. S poukazom na uvedené tak v okolnostiach daného prípadu nemožno dovolanie

považovať za účinný prostriedok nápravy slúžiaci k ochrane práv sťažovateľky zaručených

jej a dohovorom, v dôsledku čoho lehotu na podanie ústavnej sťažnosti nemožno

odvíjať od právoplatnosti dovolacieho rozhodnutia, ale od právoplatnosti napadnutého

uznesenia krajského súdu, čo má za následok skutočnosť, že ústavná sťažnosť podaná

sťažovateľkou bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty, a teda

oneskorene.

25. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť

v časti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu krajského súdu pre namietané porušenie

označených práv v súlade s odmietol z dôvodu,

že bola podaná oneskorene.

26. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2020

Libor Duľa

predseda senátu