Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 48/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku, zo sudcu Petra Straku (sudca spravodajca)

a sudcu Martina Vernarského prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátom JUDr. Zdenkom Poštulkom,

U Javorky 976, Česká Třebová, Česká republika, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -32

z 27. septembra 2011 a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. -32 z 27. septembra 2011 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom

štyritisícpäťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov)

na účet jej právneho zástupcu JUDr. Zdenka Poštulku, U Javorky 976, Česká Třebová,

Česká republika, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. Zdenkom Poštulkom, U Javorky 976, Česká Třebová, Česká republika, ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Predmetom sťažnosti sú extrémne prieťahy súdneho sporu u OS Bratislava IV

č.k. , ktorý začal 15.07.2003 a skončil právoplatným rozsudkom,

ktorý nadobudol právnu moc dňa 12.12.2018. Spor trval celkovo 15 rokov a 5 mesiacov

a išlo o vyporiadanie BSM rozvedených manželov. Sťažovateľka využila... sťažnosti

na prieťahy podľa ust. a násl. a to podaním zo dňa 09.03.2010

okresnému súdu Bratislava IV. Okresný súd... reagoval prípisom zo dňa 22.06.2010

a sťažnosť na prieťahy vyhodnotil ako dôvodnú a za prieťahy sa ospravedlnil s tým, že vec

bola zaradená do zvláštneho sledovacieho režimu .

Týmto sa vec ale nijako neurýchlila a išlo iba o formálnu záležitosť.

Sťažovateľka podala preto aj Ústavnú sťažnosť, o ktorej ÚS SR rozhodol pozitívne

nálezom -32 zo dňa 27.09.2011 a uložil OS Bratislava IV konať

bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľke 3.000 euro na finančnom zadosťučinení

za prieťahy.

OS Bratislava IV ale nerešpektoval ani pokyn ÚS a konanie ďalej pokračovalo ešte

ďalších skoro 8 rokov...

Všeobecné súdy nerešpektovali ani nález ÚS a konanie neurýchlili. Pokiaľ proces

trvá nad 10 rokov, považujeme prieťahy za extrémne a máme zato, že opodstatňujú priznať

z toho dôvodu aj adekvátne navýšenie 20% nad obvyklú mieru.

Vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré som uviedla vyššie, navrhujeme, aby Ústavný súd

SR vo svojom konečnom rozhodnutí konštatoval porušenie článku 48 odst.2 SR,

pokiaľ ide o neprimeranosť dĺžky procesu a zbytočných prieťahov zo strany Okresného súdu

Bratislava IV v uvedenom spore a sťažnosť ako oprávnenú prijal a jej vyhovel tak, že Prizná

sťažovateľke obdobne ako ESĽP spravodlivé finančné zadosťučinenie za morálnu ujmu

spôsobenú psychickým utrpením spojeným s týmito neúnosnými súdnymi prieťahmi,

obavami, trvalou úzkosťou a pocitmi tiesne a neistoty v obvyklej primeranej výške 50€

za každý mesiac procesu, od 6/2011 do 12/2018.tj. za 7 rokov a 7 mesiacov s navýšením

o 20%...

Žiadame súčasne aj o priznanie primeraných trov konania na právnom zastúpení

sťažovateľky , ktoré špecifikujeme takto :

Trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby / príprava a prevzatie veci,

koncipovanie a podanie ústavnej sťažnosti / a dva režijné paušály./“

II.

3. Predsedníčka okresného súdu sa na výzvu ústavného súdu vyjadrila k ústavnej

sťažnosti podaním sp. zn. z 18. februára, v ktorom okrem iného uviedla:

„Uznesením č. k. – 647 zo dňa 20.12.2011 súd ustanovil vo veci

znaleckú organizáciu EXPERT GROUP, s.r.o... na určenie hodnoty podniku žalovaného.

Znalecká organizácia v súlade s vyššie uvedeným uznesením vyhotovila znalecký posudok

č. 23/2012 a uplatnila si znalečné v sume 2.483,53 EUR.

Uznesením č. k. – 781 zo dňa 01.08.2012 súd priznal znaleckej

organizácii znalečné... Voči uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. – 870 zo dňa 30.09.2014

odvolací súd napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

... 14.11.2014 Krajský súd v Bratislave vrátil predmetný spis tunajšiemu súdu spolu

s uvedeným rozhodnutím.

... 17.04.2015 súd uznesením č. k. – 880 priznal znaleckej organizácii

EXPERT GROUP, s.r.o. ... znalečné v sume 1.019,41 EUR.

... 10.06.2015 sa konalo vo veci pojednávanie.

... 23.09.2015 sa konalo vo veci pojednávanie.

... 13.01.2016 sa konalo vo veci pojednávanie.

... 02.02.2016 súd vec rozhodol rozsudkom... proti ktorému sa odvolala žalobkyňa

aj žalovaný.

... 06.05.2016 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie

o odvolaniach strán sporu.

... 23.05.2017 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni – JUDr. Alžbete

Markovej...

... 19.09.2018 Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom... o odvolaniach

žalobkyne a žalovaného.

... 05.11.2018 tunajší súd nariadil zabezpečovacie opatrenie spočívajúce v zriadení

záložného práva na bližšie špecifikovaných nehnuteľnostiach v prospech žalobkyne.

Dňa 14.11.2018 bol spis vrátený tunajšiemu súdu. Súd následne doručoval

rozhodnutie odvolacieho súdu stranám sporu, a toto nadobudlo právoplatnosť

dňa 12.12.2018.

... 21.01.2019 podal žalovaný dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave...

... 29.05.2019 bol spis po vykonaní nevyhnutných procesných úkonov spojených

s podaným dovolaním predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie

o dovolaní žalovaného.

Do dnešného dňa nebol predmetný spis tunajšiemu súdu vrátený.

Nakoľko sa v súčasnosti predmetný spis sp. zn. z dôvodu podaného

dovolania žalovaným ... nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky od 29. mája

2019..., neviem sa k jednotlivým úkonom vykonaným vo veci po rozhodnutí ÚS SR bližšie

bez oboznámenia sa s obsahom spisu vyjadriť.

Na tomto mieste by som však chcela poukázať na skutočnosť, že odo dňa 27.09.2011,

kedy ÚS SR rozhodol o porušení práv navrhovateľky... tunajší súd bezodkladne konal

vo veci, avšak toto konanie bolo predĺžené z objektívnych dôvodov, – súd nemal k dispozícii

predmetný spis po značnú dobu, kedy bol vypracovávaný znalecký posudok, ako aj v čase,

kedy Krajský súd v Bratislave rozhodoval o odvolaniach oboch sporových strán.

Nakoľko po rozhodnutí ÚS SR Nálezom... z 27.09.2011 došlo k vydaniu rozsudku

tunajším súdom..., ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave... potvrdený... mám

za to, že právna neistota strán sporu bola odstránená a v konaní ďalšie neodôvodnené

prieťahy nevznikli, a z tohto dôvodu nie je dôvodný ani nárok na náhradu škody.

Musím konštatovať, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV... vo svojom

celku bolo poznačené prieťahmi, no tieto boli podľa môjho názoru odstránené

po rozhodnutí ÚS SR, a teda nemohli mať preukázateľne za následok spôsobenie ujmy

sťažovateľke...

Sťažovateľka žiada priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.460 EUR.

S navrhnutou nemajetkovou ujmou nemôžem súhlasiť, a k otázke sťažovateľky uplatnenej

čiastky ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch si dovoľujem poznamenať,

že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Vzhľadom na zistený stav konania... na Okresnom súde Bratislava IV, kedy už bolo

vo veci samej rozhodnuté, a to rozsudkom... v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave..., a zároveň zohľadňujúc aj ostatné okolnosti prípadu, považujem priznanie

sťažovateľkou žiadanej sumy 5.460 EUR za neprimerané...

Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní je podané dovolanie a spis

tunajšieho súdu... je predložený na Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, nie

je možné Vám predmetný spis zaslať.“

4. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného

súdu stanovisko aj právny zástupca sťažovateľky. Vo svojom podaní doručenom ústavnému

súdu 27. februára 2020 uviedol, že nemôže v žiadnom prípade súhlasiť so snahou okresného

súdu zľahčovať neprimerane dlhý stav právnej neistoty sťažovateľky.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len ,,“) upustil od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

6. nadobudol účinnosť 1. marca 2019 v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

III.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojich práv

podľa a podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení (ďalej len „OSP“),

a to , , a , ktorý platil do 30. júna 2016,

a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

16. V zmysle súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, a v zmysle § 157

ods. 1 súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

17. V posudzovanej veci nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie sp. zn.

, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom 12. decembra 2018, trvalo 15 rokov

a 5 mesiacov a prieťahy v postupe okresného súdu v uvedenom konaní skonštatoval ústavný

súd už vo svojom náleze č. k. -32 z 27. septembra 2011 v čase,

keď konanie trvalo 8 rokov, pričom ani táto samotná skutočnosť neovplyvnila ďalší postup

okresného súdu a konanie po právoplatnosti uvedeného nálezu skončilo až po ďalších

siedmich rokoch. Na základe uvedených skutočností bolo bez právneho významu hodnotiť

správanie sťažovateľky či právnu a faktickú zložitosť veci.

18. V tejto súvislosti ústavný súd hodnotí postup okresného súdu ako „odňatie

spravodlivosti“, pretože v právnom štáte je neprípustné, aby ani právne či skutkovo

najnáročnejšie spory mohli trvať takú dlhú dobu, lebo platí zásada, podľa ktorej

„oneskorená spravodlivosť je odmietnutou spravodlivosťou“ (porov. rozhodnutie ESĽP

vo veci Medvedevskyi v. Ukrajina z 20. 5. 2010, bod 75).

19. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. -32 z 27. septembra 2011 došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

20. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

21. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

22. Ústavný súd okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov

neprikázal, pretože táto povinnosť už bola okresnému súdu uložená v náleze

č. k. -32 z 27. septembra 2011. Aj napriek tomu, že vec bola právoplatne

skončená, ústavný súd poukazuje na to, že podľa vyjadrenia predsedníčky súdu bolo vo veci

podané dovolanie, a v prípade, že by sa vec opätovne dostala do štádia konania na okresnom

súde, povinnosť konať bez zbytočných prieťahov uložená okresnému súdu v náleze

č. k. -32 z 27. septembra 2011 by platila i pre ďalšie prípadné konanie

na okresnom súde. Navyše treba uviesť, že v čase podania ústavnej sťažnosti síce vec sama

bola rozhodnutá, no aktivita žalovaného okresného súdu vyčerpaná úplne nebola vzhľadom

na zrušenie rozsudku vo výroku o súdnom poplatku.

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

24. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

26. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo

slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo

uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa

zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok

omeškania až do jeho zaplatenia.

27. Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 460 €,

ktoré odôvodnila neprimeranou dĺžkou konania, morálnou ujmou, spôsobeným psychickým

utrpením spojeným s neúnosnými súdnymi prieťahmi, obavami, trvalou úzkosťou a pocitmi

tiesne a neistoty.

28. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

29. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia

zohľadňoval ústavný súd celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 15 rokov, skutočnosť,

že ani ústavným súdom judikované prieťahy v postupe okresného súdu predchádzajúcim

nálezom ústavného súdu neprimäli tento súd k tomu, aby zintenzívnil svoj postup vo veci

a nerešpektoval ústavným súdom daný príkaz konať bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd

prihliadol tiež na význam veci pre sťažovateľku, pričom konanie o vysporiadanie BSM

je potrebné považovať za také, ktoré výrazne ovplyvňuje psychickú pohodu strán konania.

Vzhľadom na prezentované zistenia priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 4 500 €, ktoré predstavuje o 50 % vyššiu sumu, ako jej už bola

priznaná za prieťahy v konaní na okresnom súde nálezom č. k. -32

z 27. septembra 2011 za približne rovnaké posudzované obdobie.

30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

31. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

32. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania

v sume 346,26 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)

v hodnote po 163,33 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €. Náhradu

za tretí úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému

súdu 27. februára 2019, ústavný súd sťažovateľke nepriznal, pretože obsah doručeného

vyjadrenia nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah ako podanie relevantné

na rozhodnutie vo veci samej.

33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právnemu zástupcovi sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu