Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 48/2020
PDF · 215.02 KB
No categories available
III. ÚS 48/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku, zo sudcu Petra Straku (sudca spravodajca)
a sudcu Martina Vernarského prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpenej advokátom JUDr. Zdenkom Poštulkom,
U Javorky 976, Česká Třebová, Česká republika, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 106/2003 v období
po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 254/2011-32
z 27. septembra 2011 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 106/2003 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 254/2011-32 z 27. septembra 2011 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom
štyritisícpäťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov)
na účet jej právneho zástupcu JUDr. Zdenka Poštulku, U Javorky 976, Česká Třebová,
Česká republika, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
JUDr. Zdenkom Poštulkom, U Javorky 976, Česká Třebová, Česká republika, ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„Predmetom sťažnosti sú extrémne prieťahy súdneho sporu u OS Bratislava IV
č.k. 8C/106/2003, ktorý začal 15.07.2003 a skončil právoplatným rozsudkom,
ktorý nadobudol právnu moc dňa 12.12.2018. Spor trval celkovo 15 rokov a 5 mesiacov
a išlo o vyporiadanie BSM rozvedených manželov. Sťažovateľka využila... sťažnosti
na prieťahy podľa ust. § 62 a násl. zák.č. 757/2004 Zb. a to podaním zo dňa 09.03.2010
okresnému súdu Bratislava IV. Okresný súd... reagoval prípisom zo dňa 22.06.2010
a sťažnosť na prieťahy vyhodnotil ako dôvodnú a za prieťahy sa ospravedlnil s tým, že vec
bola zaradená do zvláštneho sledovacieho režimu .
Týmto sa vec ale nijako neurýchlila a išlo iba o formálnu záležitosť.
Sťažovateľka podala preto aj Ústavnú sťažnosť, o ktorej ÚS SR rozhodol pozitívne
nálezom III.ÚS 254/2011-32 zo dňa 27.09.2011 a uložil OS Bratislava IV konať
bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľke 3.000 euro na finančnom zadosťučinení
za prieťahy.
OS Bratislava IV ale nerešpektoval ani pokyn ÚS a konanie ďalej pokračovalo ešte
ďalších skoro 8 rokov...
Všeobecné súdy nerešpektovali ani nález ÚS a konanie neurýchlili. Pokiaľ proces
trvá nad 10 rokov, považujeme prieťahy za extrémne a máme zato, že opodstatňujú priznať
z toho dôvodu aj adekvátne navýšenie 20% nad obvyklú mieru.
Vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré som uviedla vyššie, navrhujeme, aby Ústavný súd
SR vo svojom konečnom rozhodnutí konštatoval porušenie článku 48 odst.2 Ústavy SR,
pokiaľ ide o neprimeranosť dĺžky procesu a zbytočných prieťahov zo strany Okresného súdu
Bratislava IV v uvedenom spore a sťažnosť ako oprávnenú prijal a jej vyhovel tak, že Prizná
sťažovateľke obdobne ako ESĽP spravodlivé finančné zadosťučinenie za morálnu ujmu
spôsobenú psychickým utrpením spojeným s týmito neúnosnými súdnymi prieťahmi,
obavami, trvalou úzkosťou a pocitmi tiesne a neistoty v obvyklej primeranej výške 50€
za každý mesiac procesu, od 6/2011 do 12/2018.tj. za 7 rokov a 7 mesiacov s navýšením
o 20%...
Žiadame súčasne aj o priznanie primeraných trov konania na právnom zastúpení
sťažovateľky , ktoré špecifikujeme takto :
Trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby / príprava a prevzatie veci,
koncipovanie a podanie ústavnej sťažnosti / a dva režijné paušály./“
II.
3. Predsedníčka okresného súdu sa na výzvu ústavného súdu vyjadrila k ústavnej
sťažnosti podaním sp. zn. 1 SprV 33/2020 z 18. februára, v ktorom okrem iného uviedla:
„Uznesením č. k. 8C/106/2003 – 647 zo dňa 20.12.2011 súd ustanovil vo veci
znaleckú organizáciu EXPERT GROUP, s.r.o... na určenie hodnoty podniku žalovaného.
Znalecká organizácia v súlade s vyššie uvedeným uznesením vyhotovila znalecký posudok
č. 23/2012 a uplatnila si znalečné v sume 2.483,53 EUR.
Uznesením č. k. 8C/106/2003 – 781 zo dňa 01.08.2012 súd priznal znaleckej
organizácii znalečné... Voči uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/476/2014 – 870 zo dňa 30.09.2014
odvolací súd napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
... 14.11.2014 Krajský súd v Bratislave vrátil predmetný spis tunajšiemu súdu spolu
s uvedeným rozhodnutím.
... 17.04.2015 súd uznesením č. k. 8C/106/2003 – 880 priznal znaleckej organizácii
EXPERT GROUP, s.r.o. ... znalečné v sume 1.019,41 EUR.
... 10.06.2015 sa konalo vo veci pojednávanie.
... 23.09.2015 sa konalo vo veci pojednávanie.
... 13.01.2016 sa konalo vo veci pojednávanie.
... 02.02.2016 súd vec rozhodol rozsudkom... proti ktorému sa odvolala žalobkyňa
aj žalovaný.
... 06.05.2016 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie
o odvolaniach strán sporu.
... 23.05.2017 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni – JUDr. Alžbete
Markovej...
... 19.09.2018 Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom... o odvolaniach
žalobkyne a žalovaného.
... 05.11.2018 tunajší súd nariadil zabezpečovacie opatrenie spočívajúce v zriadení
záložného práva na bližšie špecifikovaných nehnuteľnostiach v prospech žalobkyne.
Dňa 14.11.2018 bol spis vrátený tunajšiemu súdu. Súd následne doručoval
rozhodnutie odvolacieho súdu stranám sporu, a toto nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.12.2018.
... 21.01.2019 podal žalovaný dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave...
... 29.05.2019 bol spis po vykonaní nevyhnutných procesných úkonov spojených
s podaným dovolaním predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie
o dovolaní žalovaného.
Do dnešného dňa nebol predmetný spis tunajšiemu súdu vrátený.
Nakoľko sa v súčasnosti predmetný spis sp. zn. 8C/106/2003 z dôvodu podaného
dovolania žalovaným ... nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky od 29. mája
2019..., neviem sa k jednotlivým úkonom vykonaným vo veci po rozhodnutí ÚS SR bližšie
bez oboznámenia sa s obsahom spisu vyjadriť.
Na tomto mieste by som však chcela poukázať na skutočnosť, že odo dňa 27.09.2011,
kedy ÚS SR rozhodol o porušení práv navrhovateľky... tunajší súd bezodkladne konal
vo veci, avšak toto konanie bolo predĺžené z objektívnych dôvodov, – súd nemal k dispozícii
predmetný spis po značnú dobu, kedy bol vypracovávaný znalecký posudok, ako aj v čase,
kedy Krajský súd v Bratislave rozhodoval o odvolaniach oboch sporových strán.
Nakoľko po rozhodnutí ÚS SR Nálezom... z 27.09.2011 došlo k vydaniu rozsudku
tunajším súdom..., ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave... potvrdený... mám
za to, že právna neistota strán sporu bola odstránená a v konaní ďalšie neodôvodnené
prieťahy nevznikli, a z tohto dôvodu nie je dôvodný ani nárok na náhradu škody.
Musím konštatovať, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV... vo svojom
celku bolo poznačené prieťahmi, no tieto boli podľa môjho názoru odstránené
po rozhodnutí ÚS SR, a teda nemohli mať preukázateľne za následok spôsobenie ujmy
sťažovateľke...
Sťažovateľka žiada priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.460 EUR.
S navrhnutou nemajetkovou ujmou nemôžem súhlasiť, a k otázke sťažovateľky uplatnenej
čiastky ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch si dovoľujem poznamenať,
že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Vzhľadom na zistený stav konania... na Okresnom súde Bratislava IV, kedy už bolo
vo veci samej rozhodnuté, a to rozsudkom... v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave..., a zároveň zohľadňujúc aj ostatné okolnosti prípadu, považujem priznanie
sťažovateľkou žiadanej sumy 5.460 EUR za neprimerané...
Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní je podané dovolanie a spis
tunajšieho súdu... je predložený na Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, nie
je možné Vám predmetný spis zaslať.“
4. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného
súdu stanovisko aj právny zástupca sťažovateľky. Vo svojom podaní doručenom ústavnému
súdu 27. februára 2020 uviedol, že nemôže v žiadnom prípade súhlasiť so snahou okresného
súdu zľahčovať neprimerane dlhý stav právnej neistoty sťažovateľky.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania v danej veci,
pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
6. Zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 1. marca 2019 v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona
o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
III.
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
12. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojich práv
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 106/2003.
13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,
15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala
predtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
a to § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP, ktorý platil do 30. júna 2016,
a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
16. V zmysle čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, a v zmysle § 157
ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
17. V posudzovanej veci nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie sp. zn.
8 C 106/2003, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom 12. decembra 2018, trvalo 15 rokov
a 5 mesiacov a prieťahy v postupe okresného súdu v uvedenom konaní skonštatoval ústavný
súd už vo svojom náleze č. k. III. ÚS 254/2011-32 z 27. septembra 2011 v čase,
keď konanie trvalo 8 rokov, pričom ani táto samotná skutočnosť neovplyvnila ďalší postup
okresného súdu a konanie po právoplatnosti uvedeného nálezu skončilo až po ďalších
siedmich rokoch. Na základe uvedených skutočností bolo bez právneho významu hodnotiť
správanie sťažovateľky či právnu a faktickú zložitosť veci.
18. V tejto súvislosti ústavný súd hodnotí postup okresného súdu ako „odňatie
spravodlivosti“, pretože v právnom štáte je neprípustné, aby ani právne či skutkovo
najnáročnejšie spory mohli trvať takú dlhú dobu, lebo platí zásada, podľa ktorej
„oneskorená spravodlivosť je odmietnutou spravodlivosťou“ (porov. rozhodnutie ESĽP
vo veci Medvedevskyi v. Ukrajina z 20. 5. 2010, bod 75).
19. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 106/2003 v období po právoplatnosti nálezu
ústavného súdu č. k. III. ÚS 254/2011-32 z 27. septembra 2011 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
20. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
21. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
22. Ústavný súd okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov
neprikázal, pretože táto povinnosť už bola okresnému súdu uložená v náleze
č. k. III. ÚS 254/2011-32 z 27. septembra 2011. Aj napriek tomu, že vec bola právoplatne
skončená, ústavný súd poukazuje na to, že podľa vyjadrenia predsedníčky súdu bolo vo veci
podané dovolanie, a v prípade, že by sa vec opätovne dostala do štádia konania na okresnom
súde, povinnosť konať bez zbytočných prieťahov uložená okresnému súdu v náleze
č. k. III. ÚS 254/2011-32 z 27. septembra 2011 by platila i pre ďalšie prípadné konanie
na okresnom súde. Navyše treba uviesť, že v čase podania ústavnej sťažnosti síce vec sama
bola rozhodnutá, no aktivita žalovaného okresného súdu vyčerpaná úplne nebola vzhľadom
na zrušenie rozsudku vo výroku o súdnom poplatku.
23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
24. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,
ak o to požiadal.
25. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
26. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo
slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo
uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné
zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa
zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok
omeškania až do jeho zaplatenia.
27. Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 460 €,
ktoré odôvodnila neprimeranou dĺžkou konania, morálnou ujmou, spôsobeným psychickým
utrpením spojeným s neúnosnými súdnymi prieťahmi, obavami, trvalou úzkosťou a pocitmi
tiesne a neistoty.
28. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
29. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky primeraného finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia
zohľadňoval ústavný súd celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 15 rokov, skutočnosť,
že ani ústavným súdom judikované prieťahy v postupe okresného súdu predchádzajúcim
nálezom ústavného súdu neprimäli tento súd k tomu, aby zintenzívnil svoj postup vo veci
a nerešpektoval ústavným súdom daný príkaz konať bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd
prihliadol tiež na význam veci pre sťažovateľku, pričom konanie o vysporiadanie BSM
je potrebné považovať za také, ktoré výrazne ovplyvňuje psychickú pohodu strán konania.
Vzhľadom na prezentované zistenia priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 4 500 €, ktoré predstavuje o 50 % vyššiu sumu, ako jej už bola
priznaná za prieťahy v konaní na okresnom súde nálezom č. k. III. ÚS 254/2011-32
z 27. septembra 2011 za približne rovnaké posudzované obdobie.
30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
31. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
32. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania
v sume 346,26 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby
vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)
v hodnote po 163,33 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €. Náhradu
za tretí úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému
súdu 27. februára 2019, ústavný súd sťažovateľke nepriznal, pretože obsah doručeného
vyjadrenia nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah ako podanie relevantné
na rozhodnutie vo veci samej.
33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právnemu zástupcovi sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 26
ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu