Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 164/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej

republiky Ivana Fiačana o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivan Fiačan j e v y l ú č e n ý

z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod

sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a vyhlásenie o predpojatosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa

domáha prieskumu rozhodnutí Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn.

z 9. decembra 2019 a Krajského súdu v Žiline (ďalej aj „krajský súd“)

sp. zn. zo 7. januára 2020 o jeho vzatí do väzby. Vec napadla I. senátu

ústavného súdu a je vedená pod sp. zn. . Sudcom spravodajcom v danej veci

je sudca ústavného súdu a člen I. senátu ústavného súdu Ivan Fiačan.

2. Sudca I. senátu ústavného súdu Ivan Fiačan prípisom z 13. februára 2020 v súlade

s ustanovením o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

podpredsedovi ústavného súdu oznámil:

„Po preštudovaní vyššie uvedeného spisu som zistil, že sú dané dôvody, ktoré by

mohli spochybniť moju nezaujatosť pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti a to pre pomer

k účastníkovi konania, resp. k jeho zástupcovi ( ).

Prvým dôvodom je skutočnosť, že sa osobne poznám s matkou sťažovateľa,

, prokurátorkou Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš. Matku

sťažovateľa som spoznal počas výkonu funkcie sudcu a neskôr podpredsedu súdu na

Okresnom súde Liptovský Mikuláš v rokoch 1995 až 1998. Ide o známosť vyplývajúcu

z pracovných vzťahov, bez bližších priateľských väzieb, ktoré ani v súčasnosti

neudržiavame. Samotného sťažovateľa osobne nepoznám.

Druhým dôvodom je skutočnosť, že osobne poznám aj , ktorý

ako advokát zastupoval sťažovateľa pred Krajským súdom v Žiline v konaní o jeho sťažnosti

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vzatí do väzby. Aj v tomto prípade ide o známosť

vyplývajúcu z pracovných vzťahov, a to počas môjho výkonu advokácie v rokoch 1998 až

2019, bez bližších priateľských väzieb, ktoré ani v súčasnosti neudržiavame.

Pokiaľ ide o samotný predmet ústavnej sťažnosti, k tomuto nemám žiaden vzťah.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa subjektívne v konaní cítim byť zaujatý.“

II.

Relevantná právna úprava

3. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone inej

funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.

Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie v senáte

ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu

určený rozvrhom práce.

Podľa čl. IV bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

prvej vety rozhoduje

a) prvý senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov štvrtého

senátu,

b) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,

c) tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu,

d) štvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

4. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka

samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či

predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov.

Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008. s. 101 a nasl.), resp.

nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie

sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide

svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod 5

uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. júna 2010, č. Nao 46/2010-

78; dostupné na internete: www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu súdnictva a práva.

4.1 Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva

na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd

pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim

rozvíja už viac ako 30 rokov (porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok

ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP

z 10. 1. 2012).

4.2 Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované

rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti

sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujić v.

Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri

objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok ESĽP

z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny dôvod

na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je

rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne

odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP

z 25. 6. 1992, bod 51).

4.3 Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti či predsudku vo veci,

pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym a objektívnym

testom.

4.4 Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie,

postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa

predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom prejavené

nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov vyhradí

prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len

subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.

4.5 Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či

sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá

perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must

not only be done, it must also be seen to be done“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či

existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov,

a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú

musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania

(porov. Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32).

Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej

spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.

5. Podstatou oznámenia sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana o dôvodoch jeho

možného vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej pred ústavným

súdom pod sp. zn. je skutočnosť, že sudca ústavného súdu Ivan Fiačan sa

osobne pozná s matkou sťažovateľa , prokurátorkou Okresnej

prokuratúry Liptovský Mikuláš, a osobne sa pozná aj s , ktorý ako

advokát zastupoval sťažovateľa pred Krajským súdom v Žiline v konaní o jeho sťažnosti

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vzatí do väzby. Sám sudca ústavného súdu Ivan

Fiačan oznámil, že sa z týchto dôvodov cíti byť vo veci subjektívne zaujatý.

6. Aplikujúc v záujme detailnejšieho pohľadu na potenciálnu nestrannosť sudcu

ústavného súdu Ivana Fiačana uvedený subjektívny a objektívny test, vec v prvom rade

nevykazuje explicitnosť a intenzitu predpojatosti, ktorá by spadala pod subjektívny či

objektívny test.

6.1 Ústavný súd v prvom rade in abstracto poznamenáva, že dôvodom vylúčenia

sudcu z prejednávania veci pre pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo

ich zástupcom býva sám osebe samotný príbuzenský vzťah sudcu prejednávajúceho vec

a účastníka konania alebo zástupcu účastníka konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ).

6.2 In concreto je potrebné uviesť, že sudca ústavného súdu Ivan Fiačan nie je

v príbuzenskom vzťahu so sťažovateľom, jeho blízkou osobou, s jeho právnym zástupcom

pred ústavným súdom alebo pred všeobecnými súdmi.

6.3 Ústavný súd ďalej in abstracto pripúšťa, že sudca môže byť alebo sa môže javiť

ako zaujatý vzhľadom na vzťah k osobe, ktorá koná za orgán verejnej moci. Ústavný súd

však nemôže nerozlišovať medzi osobou, ktorá koná za orgán verejnej moci, a orgánom

verejnej moci samotným. Jednotlivec tu nevystupuje za seba, ale za orgán verejnej moci,

za autoritu. Konaním za orgán verejnej moci sa realizuje kompetencia daného orgánu, nejde

teda o autonómne konanie jednotlivca. Z tejto perspektívy je nutné vykladať možnú

zaujatosť vo vzťahu k orgánu verejnej moci reštriktívne.

6.4 Ale hlavne, in concreto, orgán verejnej moci, ktorý je účastníkom konania pred

ústavným súdom (t. j. orgán verejnej moci označený ako porušovateľ základného práva

vo veci vedenej pod sp. zn. – okresný súd a krajský súd), nie je orgánom

verejnej moci, v rámci ktorého , prokurátorka Okresnej prokuratúry

Liptovský Mikuláš (matka sťažovateľa), zastáva funkciu sudcu (alebo akúkoľvek inú

funkciu). Navyše, známosť medzi sudcom ústavného súdu Ivanom Fiačanom a

je známosť profesijná, bez intenzívnejších alebo osobnejších vzťahov

a bez periodického osobného kontaktu nesúvisiaceho s profesijnou činnosťou (minulou

alebo súčasnou) sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana a . V tejto

súvislosti je teda možnú zaujatosť na základe oznámenia sudcu ústavného súdu Ivana

Fiačana nutné vykladať o to reštriktívnejšie.

6.5 V konaní sp. zn. pred ústavným súdom je právnym zástupcom

sťažovateľa JUDr. Lukáš Polák, advokátska kancelária, Hlavná 137, Prešov, teda osoba

odlišná od sudcom ústavného súdu Ivanom Fiačanom označená osoba právneho zástupcu

sťažovateľa pred všeobecnými súdmi, t. j. osoby advokáta . Aj

v tomto prípade navyše platí, že známosť medzi sudcom ústavného súdu Ivanom Fiačanom

a advokátom je známosť profesijná, bez intenzívnejších alebo

osobnejších vzťahov a bez periodického osobného kontaktu nesúvisiaceho s profesijnou

činnosťou (minulou alebo súčasnou) sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana a

.

6.6 Pri skúmaní nestrannosti sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana z objektívneho

hľadiska neexistuje zistiteľná skutočnosť, ktorá môže vzbudzovať pochybnosti

o nestrannosti sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana, keďže súvislosť medzi označeným

profesijným vzťahom sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana s

(matkou sťažovateľa) a s advokátom na jednej strane a konaním

pred ústavným súdom sp. zn. súvisiacim s napadnutými rozhodnutiami

okresného súdu a krajského súdu na strane druhej je nepriama, príliš abstraktná

a špekulatívna k nadobudnutiu konkrétnejšej objektívnej pochybnosti o predpojatosti sudcu

ústavného súdu Ivana Fiačana vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn.

.

6.7 Pri skúmaní nestrannosti sudcu (objektívny test nestrannosti) ústavného súdu

Ivana Fiačana tak neexistuje zistiteľná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala vznik objektívnej

pochybnosti o predpojatosti sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana vo veci vedenej pod

sp. zn. , keďže ani z pohľadu nestranného pozorovateľa by sa nemohlo

dôvodne javiť, že sudca ústavného súdu Ivan Fiačan má pomer k veci, účastníkom konania,

zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom.

7. V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu ustanovených v § 49 ods. 1 a 2

je však potrebné uviesť, že predpoklad vylúčenia sudcu ústavného

súdu opísaný ako „pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich

zástupcom“ naplnený vo veci oznámenia sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana predsa len je.

7.1 Sám sudca ústavného súdu Ivan Fiačan totiž oznámil, že sa cíti byť vo veci

subjektívne zaujatý vzhľadom na pomer ku konkrétnym osobám, ktorých prepojenie na vec

prejednávanú ústavným súdom je popísaná.

7.2 Pre ústavný súd je tak smerodajné osobné presvedčenie, postoj sudcu ústavného

súdu Ivana Fiačana. Sám sudca ústavného súdu Ivan Fiačan prejavil subjektívnu zaujatosť

vo veci sp. zn. .

7.3 Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcov ústavného

súdu v predmetnej veci sp. zn. si vyžaduje vylúčenie sudcu ústavného súdu

Ivana Fiačana z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. , a preto rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu