Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 164/2020
PDF · 168.65 KB
No categories available
II. ÚS 164/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej
republiky Ivana Fiačana o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní
vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 241/2020 a takto
rozhodol:
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivan Fiačan j e v y l ú č e n ý
z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod
sp. zn. Rvp 241/2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a vyhlásenie o predpojatosti
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára
2020 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa
domáha prieskumu rozhodnutí Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn.
36 Tp 103/2019 z 9. decembra 2019 a Krajského súdu v Žiline (ďalej aj „krajský súd“)
sp. zn. 3 Tpo 66/2019 zo 7. januára 2020 o jeho vzatí do väzby. Vec napadla I. senátu
ústavného súdu a je vedená pod sp. zn. Rvp 241/2020. Sudcom spravodajcom v danej veci
je sudca ústavného súdu a člen I. senátu ústavného súdu Ivan Fiačan.
2. Sudca I. senátu ústavného súdu Ivan Fiačan prípisom z 13. februára 2020 v súlade
s ustanovením § 49 ods. 4 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
podpredsedovi ústavného súdu oznámil:
„Po preštudovaní vyššie uvedeného spisu som zistil, že sú dané dôvody, ktoré by
mohli spochybniť moju nezaujatosť pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti a to pre pomer
k účastníkovi konania, resp. k jeho zástupcovi (§ 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Prvým dôvodom je skutočnosť, že sa osobne poznám s matkou sťažovateľa,
, prokurátorkou Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš. Matku
sťažovateľa som spoznal počas výkonu funkcie sudcu a neskôr podpredsedu súdu na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš v rokoch 1995 až 1998. Ide o známosť vyplývajúcu
z pracovných vzťahov, bez bližších priateľských väzieb, ktoré ani v súčasnosti
neudržiavame. Samotného sťažovateľa osobne nepoznám.
Druhým dôvodom je skutočnosť, že osobne poznám aj , ktorý
ako advokát zastupoval sťažovateľa pred Krajským súdom v Žiline v konaní o jeho sťažnosti
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vzatí do väzby. Aj v tomto prípade ide o známosť
vyplývajúcu z pracovných vzťahov, a to počas môjho výkonu advokácie v rokoch 1998 až
2019, bez bližších priateľských väzieb, ktoré ani v súčasnosti neudržiavame.
Pokiaľ ide o samotný predmet ústavnej sťažnosti, k tomuto nemám žiaden vzťah.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa subjektívne v konaní cítim byť zaujatý.“
II.
Relevantná právna úprava
3. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený
z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom
konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach na ústavnom súde.
Podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený
z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone inej
funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.
Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte
ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu
určený rozvrhom práce.
Podľa čl. IV bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa
§ 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje
a) prvý senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov štvrtého
senátu,
b) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,
c) tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu,
d) štvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
4. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka
samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či
predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov.
Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008. s. 101 a nasl.), resp.
nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie
sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide
svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod 5
uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. júna 2010, č. Nao 46/2010-
78; dostupné na internete: www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu súdnictva a práva.
4.1 Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva
na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd
pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim
rozvíja už viac ako 30 rokov (porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok
ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP
z 10. 1. 2012).
4.2 Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované
rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti
sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujić v.
Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri
objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok ESĽP
z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny dôvod
na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je
rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne
odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP
z 25. 6. 1992, bod 51).
4.3 Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti či predsudku vo veci,
pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym a objektívnym
testom.
4.4 Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie,
postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa
predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom prejavené
nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov vyhradí
prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len
subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.
4.5 Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či
sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá
perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must
not only be done, it must also be seen to be done“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či
existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov,
a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú
musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania
(porov. Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32).
Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej
spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.
5. Podstatou oznámenia sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana o dôvodoch jeho
možného vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej pred ústavným
súdom pod sp. zn. Rvp 241/2020 je skutočnosť, že sudca ústavného súdu Ivan Fiačan sa
osobne pozná s matkou sťažovateľa , prokurátorkou Okresnej
prokuratúry Liptovský Mikuláš, a osobne sa pozná aj s , ktorý ako
advokát zastupoval sťažovateľa pred Krajským súdom v Žiline v konaní o jeho sťažnosti
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vzatí do väzby. Sám sudca ústavného súdu Ivan
Fiačan oznámil, že sa z týchto dôvodov cíti byť vo veci subjektívne zaujatý.
6. Aplikujúc v záujme detailnejšieho pohľadu na potenciálnu nestrannosť sudcu
ústavného súdu Ivana Fiačana uvedený subjektívny a objektívny test, vec v prvom rade
nevykazuje explicitnosť a intenzitu predpojatosti, ktorá by spadala pod subjektívny či
objektívny test.
6.1 Ústavný súd v prvom rade in abstracto poznamenáva, že dôvodom vylúčenia
sudcu z prejednávania veci pre pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo
ich zástupcom býva sám osebe samotný príbuzenský vzťah sudcu prejednávajúceho vec
a účastníka konania alebo zástupcu účastníka konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7 Nc 61/2013).
6.2 In concreto je potrebné uviesť, že sudca ústavného súdu Ivan Fiačan nie je
v príbuzenskom vzťahu so sťažovateľom, jeho blízkou osobou, s jeho právnym zástupcom
pred ústavným súdom alebo pred všeobecnými súdmi.
6.3 Ústavný súd ďalej in abstracto pripúšťa, že sudca môže byť alebo sa môže javiť
ako zaujatý vzhľadom na vzťah k osobe, ktorá koná za orgán verejnej moci. Ústavný súd
však nemôže nerozlišovať medzi osobou, ktorá koná za orgán verejnej moci, a orgánom
verejnej moci samotným. Jednotlivec tu nevystupuje za seba, ale za orgán verejnej moci,
za autoritu. Konaním za orgán verejnej moci sa realizuje kompetencia daného orgánu, nejde
teda o autonómne konanie jednotlivca. Z tejto perspektívy je nutné vykladať možnú
zaujatosť vo vzťahu k orgánu verejnej moci reštriktívne.
6.4 Ale hlavne, in concreto, orgán verejnej moci, ktorý je účastníkom konania pred
ústavným súdom (t. j. orgán verejnej moci označený ako porušovateľ základného práva
vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 241/2020 – okresný súd a krajský súd), nie je orgánom
verejnej moci, v rámci ktorého , prokurátorka Okresnej prokuratúry
Liptovský Mikuláš (matka sťažovateľa), zastáva funkciu sudcu (alebo akúkoľvek inú
funkciu). Navyše, známosť medzi sudcom ústavného súdu Ivanom Fiačanom a
je známosť profesijná, bez intenzívnejších alebo osobnejších vzťahov
a bez periodického osobného kontaktu nesúvisiaceho s profesijnou činnosťou (minulou
alebo súčasnou) sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana a . V tejto
súvislosti je teda možnú zaujatosť na základe oznámenia sudcu ústavného súdu Ivana
Fiačana nutné vykladať o to reštriktívnejšie.
6.5 V konaní sp. zn. Rvp 241/2020 pred ústavným súdom je právnym zástupcom
sťažovateľa JUDr. Lukáš Polák, advokátska kancelária, Hlavná 137, Prešov, teda osoba
odlišná od sudcom ústavného súdu Ivanom Fiačanom označená osoba právneho zástupcu
sťažovateľa pred všeobecnými súdmi, t. j. osoby advokáta . Aj
v tomto prípade navyše platí, že známosť medzi sudcom ústavného súdu Ivanom Fiačanom
a advokátom je známosť profesijná, bez intenzívnejších alebo
osobnejších vzťahov a bez periodického osobného kontaktu nesúvisiaceho s profesijnou
činnosťou (minulou alebo súčasnou) sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana a
.
6.6 Pri skúmaní nestrannosti sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana z objektívneho
hľadiska neexistuje zistiteľná skutočnosť, ktorá môže vzbudzovať pochybnosti
o nestrannosti sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana, keďže súvislosť medzi označeným
profesijným vzťahom sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana s
(matkou sťažovateľa) a s advokátom na jednej strane a konaním
pred ústavným súdom sp. zn. Rvp 241/2020 súvisiacim s napadnutými rozhodnutiami
okresného súdu a krajského súdu na strane druhej je nepriama, príliš abstraktná
a špekulatívna k nadobudnutiu konkrétnejšej objektívnej pochybnosti o predpojatosti sudcu
ústavného súdu Ivana Fiačana vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn.
6.7 Pri skúmaní nestrannosti sudcu (objektívny test nestrannosti) ústavného súdu
Ivana Fiačana tak neexistuje zistiteľná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala vznik objektívnej
pochybnosti o predpojatosti sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana vo veci vedenej pod
sp. zn. Rvp 241/2020, keďže ani z pohľadu nestranného pozorovateľa by sa nemohlo
dôvodne javiť, že sudca ústavného súdu Ivan Fiačan má pomer k veci, účastníkom konania,
zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom.
7. V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu ustanovených v § 49 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde je však potrebné uviesť, že predpoklad vylúčenia sudcu ústavného
súdu opísaný ako „pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich
zástupcom“ naplnený vo veci oznámenia sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana predsa len je.
7.1 Sám sudca ústavného súdu Ivan Fiačan totiž oznámil, že sa cíti byť vo veci
subjektívne zaujatý vzhľadom na pomer ku konkrétnym osobám, ktorých prepojenie na vec
prejednávanú ústavným súdom je popísaná.
7.2 Pre ústavný súd je tak smerodajné osobné presvedčenie, postoj sudcu ústavného
súdu Ivana Fiačana. Sám sudca ústavného súdu Ivan Fiačan prejavil subjektívnu zaujatosť
vo veci sp. zn. Rvp 241/2020.
7.3 Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcov ústavného
súdu v predmetnej veci sp. zn. Rvp 241/2020 si vyžaduje vylúčenie sudcu ústavného súdu
Ivana Fiačana z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 241/2020, a preto rozhodol
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu