Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 166/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. apríla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,

, , zastúpeného Advokátskou kanceláriou

Perhács s. r. o., Jelenec 353, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. JUDr. Zoltán

Perhács, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

, základného práva na zákonného sudcu podľa

, základného práva na súdnu ochranu podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako

aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný opravný prostriedok podľa

čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Krajského

súdu v Nitre a jeho uzneseniami pod č. k. -404 z 18. októbra 2018, č. k.

-428 z 20. novembra 2018, č. k. -445 z 13. decembra 2018

a č. k. -454 z 27. decembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých uznesení a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa

, základného práva na súdnu ochranu podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“), základného práva nebyť odňatý zákonnému

sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)

a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru konaním Krajského

súdu v Nitre (ďalej len ,,krajský súd“) a jeho uzneseniami č. k. -404

z 18. októbra 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie krajského súdu z 18. októbra 2018“),

č. k. -428 z 20. novembra 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie krajského

súdu z 20. novembra 2018“), č. k. -445 z 13. decembra 2018 (ďalej len

,,napadnuté uznesenie krajského súdu z 13. decembra 2018“) a č. k. -454

z 27. decembra 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie krajského súdu z 27. decembra

2018“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. a bola pôvodne

pridelená sudcovi spravodajcovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie.

Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť sťažovateľa prerokovaná, preto bola v súlade

s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019

prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

a pridelená 17. októbra 2019 sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle

čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná v prvom senáte

ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák

a Miloš Maďar.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal námietku

zaujatosti proti všetkým sudcom trestnoprávneho úseku krajského súdu. O tejto námietke

bolo najprv rozhodnuté napadnutým uznesením krajského súdu z 18. októbra 2018 tak,

že sa členovia senátu 4 To krajského súdu podľa nevylučujú

z dôvodov uvedených v z úkonov trestného konania vo veci

sťažovateľa vedenej pod sp. zn. . Proti uvedenému uzneseniu sťažovateľ

podal sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým uznesením krajského súdu

z 20. novembra 2018 tak, že členovia senátu 2 To krajského súdu sa podľa § 32 ods. 3

nevylučujú z vykonávania úkonov trestného konania vo veci

sťažovateľa. Aj proti tomuto uzneseniu sťažovateľ podal sťažnosť, na základe ktorej bolo

napadnutým uznesením krajského súdu z 13. decembra 2018 uznesenie krajského súdu

z 20. novembra 2018 zrušené. Po jeho zrušení bolo následne vydané napadnuté uznesenie

krajského súdu z 27. decembra 2018, ktorým bola podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku sťažovateľova sťažnosť ako nedôvodná zamietnutá.

4. Sťažovateľ uviedol, že jadrom jeho námietok je skutočnosť, že postupom

krajského súdu a vydaním napadnutého uznesenia krajského súdu z 13. decembra 2018

došlo k porušeniu ním uvedených základných práv podľa a listiny, ako aj práv podľa

dohovoru, z dôvodu, že členom senátu krajského súdu, ktorý vydal už uvedené uznesenie,

bola blízka osoba – otec sudkyne, ktorá bola členkou senátu, ktorý vydal napadnuté

uznesenie krajského súdu z 20. novembra 2018. Porušenie svojich práv sťažovateľ

vo vzťahu k postupu krajského súdu a všetkým ním už uvedeným napadnutým uzneseniam

krajského súdu vnímal aj v tom, že ,,... že ťažiskovú argumentáciu sťažovateľa týkajúcu

sa existencie objektívnych skutočností spochybňujúcich nestrannosť sudcov trestnoprávneho

úseku... ponechali úplne bez povšimnutia... riadne a presvedčivo neodôvodnili, prečo

objektívne hľadisko nestrannosti nechal úplne bez povšimnutia... Odôvodnenia napadnutých

uznesení sú... formálne a nepresvedčivé, majúce za následok ich nepreskúmateľnosť...“.

5. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že podľa jeho názoru

by nebolo účelné vyčkať na právoplatné rozhodnutie o jeho odvolaní a následne podať

mimoriadny opravný prostriedok. Opodstatnenosť podania ústavnej sťažnosti vidí z dôvodu

efektívnosti a hospodárnosti konania, jeho právnej istoty a aj z dôvodu predchádzania

zbytočným prieťahom. Následne sťažovateľ opísal chronológiu postupu v jeho trestnej veci.

K tomu uviedol, že 7. septembra 2018 na krajskom súde podal námietku zaujatosti proti

všetkým sudcom trestnoprávneho úseku krajského súdu, pričom dôvodom bol podľa jeho

názoru kolegiálny vzťah všetkých sudcov tohto úseku krajského súdu k už bývalému

sudcovi ako ich kolegovi, ktorý rozhodoval ako člen senátu o odvolaní sťažovateľa.

O nej bolo rozhodnuté najprv napadnutým uznesením krajského súdu z 18. októbra 2018

a následne, na základe podaných sťažností zo strany sťažovateľa, boli vydané jednotlivé

napadnuté uznesenia krajského súdu, ako už bolo uvedené v bode 3 tohto rozhodnutia.

6. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti v podstate namietal tú skutočnosť,

že o jeho námietke zaujatosti proti všetkým sudcom trestnoprávneho úseku krajského súdu

nebolo rozhodnuté už uvedenými napadnutými uzneseniami krajského súdu tak, že by

v nich bolo dostatočným spôsobom reagované na objektívnu stránku posúdenia ich

nestrannosti, teda namietal ich arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie. Zároveň namietol

aj tú skutočnosť, že o jeho sťažnosti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu

z 20. novembra 2018 rozhodol iný senát krajského súdu napadnutým uznesením krajského

súdu z 13. decembra 2018, pričom členom tohto senátu bol sudca, ktorý je podľa údajov

Súdnej rady Slovenskej republiky blízkou osobou – otcom sudkyne, ktorá bola jednou

z členiek senátu, ktorý vydal už uvedené uznesenie krajského súdu z 20. novembra 2018.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , na

zákonného sudcu podľa , na súdnu ochranu podľa listiny,

nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru

v konaní vedenom pred Krajským súdom v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra, sp. zn.

-454 a jeho uznesením zo dňa 27.12.2018, sp. zn. -454

porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra zo dňa 27.12.2018,

sp. zn. -454 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

3. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa ,

na zákonného sudcu podľa , na súdnu ochranu podľa listiny,

nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru

v konaní vedenom pred Krajským súdom v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra, sp. zn.

-445 a jeho uznesením zo dňa 13.12.2018, sp. zn. -445

porušené bolo.

4. Uznesenie Krajského súdu v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra zo dňa 13.12.2018,

sp. zn. -445 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

5. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa ,

na zákonného sudcu podľa , na súdnu ochranu podľa listiny,

nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru

v konaní vedenom pred Krajským súdom v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra, sp. zn.

-428 a jeho uznesením zo dňa 20.11.2018, sp. zn. -428

porušené bolo.

6. Uznesenie Krajského súdu v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra zo dňa 20.11.2018,

sp. zn. -428 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

7. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa ,

na zákonného sudcu podľa , na súdnu ochranu podľa listiny,

nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru

v konaní vedenom pred Krajským súdom v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra, sp. zn.

-404 a jeho uznesením zo dňa 18.10.2018, sp. zn. -404 porušené

bolo.

8. Uznesenie Krajského súdu v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra zo dňa 18.10.2018,

sp. zn. -404 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

9. Sťažovateľovi priznáva trovy konania 346,26 € [dva úkony právnej služby –

prevzatie a príprava zastupovania v konaní pred ústavným súdom a podanie sťažnosti.

Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky

predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,80 €

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2019.

Odmena advokáta za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom tak predstavuje

celkovú sumu 346,26 €], ktoré je Krajský súd v Košiciach, Štúrova 29, 041 51 Košice,

sp. zn. povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. JUDr. Zoltána

Perhácsa, PhD., vedený vo číslo účtu:

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

15. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

16. Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

18. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom

bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení

základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva

na zákonného sudcu podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1

listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na

účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru konaním krajského súdu a napadnutým

uznesením krajského súdu z 18. októbra 2018, napadnutým uznesením krajského súdu

z 20. novembra 2018, napadnutým uznesením krajského súdu z 13. decembra 2018

a napadnutým uznesením krajského súdu z 27. decembra 2018. K porušeniu ním

označených práv malo dôjsť v dôsledku:

- arbitrárnosti a nedostatočného odôvodnenia jednotlivých napadnutých uznesení

krajského súdu, ktoré nedostatočne vyargumentovali, ako sa vysporiadali so sťažovateľovou

námietkou týkajúcou sa objektívnej stránky nezaujatosti sudcov trestnoprávneho úseku

krajského súdu,

- tým, že o jeho sťažnosti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu

z 20. novembra 2018 rozhodol iný senát krajského súdu napadnutým uznesením krajského

súdu z 13. decembra 2018, pričom členom tohto senátu bol sudca, ktorý je blízkou osobou -

otcom sudkyne, ktorá bola jednou z členiek senátu, ktorý vydal už uvedené uznesenie

krajského súdu z 20. novembra 2018.

20. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť ().

III.1 K námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva na zákonného sudcu podľa ,

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva

nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný opravný

prostriedok podľa čl. 13 dohovoru konaním krajského súdu a napadnutým uznesením

krajského súdu z 18. októbra 2018 a napadnutým uznesením krajského súdu

z 20. novembra 2018

21. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených a ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám

vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( a ), a to tak,

že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd

( a 2 a ). Všeobecné súdy sú tak povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov ().

22. Princíp subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o ústavnej sťažnosti preskúmavané ().

23. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať

iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

24. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ využil

svoje právo a proti napadnutému uzneseniu krajského súdu z 18. októbra 2018 podal

sťažnosť, o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, ktorý tak aj učinil

vydaním napadnutého uznesenia krajského súdu z 20. novembra 2018, pričom aj proti

tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým

uznesením krajského súdu z 13. decembra 2018. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd

preto vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu z 18. októbra 2018 a následne

aj vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu z 20. novembra 2018 konštatuje

existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu tejto časti ústavnej sťažnosti, a to pre

nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

25. S poukazom na uvedené preto ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť

sťažovateľa odmietol s poukazom na .

III.2 K námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva na zákonného sudcu podľa ,

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva

nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný opravný

prostriedok podľa čl. 13 dohovoru konaním krajského súdu a napadnutým uznesením

krajského súdu z 13. decembra 2018

26. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením krajského

súdu z 13. decembra 2018 došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia krajského súdu

z 20. novembra 2018 a vec bola vrátená späť senátu 2 Tos krajského súdu, ktorý následne

vydal napadnuté uznesenie krajského súdu z 27. decembra 2018. Z uvedeného teda vyplýva,

že nešlo o konečné rozhodnutie.

27. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve. Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Inými slovami, ústavné

súdnictvo v individuálnych veciach je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania

právoplatne skončených vecí ().

28. V tejto súvislosti možno podotknúť, že ústavný súd predstavuje inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci a preto podľa právneho názoru ústavného súdu nie je

možné akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne konanie príslušným

všeobecným súdom ústavný súd v danej veci nahradzoval svojím vstupovaním

a ingerenciou do meritórne neskončeného konania. Zásah za účelom ochrany alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv môže ústavný súd urobiť

až vtedy, ak ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť.

V závere tejto časti je potrebné dodať, že v zmysle stabilnej judikatúry základné práva

na súdnu ochranu sú výsledkové, čo znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok,

a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho

konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. ).

29. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti

odmietol podľa , a to pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.3 K námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva na zákonného sudcu podľa ,

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva

nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný opravný

prostriedok podľa čl. 13 dohovoru konaním krajského súdu a napadnutým uznesením

krajského súdu z 27. decembra 2018

30. Napadnutým uznesením krajského súdu z 27. decembra 2018 bola podľa § 193

ods. 1 písm. c) zamietnutá sťažnosť sťažovateľa a bol ním vyslovený

záver, že u členov senátu 4 To nebol zistený žiadny z dôvodov spočívajúci v ich pomere

k prejednávanej veci, k osobe obžalovaného, k obhajcovi a ani k orgánu činnému

v tomto konaní, odôvodňujúci ich vylúčenie z rozhodovania o odvolaní sťažovateľa ako

obžalovaného v trestnej veci vedenej pod sp. zn. . Len pre pripomenutie

ústavný súd dodáva, že sťažovateľ namietal práve pomer všetkých sudcov trestnoprávneho

úseku krajského súdu k osobe bývalého sudcu krajského súdu rozhodujúceho o jeho

odvolaní, z dôvodu, že boli kolegovia.

31. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Uvedené vychádza z uplatňovania princípu

subsidiarity zakotveného v a nadväzuje na ňu aj judikatúra ústavného

súdu, podľa ktorej ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je tiež úlohou všetkých orgánov verejnej moci, predovšetkým

všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

pripadajúcich orgánov verejnej moci. Podľa právneho názoru ústavného súdu preto

nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne konanie príslušným

všeobecným súdom v danej veci nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním

a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Z judikatúry ústavného súdu,

obdobne ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“;

napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd

a ESĽP overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46

až , resp. dohovoru (m. m. ).

32. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd uvádza, že napadnuté uznesenie krajského

súdu z 27. decembra 2018 by mohlo porušenie sťažovateľových práv zakladať len

v prípade, ak by boli spojené s konkrétnym relevantným nepriaznivým dôsledkom

pre sťažovateľa, pričom by sa tento negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať

na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe,

prípadne v opravných konaniach. Sťažovateľ svoje námietky má možnosť uplatniť využitím

prostriedkov právnej ochrany voči meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej.

33. S poukazom na už citované ustanovenie ústavný súd

opätovne zvýrazňuje, že o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd

rozhoduje vtedy, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd, pričom namietané porušenie

niektorého z nich automaticky nezakladá právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Preto

ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že sa ochrany základného práva alebo

slobody môže sťažovateľ domôcť využitím dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným súdom, takúto ústavnú sťažnosť musí odmietnuť v zmysle § 56 ods. 2 písm. a)

, a to pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej

prerokovanie.

34. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že z judikatúry ESĽP tiež vyplýva,

že konanie o námietke zaujatosti nezávislé na konaní, v ktorom bola námietka uplatnená, sa

týka predovšetkým procesných práv účastníka konania a netýka sa civilných práv

a záväzkov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Aj keď konanie o námietke zaujatosti môže mať

vplyv na konanie vo veci samej, ide o nedostatočné spojenie a vzdialené následky, aby

mohol čl. 6 ods. 1 dohovoru vstúpiť do hry, a preto čl. 6 ods. 1 dohovoru je na takéto

konanie neaplikovateľný (pozri Schreiber and Boetsch v. Francúzsko, č. 58751/00,

rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 11. 12. 2003; Mianowicz v. Nemecko, č. 37111/04,

55440/07, 55443/07, rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 19. 5. 2009, oddiel 1a).

35. Z uvedeného dôvodu mohla byť ústavná sťažnosť v tejto časti odmietnutá

aj podľa ako zjavne neopodstatnená.

36. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu