Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 166/2020
PDF · 487.22 KB
No categories available
I. ÚS 166/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. apríla 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,
, , zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Perhács s. r. o., Jelenec 353, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. JUDr. Zoltán
Perhács, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zákonného sudcu podľa
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva nebyť odňatý
zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako
aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný opravný prostriedok podľa
čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Krajského
súdu v Nitre a jeho uzneseniami pod č. k. 4 To 57/2018-404 z 18. októbra 2018, č. k.
2 Tos 107/2018-428 z 20. novembra 2018, č. k. 1 Tos 122/2018-445 z 13. decembra 2018
a č. k. 2 Tos 107/2018-454 z 27. decembra 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci
ústavného súdu na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých uznesení a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
29. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,
, (ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa
čl. 48 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“), základného práva nebyť odňatý zákonnému
sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)
a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru konaním Krajského
súdu v Nitre (ďalej len ,,krajský súd“) a jeho uzneseniami č. k. 4 To 57/2018-404
z 18. októbra 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie krajského súdu z 18. októbra 2018“),
č. k. 2 Tos 107/2018-428 z 20. novembra 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie krajského
súdu z 20. novembra 2018“), č. k. 1 Tos 122/2018-445 z 13. decembra 2018 (ďalej len
,,napadnuté uznesenie krajského súdu z 13. decembra 2018“) a č. k. 2 Tos 107/2018-454
z 27. decembra 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie krajského súdu z 27. decembra
2018“).
2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. Rvp 183/2019 a bola pôvodne
pridelená sudcovi spravodajcovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie.
Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť sťažovateľa prerokovaná, preto bola v súlade
s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019
prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
a pridelená 17. októbra 2019 sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle
čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná v prvom senáte
ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák
a Miloš Maďar.
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal námietku
zaujatosti proti všetkým sudcom trestnoprávneho úseku krajského súdu. O tejto námietke
bolo najprv rozhodnuté napadnutým uznesením krajského súdu z 18. októbra 2018 tak,
že sa členovia senátu 4 To krajského súdu podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku nevylučujú
z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Trestného poriadku z úkonov trestného konania vo veci
sťažovateľa vedenej pod sp. zn. 4 To 57/2018. Proti uvedenému uzneseniu sťažovateľ
podal sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým uznesením krajského súdu
z 20. novembra 2018 tak, že členovia senátu 2 To krajského súdu sa podľa § 32 ods. 3
Trestného poriadku nevylučujú z vykonávania úkonov trestného konania vo veci
sťažovateľa. Aj proti tomuto uzneseniu sťažovateľ podal sťažnosť, na základe ktorej bolo
napadnutým uznesením krajského súdu z 13. decembra 2018 uznesenie krajského súdu
z 20. novembra 2018 zrušené. Po jeho zrušení bolo následne vydané napadnuté uznesenie
krajského súdu z 27. decembra 2018, ktorým bola podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku sťažovateľova sťažnosť ako nedôvodná zamietnutá.
4. Sťažovateľ uviedol, že jadrom jeho námietok je skutočnosť, že postupom
krajského súdu a vydaním napadnutého uznesenia krajského súdu z 13. decembra 2018
došlo k porušeniu ním uvedených základných práv podľa ústavy a listiny, ako aj práv podľa
dohovoru, z dôvodu, že členom senátu krajského súdu, ktorý vydal už uvedené uznesenie,
bola blízka osoba – otec sudkyne, ktorá bola členkou senátu, ktorý vydal napadnuté
uznesenie krajského súdu z 20. novembra 2018. Porušenie svojich práv sťažovateľ
vo vzťahu k postupu krajského súdu a všetkým ním už uvedeným napadnutým uzneseniam
krajského súdu vnímal aj v tom, že ,,... že ťažiskovú argumentáciu sťažovateľa týkajúcu
sa existencie objektívnych skutočností spochybňujúcich nestrannosť sudcov trestnoprávneho
úseku... ponechali úplne bez povšimnutia... riadne a presvedčivo neodôvodnili, prečo
objektívne hľadisko nestrannosti nechal úplne bez povšimnutia... Odôvodnenia napadnutých
uznesení sú... formálne a nepresvedčivé, majúce za následok ich nepreskúmateľnosť...“.
5. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že podľa jeho názoru
by nebolo účelné vyčkať na právoplatné rozhodnutie o jeho odvolaní a následne podať
mimoriadny opravný prostriedok. Opodstatnenosť podania ústavnej sťažnosti vidí z dôvodu
efektívnosti a hospodárnosti konania, jeho právnej istoty a aj z dôvodu predchádzania
zbytočným prieťahom. Následne sťažovateľ opísal chronológiu postupu v jeho trestnej veci.
K tomu uviedol, že 7. septembra 2018 na krajskom súde podal námietku zaujatosti proti
všetkým sudcom trestnoprávneho úseku krajského súdu, pričom dôvodom bol podľa jeho
názoru kolegiálny vzťah všetkých sudcov tohto úseku krajského súdu k už bývalému
sudcovi ako ich kolegovi, ktorý rozhodoval ako člen senátu o odvolaní sťažovateľa.
O nej bolo rozhodnuté najprv napadnutým uznesením krajského súdu z 18. októbra 2018
a následne, na základe podaných sťažností zo strany sťažovateľa, boli vydané jednotlivé
napadnuté uznesenia krajského súdu, ako už bolo uvedené v bode 3 tohto rozhodnutia.
6. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti v podstate namietal tú skutočnosť,
že o jeho námietke zaujatosti proti všetkým sudcom trestnoprávneho úseku krajského súdu
nebolo rozhodnuté už uvedenými napadnutými uzneseniami krajského súdu tak, že by
v nich bolo dostatočným spôsobom reagované na objektívnu stránku posúdenia ich
nestrannosti, teda namietal ich arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie. Zároveň namietol
aj tú skutočnosť, že o jeho sťažnosti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu
z 20. novembra 2018 rozhodol iný senát krajského súdu napadnutým uznesením krajského
súdu z 13. decembra 2018, pričom členom tohto senátu bol sudca, ktorý je podľa údajov
Súdnej rady Slovenskej republiky blízkou osobou – otcom sudkyne, ktorá bola jednou
z členiek senátu, ktorý vydal už uvedené uznesenie krajského súdu z 20. novembra 2018.
7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, na
zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny,
nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru
v konaní vedenom pred Krajským súdom v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra, sp. zn.
2Tos/107/2018-454 a jeho uznesením zo dňa 27.12.2018, sp. zn. 2Tos/107/2018-454
porušené bolo.
2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra zo dňa 27.12.2018,
sp. zn. 2Tos/107/2018-454 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.
3. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny,
nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru
v konaní vedenom pred Krajským súdom v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra, sp. zn.
1Tos/122/2018-445 a jeho uznesením zo dňa 13.12.2018, sp. zn. 1Tos/122/2018-445
porušené bolo.
4. Uznesenie Krajského súdu v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra zo dňa 13.12.2018,
sp. zn. 1Tos/122/2018-445 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.
5. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny,
nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru
v konaní vedenom pred Krajským súdom v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra, sp. zn.
2Tos/107/2018-428 a jeho uznesením zo dňa 20.11.2018, sp. zn. 2Tos/107/2018-428
porušené bolo.
6. Uznesenie Krajského súdu v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra zo dňa 20.11.2018,
sp. zn. 2Tos/107/2018-428 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.
7. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny,
nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru
v konaní vedenom pred Krajským súdom v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra, sp. zn.
4To/57/2018-404 a jeho uznesením zo dňa 18.10.2018, sp. zn. 4To/57/2018-404 porušené
bolo.
8. Uznesenie Krajského súdu v Nitre, Štúrova 9, 950 48 Nitra zo dňa 18.10.2018,
sp. zn. 4To/57/2018-404 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.
9. Sťažovateľovi priznáva trovy konania 346,26 € [dva úkony právnej služby –
prevzatie a príprava zastupovania v konaní pred ústavným súdom a podanie sťažnosti.
Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky
predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,80 €
(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2019.
Odmena advokáta za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom tak predstavuje
celkovú sumu 346,26 €], ktoré je Krajský súd v Košiciach, Štúrova 29, 041 51 Košice,
sp. zn. 6S/80/2009 povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. JUDr. Zoltána
Perhácsa, PhD., vedený vo číslo účtu:
do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)
v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú
zachované.
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
15. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
16. Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.
17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený...
18. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom
boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom
bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
19. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1
listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na
účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru konaním krajského súdu a napadnutým
uznesením krajského súdu z 18. októbra 2018, napadnutým uznesením krajského súdu
z 20. novembra 2018, napadnutým uznesením krajského súdu z 13. decembra 2018
a napadnutým uznesením krajského súdu z 27. decembra 2018. K porušeniu ním
označených práv malo dôjsť v dôsledku:
- arbitrárnosti a nedostatočného odôvodnenia jednotlivých napadnutých uznesení
krajského súdu, ktoré nedostatočne vyargumentovali, ako sa vysporiadali so sťažovateľovou
námietkou týkajúcou sa objektívnej stránky nezaujatosti sudcov trestnoprávneho úseku
krajského súdu,
- tým, že o jeho sťažnosti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu
z 20. novembra 2018 rozhodol iný senát krajského súdu napadnutým uznesením krajského
súdu z 13. decembra 2018, pričom členom tohto senátu bol sudca, ktorý je blízkou osobou -
otcom sudkyne, ktorá bola jednou z členiek senátu, ktorý vydal už uvedené uznesenie
krajského súdu z 20. novembra 2018.
20. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).
III.1 K námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy,
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva
nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný opravný
prostriedok podľa čl. 13 dohovoru konaním krajského súdu a napadnutým uznesením
krajského súdu z 18. októbra 2018 a napadnutým uznesením krajského súdu
z 20. novembra 2018
21. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený
na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní
ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám
vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,
že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,
ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd
(čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť
nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna
a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (III. ÚS 364/2018).
22. Princíp subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o ústavnej sťažnosti preskúmavané (I. ÚS 476/2019).
23. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv
a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať
iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci
na jej prerokovanie.
24. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ využil
svoje právo a proti napadnutému uzneseniu krajského súdu z 18. októbra 2018 podal
sťažnosť, o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, ktorý tak aj učinil
vydaním napadnutého uznesenia krajského súdu z 20. novembra 2018, pričom aj proti
tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým
uznesením krajského súdu z 13. decembra 2018. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd
preto vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu z 18. októbra 2018 a následne
aj vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu z 20. novembra 2018 konštatuje
existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu tejto časti ústavnej sťažnosti, a to pre
nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
25. S poukazom na uvedené preto ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť
sťažovateľa odmietol s poukazom na § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.
III.2 K námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy,
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva
nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný opravný
prostriedok podľa čl. 13 dohovoru konaním krajského súdu a napadnutým uznesením
krajského súdu z 13. decembra 2018
26. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením krajského
súdu z 13. decembra 2018 došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia krajského súdu
z 20. novembra 2018 a vec bola vrátená späť senátu 2 Tos krajského súdu, ktorý následne
vydal napadnuté uznesenie krajského súdu z 27. decembra 2018. Z uvedeného teda vyplýva,
že nešlo o konečné rozhodnutie.
27. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný
súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných
súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú
zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej
zmluve. Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti nie je
a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Inými slovami, ústavné
súdnictvo v individuálnych veciach je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania
právoplatne skončených vecí (I. ÚS 303/2019).
28. V tejto súvislosti možno podotknúť, že ústavný súd predstavuje inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy
prichádzajúcich orgánov verejnej moci a preto podľa právneho názoru ústavného súdu nie je
možné akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne konanie príslušným
všeobecným súdom ústavný súd v danej veci nahradzoval svojím vstupovaním
a ingerenciou do meritórne neskončeného konania. Zásah za účelom ochrany ústavou alebo
kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv môže ústavný súd urobiť
až vtedy, ak ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť.
V závere tejto časti je potrebné dodať, že v zmysle stabilnej judikatúry základné práva
na súdnu ochranu sú výsledkové, čo znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok,
a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho
konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. I. ÚS 91/2016).
29. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde, a to pre nedostatok právomoci
ústavného súdu na jej prerokovanie.
III.3 K námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy,
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva
nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný opravný
prostriedok podľa čl. 13 dohovoru konaním krajského súdu a napadnutým uznesením
krajského súdu z 27. decembra 2018
30. Napadnutým uznesením krajského súdu z 27. decembra 2018 bola podľa § 193
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá sťažnosť sťažovateľa a bol ním vyslovený
záver, že u členov senátu 4 To nebol zistený žiadny z dôvodov spočívajúci v ich pomere
k prejednávanej veci, k osobe obžalovaného, k obhajcovi a ani k orgánu činnému
v tomto konaní, odôvodňujúci ich vylúčenie z rozhodovania o odvolaní sťažovateľa ako
obžalovaného v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 4 To 57/2018. Len pre pripomenutie
ústavný súd dodáva, že sťažovateľ namietal práve pomer všetkých sudcov trestnoprávneho
úseku krajského súdu k osobe bývalého sudcu krajského súdu rozhodujúceho o jeho
odvolaní, z dôvodu, že boli kolegovia.
31. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti
medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Uvedené vychádza z uplatňovania princípu
subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy a nadväzuje na ňu aj judikatúra ústavného
súdu, podľa ktorej ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je tiež úlohou všetkých orgánov verejnej moci, predovšetkým
všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy
pripadajúcich orgánov verejnej moci. Podľa právneho názoru ústavného súdu preto
nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne konanie príslušným
všeobecným súdom v danej veci nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním
a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Z judikatúry ústavného súdu,
obdobne ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“;
napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd
a ESĽP overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46
až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 91/2016).
32. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd uvádza, že napadnuté uznesenie krajského
súdu z 27. decembra 2018 by mohlo porušenie sťažovateľových práv zakladať len
v prípade, ak by boli spojené s konkrétnym relevantným nepriaznivým dôsledkom
pre sťažovateľa, pričom by sa tento negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať
na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe,
prípadne v opravných konaniach. Sťažovateľ svoje námietky má možnosť uplatniť využitím
prostriedkov právnej ochrany voči meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej.
33. S poukazom na už citované ustanovenie čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd
opätovne zvýrazňuje, že o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd
rozhoduje vtedy, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd, pričom namietané porušenie
niektorého z nich automaticky nezakladá právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Preto
ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že sa ochrany základného práva alebo
slobody môže sťažovateľ domôcť využitím dostupných a účinných prostriedkov nápravy
pred iným súdom, takúto ústavnú sťažnosť musí odmietnuť v zmysle § 56 ods. 2 písm. a)
zákona o ústavnom súde, a to pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej
prerokovanie.
34. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že z judikatúry ESĽP tiež vyplýva,
že konanie o námietke zaujatosti nezávislé na konaní, v ktorom bola námietka uplatnená, sa
týka predovšetkým procesných práv účastníka konania a netýka sa civilných práv
a záväzkov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Aj keď konanie o námietke zaujatosti môže mať
vplyv na konanie vo veci samej, ide o nedostatočné spojenie a vzdialené následky, aby
mohol čl. 6 ods. 1 dohovoru vstúpiť do hry, a preto čl. 6 ods. 1 dohovoru je na takéto
konanie neaplikovateľný (pozri Schreiber and Boetsch v. Francúzsko, č. 58751/00,
rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 11. 12. 2003; Mianowicz v. Nemecko, č. 37111/04,
55440/07, 55443/07, rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 19. 5. 2009, oddiel 1a).
35. Z uvedeného dôvodu mohla byť ústavná sťažnosť v tejto časti odmietnutá
aj podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnená.
36. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. apríla 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu