Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 66/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ,

, , zastúpeného advokátskou kanceláriou

JANÍČEK LEGAL s. r. o., Kominárska 2, 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

a konateľ JUDr. Vladimír Janíček, LL.M., pre namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 200 € (slovom

tisícdvesto eur), ktoré mu j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom

tristo eur), ktoré mu j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Pezinok a Krajský súd v Bratislave s ú p o v i n n é spoločne

a nerozdielne nahradiť trovy konania v sume 533,88 € (slovom

päťstotridsaťtri eur a osemdesiatosem centov) na účet JANÍČEK LEGAL s. r. o.,

Kominárska 2, 4, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie krajského súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal

31. decembra 2013 na okresnom súde žalobu o zaplatenie sumy 1 452,39 € s príslušenstvom

smerujúcu proti žalovanej v 1. rade

(ďalej len „žalovaná v 1. rade“), a žalovanej v II. rade KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.

Vienna Insurance Group (ďalej len „žalovaná v 2. rade“). Okresný súd v predmetnej veci

rozhodol 15. decembra 2016 rozsudkom, ktorým žalobe čiastočne vyhovel. Krajský súd

na základe odvolania žalovanej v 2. rade uznesením z 29. marca 2018 rozhodol tak,

že rozsudok okresného súdu z 15. decembra 2016 zrušil a vec vrátil na nové konanie.

Následne až do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti podľa sťažovateľa okresný súd

v napadnutom konaní nekonal.

2.1 Sťažovateľ zdôraznil, že v predmetnej veci namieta celkovú dĺžku konania o nej,

ktoré ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvá už viac ako päť a pol roka, t. j. neprimerane

dlho, a v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

a ústavného súdu (nález ústavného súdu sp. zn. zo 14. novembra 2018,

Maxian a Maxianová proti Slovenskej republike, Keszeli proti Slovenskej republike,

Grešáková proti Slovenskej republike a iné).

2.2 Predmetom konania v tejto veci je podľa sťažovateľa vec patriaca do bežnej

rozhodovacej agendy súdov, a preto ju nemožno považovať za právne zložitú. Podľa jeho

názoru on sám v predmetnom konaní svojím správaním neprispel k jeho predĺženiu

žiadnymi procesnými úkonmi, práve naopak, bol aktívny a spolupracoval so súdom.

Konanie pred okresným súdom bolo podľa neho poznačené zbytočnými prieťahmi aj jeho

neefektívnou činnosťou.

2.3 Konanie v tejto veci prebehlo na viacerých stupňoch súdov a ku dňu podania

ústavnej sťažnosti už neprebiehalo pred krajským súdom. V tejto súvislosti sťažovateľ

zdôraznil, že konanie pred okresným súdom je späté s konaním pred krajským súdom, ktoré

nemožno chápať izolovane a nebrať ho do úvahy. Predmetom konania pred krajským súdom

nebola vec právne alebo skutkovo zložitá, sťažovateľ svojím správaním k predĺženiu

konania pred krajským súdom neprispel a napriek tomu konanie v tejto veci pred ním trvalo

neprimerane dlho.

2.4 Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jeho právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nadväzne na to žiada, aby mu

ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € vo vzťahu

k okresnému súdu a v sume 650 € vo vzťahu ku krajskému súdu, ďalej aby okresný súd

a krajský súd spoločne a nerozdielne zaviazal nahradiť sťažovateľovi trovy konania.

3. Ústavný súd uznesením sp. zn. zo 4. februára 2020 prijal ústavnú

sťažnosť sťažovateľa, v ktorej namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ako aj postupom krajského súdu v konaním vedenom pod sp. zn.

na ďalšie konanie.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v predmetnej veci vyjadril listom

z 28. februára 2020, v ktorom popísal predmet napadnutého konania pred okresným súdom

a následne uviedol, že spis bol v súlade s rozvrhom práce platným v jednotlivých rokoch

postupne pridelený trom zákonným sudcom na jeho prejednanie a rozhodnutie

(17. februára 2014, 21. mája 2015 a 2. januára 2016).

4.1 Na pojednávaní konanom 15. decembra 2016 bol vyhlásený rozsudok, ktorým

okresný súd žalobe sťažovateľa sčasti (954,39 €) vyhovel a vo zvyšnej časti ju zamietol.

Na základe odvolania žalovanej v 2. rade krajský súd uznesením z 29. marca 2018 rozsudok

okresného súdu v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd uznesenie z 29. marca 2018 odôvodnil tým,

že okresný súd porušil právo žalovanej v 2. rade na spravodlivý proces, keď bez riadneho

zdôvodnenia a odstránenia pochybností, ktoré sťažovateľ v spore vzniesol, čo sa týka

záverov znalca Ing. Stanislava Gajdoša vyslovených v jeho znaleckom posudku, nevykonal

navrhované znalecké dokazovanie, a napriek tomu nepovažoval tvrdenia žalovanej v 2. rade

o nižšej hodnote vozidla sťažovateľa za preukázané. V ďalšom priebehu napadnutého

konania mal okresný súd podľa usmernenia krajského súdu v záujme náležitého ustálenia

skutkového stavu veci vykonať znalecké dokazovanie na ustálenie všeobecnej hodnoty

vozidla sťažovateľa, od ktorej závisí výška škody, ktorá mu v súvislosti s predmetnou

škodovou udalosťou vznikla.

4.2 Na základe pokynu zákonného sudcu z 28. mája 2018 okresný súd uznesením

z 8. júla 2019 uložil žalovanej v 2. rade povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu

vo výške 300 €. Žalovaná v 2. rade preddavok nezložila a 31. júla 2019 predložila ďalší

znalecký posudok, ktorý okresný súd odoslal sťažovateľovi a žalovanej v 1. rade

na vyjadrenie, a následne nariadil pojednávanie na 5. marec 2020.

5. Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril v predmetnej veci

podaním sp. zn. 1Spr. z 26. februára 2020, v ktorom poukázal na to, že ústavnú

sťažnosť sťažovateľa v časti týkajúcej sa krajského súdu považuje za neopodstatnenú,

pretože v napadnutom konaní krajského súdu k zásahu do základného práva sťažovateľa

zaručeného v nedošlo.

5.1 Následne krajský súd uviedol, že spis v tejto veci mu bol predložený

na rozhodnutie o podanom odvolaní 29. júna 2017 a krajský súd v predmetnej veci rozhodol

29. marca 2018 t. j. po deviatich mesiacoch. Podľa krajského súdu pre účely konania

o ústavnej sťažnosti sťažovateľa na jeho ťarchu nemôže byť pričítaná doba napadnutého

konania pred okresným súdom predchádzajúca predloženiu spisu s podaným odvolaním.

Krajský súd ďalej poukázal na to, že sťažovateľ nesprávne vychádza z toho, že k porušeniu

jeho práv zo strany krajského súdu došlo už od momentu predloženia spisu okresným

súdom.

5.2 Napokon krajský súd považoval za potrebné poukázať na to, že hoci spory

o náhradu škody a úhradu poistného plnenia sú bežnou súčasťou rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, skutková situácia v danom spore nebola celkom jednoduchá, ako sa to

snaží interpretovať sťažovateľ v ústavnej sťažnosti. Krajský súd ďalej uviedol,

že v napadnutom konaní zostalo aj po prejednaní a rozhodnutí veci okresným súdom

sporných viacero skutočností významných pre ustálenie hodnoty poškodeného vozidla

sťažovateľa, a tak i pre správne určenie výšky vzniknutej škody. To ovplyvnilo aj dĺžku

napadnutého konania pred krajským súdom, keď sa i krajský súd musel zaoberať

komplikovanejšou skutkovou stránkou sporu, čo je objektívne časovo náročnejšie

v porovnaní so situáciou, keď na posúdenie opodstatnenosti odvolania postačuje relatívne

jednoduché právne posúdenie celkom jednoznačne ustáleného skutkového stavu veci.

5.3 Vzhľadom na uvedené krajský súd opätovne konštatoval, že túto ústavnú

sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu krajského súdu v napadnutom konaní krajského

súdu po vecnej stránke nepovažuje za dôvodnú.

6. Ústavný súd zaslal vyjadrenie súdov zúčastnených na rozhodovaní v tejto veci

právnemu zástupcovi sťažovateľa s možnosťou zaujatia stanoviska k nim. Právny zástupca

sťažovateľa na uvedenú výzvu ústavného súdu reagoval podaním z 20. apríla 2020,

v ktorom reagoval na vyjadrenie okresného súdu podaním z 28. februára 2020. Okresný súd

sa podľa sťažovateľa vo svojom vyjadrení nevyjadril k podstate veci samej, a to,

či je podaná ústavná sťažnosť dôvodná alebo nie, nevyjadril sa v ňom ani k jeho tvrdeniam

v ústavnej sťažnosti a taktiež nijako nevyhodnotil kritériá relevantné pre rozhodovanie

v týchto prípadoch: skutková a právna zložitosť, správanie sťažovateľa a konanie súdu.

Na základe uvedeného sťažovateľ konštatoval, že vyjadrenie okresného súdu podľa neho

nijako nemohlo ovplyvniť opodstatnenosť sťažnosti sťažovateľa.

6.1 Sťažovateľ okrem konštatovania celkovej neprimeranej dĺžky uvedeného

konania, ktoré trvá už 78 mesiacov, poukázal aj na skutočnosť, že v konaní pred okresným

súdom sa vyskytli aj zbytočné prieťahy, a to v období od 28. mája 2018 (pokyn zákonného

sudcu) do 8. júla 2019 (vydanie uznesenia) a v období od 8. júla 2019 (vydanie uznesenia)

do 18. decembra 2019 (výzva súdu na vyjadrenie sa k znaleckému posudku). S poukazom

na skutočnosť, že prvý rozsudok okresného súdu bol zrušený, sťažovateľ opakovane

zdôraznil, že predmetné konanie bolo poznačené aj neefektívnou činnosťou.

6.2 Vo vzťahu k podanému vyjadreniu krajského súdu sťažovateľ uviedol, že

podľa neho „je nepochopením podstaty sťažnosti a obmedzuje sa na izolované

posudzovanie dĺžky konania pred Krajským súdom v Bratislave bez toho, aby bralo do

úvahy celkovú dĺžku konania, na ktorej sa podieľal aj Krajský súd v Bratislave“.

6.3 Sťažovateľ ďalej v stanovisku poukázal aj na obdobie nečinnosti v napadnutom

konaní trvajúce od vydania rozsudku okresného súdu do predloženia spisu krajskému súdu

s tým, že je na úvahe ústavného súdu, ktorému zo súdov zúčastnených na rozhodovaní

v tejto veci ho pripočíta na ťarchu, avšak nemožno ho pri posudzovaní tejto veci vynechať.

Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že konanie pred krajským súdom trvalo spolu najmenej

11 mesiacov, s tým, že nechápe, prečo krajský súd vo svojom vyjadrení do celkovej doby

konania pred ním nezapočítal aj obdobie od vydania rozsudku krajskému súdu

do predloženia spisu okresnému súdu, t. j. obdobie od 29. marca 2018 do 24. mája 2018,

hoci spis bol plne v jeho dispozícii. Na záver svojho stanoviska sťažovateľ uviedol,

že zotrváva na podanej ústavnej sťažnosti, ktorá je dôvodná.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len ,,“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj

s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

8. Ústavný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu a v obsahu tohto rozhodnutia uviedol len stručný chronologický priebeh

napadnutého konania.

8.1 Okresnému súdu bol 31. decembra 2013 doručený návrh na vydanie platobného

rozkazu, ktorým sa sťažovateľ domáhal zaplatenia sumy 1452,39 € s príslušenstvom

z titulu náhrady škody vzniknutej pri dopravnej nehode proti žalovaným. Okresný súd

14. marca 2014 vyzval žalovaných, aby sa k návrhu sťažovateľa vyjadrili v 15-dňovej

lehote. Pokynom súdnej kancelárii zo 7. októbra 2014 okresný súd nariadil vykonať úkony

súvisiace s nariadením pojednávania na 30. január 2015, ktoré bolo 17. decembra 2014

zrušené z dôvodu zmeny zákonného sudcu. Na základe pokynu súdnej kancelárii

z 15. júna 2015 bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie na 22. september 2015.

Pojednávanie konané 22. septembra 2015 okresný súd odročil. Žalovaná v 2. rade doručila

30. novembra 2015 okresnému súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom

pojednávaní, požiadala o jeho konanie v jej neprítomnosti a zároveň o ustanovenie znalca.

Okresný súd uskutočnil 3. decembra 2015 pojednávanie, ktoré odročil na neurčito z dôvodu

ďalšieho dokazovania a zmeny zákonného sudcu.

8.2 Sťažovateľ podaním doručeným 1. júna 2016 okresný súd požiadal

o pokračovanie v konaní. Pokynom súdnej kancelárii z 15. novembra 2016 okresný súd

nariadil vykonať úkony súvisiace s nariadením pojednávania. Na pojednávaní

uskutočnenom 15. decembra 2016 okresný súd zamietol návrh na vykonanie znaleckého

dokazovania, vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vyhlásil rozsudok, ktorým

žalovaných zaviazal zaplatiť sťažovateľovi sumu 954,39 € s prísl., a vo zvyšku návrh

zamietol, zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

8.3 Okresnému súd bolo 13. januára 2017 doručené odvolanie žalovaného v 2. rade

proti rozsudku okresného súdu. Okresný súd na základe pokynu súdnej kancelárii

z 15. februára 2017 doručil odvolanie žalovaného v 2. rade zostávajúcim stranám sporu.

Okresnému súdu bolo 14. marca 2017 doručené vyjadrenie sťažovateľa ku podanému

odvolaniu (následne bolo doručené žalovaným na základe pokynu z 27. marca 2017).

Okresnému súdu bolo 6. apríla 2017 doručené vyjadrenie žalovanej v 2. rade k stanovisku

sťažovateľa, ktoré bolo na základe pokynu z 10. mája 2017 zaslané sťažovateľovi

a žalovanej v 1. rade.

8.4 Spis v predmetnej veci bol 29. júna 2017 doručený krajskému súdu, ktorý

v predmetnej veci 29. marca 2018 rozhodol uznesením, ktorým zrušil rozsudok okresného

súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu doručený 24. mája 2018.

8.5 Na základe pokynu súdnej kancelárii z 25. mája 2018 bolo uznesenie krajského

súdu doručené žalovaným. Na základe pokynu z 28. mája 2018 okresný súd nariadil

znalecké dokazovanie v predmetnej veci. Okresný súd žalovanú v 2. rade uznesením

z 8. júla 2019 zaviazal zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Podanie

žalovanej v 2. rade, ktorým predložila znalecký posudok a uviedla, že netrvá na nariadení

znaleckého dokazovania, bolo okresnému súdu doručené 31. júla 2019. Stranám sporu bol

znalecký posudok doručený na základe pokynu súdnej kancelárii z 18. decembra 2019.

Sťažovateľ naň reagoval podaním doručeným 12. februára 2020, ktoré bolo následne

zaslané žalovaným. Okresný súd 5. marca 2020 uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo

odročené na 28. máj 2020 s tým, že právny zástupca sťažovateľa požiadal o poskytnutie

lehoty na účel zadováženia dôkazov, čo sa týka východiskovej hodnoty vozidla, zaviazal sa

v lehote 15 dní oznámiť pred pojednávaním, či trvá na výsluchu znalca, a zároveň bol

vydaný pokyn súdnej kancelárii predvolať žalovanú v 1. rade na nariadené pojednávanie.

IV.

Právomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

12. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

14. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v (ďalej aj „“), podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

V.

Závery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia sťažovateľových práv

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa

považuje aj povaha prerokúvanej veci.

18. Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal

do úvahy právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie náhrady

škody z titulu škody vzniknutej pri dopravnej nehode. Posudzovaná vec patrí po právnej

stránke k štandardnej agende všeobecných súdov, pretože ide o občianskoprávny spor,

ktorý patrí do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov a nemožno ju označiť za právne

zložitú.

18.1 Krajský súd poukázal na podľa neho skutkovú zložitosť predmetnej veci

vzhľadom na to, že relevantnou pre určenie výšky vzniknutej škody, ktorá je predmetom

napadnutého konania, bolo ustálenie viacerých sporných skutočností významných

pre ustálenie hodnoty poškodeného vozidla sťažovateľa. Aj keby ústavný súd pripustil

pravdivosť tvrdenia krajského súdu o skutkovej zložitosti predmetnej veci, v napadnutom

konaní okresného súdu celková dĺžka tohto konania nebolo ovplyvnená náročnosťou

vykonaného dokazovania, v ktorom navyše okresný súd zjavne neobjasnil ani základné

skutočnosti podstatné pre prijatie rozhodnutia v tejto veci. Na základe uvedeného ústavný

súd konštatuje, že skutková zložitosť tejto veci objektívne v tomto prípade nemala

nepriaznivý vplyv na celkovú dĺžku tohto napadnutého konania, a teda nemôže sa ňou

ospravedlniť ani jeho doterajšia dĺžka.

19. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho

štandardne uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sa sťažovateľa ako žalobcu

v napadnutom konaní, ústavný súd uzavrel, že sťažovateľ k predĺženiu napadnutého konania

žiadnym spôsobom neprispel.

20. Ústavný súd sa napokon zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

a krajského súdu v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,

v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, ,

). Ústavný súd pritom vychádzal predovšetkým z podrobného prehľadu

procesných úkonov zo súdneho spisu v tejto veci.

21. Vo vzťahu k postupu okresného súdu ústavný súd zistil, že v napadnutom konaní

nesporne došlo k neprimeraným prieťahom spôsobeným nečinnosťou okresného súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na obdobie trvajúce viac ako jeden rok

a osem mesiacov t. j. od 31. decembra 2013 (doručenie žaloby okresnému súdu)

do 22. septembra 2014 (prvé pojednávanie uskutočnené okresným súdom), v ktorom

okresný súd vykonal jediný procesný úkon (zaslal podanú žalobu spolu s výzvou

na vyjadrenie sa k nej žalovaným). Nečinný zostal okresný súd taktiež v období trvajúcom

takmer jeden rok, t. j. od 3. decembra 2015 (okresný súd uskutočnil pojednávanie)

až do 15. novembra 2016 (pokyn súdnej kancelárii vykonať úkony súvisiace s nariadením

pojednávania). Rovnako vykonanie jednoduchých úkonov súvisiacich s podaním odvolania

trvalo okresnému súdu viac ako 5 mesiacov (od 1. februára 2017 do 29. júna 2017).

Napokon nečinnosťou okresného súdu bolo poznačené aj obdobie od 28. mája 2018

(pokyn súdnej kancelárii vykonať úkony spojené s nariadením znaleckého dokazovania)

až do 6. decembra 2019 (pokyn doručiť znalecký posudok doručený mu 31. júla 2019

žalovanou v 2. rade zostávajúcim účastníkom konania).

21.1 Okrem nečinnosti okresného súdu bolo predmetné konanie poznačené

aj neefektívnou činnosťou okresného súdu. V súvislosti s týmto konštatovaním ústavný súd

poukazuje predovšetkým na uznesenie krajského súdu, ktorý v rámci odôvodnenia zrušenia

rozsudku okresného súdu uviedol, že konštatoval porušenie práva na spravodlivý súdny

proces v dôsledku toho, že sa okresný súd v tejto veci nevysporiadal so skutočnosťami

významnými pre riadne ustálenie skutkového stavu a nevykonal navrhované dôkazy,

nedostatočne zistil skutkový stav veci relevantný pre rozhodnutie v spore, a tým v spojení

s nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku porušil právo žalovaného

na spravodlivý proces.

22.2 S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

v napadnutom konaní bol poznačený nielen jeho nečinnosťou, ale aj neefektívnou činnosťou

okresného súdu, v dôsledku čoho nedošlo k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa,

a preto nie je zlučiteľný s jeho základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ako ani s jeho právom na prejednanie veci v primeranej lehote.

22.3 Ústavný súd je tak po preskúmaní ústavnou sťažnosťou napadnutého konania

nútený konštatovať, že okresný súd po nadobudnutí účinnosti

dostatočne nevyužil príležitosť aplikovať v konaní nové procesné inštitúty, ktorú mu tento

procesný predpis od 1. júla 2016 umožňuje, čím zanedbal svoje povinnosti v miere,

ktorá dosiahla úroveň ústavnoprávnej relevancie.

23. Vo vzťahu k postupu krajského súdu ústavný súd zistil, že v napadnutom konaní

pred krajským súdom rozhodoval o odvolaní žalovanej v 2. rade. Spis v tejto veci mu bol

predložený na rozhodnutie o podanom odvolaní 29. júna 2017. Krajský súd vo svojom

vyjadrení poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci rozhodol svojím uznesením

už po deviatich mesiacoch 29. marca 2018, avšak spis v tejto veci bol okresnému súdu

doručený 24. mája 2018, t. j. po jedenástich mesiacoch od predloženia spisu okresným

súdom.

23.1 Podľa ústavného súdu napadnuté konanie pred krajským súdom trvalo celkovo

takmer jeden rok a túto dobu nie je možné považovať za primeranú pre rozhodnutie

o podanom odvolaní. Krajský súd teda svojím postupom taktiež prispel k predĺženiu

konania v predmetnej veci a tým aj k predĺženiu stavu právnej neistoty, v ktorom

sa sťažovateľ počas napadnutého konania nachádzal, čo je základným účelom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

23.2 S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup krajského súdu

v napadnutom konaní bol poznačený jeho nečinnosťou, v dôsledku ktorej nedošlo

k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto nie je zlučiteľný s ním v ústavnej

sťažnosti namietanými právami.

23.3 Ku konaniu odvolacieho súdu ústavný súd dáva do pozornosti, že v prípade

ďalšieho odvolacieho konania v tejto veci musí tento zohľadniť ustanovenia

a v merite veci rešpektovať účel predmetného zákonného ustanovenia.

24. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 19 až 23, ústavný súd vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

VI.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

25. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

26. Vzhľadom na to, že konanie v predmetnej veci sa v súčasnosti nachádza

na okresnom súde a ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu a postupom krajského

súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, ústavný súd

preto prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku

tohto nálezu).

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

28.1 Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €,

ktoré odôvodnil neprimeranou dĺžkou predmetného konania, v priebehu ktorého u neho

dochádza k pocitom bezmocnosti, ako aj dlhotrvajúcim pocitom márnosti z nespravodlivosti

a z nemožnosti včasného a účinného uplatnenia jeho práv v súdnom konaní, ktoré napriek

jeho jednoduchosti nie je ani po 54 mesiacoch právoplatne skončené.

28.2 Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,

ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie

bez pokračujúceho porušenia základného práva ().

28.3 Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy. Pri určení finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na okolnosti prípadu.

28.4 Vzhľadom na doterajšiu dĺžku preskúmavaného konania a berúc do úvahy

konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým správanie sťažovateľa, postup okresného súdu

a krajského súdu v predmetnej veci, a prihliadajúc aj skutkovú a právnu zložitosť veci, ako

aj na to, čo je pre sťažovateľa ako žalobcu v stávke – „at stake“, považoval ústavný súd

priznanie sumy 1 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie,

pričom okresný súd je povinný z tejto sumy zaplatiť sťažovateľovi sumu 1 200 € (bod 3

výroku nálezu) a krajský súd je povinný sťažovateľovi zaplatiť sumu 300 € (bod 4 výroku

nálezu). Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 6 výroku nálezu).

VII.

Trovy konania

29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

30. Ústavný súd priznal úhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti, vyjadrenie k stanoviskám súdov zúčastnených

na rozhodovaní) v súlade § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov advokátskej kancelárii

JANÍČEK LEGAL s. r. o., Kominárska 2, 4, Bratislava. Úhrada za tri úkony právnej služby

vykonané v roku 2019 (2 x 163,33 €) spolu s režijným paušálom (2 x 9,80 €) a jeden úkon

právnej služby vykonaný v roku 2020 (177 €) spolu s režijným paušálom (10,62 €)

predstavuje sumu trov konania celkom 533,88 € (bod 5 výroku tohto nálezu).

31. Priznanú sumu predstavujúcu úhradu trov konania sú okresný súd a krajský súd

povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu sťažovateľa advokátskej

kancelárie JANÍČEK LEGAL s. r. o., Kominárska 2, 4, Bratislava, v lehote uvedenej

v bode 4 výroku tohto nálezu ( v spojení s ).

32. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu