Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 181/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia práv podľa čl. 2, 3, 5, 6, 8, 13 a 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Slovenskej republiky v zastúpení

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálneho riaditeľstva Zboru

väzenskej a justičnej stráže, Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon

väzby Ilava, Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby Leopoldov

a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

31. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ), ktorou namietal porušenie práv podľa čl. 2, 3, 5, 6, 8, 13 a 14

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Slovenskej republiky

v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálneho riaditeľstva

Zboru väzenskej a justičnej stráže, Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu

na výkon väzby Ilava, Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby

Leopoldov a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Sťažovateľ ústavnú sťažnosť doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 23. apríla

2020. V uvedenom doplnení sťažovateľ iba zopakoval niekoľko argumentov uvedených

v ústavnej sťažnosti a nepredniesol žiadnu ďalšiu relevantnú argumentáciu.

2. Na úvod ústavný súd poznamenáva, že ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorý nie je

v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom, má laický, nezrozumiteľný

a z odborného hľadiska neprínosný charakter.

Z obsahu ústavnej sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta rozdielnu právnu

úpravu týkajúcu sa možnosti osôb odsúdených na doživotie požiadať o podmienečné

prepustenie na slobodu v jednotlivých štátoch Európskej únie. Sťažovateľ ako príklad

uviedol nemecký právny poriadok, podľa ktorého môžu osoby odsúdené na doživotie

požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu po 15 rokoch, oproti slovenskej právnej

úprave, podľa ktorej môže odsúdený požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu až

po 25 rokoch. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol: „... nie je možné, aby sa s občanmi

východnej časti EÚ zaobchádzalo horšie ako s občanmi západnej časti EÚ.“

Sťažovateľ ďalej kritizoval podmienky a proces riešenia žiadostí o podmienečné

prepustenie na slobodu.

3. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ popisoval a zároveň kritizoval

podmienky výkonu trestu odňatia slobody, najmä možnosť stravovania odsúdených,

pracovné možnosti a odmeňovanie za vykonanú prácu, príležitosti na vzdelávanie,

záujmovú činnosť a pod.

4. V záverečných častiach svojej ústavnej sťažnosti sa sťažovateľ vyjadril aj

k formálnym podmienkam ústavnej sťažnosti. Vo vzťahu k lehote na podanie ústavnej

sťažnosti sa sťažovateľ vo všeobecnosti odvolal na závery Európskeho súdu pre ľudské

práva a uviedol, že „v určitých veciach nie je možné určiť počiatočný bod“. Sťažovateľ tiež

uviedol: «... napádam stav, ktorý trvá už 20 rokov, čo je už dostatočne dlhá doba na to, aby

ju bolo možné kvalifikovať/zadefinovať ako „že dosiahla dostatočnú dĺžku, úroveň aj

závažnosť“, čo je potrebné pre vyslovenie porušenia práva.»

5. Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom a navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol

nálezom: „1) Práva ... zaručované čl. 2, 3, 5, 6, 8, 13 a 14 Dohovoru...

zaobchádzaním s jeho osobou zo strany väzenských orgánov a štátu SR za obdobie 20 rokov

vo/v pozbavení osobnej slobody/väzniciach, podmienkami vo výkone trestu odňatia slobody,

s právom na podmienečné prepustenie, na súkromný a rodinný život... porušené boli.

2) Nariaďuje sa štátu – SR a jeho dotknutým orgánom bez meškania napraviť

porušenia práva a stav/systém ktorý porušenia práv spôsobil a odstrániť následky

porušenia týchto práv.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

8. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

10. Podstatou ústavnej sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľa s právnym poriadkom

Slovenskej republiky, ako aj s podmienkami výkonu trestu odňatia slobody.

III.1 K namietanému porušeniu práv

11. Ústavný súd vo vzťahu k uvedenému (namietanému) porušeniu práv pripomína,

že ak orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia nemožno

považovať za porušenie základného práva alebo slobody (, ,

).

12. Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že ústavná úprava, ako aj zákonná

úprava konštituujú ústavnú sťažnosť ako ústavný prostriedok ochrany základných práv

a slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorým však nemožno nahrádzať konanie

pred všeobecnými súdmi na základe žalôb, ako aj opravných prostriedkov dostupných

účastníkom súdnych konaní. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich

zákonom predpísané náležitosti sú upravené v , pričom nesplnenie

niektorej z nich má za následok odmietnutie ústavnej sťažnosti už pri predbežnom

prerokovaní podľa .

13. Jednou z procesných podmienok konania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti je

právomoc ústavného súdu, ktorá je podľa daná len vtedy, ak o účinnej

ochrane základného práva alebo slobody nerozhoduje iný súd.

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou

zmluvou podľa (m. m. , ).

14. Druhým predpokladom nutným na konštatovanie právomoci ústavného súdu je,

že sťažovateľ vyčerpal procesné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných

práv zveruje (predovšetkým v systéme všeobecného súdnictva) a na použitie ktorých je

oprávnený v zmysle platných procesných predpisov. Hoci ani ani zákon o ústavnom

súde nepredpisujú, aké procesné prostriedky má sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu vyčerpať v systéme všeobecného súdnictva, ich spoločnou črtou je,

že musia byť sťažovateľovi dostupné a musia predstavovať účinný spôsob ochrany toho

základného práva alebo slobody, porušenie ktorého sťažovateľ namieta. Ak preto existuje

všeobecný súd, ktorý v rámci svojej právomoci podľa je oprávnený

konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody sťažovateľa, ústavný súd nie

je oprávnený prijať ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie, pretože jej prijatiu bráni princíp

subsidiarity jeho právomoci podľa , a takúto ústavnú sťažnosť je

potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

15. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti teda skúmal,

či sťažovateľ nemal v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii procesné prostriedky,

ktorými sa mohol domáhať účinnej ochrany označených základných práv a slobôd

podľa a medzinárodnej zmluvy o ľudských právach.

Sťažovateľom namietaný zásah do označených práv spočíval podľa jeho slov v stave

trvajúcom 20 rokov, pričom napádal vo svojej podstate normy trestného práva ako také.

16. Vychádzajúc z podstaty ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie

svojich práv právnym poriadkom štátu, je ústavný súd toho názoru, že ich ochrany sa mohol

domáhať v rámci občianskeho súdneho konania použitím dostupných prostriedkov nápravy,

prípadne v rámci iného vhodného konania.

17. Jedine v prípade, ak by všeobecné súdy odmietli v jeho veci konať, by do úvahy

prichádzalo konanie o ústavnej sťažnosti. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa ani z jej príloh

však nevyplýva, že by sa bol vôbec pokúsil o ochranu svojich práv v občianskoprávnom

konaní na základe dostupného procesného prostriedku či v inom vhodnom konaní,

ale obrátil sa s ústavnou sťažnosťou priamo na ústavný súd.

18. Keďže sťažovateľ nevyčerpal v systéme všeobecného súdnictva žiadne

prostriedky na ochranu svojich základných práv a keďže v súlade s princípom subsidiarity

sú právomoci ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach dané len vtedy, keď o nich

nerozhoduje iný súd, bolo potrebné jeho ústavnú sťažnosť po predbežnom prerokovaní

podľa odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu.

III.2 K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

19. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

20. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom pristúpil ústavný

súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne splnené

tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery

odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti.

21. Sťažovateľ síce požiadal v ústavnej sťažnosti o ustanovenie právneho zástupcu,

avšak nepreukázal svoje majetkové pomery, ktoré by túto žiadosť odôvodňovali.

22. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc

ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená, nie je neprípustná

ani zjavne neopodstatnená.

23. Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa preto, lebo nemá

právomoc na jej prerokovanie, je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. , ,

).

24. Pretože neboli splnené dva z troch predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel (bod 1 výroku rozhodnutia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu