Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 178/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a 2, , 2, 3 a 4 a a 2 Slovenskej

republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Návrhu na ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia základných práv podľa čl. 12

ods. 1 a 2, , 2, 3 a 4 a a 2 (ďalej len

„ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v procesnom

postení žalobcu na základe žaloby z 18. januára 2019 domáha na okresnom súde

proti žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy vo výške bližšie špecifikovanej v žalobnom

návrhu. O predmetnej žalobe je na okresnom súde vedené konanie pod sp. zn. .

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti rozsiahlo a pomerne zmätočne opisuje dôvody,

ktoré ho viedli k podaniu žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy na okresnom súde.

Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že okresný súd je v napadnutom konaní

nečinný, čo odôvodňuje tým, že aj po uplynutí doby viac ako pol roka nemá k dispozícii

informáciu o mene zákonného sudcu, ktorému bol jeho návrh pridelený, ako ani informáciu

o spisovej značke, pod akou sa vedie súdne konanie o jeho návrhu na okresnom súde.

Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bola 15. apríla 2019 doručená výzva

na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh na náhradu nemajetkovej ujmy

(z predmetnej výzvy je zrejmá spisová značka konania, pod akou je vedené súdne konanie

o návrhu sťažovateľa, pozn.).

4. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom vyslovil porušenie ním označených práv postupom okresného súdu v napadnutom

konaní.

5. Sťažovateľ zároveň v ústavnej sťažnosti s poukazom na § 37 ods. 1 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej aj „“) požiadal

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých

8. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi

Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná vo štvrtom

senáte ústavného súdu v zložení: Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia Ladislav

Duditš a Libor Duľa.

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 2, , 2, 3 a 4 a a 2 , práv

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým postupom okresného

súdu.

12. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

12.1 Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13.1 Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

13.2 Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

13.3 Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej

ochrane ustanoví zákon.

14. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

14.1 Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

16. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,

ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným

záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46

ods. 1, 2, 3 a 4 a , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým postupom

okresného súdu

17. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

18. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

19. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k namietanému základnému právu

sťažovateľom je potrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť nie je argumentačne

koncipovaná tak, aby sa z nej dalo vyvodiť, ako mal okresný súd porušiť sťažovateľom

označené práva.

20. Ústavný súd zdôrazňuje, že v ústave a v má presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

ods. 1 ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,

je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania ( ).

21. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť,

v ktorej absentujú konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa

dôjsť k porušeniu ním označených práv a slobôd (odôvodnenie ústavnej sťažnosti, pozn.).

Ústavný súd zároveň dodáva, že v danom prípade nie je splnená ani podmienka povinného

právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom, avšak

vzhľadom na to, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal ústavný súd o ustanovenie

právneho zástupcu na zastupovanie jeho osoby v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd

absenciu právneho zastúpenia v prípade sťažovateľa neposúdil ako nesplnenie jednej

zo zákonom ustanovených náležitostí, splnenie ktorých je nevyhnutné k tomu,

aby na ústavnom súde mohlo byť vedené konanie podľa .

22. Ústavný súd dodáva, že podľa ak má návrh

na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné

nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky

odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh

na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42

ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

23. V danom prípade ústavný súd (a to aj pri zohľadnení žiadosti sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom) nepovažoval za potrebné

vyzývať sťažovateľa na odstránenie uvedených nedostatkov (kvalifikované doplnenie

odôvodnenia ústavnej sťažnosti). Dôvodom je, že aj v prípade, ak by sťažovateľ podal

ústavnú sťažnosť, ktorá by spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti, stále

by tu existoval dôvod na jej odmietnutie vo vzťahu k namietanému porušeniu označených

práv podľa pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie (právomoc ústavného súdu je subsidiárna a nastupuje

až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov, t. j. ústavný súd môže urobiť zásah

na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv

sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav

napraviť). V súčasnosti sa vec sťažovateľa nachádza na okresnom súde, ktorý má možnosť

napraviť, resp. odstrániť svojou vlastnou činnosťou sťažovateľom namietané vady,

s ktorými tento spája svoje tvrdenie o porušení svojich práv. Až po tom, keď bude

napadnuté konanie vedené na okresnom súde definitívne právoplatne skončené (s využitím

aj všetkých sťažovateľom ako žalobcom použiteľných opravných prostriedkov

proti rozhodnutiu vo veci samej na ochranu dotknutých práv, pokiaľ bude považovať

ich porušenie naďalej za aktuálne), by sa mohol sťažovateľ domáhať ochrany svojich práv

v konaní pred ústavným súdom podaním novej ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

(princíp subsidiarity) .

24. Pretože predmetná ústavná sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu

základných práv podľa a 2, , 2, 3 a 4 a , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového

protokolu napadnutým postupom okresného súdu v predloženej podobe neobsahuje

náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a zákon

o ústavnom súde, ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti v súlade s § 56 ods. 2 písm. c)

odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým

postupom okresného súdu

25. V danom prípade sa sťažovateľ v ústavnej sťažnosti okrem iného domáha

aj vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom okresného súdu.

26. Ústavný súd si pri výklade základného „práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov“, ktoré je garantované v , osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (, ).

27. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu (, ). Základnou povinnosťou súdu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

28. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie ku dňu podania

ústavnej sťažnosti ústavnému súdu trvalo 6 mesiacov. Ústavný súd zistil, že napadnuté

konanie nebolo v čase podania ústavnej sťažnosti a ani v čase predbežného prerokovania

ústavnej sťažnosti právoplatne skončené.

28.1 Ústavný súd, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti a jej príloh, ako aj z informácií,

ktoré získal dopytom na okresnom súde, konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní

v zásade postupoval bez zbytočných prieťahov. Návrh na začatie konania bol okresnému

súdu doručený 22. januára 2019. Okresný súd výzvou zo 14. apríla 2019 vyzval sťažovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd

vzhľadom na nedostatky žaloby vyzval sťažovateľa na doplnenie žaloby, následne okresný

súd žalobu sťažovateľa ako žalobcu uznesením z 19. februára 2020 odmietol z dôvodu,

že sťažovateľ žalobu nedoplnil v požadovanom rozsahu. Proti uzneseniu okresného súdu

z 19. februára 2020 sťažovateľ podal odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené

19. marca 2020. Ku dňu predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti nebolo o odvolaní

sťažovateľa rozhodnuté.

29. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že v napadnutom postupe

okresného súdu nezistil existenciu žiadneho takého obdobia nečinnosti, ktoré by mohol

považovať za „zbytočné prieťahy“, ktoré by zároveň významným spôsobom ovplyvnili

celkovú dĺžku súdneho konania. Ústavný súd zároveň dodáva, že okresný súd v napadnutom

konaní vo veci samej rozhodol jeden rok po podaní návrhu na začatie konania, z uvedeného

dôvodu ústavný súd nepovažoval námietky sťažovateľa poukazujúce na prieťahy okresného

súdu v priebehu napadnutého konania za relevantné, keďže napadnuté konanie netrvalo

tak dlho, aby sa v rámci jeho priebehu dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch

s ústavnoprávnou relevanciou.

30. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj absencia zistenia možnosti vysloviť porušenie

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , ). Ústavný súd

už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť

ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa ( dohovoru) môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , , ).

31. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku napadnutého

konania, ako i vzhľadom na jeho predmet nemožno v napadnutom konaní uvažovať

o takých prieťahoch, ktorých intenzita by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru o porušení sťažovateľom

označených práv.

32. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci sťažovateľa dospel k záveru,

že ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a z tohto dôvodu ju podľa § 56 ods. 2 písm. g)

odmietol.

33. Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia dodáva, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nič nebráni tomu, aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom

období v napadnutom konaní bol nečinný, nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľ

zvážil možnosť opätovného podania ústavnej sťažnosti, ktorou bude namietať porušenie

svojho základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru.

34. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, ústavný súd

tomuto návrhu nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia), keďže ide zo strany sťažovateľa

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Ústavnú sťažnosť

vo vzťahu k namietanému porušeniu práv uvedených v časti III.1 napadnutým postupom

okresného súdu ústavný súd vyhodnotil ako ústavnú sťažnosť, ktorá primárne nespĺňa

zákonom ustanovené náležitosti, pri súčasnej konštatácii nedostatku právomoci ústavného

súdu (bližšie pozri odôvodnenie v časti III.1) a vo vzťahu k namietanému porušeniu práv

uvedených v bode III.2 napadnutým postupom okresného súdu ide o ústavnú sťažnosť,

ktorú ústavný súd vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú. Podaný návrh teda trpí

s poukazom na už uvedené skutočnosti vadami, ktoré by nebolo možné odstrániť

ani v prípade, ak by sťažovateľ bol v konaní pred ústavným súdom právne zastúpený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2020

Miroslav DURIŠ

predseda senátu