Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 178/2020
PDF · 185.08 KB
No categories available
IV. ÚS 178/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , vo veci namietaného porušenia základných práv
podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 4/2019 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
2. Návrhu na ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2019
doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia základných práv podľa čl. 12
ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 4/2019
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v procesnom
postení žalobcu na základe žaloby z 18. januára 2019 domáha na okresnom súde
proti žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy vo výške bližšie špecifikovanej v žalobnom
návrhu. O predmetnej žalobe je na okresnom súde vedené konanie pod sp. zn. 19 C 4/2019.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti rozsiahlo a pomerne zmätočne opisuje dôvody,
ktoré ho viedli k podaniu žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy na okresnom súde.
Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že okresný súd je v napadnutom konaní
nečinný, čo odôvodňuje tým, že aj po uplynutí doby viac ako pol roka nemá k dispozícii
informáciu o mene zákonného sudcu, ktorému bol jeho návrh pridelený, ako ani informáciu
o spisovej značke, pod akou sa vedie súdne konanie o jeho návrhu na okresnom súde.
Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bola 15. apríla 2019 doručená výzva
na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh na náhradu nemajetkovej ujmy
(z predmetnej výzvy je zrejmá spisová značka konania, pod akou je vedené súdne konanie
o návrhu sťažovateľa, pozn.).
4. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
nálezom vyslovil porušenie ním označených práv postupom okresného súdu v napadnutom
konaní.
5. Sťažovateľ zároveň v ústavnej sťažnosti s poukazom na § 37 ods. 1 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej aj „zákon o ústavnom súde“) požiadal
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.
8. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného
súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení
dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou
technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi
Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná vo štvrtom
senáte ústavného súdu v zložení: Miroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia Ladislav
Duditš a Libor Duľa.
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, práv
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým postupom okresného
súdu.
12. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
12.1 Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území
Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru
a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť
k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno
z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
13.1 Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť
vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
13.2 Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom.
13.3 Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.
14. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
14.1 Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
16. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má
právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,
ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným
záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
III.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46
ods. 1, 2, 3 a 4 a čl. 48 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým postupom
okresného súdu
17. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
18. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa
sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
19. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k namietanému základnému právu
sťažovateľom je potrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť nie je argumentačne
koncipovaná tak, aby sa z nej dalo vyvodiť, ako mal okresný súd porušiť sťažovateľom
označené práva.
20. Ústavný súd zdôrazňuje, že v ústave a v zákone o ústavnom súde má presne
definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych
aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 43 ods. 1 a § 123
ods. 1 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,
je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde).
21. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť,
v ktorej absentujú konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa
dôjsť k porušeniu ním označených práv a slobôd (odôvodnenie ústavnej sťažnosti, pozn.).
Ústavný súd zároveň dodáva, že v danom prípade nie je splnená ani podmienka povinného
právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom, avšak
vzhľadom na to, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal ústavný súd o ustanovenie
právneho zástupcu na zastupovanie jeho osoby v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd
absenciu právneho zastúpenia v prípade sťažovateľa neposúdil ako nesplnenie jednej
zo zákonom ustanovených náležitostí, splnenie ktorých je nevyhnutné k tomu,
aby na ústavnom súde mohlo byť vedené konanie podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
22. Ústavný súd dodáva, že podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh
na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné
nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky
odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh
na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42
ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.
23. V danom prípade ústavný súd (a to aj pri zohľadnení žiadosti sťažovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom) nepovažoval za potrebné
vyzývať sťažovateľa na odstránenie uvedených nedostatkov (kvalifikované doplnenie
odôvodnenia ústavnej sťažnosti). Dôvodom je, že aj v prípade, ak by sťažovateľ podal
ústavnú sťažnosť, ktorá by spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti, stále
by tu existoval dôvod na jej odmietnutie vo vzťahu k namietanému porušeniu označených
práv podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci
ústavného súdu na jej prerokovanie (právomoc ústavného súdu je subsidiárna a nastupuje
až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov, t. j. ústavný súd môže urobiť zásah
na ochranu ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv
sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav
napraviť). V súčasnosti sa vec sťažovateľa nachádza na okresnom súde, ktorý má možnosť
napraviť, resp. odstrániť svojou vlastnou činnosťou sťažovateľom namietané vady,
s ktorými tento spája svoje tvrdenie o porušení svojich práv. Až po tom, keď bude
napadnuté konanie vedené na okresnom súde definitívne právoplatne skončené (s využitím
aj všetkých sťažovateľom ako žalobcom použiteľných opravných prostriedkov
proti rozhodnutiu vo veci samej na ochranu dotknutých práv, pokiaľ bude považovať
ich porušenie naďalej za aktuálne), by sa mohol sťažovateľ domáhať ochrany svojich práv
v konaní pred ústavným súdom podaním novej ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy (princíp subsidiarity) .
24. Pretože predmetná ústavná sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu
základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4 a čl. 48 ods. 1 ústavy, práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového
protokolu napadnutým postupom okresného súdu v predloženej podobe neobsahuje
náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon
o ústavnom súde, ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti v súlade s § 56 ods. 2 písm. c)
zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým
postupom okresného súdu
25. V danom prípade sa sťažovateľ v ústavnej sťažnosti okrem iného domáha
aj vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom okresného súdu.
26. Ústavný súd si pri výklade základného „práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov“, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).
27. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu (IV. ÚS 205/03, IV. ÚS 225/05). Základnou povinnosťou súdu je preto
zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
28. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie ku dňu podania
ústavnej sťažnosti ústavnému súdu trvalo 6 mesiacov. Ústavný súd zistil, že napadnuté
konanie nebolo v čase podania ústavnej sťažnosti a ani v čase predbežného prerokovania
ústavnej sťažnosti právoplatne skončené.
28.1 Ústavný súd, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti a jej príloh, ako aj z informácií,
ktoré získal dopytom na okresnom súde, konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní
v zásade postupoval bez zbytočných prieťahov. Návrh na začatie konania bol okresnému
súdu doručený 22. januára 2019. Okresný súd výzvou zo 14. apríla 2019 vyzval sťažovateľa
na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd
vzhľadom na nedostatky žaloby vyzval sťažovateľa na doplnenie žaloby, následne okresný
súd žalobu sťažovateľa ako žalobcu uznesením z 19. februára 2020 odmietol z dôvodu,
že sťažovateľ žalobu nedoplnil v požadovanom rozsahu. Proti uzneseniu okresného súdu
z 19. februára 2020 sťažovateľ podal odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené
19. marca 2020. Ku dňu predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti nebolo o odvolaní
sťažovateľa rozhodnuté.
29. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že v napadnutom postupe
okresného súdu nezistil existenciu žiadneho takého obdobia nečinnosti, ktoré by mohol
považovať za „zbytočné prieťahy“, ktoré by zároveň významným spôsobom ovplyvnili
celkovú dĺžku súdneho konania. Ústavný súd zároveň dodáva, že okresný súd v napadnutom
konaní vo veci samej rozhodol jeden rok po podaní návrhu na začatie konania, z uvedeného
dôvodu ústavný súd nepovažoval námietky sťažovateľa poukazujúce na prieťahy okresného
súdu v priebehu napadnutého konania za relevantné, keďže napadnuté konanie netrvalo
tak dlho, aby sa v rámci jeho priebehu dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch
s ústavnoprávnou relevanciou.
30. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti
pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj absencia zistenia možnosti vysloviť porušenie
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06). Ústavný súd
už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť
ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať
o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014).
31. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku napadnutého
konania, ako i vzhľadom na jeho predmet nemožno v napadnutom konaní uvažovať
o takých prieťahoch, ktorých intenzita by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie
konanie umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru o porušení sťažovateľom
označených práv.
32. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci sťažovateľa dospel k záveru,
že ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a z tohto dôvodu ju podľa § 56 ods. 2 písm. g)
zákona o ústavnom súde odmietol.
33. Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia dodáva, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nič nebráni tomu, aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom
období v napadnutom konaní bol nečinný, nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľ
zvážil možnosť opätovného podania ústavnej sťažnosti, ktorou bude namietať porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
34. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, ústavný súd
tomuto návrhu nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia), keďže ide zo strany sťažovateľa
o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Ústavnú sťažnosť
vo vzťahu k namietanému porušeniu práv uvedených v časti III.1 napadnutým postupom
okresného súdu ústavný súd vyhodnotil ako ústavnú sťažnosť, ktorá primárne nespĺňa
zákonom ustanovené náležitosti, pri súčasnej konštatácii nedostatku právomoci ústavného
súdu (bližšie pozri odôvodnenie v časti III.1) a vo vzťahu k namietanému porušeniu práv
uvedených v bode III.2 napadnutým postupom okresného súdu ide o ústavnú sťažnosť,
ktorú ústavný súd vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú. Podaný návrh teda trpí
s poukazom na už uvedené skutočnosti vadami, ktoré by nebolo možné odstrániť
ani v prípade, ak by sťažovateľ bol v konaní pred ústavným súdom právne zastúpený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2020
Miroslav DURIŠ
predseda senátu