Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 35/2020
PDF · 256.36 KB
No categories available
I. ÚS 35/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. mája 2020
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka
(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť
sťažovateľky – , ,
zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
26 Cb 136/2014 v období po podaní dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1 Cob 139/2017-164 z 31. januára 2018 a takto
rozhodol:
1. Základné právo – na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 26 Cb 136/2014 v období po podaní dovolania proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob 139/2017-164 z 31. januára 2018 p o r u š e n é
b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť
jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť
trovy konania v sume 640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatšesť
centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Michala Feciľaka, Jesenná 8, Prešov, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti –
n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľky
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 35/2020-14 z 28. januára 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú
sťažnosť sťažovateľky – , ,
(ďalej len „sťažovateľka“), v časti namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len ,,ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej
len ,,listina“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 26 Cb 136/2014 (ďalej aj ,,napadnuté konanie okresného súdu“)
v období po podaní dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) č. k. 1 Cob 139/2017-164 z 31. januára 2018.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vo vzťahu k prijatej časti ústavnej
sťažnosti vyplýva, že po vydaní uznesenia krajského súdu č. k. 1 Cob 139/2017-164
z 31. januára 2018 (ďalej len ,,uznesenie krajského súdu“), ktorým bolo rozhodnuté
o podanom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. 26 Cb 136/2014-134
z 10. októbra 2016 ako súdu prvej inštancie, proti tomuto uzneseniu krajského súdu
sťažovateľka 5. júna 2018 podala dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej
len ,,najvyšší súd“). Vo veci samej vystupovala sťažovateľka v procesnom postavení
žalobkyne a podanou žalobou sa dožadovala proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške
703,95 € s príslušenstvom z titulu nesprávnej výšky poistného plnenia.
3. Vo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom konaní v súvislosti s podaným
dovolaním sťažovateľka uviedla, že okresný súd ju vyzval na zaplatenie súdneho poplatku
za podané dovolanie výzvou zo 6. februára 2019. Sťažovateľka tento súdny poplatok
uhradila 8. februára 2019. K tomu dodala: ,,Okresný súd... odo dňa 05.06.2018,
teda od podania dovolania... do vydania výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za podanie
dovolania zo dňa 06.02.2019, teda za obdobie viac ako 8 mesiacov vo veci nevykonal
žiadny úkon.“ Na základe toho podala v napadnutom konaní okresného súdu podaním
z 22. februára 2019, ktoré bolo okresnému súdu doručené 25. februára 2019, sťažnosť
na prieťahy v konaní. Na túto sťažnosť bola zo strany okresného súdu listom pod sp. zn.
Spr 27/2019 z 5. marca 2019 sťažovateľke zaslaná odpoveď, v zmysle ktorej predsedníčka
okresného súdu túto sťažnosť sťažovateľky vyhodnotila ako dôvodnú.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 136/2014
porušil základné právo – ,
, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 136/2014
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
4. ,
priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- EUR (slovom: dvetisíc EUR),
ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť jej do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu.“
5. Zároveň si sťažovateľka voči okresnému súdu uplatnila aj nárok na náhradu trov
konania a právneho zastúpenia v celkovej sume 415,51 €, a to za dva úkony právnej služby,
a to prevzatie a prípravu právneho zastúpenia a za písomné podanie ústavnej sťažnosti.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky
6. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľky
v už uvedenej časti na ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn.
Spr 14/2020 z 9. apríla 2020. V ňom predsedníčka okresného súdu v podstatnom uviedla:
,,Dňa 06.06.2018 doručil žalobca dovolanie proti predmetnému uzneseniu
odvolacieho súdu, toto podanie doplnil dňa 08.06.2018. Dňa 06.02.2019 bol žalobca
vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku... Žalobca tento súdny poplatok uhradil dňa
08.02.2019. Dňa 03.04.2019 bolo dovolanie predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky. Tento spis vrátil tunajšiemu súdu dňa 25.03.2020 ako predčasne predložený,
keďže z obsahu spisu nie je zrejmé kedy bolo dovolanie odoslané.
... som vybavovala sťažnosť žalobkyne, ktorou namietala prieťahy v uvedenom
konaní po podaní dovolania, pričom táto sťažnosť vzhľadom na postup tunajšieho súdu,
ktorý prvý procesný úkon vykonal osem mesiacov po podaní dovolania, bola vyhodnotená
ako dôvodná...
Čo sa týka zaslania súdneho spisu... v súčasnej dobe nie je možné zapožičať, nakoľko
v danej veci je potrebné odstrániť vady vytýkané dovolacím súdom. Následne bude spis
opätovne predložený na rozhodnutie najvyššiemu súdu.
V prílohe však zasielam chronológiu úkonov vykonaných v spise za obdobie
od vydania rozhodnutia Krajského súdu Bratislava č. 1Cob/139/2017 až doposiaľ.“
Predsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho
prejednania ústavnej sťažnosti.
7. Sťažovateľka sa na výzvu ústavného súdu zo 16. apríla 2020 k stanovisku
okresného súdu vyjadrila podaním z 30. apríla 2020, doručeným ústavnému súdu
30. apríla 2020, v ktorom uviedla, že poukazujúc na už uvedené vyjadrenie okresného súdu,
ako aj na odpoveď okresného súdu pod sp. zn. Spr 27/2019 z 5. marca 2019, ktorým
okresný súd uznal prieťahy v konaní, jej nezostáva nič iné ako konštatovať, že samotný
okresný súd si je vedomý toho, že z jeho strany došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Dodala, že v napadnutom
konaní bola činnosť okresného súdu nesústredená a neefektívna napriek skutočnosti,
že každý súd je povinný organizovať svoju prácu efektívne, aby súdne konanie bolo vedené
bez zbytočných prieťahov k odstráneniu právnej neistoty. Dodala, že postup okresného súdu
v danom prípade je možné považovať za hrubú nedbanlivosť pri výkone jeho činnosti
s poukazom na to, že ,,... postup súdu po tom, čo strana sporu podá dovolanie, nezahŕňa
(okrem rozhodnutia o výške poplatku za dovolanie) takmer žiadny rozhodovací proces...“.
Sťažovateľka vyslovila súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej
sťažnosti.
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s chronológiou úkonov
okresného súdu v napadnutom konaní dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.
III.
K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní
9. Ústavný súd z predloženej chronológie procesných úkonov okresného súdu zistil
tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania okresného súdu:
- 6. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené dovolanie sťažovateľky,
- 8. júna 2018 boli sťažovateľkou na okresnom súde doložené prílohy k dovolaniu,
- 6. februára 2019 bola sťažovateľka okresným súdom vyzvaná, aby uhradila súdny
poplatok za podané dovolanie,
- 8. februára 2019 sťažovateľka uhradila súdny poplatok za podané dovolanie,
- 25. februára 2019 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanému
dovolaniu sťažovateľky,
- 14. marca 2019 sa žalovaný vyjadril k podanému dovolaniu sťažovateľky,
- 27. marca 2019 bolo vyjadrenie žalovaného doručované na vedomie sťažovateľke,
- 2. apríla 2019 bol okresným súdom predložený spis s dovolaním na najvyššom
súde,
- 3. apríla 2019 bol spis prevzatý najvyšším súdom,
- 25. marca 2020 bol najvyšším súdom bez rozhodnutia o podanom dovolaní
sťažovateľky vrátený spis okresnému súdu na účel odstránenia vád, ktoré boli okresnému
súdu vytýkané najvyšším súdom pri predložení dovolania,
- 19. mája 2020 bol okresným súdom po odstránení vytýkaných vád opätovne
predložený spis s dovolaním na najvyššom súde.
IV.
Právomoc ústavného súdu
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11.1 Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd
môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných
práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa
odseku 1, obnovil stav pred porušením.
11.2 V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
13. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná
verejne, bez zbytočných prieťahov...
V.
Posúdenie veci ústavným súdom
14. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v napadnutom konaní
okresného súdu. K porušeniu ňou označených práv malo dôjsť v dôsledku:
- nekonania okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu,
- postupu okresného súdu v napadnutom konaní, ktorý bol poznačený nesústredeným
postupom okresného súdu.
15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 295/2019).
16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CSP“), ktorý upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania.
Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo
a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
17.1 Podľa § 437 CSP po uplynutí lehôt podľa § 436 ods. 3 (doručenie dovolania
protistrane na vyjadrenie sa v súdom určenej lehote, pozn.), predloží súd prvej inštancie
bezodkladne vec dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.
18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2
listiny, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné
kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň v súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(m. m. III. ÚS 489/2018). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v prípade
sťažovateľky.
19. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,
že konanie okresného súdu spočívajúce v predložení dovolania ako mimoriadneho
opravného prostriedku na najvyššom súde v sebe zahŕňa len úkony, ktoré nie je možné
považovať v zásade za nijak zložité či časovo náročné, a preto nie je možné okresný súd
zbaviť zodpovednosti za priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním
existencie zbytočných prieťahov. V kontexte uvedeného ústavný súd zdôrazňuje,
že ani samotný okresný súd v tomto smere nenamietal zložitosť veci.
20. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
okresného súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky
ako účastníčky tohto súdneho konania. Ústavný súd po preskúmaní priebehu napadnutého
konania okresného súdu nezistil na strane sťažovateľky také skutočnosti spočívajúce
v jej správaní, ktoré by akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvnili dĺžku napadnutého
konania. Z prehľadu procesných úkonov jednoznačne vyplýva, že sťažovateľka riadne
a včas reagovala na výzvu okresného súdu.
21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny bol postup okresného súdu.
K tomuto ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v napadnutom konaní je možné
na strane okresného súdu v jeho postupe vzhliadnuť jednak obdobie nečinnosti,
ako aj nesústredenú činnosť, v dôsledku ktorej došlo k prieťahom v konaní a tým
k porušeniu už uvedených základných práv sťažovateľky. Pokiaľ ide o obdobie nečinnosti
okresného súdu pri predkladaní dovolania na najvyššom súde, z prehľadu procesných
úkonov je možné jednoznačne identifikovať toto časové obdobie, a to od doručenia
dovolania sťažovateľky 6. júna 2018 až do 6. februára 2019, keď bola sťažovateľka
okresným súdom vyzvaná na úhradu súdneho poplatku za podané dovolanie, teda celkovo
osem mesiacov. Potom síce okresný súd začiatkom apríla 2019 predložil spis v predmetnej
veci spolu s dovolaním sťažovateľky na rozhodnutie najvyššiemu súdu, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že spis bol následne bez rozhodnutia najvyššieho súdu o podanom dovolaní
vrátený okresnému súdu 25. marca 2020, a to z dôvodu, aby okresný súd odstránil vady,
ktorých sa dopustil pri jeho predkladaní, uvedenú činnosť okresného súdu je možné označiť
ako nesústredenú, v dôsledku ktorej došlo k stavu, že ani viac ako rok a pol od podania
dovolania nebolo možné o ňom meritórne rozhodnúť.
22. Z uvedeného prehľadu procesných úkonov po podaní dovolania ústavný súd teda
na strane okresného súdu musí konštatovať už uvedené obdobie jeho úplnej nečinnosti
v trvaní ôsmich mesiacov, ako aj následné obdobie poznačené jeho neefektívnou činnosťou,
ktoré spôsobilo nemožnosť meritórneho rozhodnutia o podanom dovolaní. Poznamenáva,
že napadnuté konanie okresného súdu, v ktorom išlo len o ,,obyčajné“ predloženie
mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania na najvyššom súde aj v dôsledku
už uvedeného postupu okresného súdu, trvalo takmer dva roky. Na margo uvedeného
ústavný súd dodáva, že dopytom na informačnom centre okresného súdu bolo zistené,
že spis v predmetnej veci, po jeho vrátení na odstránenie vád najvyšším súdom,
bol opätovne predložený na najvyššom súde, aby ten rozhodol o podanom dovolaní,
19. mája 2020. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak ústavný súd nemohol
inak ako dospieť k jednoznačnému záveru, že prieťahy v napadnutom konaní okresného
súdu idú primárne na vrub okresnému súdu. Na tomto mieste ústavný súd len pripomína,
že aj samotný okresný súd už v odpovedi okresného súdu z 5. marca 2019 pod sp. zn. Spr
27/2019 na základe podanej sťažnosti sťažovateľky predsedníčke okresného súdu
na prieťahy v konaní týkajúcej sa práve postupu okresného súdu súvisiaceho s predkladaním
dovolania uznal túto sťažnosť za dôvodnú.
23. Ústavný súd konštatuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená
a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou (listinou)
zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých
práv, kvôli ktorým sa sťažovateľka na neho obrátila s návrhom, aby o jej veci rozhodol
(m. m. III. ÚS 446/2018).
24. Ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí
zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase
konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý
oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom
na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom
dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy
v súdnom konaní (m. m. III. ÚS 489/2018).
25. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti relevantné pre danú vec ústavný súd
dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny
(bod 1 výroku tohto rozhodnutia).
VI.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
26. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,
kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.
27. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí
rozhodnutia o porušení označených práv, prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci
bez zbytočných prieťahov. Keďže v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti
sťažovateľky už bolo v napadnutom konaní dovolanie sťažovateľky najvyššiemu súdu
zo strany okresného súdu predložené (spis v predmetnej veci po jeho vrátení na odstránenie
vád najvyšším súdom bol po ich odstránení opätovne predložený na najvyššom súde
19. mája 2020), ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky v tejto časti nevyhovel
(bod 4 výroku tohto rozhodnutia).
28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
29. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
29.1 Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil
základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,
v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí,
zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok
omeškania až do jeho zaplatenia.
30. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny
boli porušené, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti požadovala priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 000 €, čo odôvodnila poukazom
na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, pričom poukázala najmä
na nečinnosť okresného súdu.
31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
32. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal, berúc
do úvahy všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä však to, že sťažovateľka sa svojím
konaním nijako nepričinila na vzniku prieťahov v konaní, najmä na tú skutočnosť,
že v dôsledku prvotnej fázy nečinnosti, ako aj následne nesústredenej činnosti
okresného súdu bolo dovolanie riadnym spôsobom predložené na najvyššom súde
na účel rozhodnutia o ňom až po takmer dvoch rokoch od podania dovolania
sťažovateľkou, a rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume
1 500 € (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).
33. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e)
zákona o ústavnom súde tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať
finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedeného dôvodu ústavný
súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
VII.
Trovy konania
34. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré
jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom.
35. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
36. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
37. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a zaslanie písomného stanoviska
k vyjadreniu okresného súdu). Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania
v prípade úkonov právnej služby, a to prevzatia a prípravy zastúpenia a podania ústavnej
sťažnosti vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže ide o úkony právnej služby
vykonané v roku 2019, teda výpočtový základ tvorí sumu 163,33 €. Za úkony právnej
služby vykonané v roku 2019 patrí režijný paušál v sume 9,80 €. V prípade úkonu právnej
služby, a to zaslania písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu vychádzal
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý
polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2020,
teda výpočtový základ tvorí sumu 177 €. Za úkon právnej služby vykonaný v roku 2020
patrí režijný paušál v sume 10,62 €. Keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom dane
z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške 20 %
podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH
tak v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 640,66 € (bod 3 výroku tohto
rozhodnutia).
38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný nahradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
39. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. mája 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu