Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 35/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. mája 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

sťažovateľky – , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Listiny základných práv

a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po podaní dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

č. k. -164 z 31. januára 2018 a takto

rozhodol:

1. Základné právo – na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po podaní dovolania proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave č. k. -164 z 31. januára 2018 p o r u š e n é

b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť

trovy konania v sume 640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatšesť

centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Michala Feciľaka, Jesenná 8, Prešov, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti –

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľky

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 28. januára 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len ,“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť sťažovateľky – , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), v časti namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len ,,listina“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj ,,napadnuté konanie okresného súdu“)

v období po podaní dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -164 z 31. januára 2018.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vo vzťahu k prijatej časti ústavnej

sťažnosti vyplýva, že po vydaní uznesenia krajského súdu č. k. -164

z 31. januára 2018 (ďalej len ,,uznesenie krajského súdu“), ktorým bolo rozhodnuté

o podanom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. -134

z 10. októbra 2016 ako súdu prvej inštancie, proti tomuto uzneseniu krajského súdu

sťažovateľka 5. júna 2018 podala dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej

len ,,najvyšší súd“). Vo veci samej vystupovala sťažovateľka v procesnom postavení

žalobkyne a podanou žalobou sa dožadovala proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške

703,95 € s príslušenstvom z titulu nesprávnej výšky poistného plnenia.

3. Vo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom konaní v súvislosti s podaným

dovolaním sťažovateľka uviedla, že okresný súd ju vyzval na zaplatenie súdneho poplatku

za podané dovolanie výzvou zo 6. februára 2019. Sťažovateľka tento súdny poplatok

uhradila 8. februára 2019. K tomu dodala: ,,Okresný súd... odo dňa 05.06.2018,

teda od podania dovolania... do vydania výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za podanie

dovolania zo dňa 06.02.2019, teda za obdobie viac ako 8 mesiacov vo veci nevykonal

žiadny úkon.“ Na základe toho podala v napadnutom konaní okresného súdu podaním

z 22. februára 2019, ktoré bolo okresnému súdu doručené 25. februára 2019, sťažnosť

na prieťahy v konaní. Na túto sťažnosť bola zo strany okresného súdu listom pod sp. zn.

Spr 27/2019 z 5. marca 2019 sťažovateľke zaslaná odpoveď, v zmysle ktorej predsedníčka

okresného súdu túto sťažnosť sťažovateľky vyhodnotila ako dôvodnú.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo – ,

, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 a v Listiny základných práv a slobôd

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. ,

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- EUR (slovom: dvetisíc EUR),

ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť jej do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Zároveň si sťažovateľka voči okresnému súdu uplatnila aj nárok na náhradu trov

konania a právneho zastúpenia v celkovej sume 415,51 €, a to za dva úkony právnej služby,

a to prevzatie a prípravu právneho zastúpenia a za písomné podanie ústavnej sťažnosti.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

6. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľky

v už uvedenej časti na ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn.

Spr 14/2020 z 9. apríla 2020. V ňom predsedníčka okresného súdu v podstatnom uviedla:

,,Dňa 06.06.2018 doručil žalobca dovolanie proti predmetnému uzneseniu

odvolacieho súdu, toto podanie doplnil dňa 08.06.2018. Dňa 06.02.2019 bol žalobca

vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku... Žalobca tento súdny poplatok uhradil dňa

08.02.2019. Dňa 03.04.2019 bolo dovolanie predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky. Tento spis vrátil tunajšiemu súdu dňa 25.03.2020 ako predčasne predložený,

keďže z obsahu spisu nie je zrejmé kedy bolo dovolanie odoslané.

... som vybavovala sťažnosť žalobkyne, ktorou namietala prieťahy v uvedenom

konaní po podaní dovolania, pričom táto sťažnosť vzhľadom na postup tunajšieho súdu,

ktorý prvý procesný úkon vykonal osem mesiacov po podaní dovolania, bola vyhodnotená

ako dôvodná...

Čo sa týka zaslania súdneho spisu... v súčasnej dobe nie je možné zapožičať, nakoľko

v danej veci je potrebné odstrániť vady vytýkané dovolacím súdom. Následne bude spis

opätovne predložený na rozhodnutie najvyššiemu súdu.

V prílohe však zasielam chronológiu úkonov vykonaných v spise za obdobie

od vydania rozhodnutia Krajského súdu Bratislava č. až doposiaľ.“

Predsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho

prejednania ústavnej sťažnosti.

7. Sťažovateľka sa na výzvu ústavného súdu zo 16. apríla 2020 k stanovisku

okresného súdu vyjadrila podaním z 30. apríla 2020, doručeným ústavnému súdu

30. apríla 2020, v ktorom uviedla, že poukazujúc na už uvedené vyjadrenie okresného súdu,

ako aj na odpoveď okresného súdu pod sp. zn. Spr 27/2019 z 5. marca 2019, ktorým

okresný súd uznal prieťahy v konaní, jej nezostáva nič iné ako konštatovať, že samotný

okresný súd si je vedomý toho, že z jeho strany došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Dodala, že v napadnutom

konaní bola činnosť okresného súdu nesústredená a neefektívna napriek skutočnosti,

že každý súd je povinný organizovať svoju prácu efektívne, aby súdne konanie bolo vedené

bez zbytočných prieťahov k odstráneniu právnej neistoty. Dodala, že postup okresného súdu

v danom prípade je možné považovať za hrubú nedbanlivosť pri výkone jeho činnosti

s poukazom na to, že ,,... postup súdu po tom, čo strana sporu podá dovolanie, nezahŕňa

(okrem rozhodnutia o výške poplatku za dovolanie) takmer žiadny rozhodovací proces...“.

Sťažovateľka vyslovila súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej

sťažnosti.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s chronológiou úkonov

okresného súdu v napadnutom konaní dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

9. Ústavný súd z predloženej chronológie procesných úkonov okresného súdu zistil

tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania okresného súdu:

- 6. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené dovolanie sťažovateľky,

- 8. júna 2018 boli sťažovateľkou na okresnom súde doložené prílohy k dovolaniu,

- 6. februára 2019 bola sťažovateľka okresným súdom vyzvaná, aby uhradila súdny

poplatok za podané dovolanie,

- 8. februára 2019 sťažovateľka uhradila súdny poplatok za podané dovolanie,

- 25. februára 2019 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanému

dovolaniu sťažovateľky,

- 14. marca 2019 sa žalovaný vyjadril k podanému dovolaniu sťažovateľky,

- 27. marca 2019 bolo vyjadrenie žalovaného doručované na vedomie sťažovateľke,

- 2. apríla 2019 bol okresným súdom predložený spis s dovolaním na najvyššom

súde,

- 3. apríla 2019 bol spis prevzatý najvyšším súdom,

- 25. marca 2020 bol najvyšším súdom bez rozhodnutia o podanom dovolaní

sťažovateľky vrátený spis okresnému súdu na účel odstránenia vád, ktoré boli okresnému

súdu vytýkané najvyšším súdom pri predložení dovolania,

- 19. mája 2020 bol okresným súdom po odstránení vytýkaných vád opätovne

predložený spis s dovolaním na najvyššom súde.

IV.

Právomoc ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11.1 Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných

práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa

odseku 1, obnovil stav pred porušením.

11.2 V zmysle ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

13. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov...

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa listiny postupom okresného súdu v napadnutom konaní

okresného súdu. K porušeniu ňou označených práv malo dôjsť v dôsledku:

- nekonania okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu,

- postupu okresného súdu v napadnutom konaní, ktorý bol poznačený nesústredeným

postupom okresného súdu.

15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,CSP“), ktorý upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania.

Podľa súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

17.1 Podľa po uplynutí lehôt podľa (doručenie dovolania

protistrane na vyjadrenie sa v súdom určenej lehote, pozn.), predloží súd prvej inštancie

bezodkladne vec dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a podľa

listiny, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň v súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(m. m. ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v prípade

sťažovateľky.

19. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že konanie okresného súdu spočívajúce v predložení dovolania ako mimoriadneho

opravného prostriedku na najvyššom súde v sebe zahŕňa len úkony, ktoré nie je možné

považovať v zásade za nijak zložité či časovo náročné, a preto nie je možné okresný súd

zbaviť zodpovednosti za priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním

existencie zbytočných prieťahov. V kontexte uvedeného ústavný súd zdôrazňuje,

že ani samotný okresný súd v tomto smere nenamietal zložitosť veci.

20. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

okresného súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky

ako účastníčky tohto súdneho konania. Ústavný súd po preskúmaní priebehu napadnutého

konania okresného súdu nezistil na strane sťažovateľky také skutočnosti spočívajúce

v jej správaní, ktoré by akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvnili dĺžku napadnutého

konania. Z prehľadu procesných úkonov jednoznačne vyplýva, že sťažovateľka riadne

a včas reagovala na výzvu okresného súdu.

21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj podľa listiny bol postup okresného súdu.

K tomuto ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v napadnutom konaní je možné

na strane okresného súdu v jeho postupe vzhliadnuť jednak obdobie nečinnosti,

ako aj nesústredenú činnosť, v dôsledku ktorej došlo k prieťahom v konaní a tým

k porušeniu už uvedených základných práv sťažovateľky. Pokiaľ ide o obdobie nečinnosti

okresného súdu pri predkladaní dovolania na najvyššom súde, z prehľadu procesných

úkonov je možné jednoznačne identifikovať toto časové obdobie, a to od doručenia

dovolania sťažovateľky 6. júna 2018 až do 6. februára 2019, keď bola sťažovateľka

okresným súdom vyzvaná na úhradu súdneho poplatku za podané dovolanie, teda celkovo

osem mesiacov. Potom síce okresný súd začiatkom apríla 2019 predložil spis v predmetnej

veci spolu s dovolaním sťažovateľky na rozhodnutie najvyššiemu súdu, avšak vzhľadom

na skutočnosť, že spis bol následne bez rozhodnutia najvyššieho súdu o podanom dovolaní

vrátený okresnému súdu 25. marca 2020, a to z dôvodu, aby okresný súd odstránil vady,

ktorých sa dopustil pri jeho predkladaní, uvedenú činnosť okresného súdu je možné označiť

ako nesústredenú, v dôsledku ktorej došlo k stavu, že ani viac ako rok a pol od podania

dovolania nebolo možné o ňom meritórne rozhodnúť.

22. Z uvedeného prehľadu procesných úkonov po podaní dovolania ústavný súd teda

na strane okresného súdu musí konštatovať už uvedené obdobie jeho úplnej nečinnosti

v trvaní ôsmich mesiacov, ako aj následné obdobie poznačené jeho neefektívnou činnosťou,

ktoré spôsobilo nemožnosť meritórneho rozhodnutia o podanom dovolaní. Poznamenáva,

že napadnuté konanie okresného súdu, v ktorom išlo len o ,,obyčajné“ predloženie

mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania na najvyššom súde aj v dôsledku

už uvedeného postupu okresného súdu, trvalo takmer dva roky. Na margo uvedeného

ústavný súd dodáva, že dopytom na informačnom centre okresného súdu bolo zistené,

že spis v predmetnej veci, po jeho vrátení na odstránenie vád najvyšším súdom,

bol opätovne predložený na najvyššom súde, aby ten rozhodol o podanom dovolaní,

19. mája 2020. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak ústavný súd nemohol

inak ako dospieť k jednoznačnému záveru, že prieťahy v napadnutom konaní okresného

súdu idú primárne na vrub okresnému súdu. Na tomto mieste ústavný súd len pripomína,

že aj samotný okresný súd už v odpovedi okresného súdu z 5. marca 2019 pod sp. zn. Spr

27/2019 na základe podanej sťažnosti sťažovateľky predsedníčke okresného súdu

na prieťahy v konaní týkajúcej sa práve postupu okresného súdu súvisiaceho s predkladaním

dovolania uznal túto sťažnosť za dôvodnú.

23. Ústavný súd konštatuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená

a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie (listinou)

zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovateľka na neho obrátila s návrhom, aby o jej veci rozhodol

(m. m. ).

24. Ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (m. m. ).

25. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti relevantné pre danú vec ústavný súd

dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj podľa listiny

(bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

VI.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

26. V súlade s v spojení s zákona

o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,

kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.

27. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí

rozhodnutia o porušení označených práv, prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci

bez zbytočných prieťahov. Keďže v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti

sťažovateľky už bolo v napadnutom konaní dovolanie sťažovateľky najvyššiemu súdu

zo strany okresného súdu predložené (spis v predmetnej veci po jeho vrátení na odstránenie

vád najvyšším súdom bol po ich odstránení opätovne predložený na najvyššom súde

19. mája 2020), ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky v tejto časti nevyhovel

(bod 4 výroku tohto rozhodnutia).

28. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

29. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

29.1 Podľa a ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,

v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí,

zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok

omeškania až do jeho zaplatenia.

30. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj podľa listiny

boli porušené, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti požadovala priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 000 €, čo odôvodnila poukazom

na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, pričom poukázala najmä

na nečinnosť okresného súdu.

31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

32. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal, berúc

do úvahy všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä však to, že sťažovateľka sa svojím

konaním nijako nepričinila na vzniku prieťahov v konaní, najmä na tú skutočnosť,

že v dôsledku prvotnej fázy nečinnosti, ako aj následne nesústredenej činnosti

okresného súdu bolo dovolanie riadnym spôsobom predložené na najvyššom súde

na účel rozhodnutia o ňom až po takmer dvoch rokoch od podania dovolania

sťažovateľkou, a rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume

1 500 € (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

33. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a

tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať

finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedeného dôvodu ústavný

súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

VII.

Trovy konania

34. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom.

35. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

36. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

37. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a zaslanie písomného stanoviska

k vyjadreniu okresného súdu). Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania

v prípade úkonov právnej služby, a to prevzatia a prípravy zastúpenia a podania ústavnej

sťažnosti vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže ide o úkony právnej služby

vykonané v roku 2019, teda výpočtový základ tvorí sumu 163,33 €. Za úkony právnej

služby vykonané v roku 2019 patrí režijný paušál v sume 9,80 €. V prípade úkonu právnej

služby, a to zaslania písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2020,

teda výpočtový základ tvorí sumu 177 €. Za úkon právnej služby vykonaný v roku 2020

patrí režijný paušál v sume 10,62 €. Keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom dane

z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške 20 %

podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH

tak v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 640,66 € (bod 3 výroku tohto

rozhodnutia).

38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný nahradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia ( v spojení s ).

39. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu