Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 229/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti AGROSPOL spoločnosť

s ručením obmedzeným Michalovce, Čečehov 150, IČO 31 675 131, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s. r. o., Kuzmányho 29,

Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Vasiľ, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 31. decembra 2018 a jemu

predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti AGROSPOL spoločnosť s ručením

obmedzeným Michalovce o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti AGROSPOL spoločnosť s ručením

obmedzeným Michalovce, Čečehov 150, IČO 31 675 131 (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 31. decembra 2018 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“ alebo

„napadnuté rozhodnutie“) a jemu predchádzajúcim postupom.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom krajského súdu bol

potvrdený rozsudok Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 5. januára 2017, ktorým rozhodol, že sťažovateľka v procesnom postavení

žalovanej je povinná zaplatiť žalobcovi – obchodnej spoločnosti Tempus – Bavaria, s. r. o.,

(ďalej len „žalobca“), sumu 44 181,11 € s príslušenstvom, žalobu do výšky istiny 4 016,45 €

zamietol, konanie v časti požadovaného úroku z omeškania z istiny v sume 44 181,11 €

nad 10 % zastavil a sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Sťažovateľka upovedomila ústavný súd, že proti rozsudku krajského súdu podala

dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z dôvodov

podľa a .

4. Sťažovateľka k právnemu posúdeniu veci uviedla, že krajský súd ako súd odvolací

v napadnutom rozhodnutí označil ako dve základné otázky podstatné pre rozhodnutie

vo veci i) otázku ne/platnosti kúpnej a kúpno-leasingovej zmluvy a ii) otázku nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Hoci krajský súd pomerne rozsiahlo

odôvodnil svoje rozhodnutie, podľa názoru sťažovateľky sa nevysporiadal s jej zásadnými

námietkami a argumentáciou explicitne uvedenou v podanom odvolaní. Pokiaľ odvolací súd

dospel k záveru o tom, že pán bol oprávnený záväzne konať za sťažovateľku

a uzavrieť spornú trojstrannú kúpno-leasingovú zmluvu č. 61900172, tak v ďalšom

odôvodnení rozhodnutia nesprávne a nedostatočne odôvodnil svoj záver, prečo mal mať

žalobca priamy nárok na zaplatenie sumy akontácie od sťažovateľky, a nie od leasingovej

spoločnosti. Krajský súd právne posúdil vec tak, že z uzavretej zmiešanej zmluvy a z ústnej

dohody medzi žalobcom, sťažovateľkou a leasingovou spoločnosťou vzniká povinnosť

sťažovateľky plniť sumu akontácie leasingovej spoločnosti a zároveň z tohto vzťahu jej

vzniká oprávnenie plniť sumu akontácie namiesto leasingovej spoločnosti priamo žalobcovi.

Podľa názoru sťažovateľky si krajský súd pri svojom právnom posúdení zamieňa povinnosť

sťažovateľky voči leasingovej spoločnosti s oprávnením sťažovateľky plniť žalobcovi,

a preto sťažovateľka zastáva názor, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie

žaloby. Žalobca mal nárok na vymáhanie plnenia od svojho zmluvného partnera, ktorým je

leasingová spoločnosť. Správne právne posúdenie je podľa sťažovateľky také,

že pohľadávku na zaplatenie sumy akontácie má leasingová spoločnosť voči sťažovateľke

a následne existuje pohľadávka žalobcu na zaplatenie akontácie voči leasingovej spoločnosti

ako osobitný právny vzťah. Ak žalobca mal v úmysle vymáhať zaplatenie sumy akontácie

priamo proti žalovanému, v súlade s hmotným právom by musela leasingová spoločnosť

na žalobcu postúpiť svoju pohľadávku na zaplatenie sumy akontácie od sťažovateľky.

Takéto postúpenie v konaní nebolo tvrdené ani preukázané.

5. Krajský súd sa nevysporiadal s tvrdením sťažovateľky o postúpení práv

a povinností sťažovateľky ako leasingového nájomcu na žalobcu. Odvolací súd

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia hovorí o kúpnej zmluve, ale to je odlišný právny

titul ako postúpenie práv a povinností.

6. Sťažovateľka je vzhľadom na uvedenú argumentáciu presvedčená, že krajský súd

nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie do takej miery, že došlo k zásahu do jej

základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a do práva na spravodlivé súdne konanie.

7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom

takto:

„Základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde podľa a základné

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd sťažovateľa - obchodnej spoločnosti Agrospol spoločnosť s ručením

obmedzeným Michalovce, so sídlom: Čečehov 150, 072 11 Čečehov, IČO: 31 675 131, bolo

porušené Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 31.12.2018

a konaním, ktoré mu predchádzalo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

sp. zn. zo dňa 31.12.2018 a vracia vec na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť trovy konania v sume 422,71 EUR do

pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo

právnickej osoby podľa .

11. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11.1 Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd. Podľa ústavný súd

neodmietne prijatie ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže,

že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných

práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. vymedzená právomoc ústavnému súdu neumožňuje, aby nahrádzal

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom

alebo na základe zákona. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany

svojich práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako

účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv

a slobôd. Naopak, z jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ pred tým, ako

požiada o ústavnú ochranu ústavný súd, musí vyčerpať všetky (iné) dostupné a účinné

prostriedky ochrany svojich práv. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je

oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol

(môže) domôcť ochrany svojich práv v konaní pred všeobecným súdom vlastnými,

dovolenými a v danom prípade ustanovenými procesnými

úkonmi (, ).

14. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd z ústavnej sťažnosti,

ako aj dopytom na najvyššom súde zistil, že sťažovateľka podala proti napadnutému

rozsudku krajského súdu prostredníctvom okresného súdu dovolanie, ktoré bolo spolu

so spisom predložené najvyššiemu súdu 15. októbra 2019, kde je vec vedená pod sp. zn.

. O podanom dovolaní nebolo dosiaľ rozhodnuté.

15. Podanie dovolania a súbežne s ním aj podanie ústavnej sťažnosti navodzuje

situáciu, keď uvedený princíp subsidiarity vylučuje právomoc ústavného súdu

na rozhodovanie vo veci v čase do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii

zodpovedá aplikácia , podľa ktorého v prípade

príslušnosti iného súdu na rozhodovanie o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa

ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

16. Ak sa sťažovateľka domáha ochrany svojho práva jednak na všeobecnom súde

a zároveň na ústavnom súde, javí sa byť jej ústavná sťažnosť ako predčasne podaná, keďže

existuje iný orgán verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu označeným

právam sťažovateľky. Pokiaľ ide o eventuálne námietky smerujúce proti porušeniu

základných práv, ktoré by nebolo možné uplatniť v dovolacom konaní, použije sa vo vzťahu

k nim ustanovenie v jeho poslednej vete.

17. Ústavný súd uzatvára, že prijatím ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by došlo

k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali

paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov. mutatis

mutandis , , , , ).

18. Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol

viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len ťažko

odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov právneho

štátu.

19. Vzhľadom na prezentované závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

podľa v spojení s pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Miroslav DURIŠ

predseda senátu