Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 286/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), práva podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd ( ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v napadnutom konaní

v procesnom postavení obžalovaného [trestné konanie vedené pre zločin porušovania

povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. b)

, pozn.].

2.1 Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uviedol, že 23. októbra 2019

prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na okresnom súde dovolanie proti

procesnému rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach č. k. -1362 zo 7. júna

2018 z dôvodu nezákonného zloženia senátu Krajského súdu v Košiciach, ktorý rozhodoval

o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu okresného súdu č. k. -1343 z 2. mája

2018 o námietke zaujatosti konajúcej sudkyne.

2.2 Podľa sťažovateľa «... dovolanie podal potom, čo bola uznesením ústavného súdu

č. k. -10 zo dňa 13. decembra 2018 (ďalej aj ako „uznesenie o odmietnutí“)

odmietnutá jeho sťažnosť podaná proti uzneseniu o zamietnutí sťažnosti krajského súdu, a to

najmä z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu o nej konať, pričom bol jeho

samotným odôvodnením odkázaný na podanie dovolania v intenciách ustanovenia §371 ods.

1 písm. e) TrP...».

2.3 Sťažovateľ ďalej uviedol, že v období po ním podanom dovolaní (23. októbra

2019) vznikli v napadnutom konaní zbytočné prieťahy, ktoré sťažovateľ žiadnym spôsobom

nezapríčinil a tento stav dosiaľ trvá (6 mesiacov, pozn.). Sťažovateľ 4. februára 2020 podal

predsedníčke súdu podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len )

sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi na sťažnosť sp. zn.

zo 17. februára 2020 podpredsedníčka okresného súdu vyhodnotila sťažnosť na prieťahy

v konaní za obdobie nečinnosti okresného súdu v trvaní 4 mesiacov ako dôvodnú.

«... Sťažovateľ teda veril a dúfal, že jeho vec bude bezodkladne predložená

najvyšiemu súdu na konanie a rozhodnutie o ním podanom dovolaní, no k dnešnému dňu sa

tak nestalo. Sťažovateľ podal preto opakovane sťažnosť na prieťahy predsedníčke súdu, no

bezvýsledne, pričom takmer po dvoch mesiacoch od konštatovania prieťahov

podpredseníčkou senátu porušovateľa, mu bolo dňa 7. apríla 2020 doručené Vyjadrenie

prokurátora Okresnej prokuratúry Košice — okolie (ďalej aj ako „okresná prokuratúra“) č.

-86 zo dňa 13. marca 2020 (ďalej aj ako „vyjadrenie prokurátora k

dovolaniu“)...»

2.4 Sťažovateľ je toho názoru, „... že porušovateľ je zodpovedný za celkovú

neprimeranú dĺžku namietaného trestného konania v súvislosti s ním podaným dovolaním zo

dňa 23. októbra 2019, a to v trvaní viac ako 6 (šesť) mesiacov, pričom aj napriek

konštatovaniu prieťahov zo strany vedenia porušovateľa, predsedníčka senátu porušovateľa

stále nekoná efektívne a bez zbytočných prieťahov takým spôsobom aby poskytla

sťažovateľovi v namietanom koní ako obžalovanému relevantnú ochranu jeho práv a

oprávnených záujmov v zmysle TrP., a dohovoru, ako aj namietaných práv v zmysle

podanej sťažnosti ústavnému súdu. Súčasne nie je zrejmé kedy bude dovolanie sťažovateľa

predložené na konanie a rozhodnutie najvyššiemu súdu...».

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby

ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , právo podľa listiny a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde

vedenom pod sp. zn. porušené boli, prikáže okresnému súdu v napadnutom

konaní konať bez zbytočných prieťahov a zakáže okresnému súdu pokračovať v porušovaní

sťažovateľom namietaných práv. Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného

zadosťučinenia v sume 1 000 € a náhrady trov konania.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“).

7. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34 a

a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie

právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávnenou

osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10.1 Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

10.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať

spoločne.

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2, práva podľa

čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní vo vzťahu k dovolaniu

podanému sťažovateľom ako obžalovaným 23. októbra 2019.

13. Ústavný súd v prípravnej fáze predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

požiadal okresný súd o vyjadrenie sa k jej obsahu. Predsedníčka okresného súdu

vo vyjadrení sp. zn. z 25. mája 2020, doručenom ústavnému súdu

28. mája 2020, uviedla aj prehľad procesných úkonov uskutočnených v napadnutom konaní

v časovom rámci posudzovaného obdobia.

13.1 Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bolo aj stanovisko jeho podpredsedníčky

o spôsobe vybavenia v poradí druhej sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní

(sťažovateľom opakovane podaná sťažnosť podľa , pozn.)

postúpenej okresnému súdu Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky 5. marca

2020, vedenej okresným súdom pod sp. zn. . Druhá sťažnosť sťažovateľa

na prieťahy v konaní podaná z časového hľadiska bezprostredne po riadnom vybavení jeho

prvej sťažnosti (sťažnosť vedená pod sp. zn. bola okresným súdom vybavená

17. februára 2020, pozn.) bola vyhodnotená ako nedôvodná a podpredsedníčka okresného

súdu uviedla, že „... neboli zistené žiadne prieťahy v konaní po dni 17.2.2020. Úkony

konajúceho sudcu sa robia plynulo. Dovolanie bolo doručované procesným stranám na

vyjadrenie v lehotách určených konajúcou sudkyňou/kratšou ako je lehota podľa § 376

/. Spis je uložený na lehote do 15.4.2020, kedy uplynie lehota na

vyjadrenie poškodenej strane trestného konania...“.

13.2 Podľa názoru predsedníčky okresného súdu uvedeného v stanovisku okresného

súdu z 25. mája 2020 „...z prehľadu vykonaných úkonov po zaujatí

stanoviska podpredsedníčky súdu k sťažnosti obžalovaného vyplýva, že súd vo veci konal.

Vo veci boli vykonávané úkony priebežne a spis bol predložený na rozhodnutie Najvyššiemu

súdu...

... Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa

nesmeruje proti aktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu a preto nie je

prostriedkom na to, aby sa predišlo zásahu so základných práv resp. tomu, aby sa v

porušovaní týchto práv naďalej nepokračovalo...“.

IV.

Vyhodnotenie postupu okresného súdu

14. Ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu nevzhliadol takú okolnosť,

ktorá by mu umožňovala konštatovanie porušenia sťažovateľom namietaných práv (bod 1

rozhodnutia).

14.1 Ústavný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že okresný súd v napadnutom konaní

uskutočnil 23. októbra 2019 hlavné pojednávanie, na ktorom vo veci konajúci sudca

rozhodol uznesením č. k. -1398 podľa o spojení

trestnej veci obžalovaného vedenej na okresnom súde pod sp. zn. , v ktorej bola

podaná obžaloba pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa

a a s inou trestnou vecou vedenou

na okresnom súde pod sp. zn. (spoločné konanie je vedené aktuálne pod sp. zn.

, pozn.). Sťažovateľ po skončení hlavného pojednávania podal na okresnom

súde dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. -1362

zo 7. júna 2018 z dôvodu nezákonného zloženia senátu odvolacieho súdu, ktorý rozhodoval

o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu okresného súdu č. k. -1343 z 2. mája

2018 o námietke zaujatosti konajúcej sudkyne.

15. Pokiaľ ide o procesné úkony okresného súdu týkajúce sa podaného dovolania,

ústavný súd uvádza, že tieto boli vykonávané v ústavnoprávne akceptovateľnom časovom

rámci. Z obsahu súdneho spisu ústavný súd zistil, že v relevantnej časti napadnutého

konania boli vykonané tieto procesné úkony:

- 23. októbra 2019 podal na okresnom súde obžalovaný dovolanie proti uzneseniu

krajského súdu pre nezákonné zloženie senátu pri rozhodovaní o sťažnosti proti

uzneseniu okresného súdu o nevylúčení sudkyne,

- 11. februára 2020 okresný súd doručoval rovnopis dovolania procesným stranám

na písomné vyjadrenie sa k dovolaniu v lehote 7 pracovných dní,

- 9. marca 2020 okresný súd zaslal procesným stranám urgenciu na písomné

vyjadrenie sa k podanému dovolaniu v lehote 5 pracovných dní,

- 25. marca 2020 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie prokurátora Okresnej

prokuratúry Košice-okolie k dovolaniu (ďalej len „prokurátor“),

- 26. marca 2020 zaslal okresný súd vyjadrenie prokurátora obžalovanému a jeho

obhajcovi,

- 16. apríla 2020 doručil okresnému súdu obhajca vyjadrenie obžalovaného

k vyjadreniu prokurátora,

- 20. apríla 2020 okresný súd predložil dovolanie obžalovaného spolu so súdnym

spisom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

V.

Závery ústavného súdu

16. Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť

na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľ adresoval okresnému súdu

4. februára 2020, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže okresný súd bezodkladne

po jej vybavení obnovil plynulosť konania smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľa a vo veci podaného dovolania a vykonal procesné úkony smerujúce

k predloženiu súdneho spisu najvyššiemu súdu na rozhodnutie (konanie na súde prvého

stupňa podľa ).

17. V súvislosti s vyhodnotením prvej sťažnosti sťažovateľa na prieťahy adresovanej

predsedovi okresného súdu (sťažnosť zo 4. februára 2020, pozn.) ako dôvodnej je potrebné

poukázať aj na to, že ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že

skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí

viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa

na ďalšie konanie ( ), pretože ústavný súd, pridržiavajúc

sa doterajšej stabilizovanej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu

časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu

zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, ,

).

18. Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom je poskytnutie

príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto uvedené

skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre jej zjavnú

neopodstatnenosť podľa .

19. V nadväznosti na uvedené ústavný súd uzatvára, že ústavná sťažnosť sťažovateľa

bola ústavnému súdu doručená 29. apríla 2020, teda v čase, keď už sa na vec vzťahujúci

súdny spis nachádzal sa mimo dispozície okresného súdu (súdny spis okresným súdom

predložený najvyššiemu súdu 20. apríla 2020, pozn.).

19.1 Overením aktuálneho stavu veci ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd

uznesením č. k. zo 7. mája 2020 dovolanie obžalovaného odmietol v zmysle

ako neprípustné. Tým bola právna neistota sťažovateľa

vo vzťahu k ním tvrdeným prieťahom odstránená v celom rozsahu.

20. Na tomto mieste sa žiada poukázať aj na ustálenú judikatúru ústavného súdu,

podľa ktorej sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto práv označeným orgánom verejnej moci

ešte mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označeného práva

zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho

veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o jeho porušení (,

).

21. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne

podľa ako zjavne neopodstatnenú, pretože

konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany,

ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , resp. dohovoru (napr.

, , ). Uvedený právny názor ústavného súdu je

akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (k tomu pozri rozhodnutie vo veci Mazurek proti

Slovenskej republike z 3. 3. 2009, sťažnosť č. 16970/05).

22. Táto okolnosť v nadväznosti na závery ústavného súdu uvedené v bodoch 13 – 19

odôvodnenia tohto rozhodnutia bola základom pre odmietnutie ústavnej sťažnosti

sťažovateľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde.

23. Ústavný súd nad rámec veci považuje za vhodné vyjadriť sa aj k argumentácii

sťažovateľa obsiahnutej v jeho ústavnej sťažnosti vo vzťahu k dôvodom podania dovolania

(k tomu pozri bod 2.2 tohto rozhodnutia).

23.1 Ústavný súd vo svojom rozhodnutí č. k. -10 z 13. decembra

2018 v bode 16 odôvodnenia uviedol: «... Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry

opakovane vyslovil, že predpokladom na záver o porušení základného práva na súdnu

ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie garantované

v čl. 6 ods. 1 dohovoru je také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné

činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré

nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), napr. aj

prostredníctvom inštitútov opravných prostriedkov, v rámci ktorých závažné procesné

pochybenia, medzi ktoré je možné zaradiť aj porušenie základného práva na zákonného

sudcu podľa , sú dôvodom na podanie dovolania podľa

písm. e) ...»

23.2 Ústavný súd teda rozhodne „neodkázal“ sťažovateľa na podanie dovolania, ale

explicitne uviedol dôvod, pre ktorý je možné podať dovolanie v trestnom konaní vo vzťahu

k základnému právu na zákonného sudcu podľa . Možnosť oprávnenej

osoby využiť tento procesný inštitút však nevyhnutne predpokladá súčasné splnenie

podmienky prípustnosti dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 368

ods. 1 a 2 , čo by mohli a mali osoby práva znalé (napr. advokáti) vedieť

a svojich klientov v tomto smere patrične inštruovať [ až 3

Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov].

24. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu