Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 286/2020
PDF · 434.1 KB
No categories available
I. ÚS 286/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov
Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , ,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej
koná advokát a konateľ JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 T 71/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla
2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd ( ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 71/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v napadnutom konaní
v procesnom postavení obžalovaného [trestné konanie vedené pre zločin porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. b)
Trestného zákona, pozn.].
2.1 Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uviedol, že 23. októbra 2019
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na okresnom súde dovolanie proti
procesnému rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7 Tps 45/2018-1362 zo 7. júna
2018 z dôvodu nezákonného zloženia senátu Krajského súdu v Košiciach, ktorý rozhodoval
o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 71/2017-1343 z 2. mája
2018 o námietke zaujatosti konajúcej sudkyne.
2.2 Podľa sťažovateľa «... dovolanie podal potom, čo bola uznesením ústavného súdu
č. k. II. ÚS 595/2018-10 zo dňa 13. decembra 2018 (ďalej aj ako „uznesenie o odmietnutí“)
odmietnutá jeho sťažnosť podaná proti uzneseniu o zamietnutí sťažnosti krajského súdu, a to
najmä z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu o nej konať, pričom bol jeho
samotným odôvodnením odkázaný na podanie dovolania v intenciách ustanovenia §371 ods.
1 písm. e) TrP...».
2.3 Sťažovateľ ďalej uviedol, že v období po ním podanom dovolaní (23. októbra
2019) vznikli v napadnutom konaní zbytočné prieťahy, ktoré sťažovateľ žiadnym spôsobom
nezapríčinil a tento stav dosiaľ trvá (6 mesiacov, pozn.). Sťažovateľ 4. februára 2020 podal
predsedníčke súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 757/2004 Z. z.)
sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi na sťažnosť sp. zn. 1 Spr 12/2020
zo 17. februára 2020 podpredsedníčka okresného súdu vyhodnotila sťažnosť na prieťahy
v konaní za obdobie nečinnosti okresného súdu v trvaní 4 mesiacov ako dôvodnú.
«... Sťažovateľ teda veril a dúfal, že jeho vec bude bezodkladne predložená
najvyšiemu súdu na konanie a rozhodnutie o ním podanom dovolaní, no k dnešnému dňu sa
tak nestalo. Sťažovateľ podal preto opakovane sťažnosť na prieťahy predsedníčke súdu, no
bezvýsledne, pričom takmer po dvoch mesiacoch od konštatovania prieťahov
podpredseníčkou senátu porušovateľa, mu bolo dňa 7. apríla 2020 doručené Vyjadrenie
prokurátora Okresnej prokuratúry Košice — okolie (ďalej aj ako „okresná prokuratúra“) č.
1 Pv 3/18/8806-86 zo dňa 13. marca 2020 (ďalej aj ako „vyjadrenie prokurátora k
dovolaniu“)...»
2.4 Sťažovateľ je toho názoru, „... že porušovateľ je zodpovedný za celkovú
neprimeranú dĺžku namietaného trestného konania v súvislosti s ním podaným dovolaním zo
dňa 23. októbra 2019, a to v trvaní viac ako 6 (šesť) mesiacov, pričom aj napriek
konštatovaniu prieťahov zo strany vedenia porušovateľa, predsedníčka senátu porušovateľa
stále nekoná efektívne a bez zbytočných prieťahov takým spôsobom aby poskytla
sťažovateľovi v namietanom koní ako obžalovanému relevantnú ochranu jeho práv a
oprávnených záujmov v zmysle TrP., ústavy a dohovoru, ako aj namietaných práv v zmysle
podanej sťažnosti ústavnému súdu. Súčasne nie je zrejmé kedy bude dovolanie sťažovateľa
predložené na konanie a rozhodnutie najvyššiemu súdu...».
3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby
ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom
vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, právo podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde
vedenom pod sp. zn. 5 T 71/2017 porušené boli, prikáže okresnému súdu v napadnutom
konaní konať bez zbytočných prieťahov a zakáže okresnému súdu pokračovať v porušovaní
sťažovateľom namietaných práv. Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného
zadosťučinenia v sume 1 000 € a náhrady trov konania.
II.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o
ústavnom súde“).
7. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je
sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené
v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34 a
§ 35 zákona o ústavnom súde a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie
právneho zástupcu (§ 37 zákona o ústavnom súde), návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávnenou
osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní
odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,
ktorý je zjavne neopodstatnený [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
10.1 Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná
verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
10.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať
spoločne.
III.
Právne posúdenie veci ústavným súdom
12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2, práva podľa
čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní vo vzťahu k dovolaniu
podanému sťažovateľom ako obžalovaným 23. októbra 2019.
13. Ústavný súd v prípravnej fáze predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti
požiadal okresný súd o vyjadrenie sa k jej obsahu. Predsedníčka okresného súdu
vo vyjadrení sp. zn. 1 Spr 162 V/2020 z 25. mája 2020, doručenom ústavnému súdu
28. mája 2020, uviedla aj prehľad procesných úkonov uskutočnených v napadnutom konaní
v časovom rámci posudzovaného obdobia.
13.1 Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bolo aj stanovisko jeho podpredsedníčky
o spôsobe vybavenia v poradí druhej sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní
(sťažovateľom opakovane podaná sťažnosť podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z., pozn.)
postúpenej okresnému súdu Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky 5. marca
2020, vedenej okresným súdom pod sp. zn. 1 Spr 20/2020. Druhá sťažnosť sťažovateľa
na prieťahy v konaní podaná z časového hľadiska bezprostredne po riadnom vybavení jeho
prvej sťažnosti (sťažnosť vedená pod sp. zn. 1 Spr 12/2020 bola okresným súdom vybavená
17. februára 2020, pozn.) bola vyhodnotená ako nedôvodná a podpredsedníčka okresného
súdu uviedla, že „... neboli zistené žiadne prieťahy v konaní po dni 17.2.2020. Úkony
konajúceho sudcu sa robia plynulo. Dovolanie bolo doručované procesným stranám na
vyjadrenie v lehotách určených konajúcou sudkyňou/kratšou ako je lehota podľa § 376
Trestného poriadku/. Spis je uložený na lehote do 15.4.2020, kedy uplynie lehota na
vyjadrenie poškodenej strane trestného konania...“.
13.2 Podľa názoru predsedníčky okresného súdu uvedeného v stanovisku okresného
súdu 1 Spr 162V/2020 z 25. mája 2020 „...z prehľadu vykonaných úkonov po zaujatí
stanoviska podpredsedníčky súdu k sťažnosti obžalovaného vyplýva, že súd vo veci konal.
Vo veci boli vykonávané úkony priebežne a spis bol predložený na rozhodnutie Najvyššiemu
súdu...
... Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa
nesmeruje proti aktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu a preto nie je
prostriedkom na to, aby sa predišlo zásahu so základných práv resp. tomu, aby sa v
porušovaní týchto práv naďalej nepokračovalo...“.
IV.
Vyhodnotenie postupu okresného súdu
14. Ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu nevzhliadol takú okolnosť,
ktorá by mu umožňovala konštatovanie porušenia sťažovateľom namietaných práv (bod 1
rozhodnutia).
14.1 Ústavný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že okresný súd v napadnutom konaní
uskutočnil 23. októbra 2019 hlavné pojednávanie, na ktorom vo veci konajúci sudca
rozhodol uznesením č. k. 5 T 71/2017-1398 podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku o spojení
trestnej veci obžalovaného vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 5 T 6/2018, v ktorej bola
podaná obžaloba pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa
§ 237 ods. 1 a ods. 3 písm. a) a písm. b) Trestného zákona s inou trestnou vecou vedenou
na okresnom súde pod sp. zn. 5 T 71/2017 (spoločné konanie je vedené aktuálne pod sp. zn.
5 T 71/2017, pozn.). Sťažovateľ po skončení hlavného pojednávania podal na okresnom
súde dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7 Tps 45/2018-1362
zo 7. júna 2018 z dôvodu nezákonného zloženia senátu odvolacieho súdu, ktorý rozhodoval
o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 71/2017-1343 z 2. mája
2018 o námietke zaujatosti konajúcej sudkyne.
15. Pokiaľ ide o procesné úkony okresného súdu týkajúce sa podaného dovolania,
ústavný súd uvádza, že tieto boli vykonávané v ústavnoprávne akceptovateľnom časovom
rámci. Z obsahu súdneho spisu ústavný súd zistil, že v relevantnej časti napadnutého
konania boli vykonané tieto procesné úkony:
- 23. októbra 2019 podal na okresnom súde obžalovaný dovolanie proti uzneseniu
krajského súdu pre nezákonné zloženie senátu pri rozhodovaní o sťažnosti proti
uzneseniu okresného súdu o nevylúčení sudkyne,
- 11. februára 2020 okresný súd doručoval rovnopis dovolania procesným stranám
na písomné vyjadrenie sa k dovolaniu v lehote 7 pracovných dní,
- 9. marca 2020 okresný súd zaslal procesným stranám urgenciu na písomné
vyjadrenie sa k podanému dovolaniu v lehote 5 pracovných dní,
- 25. marca 2020 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie prokurátora Okresnej
prokuratúry Košice-okolie k dovolaniu (ďalej len „prokurátor“),
- 26. marca 2020 zaslal okresný súd vyjadrenie prokurátora obžalovanému a jeho
obhajcovi,
- 16. apríla 2020 doručil okresnému súdu obhajca vyjadrenie obžalovaného
k vyjadreniu prokurátora,
- 20. apríla 2020 okresný súd predložil dovolanie obžalovaného spolu so súdnym
spisom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
V.
Závery ústavného súdu
16. Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť
na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľ adresoval okresnému súdu
4. februára 2020, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže okresný súd bezodkladne
po jej vybavení obnovil plynulosť konania smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty
sťažovateľa a vo veci podaného dovolania a vykonal procesné úkony smerujúce
k predloženiu súdneho spisu najvyššiemu súdu na rozhodnutie (konanie na súde prvého
stupňa podľa § 376 Trestného poriadku).
17. V súvislosti s vyhodnotením prvej sťažnosti sťažovateľa na prieťahy adresovanej
predsedovi okresného súdu (sťažnosť zo 4. februára 2020, pozn.) ako dôvodnej je potrebné
poukázať aj na to, že ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že
skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí
viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde), pretože ústavný súd, pridržiavajúc
sa doterajšej stabilizovanej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu
časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu
zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08,
18. Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom je poskytnutie
príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto uvedené
skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre jej zjavnú
neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
19. V nadväznosti na uvedené ústavný súd uzatvára, že ústavná sťažnosť sťažovateľa
bola ústavnému súdu doručená 29. apríla 2020, teda v čase, keď už sa na vec vzťahujúci
súdny spis nachádzal sa mimo dispozície okresného súdu (súdny spis okresným súdom
predložený najvyššiemu súdu 20. apríla 2020, pozn.).
19.1 Overením aktuálneho stavu veci ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd
uznesením č. k. 5 Tdo 29/2020 zo 7. mája 2020 dovolanie obžalovaného odmietol v zmysle
§ 382 písm. f) Trestného poriadku ako neprípustné. Tým bola právna neistota sťažovateľa
vo vzťahu k ním tvrdeným prieťahom odstránená v celom rozsahu.
20. Na tomto mieste sa žiada poukázať aj na ustálenú judikatúru ústavného súdu,
podľa ktorej sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom vtedy, ak v čase
uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto práv označeným orgánom verejnej moci
ešte mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označeného práva
zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho
veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o jeho porušení (IV. ÚS 226/04,
21. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne
podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, pretože
konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany,
ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr.
IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06, III. ÚS 462/2017). Uvedený právny názor ústavného súdu je
akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (k tomu pozri rozhodnutie vo veci Mazurek proti
Slovenskej republike z 3. 3. 2009, sťažnosť č. 16970/05).
22. Táto okolnosť v nadväznosti na závery ústavného súdu uvedené v bodoch 13 – 19
odôvodnenia tohto rozhodnutia bola základom pre odmietnutie ústavnej sťažnosti
sťažovateľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom
súde.
23. Ústavný súd nad rámec veci považuje za vhodné vyjadriť sa aj k argumentácii
sťažovateľa obsiahnutej v jeho ústavnej sťažnosti vo vzťahu k dôvodom podania dovolania
(k tomu pozri bod 2.2 tohto rozhodnutia).
23.1 Ústavný súd vo svojom rozhodnutí č. k. II. ÚS 595/2018-10 z 13. decembra
2018 v bode 16 odôvodnenia uviedol: «... Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry
opakovane vyslovil, že predpokladom na záver o porušení základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie garantované
v čl. 6 ods. 1 dohovoru je také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné
činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré
nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v zákone č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), napr. aj
prostredníctvom inštitútov opravných prostriedkov, v rámci ktorých závažné procesné
pochybenia, medzi ktoré je možné zaradiť aj porušenie základného práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, sú dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. e) Trestného poriadku...»
23.2 Ústavný súd teda rozhodne „neodkázal“ sťažovateľa na podanie dovolania, ale
explicitne uviedol dôvod, pre ktorý je možné podať dovolanie v trestnom konaní vo vzťahu
k základnému právu na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Možnosť oprávnenej
osoby využiť tento procesný inštitút však nevyhnutne predpokladá súčasné splnenie
podmienky prípustnosti dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 368
ods. 1 a 2 Trestného poriadku, čo by mohli a mali osoby práva znalé (napr. advokáti) vedieť
a svojich klientov v tomto smere patrične inštruovať [§ 18 ods. 1 až 3 zákona č. 586/2003
Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov].
24. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho
významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej
sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu