Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 290/2020
PDF · 477.99 KB
No categories available
IV. ÚS 290/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpeného advokátskou kanceláriou
URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária,
Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Urban,
MBA, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47
Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Senica v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 Cb 32/2015 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla
2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
v spojení s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom
Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
7 Cb 32/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je žalovaným v súdnom
konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 7 Cb 32/2015, v ktorom sa žalobkyňa žalobou
podanou 31. júla 2015 proti nemu domáha zaplatenia finančnej sumy 360 000 €
s príslušenstvom z titulu náhrady škody.
3. Z dôvodu, že sťažovateľ zastáva názor, že v napadnutom konaní postupom
okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení
s čl. 47 charty, podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť, ktorú v súvislosti s namietaným
porušením označených práv odôvodňuje takto:
«... sťažovateľ vytýka súdu prvej inštancie, že jeho doterajšie úkony nemožno
považovať za dostatočne efektívne a účinné, keďže sa sťažovateľ ani po viac ako 4 rokoch
a takmer 9 mesiacoch vedenia konania „nedočkal“ právoplatného rozhodnutia, resp.
žiadneho meritórneho rozhodnutia...
... Súd prvej inštancie prvé 2 roky konania sa zaoberal len žiadosťou žalobcu
o oslobodenie od súdneho poplatku za podanú žalobu.
... V predmetnom konaní súd prvej inštancie vytýčil 3 pojednávania, dňa 02.10.2018,
dňa 06.11.2018 a dňa 18.12.2018, z ktorých jedno pojednávanie dňa 06.11.2018 bolo
odročené z dôvodu neúčasti právneho zástupcu žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že prvé
pojednávanie súd prvej inštancie vytýčil po vyše 3 rokov odo dňa začatia konania.
... V predmetnom konaní sa sťažovateľ ako žalovaný viackrát písomne vyjadroval
vo veci samej a označoval dôkazy, a to dňa 05.11.2017, dňa 27.11.2017, dňa 23.01.2018,
dňa 29.01.2018 a dňa 22.10.2018. A zároveň sa sťažovateľ ako žalovaný vyjadril vo veci
samej na pojednávaní dňa 02.10.2018 a dňa 18.12.2018. Z uvedeného vyplýva,
že sťažovateľ ako žalovaný je aktívnou stranou sporu.
... V predmetnom konaní sa i žalobca viackrát písomne vyjadroval vo veci samej
a označoval dôkazy, a to dňa 03.04.2018 a dňa 04.05.2018. A zároveň sa žalobca vyjadril
vo veci samej na pojednávaní dňa 02.10.2018 a dňa 18.12.2018. Z uvedeného vyplýva,
že i žalobca je aktívnou stranou sporu.
... Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7Cb/32/2015 – 216 zo dňa 25.03.2019 prerušil
konanie podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení
neskorších predpisov... z dôvodu, že toho času na Okresnom súde Bratislava I prebiehalo
súdne konanie pod spis. zn. 18C/5/2019 na základe žaloby podanej sťažovateľom
ako žalovaným, ktorou sa žalovaný domáhal určenia neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 19.11.2014, pričom poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I pod spis. zn. 18C/5/2019 sa rieši otázka významná aj pre konanie vedené
na Okresnom súde Senica pod spis. zn. 7Cb/32/2015, nakoľko určením neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014 žalobca môže stratiť aktívnu vecnú legitimáciu
rozhodnú pre konanie na Okresnom súde Senica pod spis. zn. 7Cb/32/2015.
... Dňa 26.02.2020 Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v konaní spis. zn.
31Cob/58/2019 o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa
25.03.2019 č. k. 7Cb/32/2015-216 uznesením spis. zn. 31Cob/58/2019 – 238 napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie sa zmenil tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania
do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn.
18C/5/2019 zamietol.
... Z... odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trnave celkom jednoznačne
vyplýva, že súd prvej inštancie nekonal hospodárne, a teda efektívne, keď prerušil konanie,
nakoľko mal možnosť zvážiť iné opatrenie (mohol sa zaoberať prejudiciálnou otázkou
podstatnou pre rozhodnutie vo veci samej bez čakania na rozhodnutie iného súdu).
... Celková doba neefektívneho prerušenia konania na Okresnom súde Senica pod
spis. zn. 7Cb/32/2015 od vydania uznesenia č. k. 7Cb/32/2015 – 216 zo dňa 25.03.2019
až do vydania uznesenia spis. zn. 31Cob/58/2019 – 238 zo dňa 26.02.2020 o zmene
uznesenia č. k. 7Cb/32/2015 – 216 zo dňa 25.03.2019, je takmer 1 rok.
... Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nekonal efektívne, keď (i)
po extrémne dlhý čas (2 roky) sa zaoberal žiadosťou žalobcu o oslobodenie od súdneho
poplatku za podanú žalobu, (ii) prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo po vyše 3 rokoch
odo dňa začatia konania, (iii) súd prvej inštancie mal dostatočne ozrejmený skutkový stav
veci na základe početných vyjadrení oboch sporových strán vo veci samej, (iv) súd prvej
inštancie nehospodárne prerušil konanie.»
4. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
«1. „Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie, konaním a postupom Okresného súdu Senica v súdnom
konaní vedenom pod spis. zn. 7Cb/32/2015 porušené bolo.“
2. „Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Senica,
aby v konaní vedenom pod spis. zn. 7Cb/32/2015 konal bez zbytočných prieťahov.“
3. „Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR, ktoré je Okresný súd Senica povinný uhradiť
sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
4. „Okresný súd Senica je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov konania
a trov právneho zastúpenia, a to vo výške 675,43 €... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“»
II.
Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská
v judikatúre ústavného súdu
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019
Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak.
8. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť
ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07,
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
11. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná
verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom.
13. Podľa čl. 47 ods. 1 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie
sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok
nápravy pred súdom.
14. Podľa čl. 47 ods. 2 charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa
zastupovať.
15. Podľa čl. 47 ods. 3 charty právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú
dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho
prístupu k spravodlivosti.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 a podľa
čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutom konaní
16. Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 32/2015. Ústavný súd
v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
sú obdobné záruky, že vec bude prerokovaná v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 27/07).
17. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti
prípisom č. k. Rvp 837/2020-19 z 25. mája 2020 adresovaným okresnému súdu vyžiadal
spis okresného súdu sp. zn. 7 Cb 32/2015, ktorý mu okresný súd zaslal 29. mája 2020.
18. Ústavný súd z označeného spisu okresného súdu zistil, že žalobkyňa síce doručila
okresnému súdu svoju žalobu 31. júla 2015, avšak sťažovateľ sa o priebehu súdneho
konania dozvedel až po tom, čo okresný súd právoplatne ustálil otázku poplatkovej
povinnosti žalobkyne. Konkrétne okresný súd prvý úkon vo vzťahu k sťažovateľovi vykonal
až 23. októbra 2017, keď mu doručil svoje uznesenie sp. zn. 7 Cb 32/2015 z 29. júna 2017,
ktorým ho vyzval, aby sa v lehote 15 dní od jeho doručenia vyjadril k podanej žalobe,
uviedol rozhodujúce skutočnosti, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a zároveň označil
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na označené uznesenie okresného súdu reagoval
sťažovateľ svojím podaním, ktoré doručil okresnému súdu 7. novembra 2017,
a jeho doplnením doručeným okresnému súdu 29. novembra 2017.
19. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 7 Cb 32/2017 z 8. marca 2018 vyzval
žalobkyňu, aby zaujala svoje stanovisko k vyjadreniu žalovaného (sťažovateľa)
zo 7. novembra 2017 a jeho doplneniu z 29. novembra 2017. Predmetné uznesenie
okresného súdu bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené 20. marca 2018 a právny
zástupca žalobkyne naň reagoval 4. apríla 2018, keď doručil okresnému súdu vyjadrenie
žalobkyne z 3. apríla 2018.
20. Uznesením okresného súdu sp. zn. 7 Cb 32/2017 zo 14. mája 2018 bol sťažovateľ
vyzvaný, aby predložil svoju dupliku k vyjadreniu žalobkyne z 3. apríla 2018. Sťažovateľ
na uvedenú výzvu reagoval svojím podaním doručeným okresnému súdu 6. júna 2018.
21. Okresný súd 2. augusta 2018 nariadil vo veci pojednávanie, ktorého termín určil
na 2. október 2018. Dňa 2. októbra 2018 sa uskutočnilo okresným súdom nariadené
pojednávanie, na ktorom okresný súd ukončil dokazovanie a zároveň pojednávanie odročil
na 6. november 2018 s tým, že právnym zástupcom strán sporu uložil povinnosť vzájomne
si doručiť písomné dôkazné prostriedky a tiež doručiť si svoje vyjadrenia k týmto
nedoručeným dôkazným prostriedkom.
22. Následne 6. novembra 2018 uskutočnil okresný súd vo veci ďalšie pojednávanie,
ktoré ale bolo z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne
odročené na 18. december 2018. Dňa 18. decembra 2018 sa uskutočnilo pojednávanie,
ktoré ale okresný súd odročil na neurčito, pretože sťažovateľ vzniesol proti vec
prejednávajúcej sudkyni námietku zaujatosti. Sťažovateľ 1. februára 2019 doručil
okresnému súdu aj svoj návrh na prerušenie namietaného konania, ktorému okresný súd
vyhovel uznesením sp. zn. 7 Cb 32/2015 z 25. marca 2019. Na odvolanie žalobkyne Krajský
súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 31 Cob 58/2019 z 26. februára
2020 označené uznesenie okresného súdu o prerušení konania z 25. marca 2019 zmenil tak,
že návrh sťažovateľa na prerušenie konania zamietol. Predmetné uznesenie bolo okresnému
súdu spolu so súvisiacim spisovým materiálom doručené 20. marca 2020 a nadobudlo
právoplatnosť 14. mája 2020.
23. V súvislosti so sťažovateľom uplatnenými námietkami proti postupu okresného
súdu v napadnutom konaní je potrebné uviesť, že z prehľadu procesných úkonov
uskutočnených okresným súdom v označenom konaní vyplýva, že sťažovateľ mal
nezanedbateľný vplyv na spomalení priebehu napadnutého konania, keď (i) okresnému súdu
doručil návrh na prerušenie konania, ktorému síce okresný súd vyhovel, ale jeho právny
názor na danú otázku bolo potrebné korigovať uznesením krajského súdu, rozhodovanie
ktorého nepochybne významnejším spôsobom ovplyvnilo dĺžku napadnutého konania,
(ii) ako aj tým, že počas ostatného pojednávania vo veci samej vzniesol námietku zaujatosti
zákonnej sudkyne. Uvedeným postupom sťažovateľa došlo k spomaleniu dovtedy plynulého
tempa priebehu napadnutého konania oddialením nariadenia ďalšieho vo veci plánovaného
pojednávania, prípadne k zmareniu meritórneho rozhodnutia okresného súdu.
24. V súvislosti s dôvodom odročenia ostatného pojednávania a následne vydania
uznesenia o prerušení konania na návrh sťažovateľa ústavný súd ďalej konštatuje,
že sťažovateľovi nemožno a priori vytýkať, že v priebehu konania využíva procesné
nástroje, ktoré mu poskytuje súčasná právna úprava, pretože uplatňovanie týchto
procesných prostriedkov slúži predovšetkým na ochranu práv strany konania, ktoré
jej vyplývajú z právneho poriadku. Na druhej strane však v zásade nemožno prijať záver,
podľa ktorého ak vec prerokúvajúci súd takému procesnému návrhu vyhovie, bude ipso
facto zodpovedný za predĺženie stavu právnej neistoty, ktorý týmto postupom nastane
vo sfére sťažovateľa. Ústavný súd považuje za potrebné tiež poukázať na to, že sťažovateľ
napriek tomu, že namieta celkovú dĺžku konania a s tým spojený stav jeho právnej neistoty,
sám žiadal prerušiť napadnuté konanie do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18 C 5/2019, a tým nie nezanedbateľným
spôsobom aj predĺžiť jeho celkovú dĺžku, čo v zásade môže signalizovať, že sťažovateľ
zo subjektívneho hľadiska príliš intenzívne nepociťuje ujmu spojenú s celkovou namietanou
dĺžkou napadnutého konania.
25. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci neprehliadol, že napadnuté
konanie čiastočne vo svojom úvode vykazovalo znaky nesústredného postupu vec
prejednávajúcej sudkyne, ktorý musel byť korigovaný uznesením krajského súdu sp. zn.
21 Cob 152/2015 z 29. septembra 2016, ktorým došlo k zrušeniu uznesenia okresného súdu
sp. zn. 7 Cb 32/2015 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. V tejto súvislosti ústavný súd
konštatuje, že išlo o pochybenie svojho druhu ojedinelé, ktorého účinok sa zásadným
spôsobom neprejavil v subjektívnej sfére sťažovateľa. Navyše v danom prípade išlo
o otázku, kde okresný súd posudzoval dôvodnosť oslobodenia žalobkyne od platenia
súdneho poplatku za podanie žaloby, a teda o fázu konania, keď okresný súd nevykonával
úkony vo veci samej. Z uvedeného dôvodu preto v čase do konečného vyriešenia
predmetnej procesnej otázky na strane žalobkyne sťažovateľ nemal vedomosť
o prebiehajúcom súdnom konaní, a preto ani nemohol pociťovať stav právnej neistoty
v súvislosti s prípadným negatívnym výsledkom na jeho strane.
26. Ústavný súd v súvislosti s už uvedenými zisteniami poukazuje na svoju
judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné
prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý treba vykladať
a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 63/00).
27. Ústavný súd s prihliadnutím na namietanú dĺžku konania, ako aj na jeho predmet
– uplatnenie nároku na náhradu škody – a povahu (neprivilegovaný typ konania) v danej
veci neposúdil postup okresného súdu v hodnotenom období ako porušenie sťažovateľom
označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože v jeho priebehu nenastali také skutočnosti, ktoré
by výrazne ovplyvňovali stav právnej neistoty sťažovateľa, prispeli k jeho spomaleniu
a ktoré by zároveň bolo možné pripísať na vrub okresnému súdu.
28. Opierajúc sa o tieto závery vo vzťahu k námietkam sťažovateľa o porušení ním
označených práv, ústavný súd konštatuje, že okresný súd v doterajšom priebehu
napadnutého konania postupoval v zásade plynulo a bez výrazných období dlhodobej
nečinnosti. Ústavný súd zároveň nespochybňuje, že okresný súd mohol v priebehu
napadnutého konania postupovať aj efektívnejšie, napriek tomu zastáva názor,
že sťažovateľom namietaný postup okresného súdu nedosahuje v tejto fáze ústavnoprávny
rozmer, a tak nie je reálne predpokladať, že po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti
na ďalšie konanie by bolo možné prijať záver o porušení obsahu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote.
III.2 K namietanému porušeniu čl. 47 charty postupom okresného súdu
v napadnutom konaní
29. Podľa § 42 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie, ktorým sa začína konanie
pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.
30. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania
je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
31. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
32. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,
ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
33. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že napriek tomu,
že sťažovateľ je zastúpený advokátskou kanceláriou, táto v časti namietaného porušenia
čl. 47 charty nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom ustanovené v § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
34. Sťažovateľ sa v časti petitu ústavnej sťažnosti síce domáha vyslovenia porušenia
čl. 47 charty postupom okresného súdu v napadnutom konaní, avšak bez slovného
pomenovania práv, ktorých porušenie namieta. Vzhľadom na to, že ustanovenia charty
uvedené v čl. 47 v sebe zahŕňajú viacero práv, napr. právo na účinný prostriedok nápravy
pred súdom, právo na verejné a spravodlivé prerokovanie veci, právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote, právo na nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom a pod.,
pre ústavný súd kvôli neurčitosti petitu v tejto časti nie je poznateľné, vyslovenia porušenia
ktorého/ktorých z týchto práv sa sťažovateľ domáha. Navyše vo vzťahu k namietanému
porušeniu čl. 47 charty absentuje aj akékoľvek odôvodnenie ústavnej sťažnosti,
a to vo vzťahu k rozsahu jeho pôsobnosti vymedzenom v čl. 51 ods. 1 charty, keďže
z obsahu ústavnej sťažnosti nevyplýva, že by okresný súd v napadnutom konaní vykonával
úniové právo, resp. konal v jeho rozsahu, a teda že by v zmysle judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) skutkový stav veci prejednávanej okresným súdom
v napadnutom konaní súvisel s úniovým právom (porovnaj napr. uznesenie Súdneho dvora
z 12. novembra 2010 vo veci C – 330/10, Krasimir Asparuchov Estov a i. proti Ministerski
săvet na Republika Bălgarija).
35. Uvedené nedostatky ústavnej sťažnosti v tejto časti bránia jej meritórnemu
preskúmaniu.
36. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou. A tak ústavný súd nie je povinný nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa z úradnej povinnosti odstraňovať. Vzhľadom
na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýkalo iba formálnych
náležitostí, ale obsahových náležitostí (neurčitý či nezrozumiteľný petit, absencia
akéhokoľvek odôvodnenia v tejto časti), ústavný súd nevyzýval sťažovateľa na odstránenie
nedostatkov tejto ústavnej sťažnosti.
IV.
Záver
37. Vychádzajúc predovšetkým zo skutočností uvedených v časti III.1 tohto
uznesenia, ústavný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru
o možnej príčinnej súvislosti medzi sťažovateľom namietaným porušením základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38
ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Z uvedeného dôvodu ústavný
súd už pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol
podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
38. S ohľadom na dôvody uvedené v časti III.2 tohto uznesenia ústavný súd ústavnú
sťažnosť v časti namietaného porušenia čl. 47 charty predovšetkým s poukazom
na jej neurčitosť a absenciu jej dostatočného odôvodnenia, ako aj so zreteľom na to,
že sťažovateľ je „zastúpený erudovanou advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave“,
ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde
pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
39. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2020
Miroslav DURIŠ
predseda senátu