Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 290/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátskou kanceláriou

URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária,

Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Urban,

MBA, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47

Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Senica v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a podľa Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

v spojení s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom

Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je žalovaným v súdnom

konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom sa žalobkyňa žalobou

podanou 31. júla 2015 proti nemu domáha zaplatenia finančnej sumy 360 000 €

s príslušenstvom z titulu náhrady škody.

3. Z dôvodu, že sťažovateľ zastáva názor, že v napadnutom konaní postupom

okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení

s čl. 47 charty, podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť, ktorú v súvislosti s namietaným

porušením označených práv odôvodňuje takto:

«... sťažovateľ vytýka súdu prvej inštancie, že jeho doterajšie úkony nemožno

považovať za dostatočne efektívne a účinné, keďže sa sťažovateľ ani po viac ako 4 rokoch

a takmer 9 mesiacoch vedenia konania „nedočkal“ právoplatného rozhodnutia, resp.

žiadneho meritórneho rozhodnutia...

... Súd prvej inštancie prvé 2 roky konania sa zaoberal len žiadosťou žalobcu

o oslobodenie od súdneho poplatku za podanú žalobu.

... V predmetnom konaní súd prvej inštancie vytýčil 3 pojednávania, dňa 02.10.2018,

dňa 06.11.2018 a dňa 18.12.2018, z ktorých jedno pojednávanie dňa 06.11.2018 bolo

odročené z dôvodu neúčasti právneho zástupcu žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že prvé

pojednávanie súd prvej inštancie vytýčil po vyše 3 rokov odo dňa začatia konania.

... V predmetnom konaní sa sťažovateľ ako žalovaný viackrát písomne vyjadroval

vo veci samej a označoval dôkazy, a to dňa 05.11.2017, dňa 27.11.2017, dňa 23.01.2018,

dňa 29.01.2018 a dňa 22.10.2018. A zároveň sa sťažovateľ ako žalovaný vyjadril vo veci

samej na pojednávaní dňa 02.10.2018 a dňa 18.12.2018. Z uvedeného vyplýva,

že sťažovateľ ako žalovaný je aktívnou stranou sporu.

... V predmetnom konaní sa i žalobca viackrát písomne vyjadroval vo veci samej

a označoval dôkazy, a to dňa 03.04.2018 a dňa 04.05.2018. A zároveň sa žalobca vyjadril

vo veci samej na pojednávaní dňa 02.10.2018 a dňa 18.12.2018. Z uvedeného vyplýva,

že i žalobca je aktívnou stranou sporu.

... Súd prvej inštancie uznesením č. k. – 216 zo dňa 25.03.2019 prerušil

konanie podľa v znení

neskorších predpisov... z dôvodu, že toho času na Okresnom súde Bratislava I prebiehalo

súdne konanie pod spis. zn. na základe žaloby podanej sťažovateľom

ako žalovaným, ktorou sa žalovaný domáhal určenia neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 19.11.2014, pričom poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava I pod spis. zn. sa rieši otázka významná aj pre konanie vedené

na Okresnom súde Senica pod spis. zn. , nakoľko určením neplatnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014 žalobca môže stratiť aktívnu vecnú legitimáciu

rozhodnú pre konanie na Okresnom súde Senica pod spis. zn. .

... Dňa 26.02.2020 Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v konaní spis. zn.

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa

25.03.2019 č. k. -216 uznesením spis. zn. – 238 napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie sa zmenil tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania

do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn.

zamietol.

... Z... odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trnave celkom jednoznačne

vyplýva, že súd prvej inštancie nekonal hospodárne, a teda efektívne, keď prerušil konanie,

nakoľko mal možnosť zvážiť iné opatrenie (mohol sa zaoberať prejudiciálnou otázkou

podstatnou pre rozhodnutie vo veci samej bez čakania na rozhodnutie iného súdu).

... Celková doba neefektívneho prerušenia konania na Okresnom súde Senica pod

spis. zn. od vydania uznesenia č. k. – 216 zo dňa 25.03.2019

až do vydania uznesenia spis. zn. – 238 zo dňa 26.02.2020 o zmene

uznesenia č. k. – 216 zo dňa 25.03.2019, je takmer 1 rok.

... Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nekonal efektívne, keď (i)

po extrémne dlhý čas (2 roky) sa zaoberal žiadosťou žalobcu o oslobodenie od súdneho

poplatku za podanú žalobu, (ii) prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo po vyše 3 rokoch

odo dňa začatia konania, (iii) súd prvej inštancie mal dostatočne ozrejmený skutkový stav

veci na základe početných vyjadrení oboch sporových strán vo veci samej, (iv) súd prvej

inštancie nehospodárne prerušil konanie.»

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«1. „Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v zmysle v spojení Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie, konaním a postupom Okresného súdu Senica v súdnom

konaní vedenom pod spis. zn. porušené bolo.“

2. „Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Senica,

aby v konaní vedenom pod spis. zn. konal bez zbytočných prieťahov.“

3. „Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR, ktoré je Okresný súd Senica povinný uhradiť

sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. „Okresný súd Senica je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov konania

a trov právneho zastúpenia, a to vo výške 675,43 €... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“»

II.

Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

v judikatúre ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len „“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

8. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , , , , ,

).

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom.

13. Podľa čl. 47 ods. 1 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie

sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok

nápravy pred súdom.

14. Podľa čl. 47 ods. 2 charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa

zastupovať.

15. Podľa čl. 47 ods. 3 charty právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú

dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho

prístupu k spravodlivosti.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 a podľa

čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní

16. Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd

v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom základného práva podľa

a podľa listiny, ako aj práva podľa dohovoru

sú obdobné záruky, že vec bude prerokovaná v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (m. m. ).

17. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

prípisom č. k. -19 z 25. mája 2020 adresovaným okresnému súdu vyžiadal

spis okresného súdu sp. zn. , ktorý mu okresný súd zaslal 29. mája 2020.

18. Ústavný súd z označeného spisu okresného súdu zistil, že žalobkyňa síce doručila

okresnému súdu svoju žalobu 31. júla 2015, avšak sťažovateľ sa o priebehu súdneho

konania dozvedel až po tom, čo okresný súd právoplatne ustálil otázku poplatkovej

povinnosti žalobkyne. Konkrétne okresný súd prvý úkon vo vzťahu k sťažovateľovi vykonal

až 23. októbra 2017, keď mu doručil svoje uznesenie sp. zn. z 29. júna 2017,

ktorým ho vyzval, aby sa v lehote 15 dní od jeho doručenia vyjadril k podanej žalobe,

uviedol rozhodujúce skutočnosti, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a zároveň označil

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na označené uznesenie okresného súdu reagoval

sťažovateľ svojím podaním, ktoré doručil okresnému súdu 7. novembra 2017,

a jeho doplnením doručeným okresnému súdu 29. novembra 2017.

19. Následne okresný súd uznesením sp. zn. z 8. marca 2018 vyzval

žalobkyňu, aby zaujala svoje stanovisko k vyjadreniu žalovaného (sťažovateľa)

zo 7. novembra 2017 a jeho doplneniu z 29. novembra 2017. Predmetné uznesenie

okresného súdu bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené 20. marca 2018 a právny

zástupca žalobkyne naň reagoval 4. apríla 2018, keď doručil okresnému súdu vyjadrenie

žalobkyne z 3. apríla 2018.

20. Uznesením okresného súdu sp. zn. zo 14. mája 2018 bol sťažovateľ

vyzvaný, aby predložil svoju dupliku k vyjadreniu žalobkyne z 3. apríla 2018. Sťažovateľ

na uvedenú výzvu reagoval svojím podaním doručeným okresnému súdu 6. júna 2018.

21. Okresný súd 2. augusta 2018 nariadil vo veci pojednávanie, ktorého termín určil

na 2. október 2018. Dňa 2. októbra 2018 sa uskutočnilo okresným súdom nariadené

pojednávanie, na ktorom okresný súd ukončil dokazovanie a zároveň pojednávanie odročil

na 6. november 2018 s tým, že právnym zástupcom strán sporu uložil povinnosť vzájomne

si doručiť písomné dôkazné prostriedky a tiež doručiť si svoje vyjadrenia k týmto

nedoručeným dôkazným prostriedkom.

22. Následne 6. novembra 2018 uskutočnil okresný súd vo veci ďalšie pojednávanie,

ktoré ale bolo z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne

odročené na 18. december 2018. Dňa 18. decembra 2018 sa uskutočnilo pojednávanie,

ktoré ale okresný súd odročil na neurčito, pretože sťažovateľ vzniesol proti vec

prejednávajúcej sudkyni námietku zaujatosti. Sťažovateľ 1. februára 2019 doručil

okresnému súdu aj svoj návrh na prerušenie namietaného konania, ktorému okresný súd

vyhovel uznesením sp. zn. z 25. marca 2019. Na odvolanie žalobkyne Krajský

súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. z 26. februára

2020 označené uznesenie okresného súdu o prerušení konania z 25. marca 2019 zmenil tak,

že návrh sťažovateľa na prerušenie konania zamietol. Predmetné uznesenie bolo okresnému

súdu spolu so súvisiacim spisovým materiálom doručené 20. marca 2020 a nadobudlo

právoplatnosť 14. mája 2020.

23. V súvislosti so sťažovateľom uplatnenými námietkami proti postupu okresného

súdu v napadnutom konaní je potrebné uviesť, že z prehľadu procesných úkonov

uskutočnených okresným súdom v označenom konaní vyplýva, že sťažovateľ mal

nezanedbateľný vplyv na spomalení priebehu napadnutého konania, keď (i) okresnému súdu

doručil návrh na prerušenie konania, ktorému síce okresný súd vyhovel, ale jeho právny

názor na danú otázku bolo potrebné korigovať uznesením krajského súdu, rozhodovanie

ktorého nepochybne významnejším spôsobom ovplyvnilo dĺžku napadnutého konania,

(ii) ako aj tým, že počas ostatného pojednávania vo veci samej vzniesol námietku zaujatosti

zákonnej sudkyne. Uvedeným postupom sťažovateľa došlo k spomaleniu dovtedy plynulého

tempa priebehu napadnutého konania oddialením nariadenia ďalšieho vo veci plánovaného

pojednávania, prípadne k zmareniu meritórneho rozhodnutia okresného súdu.

24. V súvislosti s dôvodom odročenia ostatného pojednávania a následne vydania

uznesenia o prerušení konania na návrh sťažovateľa ústavný súd ďalej konštatuje,

že sťažovateľovi nemožno a priori vytýkať, že v priebehu konania využíva procesné

nástroje, ktoré mu poskytuje súčasná právna úprava, pretože uplatňovanie týchto

procesných prostriedkov slúži predovšetkým na ochranu práv strany konania, ktoré

jej vyplývajú z právneho poriadku. Na druhej strane však v zásade nemožno prijať záver,

podľa ktorého ak vec prerokúvajúci súd takému procesnému návrhu vyhovie, bude ipso

facto zodpovedný za predĺženie stavu právnej neistoty, ktorý týmto postupom nastane

vo sfére sťažovateľa. Ústavný súd považuje za potrebné tiež poukázať na to, že sťažovateľ

napriek tomu, že namieta celkovú dĺžku konania a s tým spojený stav jeho právnej neistoty,

sám žiadal prerušiť napadnuté konanie do právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , a tým nie nezanedbateľným

spôsobom aj predĺžiť jeho celkovú dĺžku, čo v zásade môže signalizovať, že sťažovateľ

zo subjektívneho hľadiska príliš intenzívne nepociťuje ujmu spojenú s celkovou namietanou

dĺžkou napadnutého konania.

25. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci neprehliadol, že napadnuté

konanie čiastočne vo svojom úvode vykazovalo znaky nesústredného postupu vec

prejednávajúcej sudkyne, ktorý musel byť korigovaný uznesením krajského súdu sp. zn.

z 29. septembra 2016, ktorým došlo k zrušeniu uznesenia okresného súdu

sp. zn. a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. V tejto súvislosti ústavný súd

konštatuje, že išlo o pochybenie svojho druhu ojedinelé, ktorého účinok sa zásadným

spôsobom neprejavil v subjektívnej sfére sťažovateľa. Navyše v danom prípade išlo

o otázku, kde okresný súd posudzoval dôvodnosť oslobodenia žalobkyne od platenia

súdneho poplatku za podanie žaloby, a teda o fázu konania, keď okresný súd nevykonával

úkony vo veci samej. Z uvedeného dôvodu preto v čase do konečného vyriešenia

predmetnej procesnej otázky na strane žalobkyne sťažovateľ nemal vedomosť

o prebiehajúcom súdnom konaní, a preto ani nemohol pociťovať stav právnej neistoty

v súvislosti s prípadným negatívnym výsledkom na jeho strane.

26. Ústavný súd v súvislosti s už uvedenými zisteniami poukazuje na svoju

judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (napr. , , ). Pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať

a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž

postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ).

27. Ústavný súd s prihliadnutím na namietanú dĺžku konania, ako aj na jeho predmet

– uplatnenie nároku na náhradu škody – a povahu (neprivilegovaný typ konania) v danej

veci neposúdil postup okresného súdu v hodnotenom období ako porušenie sťažovateľom

označeného základného práva podľa a podľa listiny a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože v jeho priebehu nenastali také skutočnosti, ktoré

by výrazne ovplyvňovali stav právnej neistoty sťažovateľa, prispeli k jeho spomaleniu

a ktoré by zároveň bolo možné pripísať na vrub okresnému súdu.

28. Opierajúc sa o tieto závery vo vzťahu k námietkam sťažovateľa o porušení ním

označených práv, ústavný súd konštatuje, že okresný súd v doterajšom priebehu

napadnutého konania postupoval v zásade plynulo a bez výrazných období dlhodobej

nečinnosti. Ústavný súd zároveň nespochybňuje, že okresný súd mohol v priebehu

napadnutého konania postupovať aj efektívnejšie, napriek tomu zastáva názor,

že sťažovateľom namietaný postup okresného súdu nedosahuje v tejto fáze ústavnoprávny

rozmer, a tak nie je reálne predpokladať, že po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie by bolo možné prijať záver o porušení obsahu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote.

III.2 K namietanému porušeniu čl. 47 charty postupom okresného súdu

v napadnutom konaní

29. Podľa podanie, ktorým sa začína konanie

pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.

30. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

31. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

32. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

33. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že napriek tomu,

že sťažovateľ je zastúpený advokátskou kanceláriou, táto v časti namietaného porušenia

čl. 47 charty nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom ustanovené v .

34. Sťažovateľ sa v časti petitu ústavnej sťažnosti síce domáha vyslovenia porušenia

čl. 47 charty postupom okresného súdu v napadnutom konaní, avšak bez slovného

pomenovania práv, ktorých porušenie namieta. Vzhľadom na to, že ustanovenia charty

uvedené v čl. 47 v sebe zahŕňajú viacero práv, napr. právo na účinný prostriedok nápravy

pred súdom, právo na verejné a spravodlivé prerokovanie veci, právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote, právo na nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom a pod.,

pre ústavný súd kvôli neurčitosti petitu v tejto časti nie je poznateľné, vyslovenia porušenia

ktorého/ktorých z týchto práv sa sťažovateľ domáha. Navyše vo vzťahu k namietanému

porušeniu čl. 47 charty absentuje aj akékoľvek odôvodnenie ústavnej sťažnosti,

a to vo vzťahu k rozsahu jeho pôsobnosti vymedzenom v čl. 51 ods. 1 charty, keďže

z obsahu ústavnej sťažnosti nevyplýva, že by okresný súd v napadnutom konaní vykonával

úniové právo, resp. konal v jeho rozsahu, a teda že by v zmysle judikatúry Súdneho dvora

Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) skutkový stav veci prejednávanej okresným súdom

v napadnutom konaní súvisel s úniovým právom (porovnaj napr. uznesenie Súdneho dvora

z 12. novembra 2010 vo veci C – 330/10, Krasimir Asparuchov Estov a i. proti Ministerski

săvet na Republika Bălgarija).

35. Uvedené nedostatky ústavnej sťažnosti v tejto časti bránia jej meritórnemu

preskúmaniu.

36. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou. A tak ústavný súd nie je povinný nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa z úradnej povinnosti odstraňovať. Vzhľadom

na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýkalo iba formálnych

náležitostí, ale obsahových náležitostí (neurčitý či nezrozumiteľný petit, absencia

akéhokoľvek odôvodnenia v tejto časti), ústavný súd nevyzýval sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov tejto ústavnej sťažnosti.

IV.

Záver

37. Vychádzajúc predovšetkým zo skutočností uvedených v časti III.1 tohto

uznesenia, ústavný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru

o možnej príčinnej súvislosti medzi sťažovateľom namietaným porušením základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru a postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Z uvedeného dôvodu ústavný

súd už pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

38. S ohľadom na dôvody uvedené v časti III.2 tohto uznesenia ústavný súd ústavnú

sťažnosť v časti namietaného porušenia čl. 47 charty predovšetkým s poukazom

na jej neurčitosť a absenciu jej dostatočného odôvodnenia, ako aj so zreteľom na to,

že sťažovateľ je „zastúpený erudovanou advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave“,

ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

39. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Miroslav DURIŠ

predseda senátu