Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 233/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátom JUDr. Branislavom Samcom,

Národná 15, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 23 ods. 1

a 4 a a Charty základných práv

Európskej únie uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline z 29. marca

2017 ČVS: ORP-170/ZZ- ZA-2017 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I. Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 4 a (ďalej

len „ústava“) a čl. 45 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline uznesením ČVS: ORP-170/ZZ- ZA-2017

z 29. marca 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva: „Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa

21.1.2007 sp. zn. bolo sťažovateľke uložené ambulantné ochranné psychiatrické

liečenie.

Toto rozhodnutie bolo vydané na návrh prokurátora a na podklade znaleckých

posudkov... znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, liečba alkoholizmu

a toxikománií a gerontopsychiatrie, ktorí... uviedli, že táto v minulosti trpela a aj aktuálne

trpí duševným ochorením schizofréniou simplex a duševnou zaostalosťou v pásme

imbecility...

... Uznesením Okresného riaditeľstva PZ SR v Žiline zo dňa 23.2.2017 ČVS : ORP-

170/ZZ- ZA-2017 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa , nakoľko sťažovateľka prestala

s výkonom ambulantného ochranného psychiatrického liečenia...

... Uznesením Okresného riaditeľstva PZ SR v Žiline zo dňa 29.3.2017 ČVS : ORP-

170/ZZ- ZA-2017 bolo sťažovateľke vznesené obvinenie pre prečin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa , nakoľko sťažovateľka

prestala s výkonom ambulantného ochranného psychiatrického liečenia.

... Listom zo dňa 13.4.2017 ČVS : ORP-170/ZZ-ZA-2017 sa Okresné riaditeľstvo PZ

SR v Žiline pripojilo k pátraniu po sťažovateľke, ktoré voči nej v procesnom postavení

svedka vyhlásilo Okresné riaditeľstvo PZ SR v Prievidzi...

... Uznesením Okresného riaditeľstva PZ SR v Žiline zo dňa 27.4.2017 ČVS : ORP-

170/ZZ- ZA-2017 bolo začaté trestné stíhanie voči sťažovateľke prerušené, nakoľko pre jej

neprítomnosť nemožno vec náležíte objasniť...

... Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 14.7.2017 sp. zn. -55 súd

sťažovateľku prepustil z ochranného ambulantného psychiatrického liečenia, ktoré jej bolo

uložené uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 21.1.2007 sp. zn. ...

Uznesenia o začatí trestného stíhania (čl. I. bod 2.), ako aj o vznesení obvinenia čl. I.

bod 3.), sú právoplatné, t.j. nemožno voči nim podať riadny opravný prostriedok...

Nakoľko od právoplatnosti citovaných rozhodnutí vydaných v prípravnom konaní už

uplynuli takmer 3 roky, nie je možné požiadať generálneho prokurátora o ich zrušenie.

... Z uvedeného vyplýva prípustnosť tejto sťažnosti, nakoľko sťažovateľ nemá

k dispozícii účinné prostriedky nápravy (opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky),

ktoré by mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytoval

a na ktorých použitie by bol sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov...

... Uznesenie o vznesení obvinenia (čl. I. bod 3.) nebolo sťažovateľke do dnešného

dňa riadne doručené.

... Ako uviedli vo svojich znaleckých posudkoch... znalci z odboru zdravotníctvo,

odvetvie psychiatria... sťažovateľka v minulosti trpela a aj aktuálne trpí duševným

ochorením schizofréniou simplex a duševnou zaostalosťou v pásme imbecility.

... V odôvodnení uznesenia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 21.1.2007 sp. zn.

(čl. I. bod 1.) sa ďalej uvádza, že uznesením prokurátorky tunajšej prokuratúry...

bolo trestné stíhanie voči sťažovateľke zastavené, sťažovateľka nebola v čase činu pre

nepríčetnosť trestne zodpovedná, nevedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre

spoločnosť, ani toto konanie nemohla ovládať, nie je schopná chápať zmysel trestného

konania.

... V podaní správy, ktorú vypracovala , psychiater, dňa

14.2.2017 sa uvádza, že sťažovateľka navštívila po uložení ochranného opatrenia prvýkrát

jej ambulanciu v roku 2004 a poslednýkrát sa dostavila dňa 15.3.2017. Celkom navštívila

ambulanciu 35-krát.

Psychotická porucha, ktorou sťažovateľka trpí, bola zaradená medzi ťažké duševné

ochorenia...

... Napriek skutočnosti, že OČTK mali k dispozícii všetky uvedené informácie (tvoria

súčasť vyšetrovacieho spisu), mali vedomosť o tom, že sťažovateľka aktuálne trpí duševným

ochorením schizofréniou simplex a duševnou zaostalosťou v pásme imbecility, nebola v čase

spáchania iného činu v minulosti pre nepríčetnosť trestne zodpovedná, nevedela rozpoznať

nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, ani toto konanie nemohla ovládať, nie je

schopná chápať zmysel trestného konania a psychotická porucha, ktorou sťažovateľka trpí,

bola zaradená medzi ťažké duševné ochorenia, začali pre skutok, ktorý sťažovateľka

spáchala, trestné stíhanie a následne voči nej vzniesli obvinenie.

Pre neprítomnosť sťažovateľky bolo trestné stíhanie prerušené a v trestnom stíhaní je

možné pokračovať a toto prípadne zastaviť pre nepríčetnosť sťažovateľky až potom, ako

pominie dôvod na prerušenie, teda ak pobyt obvinenej (sťažovateľky) bude OČTK známy.

Zastavenie trestného stíhania počas jeho prerušenia nie je možné, nakoľko v tomto štádiu

možno vykonávať len úkony na účely zistenia, či nepominul dôvod prerušenia, alebo

zaistenia osoby obvineného.

Sťažovateľka okrajovo poznamenáva, že z výkonu ochranného ambulantného

psychiatrického liečenia bola nakoniec súdom prepustená ešte v roku 2017 (čl. I. bod 6.)

... Podľa informácií príbuzných sťažovateľky (matky a sestry') je duševný stav

sťažovateľky vážny a táto sa túži vrátiť na Slovensko k matke. Tomu však bráni jednak

vedenie trestného stíhania voči sťažovateľke, ako aj vyhlásené pátranie po nej. Ak by sa

totiž vrátila teraz, automaticky by bola zo strany OČTK obmedzená na osobnej slobode, čo

je nezlučiteľné s jej duševným stavom a mohlo by naň mať ďalší nepriaznivý dopad...

Vydanie uznesenia o vznesení obvinenia voči sťažovateľke (čl. I. bod 3.) za stavu,

ktorý bol OČTK známy, predstavuje porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu

a inú právnu ochranu podľa SR a vedenie trestného konania voči nej

na základe takto vzneseného obvinenia zasahuje do základného práva sťažovateľky

na slobodu pohybu a pobytu zaručeného čl. 45 ods. 1 Charty základných práv Európskej

únie a a na slobodný vstup na územie Slovenskej

republiky zaručeného , keď v dôsledku vážneho

zdravotného stavu nemôže vstúpiť na územie Slovenskej republiky bez toho, aby bola

obmedzená na osobnej slobode.“

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo ... na súdnu a inú právnu ochranu zaručené

, na slobodu pohybu a pobytu zaručené

ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a

a na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky zaručené

Slovenskej republiky, v konaní vedenom pred Okresným riaditeľstvom PZ SR v Žiline

ČVS: ORP-170/ZZ-ZA-2017, porušené boli.

Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ SR v Žiline zo dňa 29.3.2017 ČVS : ORP-

170/ZZ-ZA- 2017, ako aj všetky nadväzujúce rozhodnutia zrušuje a vec

...vracia Okresného riaditeľstva PZ SR v Žiline na nové konanie.

Okresné riaditeľstvo PZ SR v Žiline je povinné zaplatiť ... náhradu

trov poskytnutých právnych služieb vo výške 450,28 € na účet advokáta JUDr. Branislava

Samca... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II. Relevantná právna úprava a predbežné prerokovanie návrhu

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

6. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

8. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu subsidiárne. Ochrana ústavnosti

nie je výlučnou úlohou ústavného súdu, ale všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Ak právny poriadok poskytuje sťažovateľke iné právne prostriedky

ochrany práv garantovaných alebo medzinárodnou zmluvou, nemôže sa pred ich

vyčerpaním domáhať úspešne ochrany práv v konaní pred ústavným súdom. Konanie pred

ústavným súdom predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus,

ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré

sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu (, , ,

).

9. Vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu

základných práv a slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných

predpisov, je jednou z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom [ v spojení s ].

V prípade jej nesplnenia platí, že ústavná sťažnosť je neprípustná.

10. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že k namietanému porušeniu sťažovateľkou

uvedených práv malo dôjsť napadnutým uznesením tým, že jej bolo vznesené obvinenie

z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, a to napriek tomu, že orgány činné

v trestnom konaní mali vedomosť o tom, že trpí duševným ochorením a v minulosti bolo

proti nej zastavené trestné stíhanie pre iný trestný čin z dôvodu, že v čase jeho páchania

nebola pre nepríčetnosť trestne zodpovedná.

11. Podľa sťažovateľky jej uznesenie o vznesení obvinenia nebolo ku dňa podania

ústavnej sťažnosti doručené a zároveň tvrdí, že uznesenie o vznesení obvinenia je

právoplatné.

12. Podľa prokurátor zastaví trestné

stíhanie, ak obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

13. Podľa uznesenie je právoplatné, ak

a) zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,

b) zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, ale

1. sťažnosť v lehote podaná nebola,

2. oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo

3. podaná sťažnosť bola zamietnutá.

14. Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu

je sťažnosť.

15. Podľa sťažnosťou možno napadnúť každé

uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo

prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne

pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

16. Podľa sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého

uzneseniu smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti

uzneseniam podľa § 83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa podáva

do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj

jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo

vykonané najneskoršie.

17. Podľa orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť

smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej

strany trestného konania. Ak ide o uznesenie policajta, ktoré bolo vydané s predchádzajúcim

súhlasom prokurátora alebo na jeho pokyn, môže policajt sám sťažnosti vyhovieť len

s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.

18. Podľa ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým

oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec

na rozhodnutie

a) policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti

v prípravnom konaní, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal

súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi.

19. Vzhľadom na citované ustanovenia a s poukazom

na argumentáciu sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nevyčerpala všetky

prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej označených základných práv a slobôd účinne

poskytuje.

20. Sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti tvrdené skutočnosti týkajúce sa jej

nepríčetnosti a s tým spojený nedostatok trestnej zodpovednosti za trestný čin, pre ktorý

bolo voči nej vznesené obvinenie, sú potenciálne dôvodom na zastavenie trestného stíhania

podľa . Relevantnosť dôvodov na zastavenie

trestného stíhania vrátane tvrdenej nemožnosti zastaviť trestné stíhanie z dôvodu, že trestné

stíhanie sťažovateľky je pre jej neprítomnosť prerušené, je oprávnený posúdiť prokurátor

na základe návrhu na zastavenie trestného stíhania, a to vrátane sťažovateľkou tvrdenej

nemožnosti zastaviť trestné stíhanie z dôvodu, že trestné stíhanie sťažovateľky je pre jej

neprítomnosť prerušené.

21. Ústavný súd zároveň konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky týkajúce sa údajnej

právoplatnosti uznesenia o vznesení obvinenia sú v rozpore s jej tvrdením o tom, že jej

uznesenie o vznesení obvinenia nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti doručené.

22. Pokiaľ nebolo uznesenie o vznesení obvinenia sťažovateľke oznámené

(doručené), nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Sťažovateľka neuvádza žiadne dôvody,

pre ktoré považuje uznesenie o vznesení obvinenia napriek tvrdeniu o jeho nedoručení

za právoplatné. Ak uznesenie o vznesení obvinenia nie je právoplatné, účinným

prostriedkom nápravy je tiež sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, o ktorom je

oprávnený a povinný rozhodnúť príslušný prokurátor.

23. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v jej trestnej veci vo vzťahu

k namietanému postupu a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní neurobila žiadny

úkon, ktorým by vyvinula aspoň minimálnu snahu o ochranu svojich základných práv

a slobôd a so žiadosťou o ochranu ňou uvedených práv sa obrátila priamo na ústavný súd.

24. Ústavný súd nie je podľa stabilnej judikatúry oprávnený poskytovať ochranu

ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany dovolenými

a v okolnostiach veci ustanovenými procesnými úkonmi

(, ).

25. Ak sťažovateľka nepodala sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia

a nenavrhla zastavenie trestného stíhania, potom nevyčerpala všetky právne prostriedky

na ochranu jej práv, ktorých porušenie namieta.

26. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú

podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Martin Vernarský predseda senátu