Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 233/2020
PDF · 192.79 KB
No categories available
III. ÚS 233/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpenej advokátom JUDr. Branislavom Samcom,
Národná 15, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 23 ods. 1
a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 45 ods. 1 Charty základných práv
Európskej únie uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline z 29. marca
2017 ČVS: ORP-170/ZZ- ZA-2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I. Sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára
2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 23 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a čl. 45 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline uznesením ČVS: ORP-170/ZZ- ZA-2017
z 29. marca 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva: „Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa
21.1.2007 sp. zn. 5Nt 8/06 bolo sťažovateľke uložené ambulantné ochranné psychiatrické
liečenie.
Toto rozhodnutie bolo vydané na návrh prokurátora a na podklade znaleckých
posudkov... znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, liečba alkoholizmu
a toxikománií a gerontopsychiatrie, ktorí... uviedli, že táto v minulosti trpela a aj aktuálne
trpí duševným ochorením schizofréniou simplex a duševnou zaostalosťou v pásme
imbecility...
... Uznesením Okresného riaditeľstva PZ SR v Žiline zo dňa 23.2.2017 ČVS : ORP-
170/ZZ- ZA-2017 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko sťažovateľka prestala
s výkonom ambulantného ochranného psychiatrického liečenia...
... Uznesením Okresného riaditeľstva PZ SR v Žiline zo dňa 29.3.2017 ČVS : ORP-
170/ZZ- ZA-2017 bolo sťažovateľke vznesené obvinenie pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, nakoľko sťažovateľka
prestala s výkonom ambulantného ochranného psychiatrického liečenia.
... Listom zo dňa 13.4.2017 ČVS : ORP-170/ZZ-ZA-2017 sa Okresné riaditeľstvo PZ
SR v Žiline pripojilo k pátraniu po sťažovateľke, ktoré voči nej v procesnom postavení
svedka vyhlásilo Okresné riaditeľstvo PZ SR v Prievidzi...
... Uznesením Okresného riaditeľstva PZ SR v Žiline zo dňa 27.4.2017 ČVS : ORP-
170/ZZ- ZA-2017 bolo začaté trestné stíhanie voči sťažovateľke prerušené, nakoľko pre jej
neprítomnosť nemožno vec náležíte objasniť...
... Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 14.7.2017 sp. zn. lNt/4/2010-55 súd
sťažovateľku prepustil z ochranného ambulantného psychiatrického liečenia, ktoré jej bolo
uložené uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 21.1.2007 sp. zn. 5Nt 8/06...
Uznesenia o začatí trestného stíhania (čl. I. bod 2.), ako aj o vznesení obvinenia čl. I.
bod 3.), sú právoplatné, t.j. nemožno voči nim podať riadny opravný prostriedok...
Nakoľko od právoplatnosti citovaných rozhodnutí vydaných v prípravnom konaní už
uplynuli takmer 3 roky, nie je možné požiadať generálneho prokurátora o ich zrušenie.
... Z uvedeného vyplýva prípustnosť tejto sťažnosti, nakoľko sťažovateľ nemá
k dispozícii účinné prostriedky nápravy (opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky),
ktoré by mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytoval
a na ktorých použitie by bol sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov...
... Uznesenie o vznesení obvinenia (čl. I. bod 3.) nebolo sťažovateľke do dnešného
dňa riadne doručené.
... Ako uviedli vo svojich znaleckých posudkoch... znalci z odboru zdravotníctvo,
odvetvie psychiatria... sťažovateľka v minulosti trpela a aj aktuálne trpí duševným
ochorením schizofréniou simplex a duševnou zaostalosťou v pásme imbecility.
... V odôvodnení uznesenia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 21.1.2007 sp. zn.
5Nt 8/06 (čl. I. bod 1.) sa ďalej uvádza, že uznesením prokurátorky tunajšej prokuratúry...
bolo trestné stíhanie voči sťažovateľke zastavené, sťažovateľka nebola v čase činu pre
nepríčetnosť trestne zodpovedná, nevedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre
spoločnosť, ani toto konanie nemohla ovládať, nie je schopná chápať zmysel trestného
konania.
... V podaní správy, ktorú vypracovala , psychiater, dňa
14.2.2017 sa uvádza, že sťažovateľka navštívila po uložení ochranného opatrenia prvýkrát
jej ambulanciu v roku 2004 a poslednýkrát sa dostavila dňa 15.3.2017. Celkom navštívila
ambulanciu 35-krát.
Psychotická porucha, ktorou sťažovateľka trpí, bola zaradená medzi ťažké duševné
ochorenia...
... Napriek skutočnosti, že OČTK mali k dispozícii všetky uvedené informácie (tvoria
súčasť vyšetrovacieho spisu), mali vedomosť o tom, že sťažovateľka aktuálne trpí duševným
ochorením schizofréniou simplex a duševnou zaostalosťou v pásme imbecility, nebola v čase
spáchania iného činu v minulosti pre nepríčetnosť trestne zodpovedná, nevedela rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, ani toto konanie nemohla ovládať, nie je
schopná chápať zmysel trestného konania a psychotická porucha, ktorou sťažovateľka trpí,
bola zaradená medzi ťažké duševné ochorenia, začali pre skutok, ktorý sťažovateľka
spáchala, trestné stíhanie a následne voči nej vzniesli obvinenie.
Pre neprítomnosť sťažovateľky bolo trestné stíhanie prerušené a v trestnom stíhaní je
možné pokračovať a toto prípadne zastaviť pre nepríčetnosť sťažovateľky až potom, ako
pominie dôvod na prerušenie, teda ak pobyt obvinenej (sťažovateľky) bude OČTK známy.
Zastavenie trestného stíhania počas jeho prerušenia nie je možné, nakoľko v tomto štádiu
možno vykonávať len úkony na účely zistenia, či nepominul dôvod prerušenia, alebo
zaistenia osoby obvineného.
Sťažovateľka okrajovo poznamenáva, že z výkonu ochranného ambulantného
psychiatrického liečenia bola nakoniec súdom prepustená ešte v roku 2017 (čl. I. bod 6.)
... Podľa informácií príbuzných sťažovateľky (matky a sestry') je duševný stav
sťažovateľky vážny a táto sa túži vrátiť na Slovensko k matke. Tomu však bráni jednak
vedenie trestného stíhania voči sťažovateľke, ako aj vyhlásené pátranie po nej. Ak by sa
totiž vrátila teraz, automaticky by bola zo strany OČTK obmedzená na osobnej slobode, čo
je nezlučiteľné s jej duševným stavom a mohlo by naň mať ďalší nepriaznivý dopad...
Vydanie uznesenia o vznesení obvinenia voči sťažovateľke (čl. I. bod 3.) za stavu,
ktorý bol OČTK známy, predstavuje porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a vedenie trestného konania voči nej
na základe takto vzneseného obvinenia zasahuje do základného práva sťažovateľky
na slobodu pohybu a pobytu zaručeného čl. 45 ods. 1 Charty základných práv Európskej
únie a čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na slobodný vstup na územie Slovenskej
republiky zaručeného čl. 23 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, keď v dôsledku vážneho
zdravotného stavu nemôže vstúpiť na územie Slovenskej republiky bez toho, aby bola
obmedzená na osobnej slobode.“
3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo ... na súdnu a inú právnu ochranu zaručené
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na slobodu pohybu a pobytu zaručené čl. 45
ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky zaručené čl. 23 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, v konaní vedenom pred Okresným riaditeľstvom PZ SR v Žiline
ČVS: ORP-170/ZZ-ZA-2017, porušené boli.
Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ SR v Žiline zo dňa 29.3.2017 ČVS : ORP-
170/ZZ-ZA- 2017, ako aj všetky nadväzujúce rozhodnutia zrušuje a vec
...vracia Okresného riaditeľstva PZ SR v Žiline na nové konanie.
Okresné riaditeľstvo PZ SR v Žiline je povinné zaplatiť ... náhradu
trov poskytnutých právnych služieb vo výške 450,28 € na účet advokáta JUDr. Branislava
Samca... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II. Relevantná právna úprava a predbežné prerokovanie návrhu
4. Podľa čl. 127 ods.1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
6. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
8. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany
základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom
právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu subsidiárne. Ochrana ústavnosti
nie je výlučnou úlohou ústavného súdu, ale všetkých orgánov verejnej moci v rámci im
zverených kompetencií. Ak právny poriadok poskytuje sťažovateľke iné právne prostriedky
ochrany práv garantovaných ústavou alebo medzinárodnou zmluvou, nemôže sa pred ich
vyčerpaním domáhať úspešne ochrany práv v konaní pred ústavným súdom. Konanie pred
ústavným súdom predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus,
ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré
sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu
subsidiarity právomoci ústavného súdu (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, III. ÚS 114/2010,
9. Vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu
základných práv a slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných
predpisov, je jednou z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom [§ 55 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde].
V prípade jej nesplnenia platí, že ústavná sťažnosť je neprípustná.
10. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že k namietanému porušeniu sťažovateľkou
uvedených práv malo dôjsť napadnutým uznesením tým, že jej bolo vznesené obvinenie
z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, a to napriek tomu, že orgány činné
v trestnom konaní mali vedomosť o tom, že trpí duševným ochorením a v minulosti bolo
proti nej zastavené trestné stíhanie pre iný trestný čin z dôvodu, že v čase jeho páchania
nebola pre nepríčetnosť trestne zodpovedná.
11. Podľa sťažovateľky jej uznesenie o vznesení obvinenia nebolo ku dňa podania
ústavnej sťažnosti doručené a zároveň tvrdí, že uznesenie o vznesení obvinenia je
právoplatné.
12. Podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné
stíhanie, ak obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
13. Podľa § 184 ods. 1 Trestného poriadku uznesenie je právoplatné, ak
a) zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,
b) zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, ale
1. sťažnosť v lehote podaná nebola,
2. oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo
3. podaná sťažnosť bola zamietnutá.
14. Podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti uzneseniu
je sťažnosť.
15. Podľa § 185 ods. 2 Trestného poriadku sťažnosťou možno napadnúť každé
uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo
prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne
pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.
16. Podľa § 187 ods. 1 Trestného poriadku sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého
uzneseniu smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti
uzneseniam podľa § 83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa podáva
do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj
jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo
vykonané najneskoršie.
17. Podľa § 190 ods.1 Trestného poriadku orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť
smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej
strany trestného konania. Ak ide o uznesenie policajta, ktoré bolo vydané s predchádzajúcim
súhlasom prokurátora alebo na jeho pokyn, môže policajt sám sťažnosti vyhovieť len
s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.
18. Podľa § 190 ods. 2 Trestného poriadku ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým
oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec
na rozhodnutie
a) policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti
v prípravnom konaní, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal
súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi.
19. Vzhľadom na citované ustanovenia Trestného poriadku a s poukazom
na argumentáciu sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nevyčerpala všetky
prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej označených základných práv a slobôd účinne
poskytuje.
20. Sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti tvrdené skutočnosti týkajúce sa jej
nepríčetnosti a s tým spojený nedostatok trestnej zodpovednosti za trestný čin, pre ktorý
bolo voči nej vznesené obvinenie, sú potenciálne dôvodom na zastavenie trestného stíhania
podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Relevantnosť dôvodov na zastavenie
trestného stíhania vrátane tvrdenej nemožnosti zastaviť trestné stíhanie z dôvodu, že trestné
stíhanie sťažovateľky je pre jej neprítomnosť prerušené, je oprávnený posúdiť prokurátor
na základe návrhu na zastavenie trestného stíhania, a to vrátane sťažovateľkou tvrdenej
nemožnosti zastaviť trestné stíhanie z dôvodu, že trestné stíhanie sťažovateľky je pre jej
neprítomnosť prerušené.
21. Ústavný súd zároveň konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky týkajúce sa údajnej
právoplatnosti uznesenia o vznesení obvinenia sú v rozpore s jej tvrdením o tom, že jej
uznesenie o vznesení obvinenia nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti doručené.
22. Pokiaľ nebolo uznesenie o vznesení obvinenia sťažovateľke oznámené
(doručené), nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Sťažovateľka neuvádza žiadne dôvody,
pre ktoré považuje uznesenie o vznesení obvinenia napriek tvrdeniu o jeho nedoručení
za právoplatné. Ak uznesenie o vznesení obvinenia nie je právoplatné, účinným
prostriedkom nápravy je tiež sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, o ktorom je
oprávnený a povinný rozhodnúť príslušný prokurátor.
23. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v jej trestnej veci vo vzťahu
k namietanému postupu a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní neurobila žiadny
úkon, ktorým by vyvinula aspoň minimálnu snahu o ochranu svojich základných práv
a slobôd a so žiadosťou o ochranu ňou uvedených práv sa obrátila priamo na ústavný súd.
24. Ústavný súd nie je podľa stabilnej judikatúry oprávnený poskytovať ochranu
ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany dovolenými
a v okolnostiach veci Trestným poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi
25. Ak sťažovateľka nepodala sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia
a nenavrhla zastavenie trestného stíhania, potom nevyčerpala všetky právne prostriedky
na ochranu jej práv, ktorých porušenie namieta.
26. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú
podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2020
Martin Vernarský predseda senátu