Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 306/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

zastúpeného advokátom JUDr. Antonom Wagnerom,

Kudlovská 1, Humenné, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.

z 23. apríla 2019, uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. z 10. marca

2020, uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. z 15. apríla 2020

a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 12. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája

2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 23. apríla 2019 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“),

uznesením okresného súdu sp. zn. z 10. marca 2020 (ďalej len

„uznesenie vyššej súdnej úradníčky“), uznesením okresného súdu sp. zn.

z 15. apríla 2020 (ďalej len „uznesenie o zastavení dovolacieho konania“) a rozsudkom

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 12. novembra

2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu bolo konanie

o náhradu škody v sume 3 000 € proti sťažovateľovi zastavené a zároveň okresný súd

sťažovateľovi uložil povinnosť zrealizovať stavbu oporného múru podľa technickej správy

vypracovanej Ing. Pavlom Šimaľom na základe povolenia terénnych úprav, ktoré vydala

obec 29. júla 2010, do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku

a tiež žalobcom priznal proti sťažovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Sťažovateľ v odvolaní

namietal, že výrok rozsudku okresného súdu nie je možné vykonať jedným zo spôsobov

vykonania exekúcie a že okresný súd nehodnotil dôkazy a tvrdenia strán podľa základných

princípov .

3. Krajský súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu

potvrdil okrem výroku o čiastočnom zastavení a výroku o trovách konania (vrátane trov

konania štátu) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že „... nepostavenie oporného múru môže

mať nepriaznivý vplyv na statiku rodinného domu žalobcov a zistené poruchy môžu byť

následkom pomalých pohybov zeminy a toto potvrdzuje nutnosť postavenia oporného múru

sťažovateľom z dôvodu, aby sa predišlo ďalším pohybom zeminy podložia a tým k ohrozeniu

rodinného domu žalobcov...“.

4. Sťažovateľ uviedol, že rozhodnutia „... považuje za nespravodlivé a nezákonné...

a preto podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie v zmysle ustanovenia

a nasledujúcich , ktorým sťažovateľ napádal rozsudky

Okresného súdu v Humennom a Krajského súdu v Prešove a toto dovolanie odôvodňoval

tým, že rozhodnutie dovolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci,

pretože súd má v konaní prejednávať predmet konania tak, ako bol vymedzený v žalobe,

žalobcovia v prvom až treťom rade predmet konania vymedzili ako konanie o náhradu

škody a súd mal hodnotiť žalobou uplatnený nárok podľa hmotného práva...“.

Okresný súd uznesením vyššej súdnej úradníčky konanie o dovolaní sťažovateľa

zastavil. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej

okresný súd rozhodol uznesením o zastavení dovolacieho konania.

Sťažovateľ porušenie označených práv odôvodnil takto: „... vec nebola súdom prvej

inštancie prejednaná v primeranej lehote, keďže žaloba žalobcov bola podaná súdu prvej

inštancie dňa 02.05.2016, ale konajúci súd o nej rozhodol až rozsudkom zo dňa 23. apríla

2019, pričom termíny pojednávaní odročoval za účelom vykonania takých dôkazov, ktoré

s predmetom konania, ako ho uviedli žalobcovia v žalobe absolútne nesúviseli, ale ani

nevykonal navrhované dôkazy...“

5. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol odložiť vykonateľnosť

napadnutého rozsudku krajského súdu a požiadal o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 €.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom: „Základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde... podľa článku 46 a základné

právo sťažovateľa na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, podľa článku 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd sťažovateľa... bolo porušené rozhodnutiami,

a to rozsudkom Okresného súd v Humennom sp. zn. zo dňa 23. apríla 2019,

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 12. novembra 2019

(pozn. správne má byť ), uznesením Okresného súdu v Humennom sp. zn.

zo dňa 10. marca 2020, uznesením Okresného súdu v Humennom sp. zn.

zo dňa 15. apríla 2020 a konaniami, ktoré týmto rozhodnutiam

predchádzali.“

Sťažovateľ zároveň v ústavnej sťažnosti žiadal napadnuté rozhodnutia okresného

súdu a krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

10. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

13. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva

na súdnu ochranu ( ) a práva na spravodlivý proces (

dohovoru) tým, že rozsudok okresného súdu a následne aj rozsudok krajského súdu sú

materiálne nevykonateľné, ako aj tým, že všeobecné súdy nevykonali dôkazy navrhnuté

sťažovateľom.

III.1 K namietanému porušeniu práv uznesením vyššej súdnej úradníčky

a rozsudkom okresného súdu

14. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky a rozsudok okresného

súdu, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity podľa , z ktorého

vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnuté označené

rozhodnutia, keďže tieto už meritórne preskúmal jednak na základe sťažnosti okresný súd

(sudca) a jednak na základe odvolania krajský súd. Právomoc poskytnúť ochranu právam

sťažovateľa podľa a dohovoru mal okresný súd v prípade podanej sťažnosti

proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky a krajský súd v rámci odvolacieho konania proti

rozsudku okresného súdu. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc

ústavného súdu.

16. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v častiach smerujúcich proti

uzneseniu vyššej súdnej úradníčky a rozsudku okresného súdu namietajúcich porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom

súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. ,

).

III.2 K namietanému porušeniu práv uznesením okresného súdu o zastavení

dovolacieho konania

17. Ústavnú sťažnosť proti napadnutému uzneseniu o zastavení dovolacieho konania

vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv je potrebné odmietnuť z dôvodu

nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom

súde.

18. v ako obligatórnu náležitosť

ústavnej sťažnosti požaduje konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo

podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

19. Sťažovateľ však v ústavnej sťažnosti nepredniesol žiadnu ústavnoprávne

relevantnú argumentáciu o porušení označených práv týmto napadnutým uznesením

okresného súdu. V ústavnej sťažnosti svoju pozornosť zameral výhradne na vyjadrenie

nesúhlasu s výsledkom konania vo vzťahu k rozsudkom okresného súdu a krajského súdu.

20. V záujme zachovania právnej istoty ústavný súd preskúmal aj uznesenie

okresného súdu, ktorým bolo dovolacie konanie zastavené, a konštatuje, že sťažovateľ bol

okresným súdom po tom, čo okresný súd zistil nezaplatenie súdneho poplatku za podané

dovolanie, vyzývaný na odstránenie tohto nedostatku v súdom stanovenej 10-dňovej lehote,

pričom bol upozornený na možnosť zastavenia konania. Sťažovateľ na výzvu okresného

súdu síce zareagoval zaplatením súdneho poplatku, avšak až po márnom uplynutí lehoty.

Pokiaľ sťažovateľ iba okrajovo vyjadril nesúhlas so sumou vyrubeného poplatku, ústavný

súd konštatuje, že okresný súd postupoval v zmysle sadzobníka zákona Slovenskej národnej

rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov. Postup okresného súdu v súlade so zákonom nemôže byť spôsobilý

zasiahnuť do označených práv sťažovateľa.

III.3 K namietanému porušeniu práv rozsudkom krajského súdu

21. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné v tejto časti považovať za oneskorene

podanú.

Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

22. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumenty o porušení označených práv smeroval

takmer výlučne proti rozhodnutiam vo veci samej. Zároveň uviedol, že proti rozsudku

krajského súdu podal dovolanie. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ nezaplatil súdny

poplatok za podané dovolanie v stanovenej lehote, dovolacie konanie proti rozsudku

krajského súdu bolo zastavené. Pokiaľ sťažovateľ odvodzuje lehotu na podanie ústavnej

sťažnosti od doručenia uznesenia o zastavení dovolacieho konania, ústavný súd uvádza,

že táto konštrukcia je mylná.

Zmyslom lehoty na podanie ústavnej sťažnosti je fixácia právnej istoty, a to voči

všetkým účastníkom pôvodného konania. Z uvedených okolností vyplýva, že v predmetnej

veci bolo takpovediac prerušené spojenie medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu

a ústavnou sťažnosťou. Prerušenie tohto spojenia spočíva v podaní dovolania a následnom

zastavení dovolacieho konania, v dôsledku čoho nedošlo k rozhodnutiu o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

23. Ústavný súd zistil, že rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť

20. decembra 2019. Ústavná sťažnosť bola podaná 19. mája 2020, teda výrazne neskôr,

po stanovenej dvojmesačnej hranici.

24. Keďže ústavný súd, vzhľadom na uvedené, nezistil žiadnu možnosť porušenia

sťažovateľom označených práv, ďalšími návrhmi sťažovateľa sa nezaoberal

(predbežné opatrenie, finančné zadosťučinenie) a ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodov

podľa , a .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu