Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-63-2019.pdf
PDF · 117.36 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcov: 1/ X. A., Z.. X.X.XXXX, B. O. Z. E. XX, 2/ T. A., Z.. XX.X.XXXX, B. O. Z. E. XX, 3/ T. J., Z.. XX.X.XXXX, B. K. XXXX/X, O., všetci zastúpení Mgr. Mariánom Lipom, advokátom so sídlom v Humennom, Štefánikova 18, proti žalovanému: F. X., Z.. XX.X.XXXX, B. O. Z. E. XX, zastúpenému JUDr. Antonom Wagnerom, advokátom so sídlom v Humennom, Kudlovská 1, IČO: 42031974, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/168/2016-314 z 23.4.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania a výrokov o trovách konania.
Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania (vrátane trov konania štátu) a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o náhradu škody vo výške 3.000,- eur. Uložil žalovanému povinnosť zrealizovať stavbu oporného múru podľa technickej správy vypracovanej D. na základe povolenia terénnych úprav, ktoré vydala H. dňa 29.7.2010, číslo 223/2010, a to do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcom vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Priznal štátu vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti dom č.s. XX postavený na parc. č. 266/1 zapísaný na LV č. XXX k.ú. O., obec O., okres O.. Žalobkyňa 2/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov parc. č. 266/1 o výmere 962 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 266/2 o výmere 67 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 267/1 o výmere 516 m2 záhrady, zapísaných na LV č. X k.ú. O. obec O., okres O.. Žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom pozemkov parc. č. 264 m2 o výmere 507 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 265/1 o výmere 376 m2 záhrady a rodinného domu súp. č. 10 na parc. č. 264 zapísaných na LV č. X k.ú. O. Z. E., obec O., k.ú. O.. Z informatívnej kópie z mapy vytvorenej cez katastrálny portál dňa 20.8.2015 pre obec O. je zrejmé, že sporové strany sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi susediacich pozemkov.
3. Dňa 21.7.2009 vydala Obec O. ako príslušný správny orgán a stavebný úrad rozhodnutie, ktorým s okamžitou platnosťou zastavila všetky práce na stavbe: „Terénne úpravy“ na pozemku parc. č. KNC E XX v kat. území O. Z. E. stavebníka F. (žalovaného), a to z dôvodu, že na základe sťažnosti žalobcov a na základe šetrenia OO PZ A. bolo zistené, že stavebník vykonáva terénne úpravy bez povolenia stavebného úradu s tým, že v prácach bude možné pokračovať až po dosiahnutí nápravy.
4. V júni 2010 vypracoval D. technickú správu týkajúcu sa stavby - Oporný múr - novostavba na parc. č. 268/1 pre stavebníka F. X.. Podľa tejto technickej správy cieľom projektu malo byť zabezpečenie zárezu do svahu realizovanom na predmetnej parcele betónovým oporným múrom. Oporný múr mal byť umiestnený v hornej časti parcely č. 268/1, presné umiestnené bolo zdokumentované na výkrese situácie; oporný múr mal podľa technickej správy mať pôdorys v tvare písmena L a po pravej strane mala byť ponechaná prístupová cesta k horným parcelám dotknutého územia. Technická správa obsahovala technické parametre oporného múru a uvádzalo sa v nej, že za telesom múru je navrhovaná drenáž, drenážna hadica je osadená v štrkovom lôžku a geotextílii, cez oporný múr je vhodné v strede výšky osadiť každé dva metre naprieč telesom múru rúrky pre odvod spodnej vody. Predpokladaný termín začatia stavby bol 7/2010 a termín ukončenia 10/2010.
5. Obec O. vydala dňa 29.7.2010 pod č. 223/2010 pre stavebníka F. na základe predloženého projektu vypracovaného D. povolenie technických úprav - oporný múr na pozemku parc. č. KN 268/1 v k. ú. O. s tým, že oporný múr bude umiestnený 0,50 m od hranice s pozemkom parc. č. KN 268/5 a 6 m od hranice s pozemkom parc. č. KN 268/5 s tým, že toto rozhodnutie o povolení terénnych úprav stratí platnosť, ak do 15 dní počnúc dňom po jeho právoplatnosti nebudú terénne práce začaté.
6. Z oznámenia Obce O. zo dňa 14.6.2012 č. 2012/20 vyplýva, že obec z vlastného podnetu uskutočnila kontrolu realizácie oporného múru na parc. č. KN 268/1 k.ú. O. a pri šetrení bolo zistené, že oporný múr v zmysle povolenia terénnych úprav vydaného H. pod č. 223/2010 zo dňa 29.7.2010 nie je oporný múr zrealizovaný. Podľa vyjadrenia stavebníka F. Pekalu, on začal s realizáciou základov pod oporný múr, ale v priebehu prác došlo k zosuvu zeminy. Stavebný úrad skonštatoval, že zemina sa v dôsledku začatia výkopových prác zosúva a nie je možné realizovať oporný múr na pôvodne určenom mieste z dôvodu možného narušenia celého svahu. Stavebný úrad usúdil, že je nutné prijať nasledovné opatrenia: stavebník F. zrealizuje oporný múr v časti priamočiaro napojením na existujúcu kamennú pivnicu parc. č. KN XXX a smerom k parc. č. 268/5 s ukončením 6 m od parc. č. KN 268/5. Kamenný múr sa zrealizuje do výšky min. 1 m z dôvodu zabráneniu zosuvu zeminy. V zadnej časti po dĺžke múra sa osadia väčšie kamene, vzhľadom na ustálenie zosúvajúcej sa zeminy. Pán A. osadí odvodňovaciu rúru na zvedenie dažďovej vody v prednej časti RD smerom do zbernej šachty, ktorú zrealizuje v rohu oplotenia parc. č. KN 266/1. Stavebný úrad určil po dohode s účastníkmi konania termín prevedenia prác do 30.9.2012 s následnou kontrolou starostom obce.
7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba po čiastočnom späťvzatí o náhradu škody vo výške 3000,- eur je v celom rozsahu dôvodná. V konaní na základe vypočutia strán sporu, svedkov ale najmä na základe znaleckého dokazovania bolo preukázané, že žalovaný skutočne pri výstavbe oporného múru nepostupoval v súlade technickou správou vypracovanou v júni 2010 D., odborníkom na vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb drobných stavieb a zmien týchto stavieb. Tento vo svojej technickej správe, ktorá bola podkladom pre vydanie stavebného povolenia, resp. povolenia pre vykonanie terénnych úprav svahovitého územia Obcou O. na výstavbu oporného múru na pozemku parc. č. KN 268/1, k. ú. O. zo dňa 29.7.2010 presne špecifikoval stavebno-technické riešenie výstavby oporného múru, ktorý mal zabezpečiť zárez do svahu realizovanom na predmetnej parcele, t. j. na parcele č. KN 268/1 k.ú. O., ktorá je zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. O. a je vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
8. V technickej správe D. je uvedené, že múr je navrhovaný ako gravitačný, tlaku zeminy bude vzdorovať vlastnou tiažou. Stabilizovaný je na betónovom /B 15/ základovom páse. Rub múra je tvorený základným betónovým telom /B 15/, líce múru sa osadí lomovým kameňom. Pravé rameno je kolmé na hlavný múr. Jeho výška klesá spolu so svahom. Hrúbka múru v jeho najvyššom bode je 600 mm, na základe je to 750 mm. Základné rozmery oporného múru boli stanovené na základe empirických vzťahov. Vo vypracovanej technickej správe sú ďalej špecifikované technické náležitosti ako sú základné rozmery oporného múru, jeho šírka, výška, sklon líca múru, minimálna šírka hlavy múru, odsadenie čela múru, základový pás, jeho výška, šírka, hĺbka uloženia, výška s tým, že v technickej správe je ďalej uvedené, že za teleso múru je navrhovaná drenáž, pričom drenážna hadica je osadená v štrkovom lôžku a geotextílií a cez oporný múr je vhodné v strede výšky osadiť každé dva metre naprieč telesom múru rúrky pre odvod spodnej vody.
9. Znalec D., vo svojom znaleckom posudku uviedol, že oporný múr postavený žalovaným je vyhotovený úplne neodborne až diletantsky, je len obmedzene funkčný a doteraz (14.11.2016 - deň vypracovania
znaleckého posudku) nie je v plnej miere aktivovaný prisypaním po horný okraj. V neposlednom rade sa podľa znalca žalovaným postavený oporný múr prakticky ničím nezhoduje s projektovaným oporným múrom. Pri jeho výstavbe nebol použitý odporúčaný materiál, ten, ktorý bol použitý nebol správnym spôsobom pospájaný, bol osadený opačne , nebol prisypaný a nestabilizuje prefabrikát. Už pri vypracúvaní znaleckého posudku boli viditeľné vzájomné posuny prefabrikátov. Znalec v znaleckom posudku ďalej konštatoval, že oporný múr nemá riešené odvodnenie drenážou, vsiaknutá voda rozmočuje zeminu práv pri päte odkopu, a tým zhoršuje jej geotechnické parametre. Zadná strana oporného múra nie je doteraz celkom prisypaná, a to znamená, že v obmedzenej miere stabilizuje svah, na ktorom je postavený rodinný dom žalobcov a nezabraňuje potenciálnemu zosuvu zeminy.
10. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že nepostavenie oporného múru , ktorý mal žalovaný postaviť podľa technickej správy vypracovanej D. môže mať nepriaznivý vplyv na statiku rodinného domu žalobcov, aj keď zamokrenie domu žalobcov sa prejavuje v dôsledku nedoriešeného a nefunkčného odvodu dažďovej a splaškovej vody z ich vlastného rodinného domu.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný síce zrealizoval výstavbu oporného múru na zabezpečenie zárezu do svahu realizovanom na parcele č. KN 268/1, ktorá hraničí s parcelami č. KN 266/2 a 266/1,vo vlastníctve žalobkyne 2/, na ktorej je postavený rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve žalobcov avšak pri jeho výstavbe nedodržal technické parametre stanovené v technickej správe vypracovanej D., ktorá bola podkladom pre vydanie povolenia terénnych úprav H.. Oporný múr postavený žalovaným sa prakticky ničím nezhoduje s projektovaným oporným múrom. Železobetónové prefabrikáty s L-profilom, ktoré tvoria hlavnú časť oporného múra sa používajú na výstavbu tzv. uholníkových oporných múrov. Princíp pôsobenia takýchto oporných múrov spočíva v tom, že vodorovná časť prefabrikátu sa prisype zeminou svahu, ktorá potom svojou tiažou prefabrikát stabilizuje na účinky zemných tlakov pôsobiacich na vertikálnu časť prefabrikátu. Použité prefabrikáty navzájom žalovaný nespájal a osadil ich opačne, t. j. vodorovná časť zasahuje do pôdorysu prístrešku, nie je prisypaná a nestabilizuje prefabrikát. Takto osadený prefabrikát je tak náchylný na posun a má zníženú odolnosť proti preklopeniu. Preto už v čase vypravovania znaleckého posudku boli viditeľné vzájomné posuny prefabrikátov. Žalovaným postavený oporný múr nemal riešené odvodnenie drenážou, vsiaknutá voda rozmočuje zeminu práve pri päte odkopu, a tým zhoršuje jej geotechnické parametre. Zadná strana oporného múra doteraz nie je celkom prisypaná. To znamená, že oporný múr iba v obmedzenej miere stabilizuje svah, na ktorom je postavený rodinný dom žalobcov a nezabraňuje potenciálnemu zosuvu zeminy. Nepostavenie oporného múru, ktorý mal postaviť žalovaný podľa vypracovaného projektu, môže mať nepriaznivý vplyv na statiku rodinného domu žalobcov.
12. Bolo povinnosťou žalovaného vybudovať a zabezpečiť oporný múr staticky tak, aby jeho výstavba bola realizovaná v súlade s technickým projektom a príslušnými normami a aby nedošlo k neoprávneným zásahom do susednej nehnuteľnosti. Tým, že žalovaný nepostupoval v súlade s technickým projektom, nepoužil príslušný materiál, prípadne pri jeho použití nepostupoval správne a v podstate stavbu oporného múra nezrealizoval podľa technického projektu spôsobil, že došlo k narušeniu statiky domu žalobcov stojacom na susediacom pozemku a z uvedených dôvodov potom súd návrhu žalobcov vyhovel v časti, v ktorej sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným realizovať stavbu oporného múru podľa technickej správy vypracovanej Ing. Pavlom Šimaľom na základe povolenia terénnych úprav, ktorá vydala H. dňa 29.7.2010 pod číslom 223/2010.
13. Námietka premlčania vznesená žalovaným nie je namieste. Ako vyplýva z Povolenia terénnych úprav č. 223/2010 zo dňa 29.7.2010 vydaného H., stavebníkovi F. bola povolená realizácie terénnych úprav - výstavba oporného múru s tým, že toto rozhodnutie stratí platnosť, ak do 15 dní počnúc dňom po jeho právoplatnosti nebudú terénne práce začaté. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že terénne práce, boli začaté ešte pred nadobudnutím právoplatnosti tohto povolenia, následne boli prerušené a po vydaní príslušného vyššie uvedeného povolenia sa v ich realizácii pokračovalo. Nedošlo tak k zániku platnosti a účinnosti predmetného rozhodnutia a ani k premlčaniu práva žalobcov na uplatnenie predmetného nároku.
14. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
15. Výrok o zastavení konania o sumu 3.000,- eur z titulu náhrady škody odôvodnil ustanovením § 145 ods. 2 CSP, t.j. späťvzatím žaloby v tomto smere žalobcami.
16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Poukázal na to, že pokiaľ žalobcom na ich rodinnom dome nejaká škoda vznikla, bolo to v dôsledku neodborných zásahov z ich strany ako realizovali výkopové práce v pivničných priestoroch ich rodinného domu za účelom prehĺbenia pivnice, bez akéhokoľvek predchádzajúceho odborného posúdenia, či to nebude mať vplyv na statiku rodinného domu. Pokiaľ ide o návrh žalobcov uložiť povinnosť žalovanému zrealizovať stavbu oporného múru podľa technickej správy Ing. Šimaľa na základe povolenia terénnych úprav vydaných Obcou O. z 29.7.2010 pod č. 223/2010, takýto návrh je nerealizovateľný, pretože žalovaný v jarných mesiacoch marec a apríl toto opatrenie začal realizovať, avšak rozhodnutie o povolení terénnych úprav stratilo platnosť, lebo do 15 dní, počnúc dňom jeho právoplatnosti, t.j. 29.8.2010, neboli terénne práce začaté a začalo dochádzať k zosuvu zeminy. Dňa 24.10.2012 uskutočnila Obec O. ako príslušný stavebný úrad kontrolu realizácie dohodnutých opatrení a pri šetrení bolo zistené, že žalovaný zrealizoval panelový betónový oporný múr na parcele KN 268/1, ale napriek tomu dochádza k zosuvu zeminy.
19. Technická správa D. je nerealizovateľná, pretože tento ju vypracoval od stola, bez toho aby sa bol predtým v teréne osobne presvedčiť, ako je možné stavbu oporného múru realizovať.
20. Vo veci bolo uznesením súdu prvej inštancie z 5.8.2016 nariadené znalecké dokazovanie, avšak znalec mal vec konzultovať aj s obecným úradom a pracovníkom povereným pre výstavbu v obci O., prizvať D. - vedúcu spoločného Obecného úradu X., avšak tieto pokyny znalec nerešpektoval. Naviac znalcovi neboli položené otázky, či je technologicky možná realizácia oporného múru žalovaným v danom svahovitom teréne, a aký by mala táto realizácia dopad na pozemky žalobcu a žalovaného.
21. Súd prvej inštancie náležite nevyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným v dôsledku toho, že povolenie terénnych úprav obce O. č. 223/2010 z 29.7.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 29.8.2010 stratilo platnosť po tom, čo do 15 dní, počnúc dňom právoplatnosti povolenia nezačal žalovaný v teréne práce na opornom múre.
22. Po začatí terénnych prác sa v samotnom teréne ukázalo, že realizácia oporného múra podľa technickej správy D. je nerealizovateľná. V technickej správe D. nie je uvedené, za akých poveternostných podmienok má realizovať oporný múr žalovaný a že ho môže posunúť ďalej, ako ho aj posnul na základe príkazu opatrení príslušného stavebného úradu, čo je v rozpore s vydaným rozsudkom súdu prvej inštancie.
23. Znalecký posudok č. 9 zo 14.11.2016 konštatuje, že oporný múr postavený žalovaným je realizovaný neodborne, môže mať nepriaznivý vplyv na statiku rodinného domu žalobcov a nedoriešené a nefunkčné odvody dažďovej vody môžu byť príčinou porúch v rodinnom dome žalobcov (trhliny) a zistené poruchy v rodinnom dome žalobcov môžu byť následkom pomalých pohybov - posunov zeminy podložia. Znalec však podľa pokynov súdu neprizval k obhliadke v teréne a nekonzultoval vec s obecným úradom (ako príslušným stavebným úradom) a pracovníkom povereným pre výstavbu pre obec O., pričom bola prizvaná aj D.. Žalovaným zrealizovaný oporný múr korešponduje s prijatými opatreniami stavebného úradu Obce O. z 24.4.2012, a týmito opatreniami došlo k posunu realizácie stavby oporného múru ďalej od pozemku a rodinného domu žalobcov a bližšie k rodinnému domu žalovaného. Toto korešponduje s vyjadrením znalca Ing. Vargu, že oporný múr má byť zrealizovaný pri päte svahu, a tak aj v skutočnosti realizovaný je.
24. Súd dostatočne nevyhodnotil svedecké výpovede D. starostu obce O. a D. - vedúcej spoločného obecného úradu X. a nimi prijaté opatrenie z 24.4.2012, ktoré korešponduje s vyjadreniami znalca D. a autora technickej správy D. s tým, že oporný múr mal byť realizovaný nižšie - pri päte svahu alebo
mohol byť posunutý ďalej. Tieto vyjadrenia dokumentujú zhodu v tom, že sa mala, a aj bola realizovaná stavba oporného múru nižšie, t.j. ďalej od pozemku žalovaného smerom k rodinnému domu, než ako to bolo uvedené v technickej správe D..
25. Zo svedeckej výpovede svedka U. - bývalého starostu obce O. vyplýva, že do mesiaca december 2010 žalovaný terénne úpravy na stavbe oporného múru realizovať nezačal, z čoho vyplýva, že toto povolenie terénnych úprav z 29.7.2010 pod č. 223/2010 stratilo platnosť.
26. Nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že terénne práce boli začaté pred nadobudnutím právoplatnosti predmetného povolenia, následne boli prerušené a po vydaní príslušného povolenia sa v ich realizácii pokračovalo. Súd tu mohol poukázať len na terénne práce, ktoré uviedli aj žalobcovia, a ktoré boli žalovanému zastavené rozhodnutím H. č. 214/2009 z 21.7.2009. Tieto však s predmetom konania nemajú žiaden súvis. Ako však bolo konštatované, samotné rozhodnutie stavebného úradu č. 223/2010 z 29.7.2010 stratilo platnosť. Opatrenie príslušného stavebného úradu z 24.4.2012 však doteraz zrušené nebolo.
27. Nemožno súhlasiť ani s výrokom o náhrade trov konania, pretože súd vôbec nereflektoval na okolnosť späťvzatia žaloby o náhradu škody vo výške 3.000,- eur a v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania žalobcom. Preto aj v tomto smere nie je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne.
28. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.
29. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
30. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj súvisiace výroky o trovách konania, a preto výrok rozsudku o zastavení konania, ktorý odvolaním žalovaného napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
31. Pokiaľ ide o preskúmavanú časť rozsudku súdu prvej inštancie, treba konštatovať, že súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom v základných otázkach.
32. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
33. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
34. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, aby urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
35. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí.
36. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že predmetom konania je spor týkajúci sa úpravy tzv. susedských vzťahov v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 126 ods. 1 a § 415 Občianskeho zákonníka.
37. Z dôkazov, ktoré boli vykonané v priebehu prvoinštančného konania totiž vyplýva (technická správa D. a predovšetkým znalecký posudok D.), že za účelom zabránenia škodám na rodinnom dome žalobcov
- trhlinám, je potrebné zrealizovanie oporného múru zo strany žalovaného, ktorý tak mal urobiť už na základe povolenia terénnych úprav vydaných Obcou O. č. 223/2010 z 29.7.2010. V zásade treba konštatovať, že žalovaný oporný múr postavil, avšak neodborne a tento je len obmedzene funkčný a nie je v plnej miere aktivovaný prisypaním zeminy po horný okraj. Prakticky ničím sa nezhoduje s projektovaným oporným múrom (v zmysle technickej správy D.). Nepostavenie oporného múru môže mať nepriaznivý vplyv na statiku rodinného domu žalobcov a zistené poruchy môžu byť následkom pomalých pohybov zeminy.
38. V zásade treba konštatovať, že tieto dva objektívne dôkazy potvrdili nutnosť postavenia oporného múru žalovaným z dôvodu, aby sa predišlo ďalším pohybom zeminy podložia, a tým k ohrozeniu rodinného domu žalobcov. Znalecký posudok znalca D. nijakým spôsobom nespochybnil závery technickej správy D., naopak potvrdil, že tento technický múr mal byť realizovaný podľa vypracovaného projektu - technickej správy D..
39. Okolnosti, ktoré sú podstatou argumentácie žalovaného v jeho odvolaní a týkajúceho sa postupu znalca v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, najmä pokiaľ ide o to, že údajne nekonzultoval problematiku, ku ktorej sa mal v znaleckom posudku vyjadriť s obecným úradom, alebo D. ako vedúcou spoločného obecného úradu.
40. Tieto okolnosti (v zásade procesného charakteru, t.j. charakteru spoluurčujúceho postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku) nemajú právny význam pre posúdenie veci v odvolacom konaní, pretože nemožno konštatovať, že by znalecký posudok bol nekvalifikovaný alebo nedával jasné odpovede na problematiku, ktorá je uplatnená žalobcami v tomto konaní. Tento znalecký posudok (v zmysle vyššie uvedeného) nadväzuje aj na technickú správu D. a okolnosť, s kým konkrétne znalec výkon svojej činnosti konzultoval nie je právne významná, pretože závery znaleckého posudku nijakým zásadným spôsobom spochybnené neboli.
41. V prejednávanej veci taktiež nie je právne významná argumentácia žalovaného spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s tzv. námietkou premlčania týkajúcou sa okolnosti, že v dôsledku nezačatia stavebných prác v teréne na základe pôvodného rozhodnutia H. z 29.7.2010 pod č. 223/2010, pretože súdne rozhodnutie vychádzajúce z vyššie citovaných zákonných ustanovení o ochrane vlastníckeho práva a rozhodovania vo veciach susedských sporov nie je viazané na predchádzajúce rozhodnutie orgánov štátnej správy v tom zmysle, aby súd mohol o potrebných opatreniach na ochranu vlastníckeho práva a na riešenie susedského sporu rozhodnúť len za situácie, že existuje právoplatné, vykonateľné a stále platné predchádzajúce rozhodnutie orgánu štátnej správy. Rozhodnutie súdu je v tomto smere autonómne, nemôže byť obmedzené eventuálnou nečinnosťou orgánu štátnej správy a vychádza z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. Premlčanie v tejto súvislosti nemá právny význam, pretože v konečnom dôsledku nejde o realizáciu majetkového o práva v zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka (teda realizáciu pohľadávok alebo dlhov), ale ide o povinnosť týkajúcu sa ochrany vlastníckeho práva a vyplývajúcu z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka (najmä § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
42. Takéto povinnosti povinnej osoby, napríklad realizácia oporného múru (ako je to v prejednávanej veci) nie sú viazané a obmedzované premlčacími lehotami. Preto v tomto smere (teda čiastočne vo vzťahu k celkovému predmetu konania) nemožno súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý sa bližšie zaoberal problematikou premlčania a poukazoval na to, že nároky uplatňované žalobcami v tomto konaní, pokiaľ ide o výstavbu oporného muru, nemôžu byť premlčané, pretože žalovaný ako stavebník začal s realizáciou základov pod oporný múr. Táto otázka nie je v konečnom dôsledku v zmysle vyššie uvedeného právne významná.
43. Ako bolo vyššie naznačené, rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie nárokov uplatňovaných žalobcami v tomto konaní, je vzájomná súvislosť dvoch rozhodujúcich dôkazov, a to technickej správy D.
a znaleckého posudku D., ktoré v priebehu konania žiadnym zásadným spôsobom neboli spochybnené zo strany žalovaného.
44. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe v otázkach výstavby oporného múra, t.j. ochrany vlastníckeho práva žalobcov vyhovel, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil, nakoľko neboli zistené žiadne odvolacie dôvody uplatnené žalovaným v tomto konaní. Nebol zistený a samotným odvolaním bližšie špecifikovaný dôvod nevykonania dokazovania v potrebnom rozsahu zo strany súdu prvej inštancie alebo neakceptovania návrhov žalovaného na doplnenie dokazovania.
45. Pochybil však súd prvej inštancie vo výroku o trovách konania a v tomto smere je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP - v rovine nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), pretože súd nijakým spôsobom nevysvetlil ako sa vyporiadal s čiastočným späťvzatím žaloby o sumu 3.000,- eur, ktorá bola žalobcami uplatňovaná z titulu náhrady škody a aký právny význam má táto okolnosť v rovine náhrady trov konania. Súd totiž bez ďalšieho konštatoval, že žalobcovia mali vo veci plný úspech, napriek tomu, že cituje ustanovenie § 256 ods. 1 CSP spočívajúce v tom, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
46. Preto vo výroku o trovách konania (vrátane trov konania štátu) odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a § 391 ods. 1 CSP).
47. Úlohou súdu prvej inštancie bude dôsledne sa vyporiadať s celým rozsahom predmetu konania z pohľadu náhrady jeho trov a zvážiť, že nemožno vlastne hovoriť o plnom úspechu žalobcov v tomto konaní pokiaľ došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, čo by mohlo byť hodnotené ako procesné zavinenie na zastavení konania v zmysle §256 ods. 1 CSP, čo sa pochopiteľne do celkového rozhodnutia o trovách premieta.
48. Až po takýchto právnych úvahách a zvážení všetkých okolností bude možné vo veci v otázke náhrady trov konania zákonne rozhodnúť.
49. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).