Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 154/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra

Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou

Kalinovou, Cukrová 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa

čl. 19 ods. 2, na ochranu rodičovstva podľa čl. 41 ods. 1, na starostlivosť o deti

a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 4 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práv na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 a na rešpektovanie súkromného a rodinného života

podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jeho právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 346,26 €

(slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Kalinovej, Cukrová 14,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. Ivetou Kalinovou, Cukrová 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2, na ochranu rodičovstva podľa čl. 41

ods. 1, na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 4, na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práv na spravodlivé súdne

konanie a na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 a na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „namietané konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako otec

maloletého dieťaťa je účastníkom namietaného konania, a to konania o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného pred okresným súdom,

ktoré sa začalo na základe návrhu matky dieťaťa na zvýšenie výživného a úpravu práv

a povinností k maloletému dieťaťu podaného 16. marca 2016, ktorým navrhovateľka okrem

zvýšenia výživného pre dieťa požiadala aj o zúženie styku sťažovateľa s dieťaťom.

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že 13. júna 2016 adresoval konajúcemu súdu

k uplatnenému návrhu svoje vyjadrenie, v ktorom súčasne podal protinávrh,

ktorým požiadal o zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti dôvodí, že od júna 2016 mu prestala

navrhovateľka umožňovať styk s jeho maloletým synom, preto adresoval okresnému súdu

dva návrhy na výkon rozhodnutia, ktoré okresný súd uzneseniami z 3. marca 2017 zamietol.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že navrhovateľka podaním z 26. augusta 2016 požiadala o úpravu

petitu svojho návrhu, kde okresný súd žiadala o zúženie styku sťažovateľa s dieťaťom v ešte

väčšom rozsahu. Podľa vyjadrenia sťažovateľa navrhovateľka „vyvíjala tlak“ aj na Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „úrad práce, sociálnych vecí a rodiny“)

a na Úrad komisára pre deti, keď napokon úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podal

8. decembra 2016 okresnému súdu podnet na začatie konania vo veci obmedzenia styku

sťažovateľa s maloletým do rozhodnutia súdu vo veci samej. Okresný súd na základe

uvedeného podnetu uznesením z 30. januára 2017 nariadil neodkladné opatrenie,

ktorým sťažovateľovi zakázal styk s jeho maloletým synom až do skončenia konania

vo veci samej.

4. Sťažovateľ v ďalších bodoch ústavnej sťažnosti poukazuje na ďalší priebeh

namietaného konania (návrhy sťažovateľa na zrušenie nariadeného neodkladného

opatrenia), v konkrétnosti aj na uznesenie okresného súdu z 30. januára 2018,

ktorým konajúci súd nariadil znalecké dokazovanie, kde namieta, že napriek lehote

deväťdesiat dní (od doručenia spisového materiálu), ktorú okresný súd znalcovi

na vyhotovenie posudku určil, nebol ku dňu podania ústavnej sťažnosti znalecký posudok

vyhotovený. Sťažovateľ argumentuje, že odo dňa podania jeho protinávrhu vo veci uplynuli

tri roky, avšak okresný súd dosiaľ v jeho veci nerozhodol. V uvedenom postupe okresného

súdu vidí sťažovateľ porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom spôsobené

zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu zasiahli podľa mienky sťažovateľa

aj do jeho základných práv na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2, na ochranu rodičovstva podľa čl. 41

ods. 1, na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa a práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru.

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti formuluje aj námietku porušenia jeho základného

práva na súdnu ochranu zaručeného a jeho práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní,

v rámci ktorej argumentuje, že okresný súd v otázke styku sťažovateľa s jeho maloletým

dieťaťom nepristupoval k zisteniu skutkového stavu objektívnym spôsobom,

keďže sa uspokojil len so subjektívnymi tvrdeniami matky, nezohľadnil zmenu postoja

maloletého dieťaťa k sťažovateľovi a ani predložené vyjadrenia odborníkov z oblasti

psychológie.

6. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie

jeho špecifikovaných základných práv postupom okresného súdu v namietanom konaní,

prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov a priznal

mu tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

7. Ústavný súd uznesením č. k. -16 z 15. apríla 2020 prijal ústavnú

sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia jeho základných práv na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19

ods. 2, na ochranu rodičovstva podľa čl. 41 ods. 1, na starostlivosť o deti a ich výchovu

podľa čl. 41 ods. 4 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práv na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 a na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v namietanom konaní na ďalšie konanie, vo zvyšnej časti ústavnú

sťažnosť odmietol.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa

8. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľa podaním

doručeným ústavnému súdu 11. mája 2020 vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu,

a to prostredníctvom vyjadrenia zákonnej sudkyne, ktorá okrem podrobného prehľadu

procesných úkonov namietaného konania poukázala na objektívne okolnosti na strane

okresného súdu – jeho nedostatočné personálne obsadenie a s tým súvisiacu nadmernú

zaťaženosť zákonného sudcu, brániace konať v posudzovanej veci plynule a bez zbytočných

prieťahov. Podpredsedníčka okresného súdu v predmetnom vyjadrení prezentovala súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci samej.

9. Právny zástupca sťažovateľa možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu okresného

súdu nevyužil, pričom ústavnému súdu 16. júna 2020 oznámil, že sťažovateľ na vykonaní

ústneho pojednávania vo veci samej netrvá.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

13. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom.

14. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd skúma

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal

skutkovú a právnu zložitosť veci, ako aj charakter prejednávanej veci a jej významnosť

z pohľadu sťažovateľa (1), správanie sťažovateľa v priebehu konania (2) a napokon

aj postup konajúceho súdu (3).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

15. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného

súdu, obsah ústavnej sťažnosti, ako aj vyjadrenie odporcu a dospel k týmto pre posúdenie

sťažnosti relevantným zisteniam o priebehu namietaného konania:

Okresnému súdu bol 16. marca 2016 doručený návrh navrhovateľky na zvýšenie

výživného pre maloleté dieťa a na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Okresný súd vykonal 4. apríla 2016 vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 4. august 2016 z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania (títo nemali vykázané

doručenie predvolania na pojednávanie).

Okresný súd vykonal 7. decembra 2016 pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu

neprítomnosti sťažovateľa, ktorý namietal nedodržanie päť dňovej zákonnej lehoty

na prípravu pojednávania.

Okresný súd vykonal 13. apríla 2017 pojednávanie, na ktorom sa vyjadril príslušný

prokurátor a komisár pre deti, ako aj účastníci konania, a pojednávanie bolo odročené

na 21. september 2017 na účel realizácie asistovaného styku. Okresný súd uznesením

z 25. apríla 2017 rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia – nariadenia asistovaného

styku. Navrhovateľka podala proti tomuto uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia

odvolanie 25. mája 2017, sťažovateľ 26. mája 2017. Krajský súd predmetné napadnuté

uznesenie okresného súdu svojím rozhodnutím z 22. augusta 2017 zrušil s odôvodnením,

že neboli splnené podmienky pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia.

Okresný súd vykonal 21. septembra 2017 pojednávanie, na ktorom okresný súd

pripustil zmenu petitu návrhu navrhovateľky a pojednávanie bolo odročené

na 4. október 2017 na účel vykonania pohovoru s maloletým dieťaťom. Pohovor

s maloletým dieťaťom okresný súd vykonal 4. októbra 2017.

Okresný súd uznesením z 30. januára 2018 rozhodol o nariadení znaleckého

dokazovania (pribral znalecký ústav) z odboru psychológie a zdravotníctva a farmácie,

pričom uložil povinnosť podať znalecký posudok do 90 dní od doručenia spisového

materiálu. Okresný súd 28. septembra 2018 vyzval znalca k predloženiu vypracovaného

znaleckého posudku. Znalec 18. októbra 2018 informoval okresný súd o neposkytnutí

súčinnosti zo strany účastníkov konania pri vypracovaní znaleckého posudku. Sťažovateľ

sa následne zúčastnil znaleckého vyšetrenia 22. novembra 2018. Okresný súd uznesením

zo 7. januára 2019 rozhodol o predĺžení lehoty na vypracovanie znaleckého posudku

do 7. marca 2019. Okresný súd rozhodol uznesením z 25. februára 2019 o predĺžení lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku do 31. marca 2019 (znalec pred týmto rozhodnutím

oznámil okresnému súdu neposkytnutie súčinnosti zo strany navrhovateľky). Okresný súd

rozhodol uznesením z 22. mája 2019 o predĺžení lehoty na vypracovanie znaleckého

posudku do 30. júna 2019 (znalec pred týmto rozhodnutím oznámil okresnému súdu

neposkytnutie súčinnosti zo strany navrhovateľky). Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ

10 . júna 2019 sťažnosť, ktorú okresný súd zamietol uznesením z 19. júla 2019. Uznesením

z 31. júla 2019 uložil okresný súd znalcovi poriadkovú pokutu vo výške 250 € z dôvodu

nedodržania predĺženej lehoty, kde nesplnenie povinnosti znalec nijako neospravedlnil.

Znalecký ústav podal proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť 16. augusta 2019,

v ktorej ospravedlnil nedodržanie lehoty zdravotným stavom konkrétneho znalca.

Okresnému súdu bol 11. septembra 2019 predložený znalecký posudok.

Okresný súd vydal 28. januára 2020 na vykonanom pojednávaní rozsudok,

ktorým schválil rodičovskú dohodu, pričom bezprostredne po vyhlásení rozsudku sa obaja

účastníci konania vzdali práva podať opravný prostriedok. Predmetný rozsudok nadobudol

právoplatnosť 16. februára 2020, v čase rozhodovania ústavného súdu bola teda vec

sťažovateľa meritórne právoplatne skončená.

IV.2 Vyhodnotenie postupu okresného súdu

16. Predmetom konania v posudzovanej veci je rozhodovanie o návrhu na zmenu

úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Ústavný súd je toho

názoru, že vec sťažovateľa nemožno hodnotiť po právnej stránke ako zložitú, pretože tento

typ konania je regulovaný pomerne podrobnou právnou úpravou a tiež príslušnou

judikatúrou. Pokiaľ ide o hľadisko skutkovej zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru,

že treba uznať v danom konkrétnom prípade vzhľadom na jeho charakter určitý stupeň

náročnosti, daný potrebou znaleckého dokazovania. Treba však zároveň povedať,

že okolnosť skutkovej zložitosti veci doterajšiu neprimeranú dobu konania neovplyvnila

zásadnejším spôsobom, keďže rozhodujúcim faktorom, ktorý mal negatívny vplyv

na plynulosť postupu konania v posudzovanej veci sťažovateľa, bol neefektívny postup

okresného súdu popísaný v bode 19 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), aplikujúc kritérium

významnosti veci z pohľadu sťažovateľa, diferencuje posudzovanie primeranosti plynulosti

konania do troch skupín v závislosti od potreby rýchlosti rozhodovania. Ide o konania

vyžadujúce si:

- primeranú rýchlosť,

- osobitnú rýchlosť,

- výnimočnú rýchlosť.

V prípade konaní týkajúcich sa rodičovských práv vyžaduje ESĽP od vnútroštátnych

súdnych orgánov výnimočnú rýchlosť konania. Aj ústavný súd pri posudzovaní konania

sťažovateľa vychádzal z kritéria výnimočnej rýchlosti požadovanej v prípadoch konaní

o rodičovských právach, medzi ktoré nepochybne patrí aj konanie o zmene úpravy výkonu

práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej

činnosti hodnotil a prisúdil význam plynutia lehoty vo vývoji dieťaťa z hľadiska budovania

citových väzieb k osobám, v ktorých výchove a starostlivosti sa nachádza, ako aj k osobám,

s ktorými je alebo nie je v pravidelnom kontakte (pozri ). Judikatúra ústavného

súdu tak zdôrazňuje špecifickú povahu konaní, týkajúcich sa rodičovských práv,

vyžadujúcich si prístup s osobitnou starostlivosťou (napr. ).

17. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd zistil jednu okolnosť signalizujúcu

nedostatočnú súčinnosť zo strany sťažovateľa ako účastníka konania. Ide o neposkytnutie

súčinnosti sťažovateľa v rámci vykonaného znaleckého dokazovania, keď sa znalcovi

na začiatku znaleckého dokazovania nepodarilo zabezpečiť účasť oboch účastníkov konania

na znaleckom vyšetrení, teda aj sťažovateľa, o čom znalec informoval okresný súd svojím

podaním z 18. októbra 2018.

18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného a jeho práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd v postupe

okresného súdu v zásade nezistil žiadne obdobia nečinnosti, počas ktorých by ostal okresný

súd pasívny bez existencie zákonnej prekážky. Ústavný súd však pripomína svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho

orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli

ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

).

19. V tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na niektoré momenty namietaného

konania, signalizujúce neefektívnosť postupu okresného súdu, ktoré zbytočne narušili

plynulosť posudzovaného konania. Hneď v úvodnej fáze konania, a to na pojednávaní

vykonanom v prvom určenom termíne 4. apríla 2016, zaznamenal ústavný súd nesústredený

postup okresného súdu, ktorým došlo k zbytočnému narušeniu plynulosti konania. Okresný

súd bol nútený v uvedenom prípade pojednávanie odročiť z dôvodu neprítomnosti

účastníkov konania, ktorým neboli doručené predvolania na pojednávanie. Podobného

charakteru bol aj ďalší prípad odročenia pojednávania určeného na 7. december 2016,

keď bolo pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa,

ktorý namietol nedodržanie päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu pojednávania. O ďalšej

neefektívnosti v postupe okresného súdu, ktorý zbytočne odročil pojednávanie konané

13. apríla 2017 na účel realizácie asistovaného styku, svedčí uznesenie krajského súdu

z 22. augusta 2017, ktorým tento ako nadriadený súd zrušil uznesenie okresného súdu

o nariadení tohto neodkladného opatrenia (nariadenie asistovaného styku) s odôvodnením,

že pre jeho nariadenie neboli splnené podmienky. Napokon, ako značne nesústredený,

a teda neefektívny treba podľa názoru ústavného súdu kvalifikovať spôsob,

akým sa okresný súd vysporiadal, resp. keď okresný súd primerane nereagoval

na sťažovanie postupu konania zo strany navrhovateľky, ktorá opakovane neposkytla

súčinnosť znalcovi v rámci znaleckého vyšetrenia, potrebného pre vypracovanie znaleckého

posudku. Výsledkom uvedeného bol stav, keď od vydania uznesenia o nariadení znaleckého

dokazovania do reálneho predloženia znaleckého posudku uplynula doba takmer jeden

a pol roka, ktorá je vzhľadom na privilegovaný charakter posudzovaného konania

(pozri bod 16 odôvodnenia tohto nálezu) absolútne neakceptovateľná. K obrane okresného

súdu, prezentovanej v doručenom vyjadrení (že sa za elimináciu znaleckého vyšetrenia

maloletého dieťaťa, ktoré vyhodnotil znalec ako pre vypracovanie znaleckého posudku

nevyhnutné, prihovárala navrhovateľka a aj komisár pre deti), musí ústavný súd

konštatovať, že sa mu táto obrana za okolností, keď realizáciu znaleckého dokazovania

nariadil samotný okresný súd svojím rozhodnutím, javí ako celkom irelevantná.

20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v dôsledku

popísaného neefektívneho postupu okresného súdu došlo k zbytočnému predĺženiu súdneho

konania.

21. V posudzovanom prípade dĺžka súdneho konania pred okresným súdom

od podania návrhu až do času vydania meritórneho rozhodnutia predstavuje dobu troch

rokov a deviatich mesiacov, čo je z globálneho hľadiska a tiež s prihliadnutím

na privilegovaný charakter konania o rodičovských právach, vyžadujúci si z hľadiska

požiadavky plynulosti konania osobitnú starostlivosť, doba ústavnoprávne

neakceptovateľná.

22. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v namietanom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

23. Z petitu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiadal ústavný súd

aj o vyslovenie porušenia práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred okresným súdom. Ústavný

súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto

dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

24. Ústavný súd tak uzatvára, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom

konaní porušené boli (bod 1 výroku nálezu). Pokiaľ ide o sťažovateľom uplatnenú námietku

porušenia jeho základných práv zaručených a a 4 a práva

zaručeného čl. 8 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že nezistil takú intenzitu

zbytočných prieťahov v namietanom konaní, ktorá by mala za následok zásah

až do samotnej podstaty označených hmotných práv, a teda by mu umožnila urobiť záver

o porušení označených práv sťažovateľa. V uvedenej časti preto ústavný súd ústavnej

sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

25. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc zo skutočnosti , že v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti

sťažovateľa bolo namietané konanie právoplatne skončené (pozri bod 15 odôvodnenia

tohtonálezu), ústavný súd príkaz konať vo veci sťažovateľa vo svojom náleze neformuloval.

26. K obrane okresného súdu, poukazujúcej na svoju neúmernú zaťaženosť

z hľadiska množstva prejednávanej agendy, ktorú sa okresný súd snaží prezentovať

ako objektívnu okolnosť, negatívne sa podpisujúcu pod plynulosť konania aj vo veci

sťažovateľa, ústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade

s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy

justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní

(). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti,

ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana,

ktorý sa naň obrátil. Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že je táto okolnosť

z individuálneho hľadiska, teda z hľadiska osoby zákonného sudcu pochopiteľne

ospravedlniteľná, avšak z hľadiska celkovej zodpovednosti okresného súdu za plynulosť

konania vo veciach účastníkov konania ju zohľadniť nemožno.

27. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Žiadosť o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ neprimeranou dĺžkou posudzovaného

konania a tiež osobnou frustráciou prameniacou z pocitov právnej neistoty. Sťažovateľ

vyzdvihol aj špecifický charakter konania o rodičovských právach a jeho bezprostredný

vplyv na osobný život sťažovateľa (narušenie vzťahu s maloletým dieťaťom

a s tým súvisiace osobné psychické strádanie). Vychádzajúc z týchto skutočností,

sťažovateľ považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 30 000 €.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu a chápe ho

ako kompenzačný prostriedok nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na doterajšiu neprimeranú

dĺžku posudzovaného konania a tiež s prihliadnutím na špecifický charakter namietaného

konania považoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 2 000 € tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku nálezu.

VI.

Trovy konania

28. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu

trov konania pred ústavným súdom. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom

súde rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho

právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom, a priznal mu náhradu v sume

346,26 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Ústavným súdom priznaná suma náhrady trov

konania pozostáva z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), pri tarifnej odmene

za jeden úkon právnej služby v roku 2019 v sume 163,33 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky)

a režijnom paušále ku každému z nich po 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Priznanú náhradu

trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( v spojení

s ).

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu