Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 241/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Petra Molnára (sudca

spravodajca) a Petra Straku prerokoval ústavné sťažnosti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika

v Košiciach, Šrobárova 2, Košice, IČO 00 397 768, zastúpenej Sýkora – advokátska

kancelária, s. r. o., Murgašova 3, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Matej

Sýkora, vo veci namietaného porušenia a a 2 Slovenskej

republiky, čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. zo 7. decembra 2016 a sp. zn. , ,

, , , , zo 16. januára 2019,

ako aj uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 22. novembra 2018 a sp. zn. z 24. októbra 2019 a takto

rozhodol:

1. Ústavné sťažnosti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Ústavné sťažnosti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. februára

2019 a 13. januára 2020 osobne doručené ústavné sťažnosti Univerzity Pavla Jozefa

Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, Košice, IČO 00 397 768 (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej Sýkora – advokátska kancelária, s. r. o., Murgašova 3, Košice, v mene ktorej

koná konateľ a advokát JUDr. Matej Sýkora, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1

a a 2 (ďalej len „“), a 2 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 7.

decembra 2016 a sp. zn. , , , , 2

S 258/2017, , zo 16. januára 2019 (ďalej spolu aj „napadnuté

uznesenia krajského súdu“), ako aj uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 22. novembra 2018 a sp. zn. 8 Sžfk

39/2019 z 24. októbra 2019 (ďalej spolu aj „napadnuté uznesenia najvyššieho súdu“).

2. Z ústavných sťažností vyplýva, že s cieľom zabezpečiť realizáciu projektov

s názvom „Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach (MediPark Košice)“, kód

ITMS: 26220220185, a „Centrum excelentnosti pre výskum faktorov ovplyvňujúcich

zdravie so zameraním na skupinu marginalizovaných a imunokompromitovaných osôb

(CEMIO)“, kód ITMS: 26220120058 (ďalej len „projekty“), sťažovateľka uzatvorila

s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“), zastúpeným Výskumnou agentúrou (ďalej len „agentúra“) ako

sprostredkovateľským orgánom ministerstva ako riadiaceho orgánu, zmluvy o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku, na základe ktorých bol schválený nenávratný finančný

príspevok pre sťažovateľku v prvom prípade vo výške 31 136 177,45 € a v druhom prípade

vo výške 3 400 237,62 € na účely realizácie projektov. Zmluvy boli uzatvorené v zmysle

ustanovenia o pomoci a podpore poskytovanej

z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “), a to po tom, ako boli sťažovateľke rozhodnutiami schválené žiadosti

o poskytnutie nenávratných finančných príspevkov.

3. V nadväznosti na výsledky uskutočnenej kontroly zadávania podlimitnej zákazky

na zabezpečenie stavebných prác na predmet zákazky s názvom „Univerzitná veterinárna

nemocnica, Objekt 40 Chirurgia a PGA malých zvierat“ došlo k vydaniu správnych aktov

označených ako «Záznam z administratívnej kontroly obstarávania tovarov, služieb,

stavebných prác a súvisiacich postupov po podpise zmluvy zo dňa 15. 01. 2016, Zaslanie

Záznamu z administratívnej kontroly dokumentácie verejného obstarávania s názvom

„Univerzitná veterinárna nemocnica, Objekt 40, Chirurgia a PGA malých zvierat“

a súvisiacich postupov po podpise zmluvy č. 2016-7967/1443:4-3SOK zo dňa 20. 01. 2016,

Výzva na vrátenie finančných prostriedkov č. 2016-8028/6044:20-350G z 10. 02. 2016,

Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220185/Z01 z 10. 02. 2016, Správa

o zistenej nezrovnalosti č. N21600230/S01 z 09. 02. 2016». V nadväznosti na opätovnú

administratívnu kontrolu zadávania nadlimitnej zákazky na zabezpečenie dodávok tovaru

s názvom „Spotrebný materiál pre bio-medicínsky výskum“ došlo k vydaniu správnych

aktov označených ako „VEC: Aktualizácia Správ o zistenej nezrovnalosti a Žiadostí

o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220120058“ č. spisu -073,

č. záznamu A -062 zo 6. júna 2017, tiež „Správa o zistenej nezrovnalosti“

N21500094/O03, N21700123/O02, N21700128/O02 zo 6. júna 2017 a „Žiadosť o vrátenie

finančných prostriedkov“ č. 26220120058/Z03/02, 26220120058/Z04/01,

26220120058/Z05/01 zo 6. júna 2017 (spolu ďalej len „správne akty“). Tieto správne akty

vydala agentúra.

4. Sťažovateľka žalobami podanými proti ministerstvu ako žalovanému 1 a agentúre

ako žalovanej 2 žiadala o preskúmanie zákonnosti označených správnych aktov. Konania

boli na krajskom súde vedené pod sp. zn. a sp. zn. , ,

, , , , .

5. Uzneseniami krajského súdu sp. zn. zo 7. decembra 2016 a sp. zn.

, , , , , ,

zo 16. januára 2019 boli žaloby sťažovateľky odmietnuté v celom rozsahu ako

neprípustné podľa . Krajský súd

odmietnutie žalôb odôvodnil tým, že napadnuté správne akty samy osebe nepredstavujú

zásah do práv a právom chránených záujmov sťažovateľky, keďže nie sú konečným

rozhodnutím správneho orgánu – individuálnym správnym aktom o jej právach

a povinnostiach, ale iba opatrením predbežnej povahy, a preto nepodliehajú súdnemu

prieskumu v rámci správneho súdnictva.

6. Proti napadnutým uzneseniam krajského súdu podala sťažovateľka kasačné

sťažnosti. Napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu boli kasačné sťažnosti zamietnuté.

Najvyšší súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou krajského súdu a odkázal

na svoje skoršie rozhodnutia, v ktorých už dospel k záveru, že predmetné správne akty ako

také nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, pretože samy osebe

nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Ide

len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe

zistených (iba tvrdených) skutočností.

7. Sťažovateľka je toho názoru, že uvedenými uzneseniami všeobecných súdov došlo

k porušeniu jej označených práv podľa , listiny, dohovoru a dodatkového protokolu,

keďže závery týchto uznesení sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a tak zároveň

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.

8. Za nesprávne právne posúdenie veci považuje sťažovateľka záver všeobecných

súdov, podľa ktorého žiaden z dotknutých správnych aktov nie je takým správnym aktom,

ktorý by mohol mať za následok ujmu na jej subjektívnych právach.

9. Sťažovateľka v ústavných sťažnostiach okrem iného argumentuje:

„Ako vyplýva z ak riadiaci orgán zistí porušenie

pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie

poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.

V zmysle ak prijímateľ nevráti príspevok alebo

jeho časť na základe výzvy, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného

predpisu (pozn.: podľa zákona o VO).

V zmysle ak bolo na základe podnetu podľa

ods. 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán

rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo vyzve podľa odseku 1. najviac

však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky ak bola

právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného

obstarávania, alebo bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania

uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného

obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa § 27a ods. 3 písmena a).

V zmysle ak bola na základe podnetu podľa

osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel

a postupov verejného obstarávania alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov

verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok

verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak

riadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán môže vyzvať prijímateľa

na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky; ustanovenie § 28

ods. 8 sa nepoužije.

Podľa o pomoci a podpore poskytovanej z fondov

Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov platí, že ak prijímateľ nevráti

poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy správny orgán rozhodne o vrátení

jeden a pol násobku sumy uvedenej vo vyzve podľa odseku 4, najviac však do výšky 100 %

poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.

Z ust. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov

Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov je teda zrejmé, že ak riadiaci orgán

bezvýsledne vyzval prijímateľa na vrátenie poskytnutého finančného príspevku alebo jeho

časti a boli zistené porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania s možným

vplyvom na výsledok verejného obstarávania, riadiaci orgán je povinný ex offo a bez

možnosti použitia akejkoľvek úvahy či moderácie rozhodnúť o vrátení až 1,5 násobku sumy

uvedenej v predchádzajúcej výzve na vrátenie finančného príspevku, tj. o vrátení až 150 %

sumy korekcie uvedenej v žiadosti o vrátenie finančného príspevku alebo jeho časti.“

10. Podľa názoru sťažovateľky správne akty vydané na základe uskutočnenej

kontroly a opätovnej administratívnej kontroly sú na základe dosiaľ uvedeného nepochybne

individuálnymi správnymi aktmi – rozhodnutiami, resp. opatreniami, ktoré sa bezprostredne

dotýkajú práv a právom chránených záujmov sťažovateľky, resp. do nich bezprostredne

zasahujú, a na ich základe môže byť sťažovateľka ukrátená na svojich právach a právom

chránených záujmoch. Tieto správne akty preto bezpochyby môžu mať za následok vznik

ujmy na subjektívnych právach sťažovateľky. Ukladajú totiž sťažovateľke povinnosť vrátiť

časť nenávratného finančného príspevku v rozpore s rozhodnutím o schválení príspevku

a so zmluvou o poskytnutí príspevku.

11. Sťažovateľka v ďalšom poukazuje na právne závery vyslovené najvyšším súdom

v jeho uznesení sp. zn. z 28. apríla 2016. Podľa týchto záverov správne akty,

na základe ktorých je prijímateľovi nenávratného finančného príspevku určená povinnosť

vrátiť časť finančného príspevku poskytnutého na základe , sú

spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, keďže správa o zistenej

nezrovnalosti je nepochybne individuálnym správnym aktom, ktorým dotknutý subjekt

môže byť ukrátený na svojich právach, a ako taká je spôsobilým predmetom meritórneho

preskúmania v správnom súdnictve.

12. Sťažovateľka tiež zdôrazňuje, že pri absencii súdneho prieskumu týchto

napádaných správnych aktov vzniká priestor pre ľubovôľu zo strany poskytovateľa dotácie,

čo vytvára zároveň priestor aj pre absenciu právnej istoty na strane prijímateľa.

13. Sťažovateľka v petite ústavných sťažností navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

vecí na ďalšie konanie vo veci samej nálezmi vyslovil porušenie jej základných práv podľa

a a 2 a a 2 listiny a práv podľa

dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu

a napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu, aby tieto uznesenia zrušil a veci vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania.

Sťažovateľka zároveň navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutých

uznesení krajského súdu a napadnutých uznesení najvyššieho súdu.

14. Obe ústavné sťažnosti sťažovateľky boli pôvodne pridelené sudcovi

spravodajcovi Martinovi Vernarskému. Pri ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn.

to bolo na základe Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 a pri ústavnej

sťažnosti sp. zn. na základe Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“).

15. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania

vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo

ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu

ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní

o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.

16. Podľa dôvody vylúčenia podľa odseku 1

alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

17. Sudca Martin Vernarský predsedovi ústavného súdu listami z 12. novembra 2019

a zo 14. januára 2020 oznámil skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod na jeho vylúčenie

z prejednávania a rozhodovania vecí vedených pod sp. zn. a sp. zn.

, a to pre jeho pomer k sťažovateľke ako účastníčke konania.

V konkrétnostiach sudca ústavného súdu Martin Vernarský uviedol, že jeho vzťah

k sťažovateľke je objektívne determinovaný nielen pracovným pomerom u sťažovateľky,

ktorý trvá od roku 2000, ale aj členstvom vo Vedeckej rade Univerzity Pavla Jozefa

Šafárika v Košiciach, ktoré začal vykonávať aktívne na prvom zasadnutí tohto orgánu

akademickej samosprávy, ktoré sa uskutočnilo 8. novembra 2019.

18. Ústavný súd uzneseniami sp. zn. z 20. novembra 2019 a sp. zn.

z 22. januára 2020 rozhodol, že sudca ústavného súdu Martin Vernarský je

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní v týchto veciach.

19. Podľa druhej a tretej vety ak je z konania

vylúčený sudca spravodajca, ktorému bola pridelená vec patriaca do pôsobnosti senátu

ústavného súdu, príslušnosť senátu ústavného súdu určeného na prerokovanie veci podľa

odseku 1 zostáva zachovaná. Novým sudcom spravodajcom sa stáva sudca ústavného súdu,

ktorý má podľa rozvrhu práce vylúčeného sudcu ústavného súdu v príslušnom senáte

ústavného súdu nahradiť.

20. Podľa čl. III bodu 1 písm. c) rozvrhu práce ak nemožno použiť pravidlo uvedené

v písmene a), neprítomného alebo vylúčeného člena tretieho senátu zastupuje člen druhého

senátu. Podľa čl. III bodu 1 písm. d) rozvrhu práce neprítomného vekom staršieho člena

senátu alebo z rozhodovania vylúčeného vekom staršieho člena senátu zastupuje vekom

starší člen senátu určený podľa písmena c); neprítomného vekom mladšieho člena senátu

alebo z rozhodovania vylúčeného vekom mladšieho člena senátu zastupuje vekom mladší

člen senátu určený podľa písmena c).

21. Podľa čl. III bodu 3 rozvrhu práce ak bol z rozhodovania veci patriacej

do pôsobnosti senátu vylúčený sudca spravodajca, novým sudcom spravodajcom sa stáva

sudca, ktorý podľa rozvrhu práce vylúčeného sudcu spravodajcu zastupuje.

22. V okolnostiach posudzovaných vecí sudcu Martina Vernarského, ktorý bol

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní v týchto veciach, ako člen tretieho senátu

ústavného súdu zastupuje člen druhého senátu ústavného súdu, teda sudca Peter Molnár.

23. Podľa čl. III bodu 1 písm. a) rozvrhu práce v znení dodatku č. 1 neprítomného

alebo vylúčeného predsedu tretieho senátu zastupuje predseda druhého senátu.

24. Sudcovi Mojmírovi Mamojkovi, ktorý bol predsedom tretieho senátu ústavného

súdu, funkcia ústavného sudcu k 31. máju 2020 zanikla, preto sa stal v súlade s čl. II bodom

3 rozvrhu práce v znení dodatku č. 1 predsedom tretieho senátu sudca Martin Vernarský.

Keďže však menovaný sudca bol vylúčený z rozhodovania predmetných vecí, nahradil ho

podľa čl. III bodu 1 písm. a) rozvrhu práce v znení dodatku č. 1 ako predseda senátu sudca

Ľuboš Szigeti.

II.

Relevantná právna úprava

25. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

26. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

27. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

28. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a) na

prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez

zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

29. Podľa ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej

časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane .

30. V zmysle prvej vety Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v záujme hospodárnosti konania

súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu

súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. nemá osobitné ustanovenie

o spojení vecí, avšak v súlade s možno v konaní o ústavnej

sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane prvú

vetu .

31. S prihliadnutím na obsah ústavných sťažností, ktoré sú predmetom tohto

prerokovania pred ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a skutočnosť, že obe

sťažnosti smerujú proti napadnutým uzneseniam krajského súdu v správnom konaní

a napadnutým uzneseniam najvyššieho súdu vydaným v kasačnom konaní, ústavný súd

rozhodol, aplikujúc označené právne normy, tak, že predmetné ústavné sťažnosti spojil

na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III.2 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20

ods. 1 a a 2 a a 2 listiny a práv zaručených

dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu

a napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu

32. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv

sťažovateľky zaručených a a 2 a a 2 listiny

a práv zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu uzneseniami

krajského súdu sp. zn. zo 7. decembra 2016 a sp. zn. ,

, , , , ,

zo 16. januára 2019, ako aj uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn.

z 22. novembra 2018 a sp. zn. z 24. októbra 2019.

33. Ústavný súd po preskúmaní ústavných sťažností zistil, že sťažovateľka sa

na neho opakovane obracia so skutkovo a právne takmer identickými ústavnými

sťažnosťami, o ktorých už viackrát rozhodol, pričom formuloval k nim jednoznačné právne

závery (pozri m. m. , , , ).

34. Z takmer identickej argumentácie sťažovateľky uvedenej v ústavných

sťažnostiach, ktoré sú predmetom predbežného prerokovania, možno vyvodiť, že

odôvodnenie napadnutých uznesení krajského súdu a najvyššieho súdu obsahovalo, čo sa

týka skutkových zistení a právneho posúdenia vecí, obdobné závery ako v iných jej veciach,

ktoré už ústavným súdom boli preskúmané a rozhodnuté.

35. Podľa ak ústavný súd návrh na začatie

konania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá

ústavnému súdu ďalší návrh na začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný

s predchádzajúcim návrhom, ktorý možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie

o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba

poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu na začatie konania.

36. S poukazom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd v rámci predbežného

prerokovania týchto ústavných sťažností plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn.

z 5. februára 2019, sp. zn. z 24. januára 2019, sp. zn.

z 31. januára 2019, sp. zn. zo 4. júna 2019, sp. zn.

z 20. augusta 2019, sp. zn. z 22. októbra 2019) týkajúcich sa takmer

rovnakých ústavných sťažností sťažovateľky, ktoré boli ústavným súdom odmietnuté

z dôvodu nedostatku právomoci vo vzťahu k napadnutým uzneseniam krajského súdu

a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti vo vzťahu k napadnutým uzneseniam najvyššieho

súdu.

37. Ústavný súd vzhľadom na už citované ústavné sťažnosti bez nevyhnutnosti

podrobnejšieho odôvodňovania svojich právnych záverov odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. a) a g) .

38. Keďže ústavné sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších

návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu