Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 329/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Poľnohospodárskeho družstva "Valča", družstva,

Valča 1, IČO 36 440 116, zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Kevickým,

P. Mudroňa 45, Martin, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. -166 z 19. októbra 2016, rozsudkom

Krajského súdu v Žiline č. k. -226 z 30. novembra 2017 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. júna 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Poľnohospodárskeho družstva "Valča", družstva, o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť Poľnohospodárskeho družstva "Valča",

družstva, Valča 1, IČO 36 440 116 (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Jaroslavom Kevickým, P. Mudroňa 45, Martin, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu

Martin (ďalej len „okresný súd“) č. k. -166 z 19. októbra 2016 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -226 z 30. novembra 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok

krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 26. júna 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva:

«Právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu v Martine spisovej značky

zo dňa 04.11.2005 bol právny predchodca sťažovateľa Roľnícke družstvo

JAVORINA, so sídlom 038 35 Valča, IČO: 36 376 841 zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi

, bytom , sumu 455.413,- Sk s prísl.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. značky -113

zo dňa 07.04.2005 bolo povolené vyrovnanie dlžníka Roľnícke družstvo JAVORINA,

038 35 Valča, IČO: 36 376 841...

V tejto súvislosti zastávame názor, že pohľadávka veriteľa mala byť

do vyrovnávacieho konania prihlásená a v prípade ak by sa tak stalo mala byť zahrnutá do

uspokojovania s ostatnými veriteľmi. Veriteľ si túto pohľadávku do vyrovnania neprihlásil,

preto zastávame názor, že podľa vtedy platného zákona o konkurze a vyrovnaní, pohľadávka

zanikla. A hoci sme písomne aj na pojednávaniach argumentovali neprípustnosťou

exekučného konania z dôvodu povolenia vyrovnania, súd naše argumenty neakceptoval.

Veriteľ si túto svoju pohľadávku prostredníctvom návrhu na vykonanie exekúcie

zo dňa 30.11.2005 začal exekučne vymáhať...

Medzi sporovými stranami následne došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu, pričom

následne veriteľ listom zo dňa 28.12.2007 podal návrh exekútorovi na zastavenie exekúcie.

Medzitým do exekučného konania konaného na Okresnom súde v Martine pod spis.

zn. vstúpila tretia osoba - ,

, , ktorý sa preukázal ako postupník, ktorý od pôvodného

veriteľa nadobudol pohľadávku vo výške 455.413,- Sk, pričom zároveň sa

preukázal listom zo dňa 25.03.2008, ktorým oznamuje Roľníckemu družstvu JAVORINA

postúpenie pohľadávky, ktoré však nikdy družstvu adresované nebolo a ani sám

nevedel túto skutočnosť na súde preukázať.

Po niekoľkých pojednávaniach a vykonanom dokazovaní Okresný súd v Martine

uznesením spis. zn. zo dňa 30.11.2012 exekúciu zastavil a zamietol návrh

na zmenu účastníka konania...

Opätovne ten istý exekútor JUDr. Peter Krištofík Mucha začal exekučné konanie voči

nášmu družstvu a to upovedomením spis. zn. EX 3196/2012 zo dňa 15.01.2013, kde ako

exekučný titul bol uvedený ten istý platobný rozkaz Okresného súdu v Martine, ako

v predchádzajúcom exekučnom konaní s tým, že ako veriteľ (oprávnený) už vystupoval

, ktorý sa preukázal ako vlastník pohľadávky v zmysle vyššie uvedenej zmluvy

o postúpení pohľadávky.

Aj v tomto konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, avšak nedostatočným

dokazovaním spor došiel do situácie, kedy ten istý súd ako v spore , svojim

záverom úplne zmenil právny názor predchádzajúceho rozhodnutia, čoho dôsledkom je, že

naše družstvo opätovne zaplatilo dlh za ten istý exekučný titul, tentoraz aj vrátane

príslušenstva sumu 45.371,43 €.

Ostalo záhadou, akým spôsobom došlo k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky,

pričom náš návrh na znalecké dokazovanie zistenia podpisov bol zo strany súdu zamietnutý,

rovnako súd neakceptoval zadováženie si originálu platobného rozkazu, postačila mu iba

overená fotokópia. Taktiež zostalo záhadou, kto z účastníkov bol disponentom originálneho

platobného rozkazu a akým spôsobom mohol , ako nový vlastník pohľadávky

urobiť si overenú fotokópiu bez originálneho platobného rozkazu. V tom to smere súd

výrazným spôsobom znemožnil v dostatočnej miere zistiť skutkový stav tak, aby mohol

rozhodnúť tak ako rozhodol. Taktiež bez vysvetlenia vyniesol rozhodnutie s úplne odlišným

právnym názorom, ako ten istý súd v predchádzajúcom exekučnom konaní. Táto situácia je

výrazným zásahom do práv na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd...

Bolo nanajvýš zrejmé, že v priebehu oboch súdnych konaní musela niektorá z osôb

spáchať trestný čin, pričom sme v konaniach poukazovali na protiprávnosť niektorej

zo zúčastnených osôb. Súdy naše argumenty nebrali do úvahy, a tak sme podali podnet na

neznámeho páchateľa na Okresnú prokuratúru v Martine, pričom vyšetrovateľ Okresného

riaditeľstva PZ v Martine, uznesením zo dňa 06.02.2014 deklaroval, že „v uvedenej

skutkovej podstate ide o úmyselný trestný čin... že konanie v roku 2008

napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Trestného

zákona...“.

Boli sme presvedčení, že v oboch doterajších exekučných konaniach bolo jasne

preukázané protiprávne konanie niektorých osôb, avšak iba v prvom konaní vedenom

na Okresnom súde v Martine pod spisovou značkou sa súd s takýmto

záverom stotožnil a zamietol návrh na zmenu účastníka konania.

V druhom exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou , už ten

istý súd závery predchádzajúceho rozhodnutia neakceptoval a dôkazy, hoci boli tie isté,

vyhodnotil úplne odlišne, čoho dôsledkom bolo, že naše družstvo opätovne za jeden

exekučný titul (platobný rozkaz ) muselo zaplatiť. V oboch konaniach súd

nebral do úvahy okolnosť, že voči právnemu predchodcovi nášho družstva bolo vedené

vyrovnávacie konanie, a keďže pohľadávka do vyrovnávacieho konania prihlásená nebola,

podľa nášho názoru oba exekučné konania mali byť z tohto dôvodu zastavené, nakoľko

pohľadávka zanikla.»

3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že „v tejto situácii sa družstvo rozhodlo

podať žalobu o náhradu škody voči , nakoľko aj v tejto osobe sme videli

dôvod, ktorý spôsobil či už v koordinácii s alebo bez neho osobu, ktorá

spôsobila existenciu oboch exekútorských sporov.

Po viacerých pojednávaniach a vykonaných dokazovaniach Okresný súd v Martine

rozsudkom spis. zn. -166 zo dňa 19.10.2016 žalobu zamietol, pričom odvolací

súd v Žiline rozsudkom spis. zn. -226 zo dňa 30.11.2017 prvostupňový

rozsudok potvrdil.

Proti uvedeným rozhodnutiam družstvo podalo mimoriadny opravný prostriedok,

pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením spis. zn.

zo dňa 26.06.2018 dovolanie odmietol.“.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „rozhodnutiami Okresného súdu

v Martine ako aj Krajského súdu v Žiline došlo k viacerým porušeniam základného práva

sťažovateľa podľa na spravodlivé súdne konanie v spojení s

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sme presvedčení, že rozdielnosť

vyhodnocovania tých istých dôkazov toho istého súdu, rozdielnosť právnych záverov sudcov

toho istého súdu a nesprávne posudzovanie existencie pohľadávky vzhľadom na vyrovnacie

konanie spôsobilo, že nesprávnymi rozhodnutiami súdu bola sťažovateľovi spôsobená

nemalá ujma. Žiadny zo súdov sa nijakým spôsobom nevyporiadal s otázkou ako je možné

v našom právnom poriadku a legislatívnej praxi dopustiť, aby účastník konania (sťažovateľ)

bol donútený v dôsledku rozhodnutí toho istého súdu dvakrát zaplatiť za jeden exekučný titul

dvom rozdielnym veriteľom. Domnievame sa, že v dôsledku neúplného zisteného

a vyhodnoteného skutku a skutkového stavu, si všeobecné súdy nesprávne vyložili obsahy

jednotlivých výpovedí a dôkazov svedkov a účastníkov, nesprávne vyhodnotili listiny

a listinné dôkazy, čoho dôsledkom bola spochybnená právna istota účastníka konania,

nedôvodný zásah do jeho majetkových práv v dôsledku spôsobenia škody chybnými

a nesprávnymi rozhodnutiami súdov. Zlá aplikácia a nesprávne vyhodnotenie zákona

o konkurze a vyrovnaní z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu všeobecným

súdom sa stali významným zásahom do práva sťažovateľa na spravodlivý proces.“.

5. Napadnuté rozhodnutia sú podľa sťažovateľa arbitrárne a zjavne neodôvodnené,

keďže okresný súd nedôvodne zamietol žalobu sťažovateľa o náhradu škody, krajský súd sa

nezaoberal všetkými námietkami uvedenými v odvolaní sťažovateľa proti napadnutému

rozhodnutiu okresného súdu a najvyšší súd sa nezaoberal meritórne dovolaním sťažovateľa

proti napadnutému rozsudku krajského súdu, v dôsledku čoho krajský súd a najvyšší súd

neumožnili sťažovateľovi vykonávať jeho procesné práva.

6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„Sme presvedčení, že zo strany súdov došlo k porušeniu základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na základe čoho

navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom rozhodol, že základné právo

sťažovateľa na súdnu ochranu a jeho právo na spravodlivé súdne konanie bolo porušené

a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 45.000,- €, ktoré mu je Okresný súd

Martin povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd Martin je povinný uhradiť trovy konania na účet právneho zástupcu

sťažovateľa.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

10. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

11. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ). Z tohto vyplýva, že právne východiská,

na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom

označeným právam v zásade identické (), a preto ich namietané porušenie

možno preskúmavať spoločne.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. -166 z 19. októbra 2016

16. Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu č. k. -166

z 19. októbra 2016, preskúmaniu ústavnosti tohto rozhodnutia ústavným súdom bráni

princíp subsidiarity zakotvený v , podľa ktorého ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd

().

17. Takýmto súdom bol krajský súd, ktorý napadnuté rozhodnutie okresného súdu

preskúmal na základe odvolania podaného sťažovateľom. Krajský súd rozhodol rozsudkom

č. k. -226 z 30. novembra 2017, ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie

okresného súdu.

18. V časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. -166 z 19. októbra 2016, ústavný

súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie podľa .

III.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. -226

z 30. novembra 2017 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 26. júna 2018

19. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že ústavnú

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ), a preto jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom

súde. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty

neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, ).

20. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

21. Ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo

právoplatnosť 16. augusta 2018. Od tohto okamihu začala plynúť lehota na podanie ústavnej

sťažnosti nielen voči napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu, ale v súlade s ustanovením

poslednou vetou aj voči napadnutému rozsudku krajského

súdu.

22. V zmysle lehota dvoch mesiacov na podanie

ústavnej sťažnosti uplynula 16. októbra 2018.

23. Vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo

právoplatnosť 16. augusta 2018, ústavný súd uzatvára, že ústavná sťažnosť sťažovateľa mu

bola doručená zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v .

24. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť smerujúcu proti

napadnutému rozsudku krajského súdu a napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu

pre namietané porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v súlade s odmietol z dôvodu,

že bola podaná oneskorene.

IV.

Záver

25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v ústavnej sťažnosti (priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania).

26. Ústavný súd navyše dodáva, že ústavná sťažnosť sťažovateľa mohla byť

odmietnutá aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Petit ústavnej sťažnosti je

nesprávne naformulovaný. Sťažovateľ v úvode ústavnej sťažnosti ako odporcu nesprávne

uvádza Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V závere ústavnej sťažnosti

uvádza iba všeobecne, že „... zo strany súdov došlo k porušeniu základného práva...“. Teda

sťažovateľ v petite neuvádza konkrétne, ktorým súdom boli označené práva porušené.

V petite ústavnej sťažnosti neuvádza ani označenie rozhodnutia, ktorým malo dôjsť

k porušeniu označených práv a ani nenavrhuje zrušenie rozhodnutia, ktorým malo dôjsť

k porušeniu označených práv.

27. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu