Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_15C-287-2014.pdf
PDF · 148.23 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/287/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo „Valča", družstvo, so sídlom Valča 038 35, IČO: 36 440 116 zastúpené JUDr. Jaroslavom Kevickým, advokátom s adresou na doručovanie: P. Mudroňa 45, 036 01 Martin, proti žalovanému: O. C., G.. XX.X.XXXX, XXX XX O. Č.. XXX, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o. , IČO: 36 864 455, so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina 010 01, o zaplatenie náhrady škody vo výške 45 371,43 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 31.3.2014 domáhal náhrady škody vo výške 45 371,43 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 31.3.2014 do zaplatenia, paušálnej náhrady vo výške 43 eur a trov konania. Poukázal na to, že Roľnícke družstvo JAVORINA so sídlom vo Valči, ako právny predchodca žalobcu viedlo so žalovaným súdny spor, predmetom ktorého bola pohľadávka vo výške 455 413,- Sk. Predmetný spor bol vedený na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7Ro/247/2005. Okresný súd Martin dňa 4.11.2005 platobným rozkazom zaviazal Roľnícke družstvo JAVORINA zaplatiť žalovanému vymáhanú sumu, vrátane príslušenstva. Na právneho predchodcu žalobcu Roľnícke družstvo JAVORINA bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 7.4.2005 pod sp. zn. 55V/9/2004-113 povolené vyrovnanie. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica bolo vyrovnanie vyhlásené za skončené, a to uznesením zo dňa 13.12.2006. Žalovaný návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.11.2005 sa domáhal u exekútorského úradu JUDr. Petra Krištofíka Muchu vykonania exekúcie. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. EX/1240/2005. Predmetné exekučné konanie bolo ukončené uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 30.11.2012 vedené pod sp. zn. 21Er/2698/2005. Konanie bolo zastavené z dôvodu, že došlo medzi sporovými stranami k mimosúdnej dohode, čo následne žalovaný deklaroval listom zo dňa 28.12.2007, ďalej vyhlásením zo dňa 4.4.2008 a čestným vyhlásením zo dňa 20.9.2010. V predmetnom konaní sp. zn. 21Er/2698/2005 vstúpil do konania O. Č., ktorý sa domáhal pripustenia účastníka na strane oprávneného, pričom sa preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.3.2008, na základe ktorej žalovaný mal postúpiť svoju pohľadávku vo výške 455 413,- Sk z titulu platobného rozkazu Okresného súdu v Martine č.k. 7Ro/247/2005. Touto skutočnosťou bol žalobca nemilo prekvapený, nakoľko pred vyporiadaním záväzkov vzniknutých z citovaného platobného rozkazu, sa žalovaný na viacerých rokovaniach nezmienil o takomto kroku. V rámci dokazovania žalovaný tvrdil, že sa nepamätá na podpis akejkoľvek zmluvy o postúpení pohľadávky s O. Č., pričom zároveň pripustil, že menovaný mohol zneužiť jeho podpis na bianco liste a účelovo dopísal predmetný text zmluvy o postúpení. Po právoplatnom ukončení predmetného súdneho sporu žalobca obdržal upovedomenie o začatí exekučného konania zo dňa 15.1.2013, ktorým sa oprávnený Pavol Čierny domáhal zaplatenia 455 413,- Sk z titulu platobného rozkazu Okresného súdu Martin č. k. 7Ro/247/2005, kde exekúcia bola vedená pod značkou EX/3196/2012. Predmetné konanie
bolo právoplatne ukončené uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/4640/2013-73 zo dňa 16.10.2013. Toto exekučné konanie bolo začaté na základe skutočnosti, že oprávnený Pavol Čierny sa preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 19.3.2008 so žalovaným. Exekútorský úrad po právoplatnosti konania vedeného pod sp. zn. 18Er/4640/2013, Ex/3196/2012 exekučným príkazom dňa 11.12.2013 odpísal z účtu žalobcu 45 371,43 eur, ktorá predstavovala súčet súm vyplývajúcich z platobného rozkazu 7Ro/247/2005 a trov exekučného konania. V predmetných exekučných konania žalobca nevedel preukázať ako došlo k postúpeniu pohľadávky zo žalovaného na Pavla Čierneho vo výške 455 413,- Sk. Vzhľadom na rozdielne výpovede oboch menovaných, keď na jednej strane žalovaný tvrdil, že postúpenie pohľadávky, že pohľadávku nepostúpil a O. Č. tvrdil, že pohľadávku mu O. C. postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú aj vlastnoručne aj podpísal. Vec bola daná orgánom činným v trestnom konaní, ktoré odložili trestné stíhanie z dôvodu premlčania. Zároveň žalobca poukázal na ust. § 424 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Zároveň mal za to, že konanie žalovaného je protiprávne s cieľom poškodiť žalobcu, spôsobiť mu ujmu a pravdepodobne sa aj obohatiť. V tomto smere poukázal aj na ust. § 451 a nasl. Občinasekho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Konanie žalovaného sa javí ako konanie s cieľom spôsobiť žalobcovi ujmu tým, že na jednej strane prejavil záujem usporiadať vzťah so žalobcom tým, že po mimosúdnom vyrovnaní zobral návrh na vykonanie o vymoženie sumy 455 413,- Sk späť a na druhej strane postúpil túto pohľadávku na tretiu osobu O. Č.. Uvedené je jasným dôkazom naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podvodu tak, ako to deklarovali orgány činné v trestnom konaní, t.j., že v určitom období žalovaný prostredníctvom svojho syna Martina získal podvodným spôsobom finančný prospech v rozsahu 1 mil. Sk za predaj kravína v Slovanoch dňa 4.4.2008 od žalobcu, čím malo byť podľa vzájomnej dohody exekučné konanie vo veci EX 1240/2005 voči žalobcovi zastavené a následne tým, že v tomto období zamlčal skutočnosť, že práve pohľadávku v tomto exekučnom konaní previedol na O. Č., čím žalobcovi zaplatením sumy 45 371,43 eur dňa 11.1.2.2013 vznikla škoda. Zároveň vyšetrovaním orgánmi činnými v trestnom konaní bolo preukázané, že práve žalovaný bol osobou, ktorá takýmto správaním, ktorý spĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu spôsobil navrhovateľovi väčšiu škodu. Následne musel teda žalobca zaplatiť Pavlovi Čiernemu, resp. súdnemu exekútorovi sumu 45 371,43 eur dňa 11.12.2013, ako dôsledok postúpenia pohľadávky žalovaného na menovaného, hoci predtým so žalobcom deklaroval snahu zastaviť exekučné konanie na základe citovaného platobného rozkazu. Žalovaný sa taktiež nikdy žalobcovi nezmienil o akejkoľvek snahe postúpiť pohľadávku voči žalobcovi na tretiu osobu, z čoho možno vyvodiť záver o jeho vedomom úmysle obohatiť sa, resp. spôsobiť žalobcovi škodu.
2. Podaním doručeným súdu 29.10.2014 sa vo veci vyjadroval žalovaný ( č.l. 44), kde považoval nárok žalobcu na náhradu škody, uplatnený v konaní, v celom rozsahu za nedôvodný s tým, že zastáva názor, že žalobcovi v dôsledku konania žalovaného nevznikla škoda, resp., že medzi konaním žalovaného a škodou neexistuje príčinná súvislosť. Žalovaný trvá na tom, že O. Č. nepostúpil žiadnu pohľadávku, ktorú mal voči žalobcovi a v čase, keď mal žalovaný údajne postúpiť pohľadávku O. Č. viedol A. O. Č. súdny spor o zaplatenie 3 319,39 eur s príslušenstvom, ktoré žalovanému dlžil O. Č.. Postúpenie akejkoľvek pohľadávky zo žalovaného na O. Č. by preto v danom období neprichádzalo vôbec do úvahy, nakoľko O. Č. bol ten, ktorý žalovanému dlžil. Zároveň poukázal žalovaný vo svojom rozhodnutí na viaceré časové súvislosti s konaním, ktoré sa malo viesť medzi ním a Pavlom Čiernym. Zároveň požiadal súd, aby si pripojil spis Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/204/2007 a sp. zn. 17Er/2457/2009. Od žalobcu bolo prostredníctvom exekútora vymožených 45 371,43 eur. O ich vymoženie sa viedlo samostatné exekučné konanie, ktorého účastníkom nebol žalovaný a žalobca proti jeho vedeniu podal námietky, o ktorých rozhodoval Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 18Er/4640/2012. Vymožením čiastky 45 371,43 eur nebolo v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Žalovaný podal v konaní vedenom pod sp. zn. 21Er/2698/2005 návrh na zastavenie exekúcie, v dôsledku ktorého bola táto exekúcia proti žalobcovi zastavená. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o spôsobení škody v dôsledku trestného činu žalovaného poukazuje žalovaný na to, že voči nemu nebolo doposiaľ vznesené obvinenie zo spáchania žiadneho trestného činu. Uznesenie vyšetrovateľa nie je rozhodnutím o vine žalovaného, nie je meritórnym rozhodnutím a nie je pre súd záväzné. Žalovaný má za to, že žalobca mal žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia od Pavla Čierneho, nakoľko na strane žalovaného vo vzťahu k žalobcovi neexistuje žiaden zodpovednostný vzťah. Pre vznik zodpovednosti za vznik škody neboli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu. Z podaného návrhu nie je zrejmé, akého protiprávneho konania, resp. porušenia povinnosti sa mal žalovaný dopustiť, ani či žalobcovi vznikla škoda.
3. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi,ktoré boli doložené do súdneho spisu žalobcom k podanej žalobe a v priebehu konania ako prostriedky procesného útoku. Ďalej súd vykonal dokazovanie pripojeným spisov Okresného súdu Martin a to na základe návrhov na dokazovanie stranami sporu, ako aj v súlade v tom čase platným Občianskym súdnym poriadkom, ktorý umožňoval súdu vykonať aj dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli. Pripojené boli spisy: sp. zn. 17 Er/2457/2009, 5C/204/2007, 18ER/4640/2012, 21Er/2698/2005, 22Cb/3/2009, 7Ro/247/2005. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu - žalovaného, výsluchom svedkov navrhnutých stranami sporu, ako aj súdom: Martina Konráda, Janky Grolmusovej, Pavla Čierneho a Mgr. Suchej Zuzany.
4. Žalobca v rámci konania doložil vyjadrenie v súvislosti s priebehom súdneho konania ( č.l. 117), kde okrem iného uviedol, že strany sporu si vzájomne svoje záväzky a pohľadávky vyplývajúce zo súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7Ro/247/2005 usporiadali. Výsledkom bolo to, že žalovaný svoj návrh na vykonanie exekúcie voči žalobcovi v konaní EX 1240/2005 ( 21Er/2698/2005) zobral späť. V tomto rozsahu sporové strany nemali pochybnosti a vzájomne deklarovali usporiadanie vzájomných vzťahov. Za záhadných okolností pre žalobcu bolo začaté exekučné konanie vedené pod sp. zn. EX 3196/2012, 18Er/4640/2012. V tejto súvislosti žalobcovi nie je náležité komentovať rozhodnutia toho istého súdu s rozdielnymi právnymi názormi a rozhodnutiami ako v oboch exekučných veciach. Výsledkom takýchto rozhodnutí je skutočnosť, že žalovaný v konaní 21Er/ 2698/2005, ako aj oprávnený Pavol Čierny v konaní 18Er/4640/2012 boli finančne uspokojení, a to na úkor žalobcu, ktorý celú finančnú záťaž niesol, hoci svoj záväzok voči žalovanému splnil a stále sa domnieva, že záväzok voči žalovanému zanikol. Ďalej žalobca uviedol, že originál platobného rozkazu sp. zn. 7Ro/247/2005 sa mal dostať do rúk O. Č., ktorý ho overený použil na konanie vede pod sp. zn. 18Er/4640/2012. Obrana žalovaného spočívala viac-menej iba v okolnostiach, kedy tvrdí, že zmluvu nepodpísal, že žiadnu pohľadávku na O. Č. nepostúpil, že pravdepodobne O. Č. zneužil bianco list, na ktorom bol dopísaný text zmluvy v jeho prospech. Ak by táto obrana v súdnom spore mala byť braná vážne, žalobca sa domnieva, že žalovaný má viacero možností, ako svoje tvrdenie mohol preukázať, avšak neurobil v tejto veci žiaden úkon na svoju obranu. Keď sa žalobca a možno aj žalovaný dozvedeli o existencii zmluvy o postúpení pohľadávky, čo sa stalo v roku 2010 v exekučnom konaní 21Er/2698/2005, mal žalovaný kedykoľvek možnosť ako účastník zmluvného vzťahu s O. Č. spochybniť existenciu takejto zmluvy, či žalobou na súde alebo, ak bol zneužitý podpis žalovaného, tak prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. Žalovaný neučinil ani jeden z týchto krokov, z čoho možno vyvodiť záver, že žalovaný si bol vedomý postupu pohľadávky na O. Č., ako svojho kedysi ešte priateľa a spoločníka v podnikaní. Obranu žalovaného teda vníma žalobca ako účelovú, keďže na preukázanie svojich tvrdení a obhajoby neučinil jediný krok. Chovanie a správanie sa žalovaného tým, že neučinil jediný krok na spochybnenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nasvedčuje tomu, že si bol vedomý toho, čo podpisuje a to i napriek tomu, že túto pohľadávku považoval za vyporiadanú, čo zároveň deklaroval späťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie v konaní EX/1240/2005 listom dňa 28.12.2007. Svojim konaním, ktoré skončilo právoplatným ukončením exekučného konania vedeného pod sp. zn. 18Er/4640/2012, spôsobil škodu žalobcovi, ktorej výšku žalobca preukázal listinnými dôkazmi, a ktorá je zrejmá i z predmetného spisu. Je preukázané, že žalobca si svoj záväzok z exekučného konania vedeného pod sp. zn. 21Er/2698/2005 voči žalovanému splnil. Zároveň však z toho istého exekučného titulu 7Ro/2247/2005 bol nútený zaplatiť O. Č. ešte raz ten istý záväzok, a to z dôvodu postúpenia pohľadávky žalovaného na O. Č., ktorá bola žalovanému už uhradená. Toto konanie svedčí o tom, že existoval záujem žalovaného v zhode s O. Č. sa obohatiť na úkor žalobcu, k čomu nakoniec aj došlo. Je zrejmé, že takto počínanie žalovaného bolo úmyselné proti dobrým mravom. Nasvedčuje tomu celý raz dôkazných výpovedí svedkov, ako aj samotné správanie žalovaného. Žalobca má za to, že bolo vykonané v dostatočnom rozsahu dokazovanie za účelom preukázania spôsobenej škody.
5. Rovnako aj žalovaný doložil do konania právne stanovisko ( č. l. 121), trval na tom, že uplatnený nárok žalobcom považuje za nedôvodný. Má za to, že k postúpeniu pohľadávky žalovaným nedošlo, aby mal súd za to, že k postúpeniu pohľadávky došlo je nutné konštatovať, že žalovaný bol ku dňu 19.3.2008 oprávnený pohľadávku z exekučného titulu postúpiť. Zároveň žalovaný poukázal na to, že vymoženie sumy 45 371,43 eur v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Er/4640/2012 v prospech O. Č.T., nie je možné považovať za škodu, za vznik ktorej by niesol všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný. Postúpenie pohľadávky medzi žalovaným a O. Č. nie je možné považovať ani v zmysle ust. § 424 Občianskeho zákonníka za
úmyselné konanie proti dobrým mravom, v dôsledku ktorého by mala vzniknúť škoda žalobcovi, ktorý nebol zmluvnou stranou zmluvy o postúpení pohľadávky. Medzi konaním žalovaného aj vzhľadom na uznesenie Okresného súdu Martin zo dňa 16.10.2013 sp. zn. 18Er4640/2012-73 a žalobcom tvrdenou škodou nie je vzťah v príčinnej súvislosti. Žalovaný vznik žalobcom tvrdenej škody nemohol zaviniť, nakoľko neboli naplnené predpoklady za vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Nárok na náhradu škody žalobcovi voči žalovanému nevznikol. Žalobca doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno. Z opatrnosti, ak by mal súd za to, že nárok žalobcu na náhradu škody je, čo do dôvodu a výšky daný, a to tak na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.3.2008, ako na základe uzavretia mimosúdnej dohody zo dňa 4.4.2008, vzniesol žalovaný námietku premlčania práva žalobcu na náhradu škody a to z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej doby podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého najneskoršie sa právo na náhradu premlčí za tri roky. Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Žalovaný má za to, že nie je možné zo žiadnych okolností dospieť k záveru, že by žalovaný mohol škodu žalobcovi spôsobiť úmyselne, preto premlčacia doba na uplatnenie práva na súde žalobcovi uplynula najskôr dňa 19.3.2011 a najneskôr dňa 4.4.2011. Nakoľko žalobca teda podal návrh na začatie konania dňa 31.3.2014, tento bol podaný podľa vyššie uvedeného po uplynutí premlčacej doby, a teda súd nemôže uplatnený nárok priznať. Žalovaný naďalej trvá na tom, že ak sa chcel žalobca domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, na ktoré rovnako v žalobe poukazuje, mal svoju žalobu smerovať proti O. Č.. V rámci záverečnej reči žalovaný ( č. l. 157) uviedol ďalšie právne argumenty a z vykonaného dokazovania podľa názoru žalovaného nebolo preukázané uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalovaným a O. Č., nebolo preukázané konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, ani konanie, ktorým by porušil akúkoľvek právnu povinnosť. Žalovaný sa ani na úkor žalobca neobohatil.
6. V priebehu konania žalobca, žalovaný ako strany sporu uvádzali viaceré skutkové tvrdenia podporené dôkazmi a právne argumenty. Z pripojeného spisu sp. zn. 7Ro/247/2005, ako aj zo skutkových tvrdení strán sporu súd mal za preukázané, že Roľnícke družstvo JAVORINA so sídlom vo Valči, ako právny predchodca žalobcu viedlo so žalovaným O. C. označeným ak fyzická osoba, nepodnikateľom súdny spor, predmetom ktorého bola pohľadávka vo výške 455 413,- Sk ( v prepočte 15 116,94 eur) s príslušenstvom. Tento spor sa viedol na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7Ro/247/2005 a skončil právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom č. k. 7Ro/247/2005-18 zo dňa 4.11.2005. Žalovaný sa domáhal zaplatenia sumy 455 413,- Sk na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril ako prenajímateľ s právnym predchodcom žalobcu - nájomcom, z dôvodu, že nebolo zaplatené nájomné za obdobie od 1.1.2004 do 30.9.2005, predmetom nájmu bol kravín K200. Z pripojeného spisu sp. zn. 21Er/2698/2005 ( EX 1240/2005), ako aj zo skutkových tvrdení strán sporu mal súd preukázané, že na základe právoplatného platobného rozkazu č. k. 7Ro/247/2005-18 zo dňa 4.11.2005 podal žalovaný návrh na vykonanie exekúcie. Z pripojeného spisu súd zistil, že predmetná exekúcia bola zastavená z dôvodu mimosúdnej dohody a úkonov, ktoré urobil žalovaný v tomto exekučnom konaní, ktorý zobral návrh na vykonanie exekúcie späť. Ďalej súd mal za preukázané ďalšie podstatné skutkové okolnosti, a to, že na tunajšom súde sa viedlo ďalšie exekučné konanie v súvislosti s predmetnou pohľadávkou, ktorá bola priznaná v konaní sp. zn. 7Ro/247/2005, a to išlo o konanie pod sp. zn. 18Er/4640/2013 ( EX 3196/2012). V predmetnom konaní však ako oprávnený vystupoval Pavol Čierny a ako povinný vystupoval už žalobca, ako právny nástupca Roľníckeho družstva JAVORINA. Na základe exekučného konania došlo k tomu, že exekučným príkazom dňa 11.12.2013 bolo odpísané z účtu žalobcu čiastka 45 371,43 eur, ktorá prestavovala súčet súm vyplývajúcich z platobného rozkazu č. k. 7Ro/247/2005-18 zo dňa 4.11.2005. a z trov exekučného konania. Uvedené bolo preukázané aj listinným dôkazom, a to výpisom z banky, ktoré doložil do konania žalobca ( č.l. 31). Tieto skutkové tvrdenia mal súd za preukázané.
7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenie tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
S účinnosťou od 1.7.2016 bola zavedená nová procesná úprava - Civilný sporový poriadok, a ustanovením § 470 ods. 1 CSP bol upravený princíp okamžitej aplikability novej procesnej úpravy.
8. Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 424 OZ za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).
Ustanovenie § 424 OZ obsahuje širšiu skutkovú podstatu oproti všeobecnému ustanoveniu o zodpovednosti za škodu spôsobenú protiprávnym konaním. Ustanovenie § 424 OZ je v systematike Občianskeho zákonníka zaradené pod prípady osobitnej zodpovednosti za škodu. Prípady osobitnej zodpovednosti za škodu rovnako ako aj prípady všeobecnej zodpovednosti za škodu majú vo vzťahu k § 424 aplikačnú prioritu, t.j., že ak určitým správaním dochádza k porušeniu konkrétnej právnej povinnosti a zároveň je takéto konanie možné považovať za rozporné s dobrými mravmi, sankcionuje sa takéto správanie na základe konkrétnej zodpovednostnej skutkovej podstaty, predvídajúcej porušenie konkrétnej právnej povinnosti. Až v prípade, ak nie je možné identifikovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti, možno sankcionovať dané konanie v súlade s § 424. Pod rozsah tohto ustanovenia spadajú všetky prípady spôsobenia škody, pokiaľ úmyselné konanie vykazuje znaky šikanovania, zákernosti, pomsty, ziskuchtivosti. Jeho aplikácia prichádza do úvahy vtedy, ak úmyselné konanie proti dobrým mravom vykazuje znaky zodpovednosti za škodu a súčasne aj podľa iného ustanovenia zákona, najmä ak úmyselné konanie je motivované iným účelom, než priame porušenie právnej povinnosti. Základnými predpokladmi zodpovednosti za úmyselné konanie proti dobrým mravom je a) konanie škodcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, b) vznik škody, príčinná súvislosť medzi a) a b) a zavinenie vo forme úmyslu. Základným predpokladom zodpovednosti je konanie, ktoré porušuje zásadu dobrých mravov. Konanie proti dobrým mravom môže byť nielen vlastné konanie, ale aj zámerné opomenutie splniť určitú povinnosť, pričom toto omisívne konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie proti dobrým mravom je konanie, ktoré síce neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, ale ktoré i napriek tomu poškodzuje záujmy iných osôb spôsobom a vo všeobecnom povedomí sa považuje za neprípustné. Dominantnou podmienkou tejto skutkovej podstaty zodpovednosti je priamy úmysel škodiť inému. Úmyselným konaním proti dobrým mravom je najmä šikanózne konanie škodcu. Čo sa týka škody je tu najmä majetková ujma, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku úmyselného konania škodcu. Predpokladom subjektívnej stránky zodpovednosti podľa § 424 OZ je úmyselné konanie škodcu proti dobrým mravom. Nie je rozhodujúce, či bol tiež daný úmysel aj škodu spôsobiť. Úmysel škodcu musí preukázať ten, kto sa domáha náhrady škody, t.j. poškodený. Ten musí preukázať, že škodca konal v rozpore s dobrými mravmi, a že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním škodcu. Aplikácia ust. § 424 OZ nevyžaduje, aby zo strany škodcu došlo priamo k porušeniu zmluvného záväzku, teda k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pretože v takomto prípade nastupuje zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti podľa § 420 OZ. Zodpovednosť za úmyselné konanie proti dobrým mravom zahŕňa tak prípady konania neupraveného právom, ako aj prípady oprávneného výkonu práva, ktorý smeruje k poškodeniu iného, neodporuje síce priamo zákonu a nedosahuje intenzitu protiprávnosti, ale je v rozpore s dobrými mravmi. Znamená to, že aj keď škodca vykonáva svoje právo, ale spôsobom, ktorý zámerne poškodzuje iného a vedie k neprimeraným dôsledkom, ide o tzv. šikanózny výkon práva, ktorý je sankcionovaný práve ust. § 424 OZ. Úmyselné konanie proti dobrým mravom, ktoré má za následok vznik škody je predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Zásada „ nikto nesmie zneužívať svoje práva konaním proti dobrým mravom“ platí práve v prípadoch, keď ide o dovolené, nie protiprávne konanie, avšak v konkrétnych súvislostiach napĺňajúce znaky nemravného konania. Žalobca si žalovaný nárok vo výške 45 371,43 eur s prísl. uplatnil v zmysle podanej žaloby, ako aj prednesov na nariadených pojednávaniach, písomných podaniach ako nárok na náhradu škody podľa § 424 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), poukázal však aj na ust. OZ o bezdôvodnom obohatení.
9. Žalobca tvrdil, že škodu mu mal žalovaný spôsobiť úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi, keď mal postúpiť dňa 19.3.2008 pohľadávku, ktorá bola podľa tvrdenia žalobcu splnená, na O. Č., v dôsledku čoho O. Č. mal opätovne predmetnú pohľadávku od žalobcu vymôcť, a tak sa mal na úkor žalobcu žalovaný obohatiť. Skutkové tvrdenia, že pohľadávka, ktorá bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.3.2008 ( išlo o pohľadávku spolu s príslušenstvom priznanú v súdnom konaní sp.zn. 7Ro/247/2005), bola vysporiadaná mimosúdne vo vzťahu k žalovanému, žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku preukazoval listinnými dôkazmi, pripojenými spismi, výpoveďou žalovaného.
Je zrejmé z pripojeného spisu sp. zn. 21Er/2698/2005, v ktorom žalovaný podal voči právnemu predchodcovi žalobcu - Roľníckemu družstvu JAVORINA návrh na vykonanie exekúcie na uspokojenie jeho pohľadávky priznanej v konaní sp. zn. 7Ro/247/2005, že toto konanie bolo zastavené. Dôvodom zastavenia exekučného konania bola skutočnosť, že súdu bol doručený dňa 9.12.2008 návrh exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený ( žalovaný v tomto konaní), ako dôkaz doložil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie oprávneného ( žalovaného) zo dňa 28.12.2007 ( č. l. 9 pripojeného spisu). Z návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 28.12.2007( č. l. 19) vyplynulo, že žalovaný ako oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, a to vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu a žiadal, aby toto konanie bolo voči povinnému zastavené. Zároveň, ale uviedol v tomto návrhu na zastavenie exekúcie, že v prípade nedodržania bodu IV. Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2007, tento návrh na zastavenie exekúcie stráca platnosť. Ďalej v súvislosti so zánikom tejto pohľadávky žaloba navrhol vykonať dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Vyhlásenie zo dňa 4.4.2008 ( č.l. 20) a Čestné vyhlásenie zo dňa 20.9.2010 ( č. l. 21), Zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2007 medzi Martinom Konrádom a žalobcom ( č. l. 73), Kúpna zmluva uzatvorená medzi Martinom Konrádom a žalobcom zo dňa 4.4.2008 ( č. l. 38). Žalovaný na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 10.6.2015 ( č. l. 78 spisu) na otázku súdu, aby sa vyjadril v súvislosti s exekúciou vedenou v konaní sp. zn. 21Er/2698/2005, konkrétne k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 28.12.2007, uviedol, že návrh podával on a bolo to po dohode s predsedom družstva. Dohoda bola taká, že žalovaný im spätne predá maštaľ, vyplatia mu 1 milión a tým malo byť medzi nimi čisté konto. Na otázku, či došlo aj k započítaniu záväzku, ktoré malo družstvo, a proti ktorému sa viedla exekúcia sp. zn. 21Er/2698/2005, žalovaný uviedol, že áno, došlo k tomu, bolo to znulované s tým, že mu mali dať 1 milión SK a na základe toho všetko skončilo. Žalovaný trval na zastavení exekúcie a práve z tohto dôvodu exekúcia bola zastavená. Aj z pripojeného spisu sp. zn. 22Cb/3/2009, v ktorom sa viedlo konanie medzi žaloncom - Roľníckym družstvo JAVORINA a žalovaným O. Č. o zaplatenie sumy 1 570,19 eur s prísl. Aj v tomto konaní právny predchodca žalobcu Roľnícke družstvo JAVORINA v podaní doručenom súdu 9.7.2009 ( č.l. 37 pripojeného spisu 22Cb/3/2009) trval na tom, že pohľadávka, ktorá bola priznaná v konaní sp. zn. 7Ro/ 247/2005 bola v roku 2007 mimosúdne vysporiadaná, na základe čoho O. C. mal dňa 28.12.2007 požiadať o zastavenie exekúcie. Z tohto dôvodu nemohla byť pohľadávka O. C. dňa 19.3.2008 postúpená na žalovaného, nakoľko v tomto čase už neexistovala. Z predložených výpisov z Obchodného registra ( č. l. 56 a nasl.) je zrejmé, že žalobca sa stal právnym nástupcom Roľníckeho družstva JAVORINA, ktoré bolo zaviazané platobným rozkazom v konaní sp. zn. 7Ro/247/2005, proti ktorému bol podaný aj návrh na vykonanie exekúcie v konaní sp. zn. 21Er/2698/2005, až dňom 1.1.2010. V súhrne súd má za to, že v konaní bolo listinnými dôkazmi uvedenými v bode 8 tohto odôvodnenia, ako aj výpoveďou žalovaného preukázané, že došlo k zániku pohľadávky, ktorú mal žalovaný priznanú v konaní sp.zn. 7Ro/247/2005 vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu mimosúdnou dohodou. Tvrdenia žalovaného v tomto konaní, že nikdy nezískal finančné prostriedky v súvislosti s predmetnou pohľadávkou, ktoré prezentoval jeho právny zástupca v rámci záverečnej reči na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19.9.2016, súd považuje za pravdivé iba v tom smere, že fyzicky ( reálne) mu pohľadávka nebola vyplatená, ale bola vysporiadaná iným spôsobom - mimosúdnou dohodu, čím došlo k jej zániku. Takáto dohoda bola možná, nakoľko žalovaný vystupoval v súvislosti s predmetnou pohľadávkou v konaní sp. zn. 7Ro/247/2005 ako fyzická osoba nepodnikateľ, čiže bolo možné podľa názoru súdu aj takýmto spôsobom usporiadať tento záväzok. Časovo podľa názoru súdu došlo k vysporiadaniu tejto pohľadávky, na základe viacerých úkonov s tým, že mimosúdna dohoda bola dokonaná 4.4.2008, a to uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalobcom a synom žalovaného a uhradením zostávajúcej časti kúpnej ceny vo výške 500 000,- Sk dňa 4.4.2008 pri podpise tejto zmluvy. Tieto skutočnosti deklaroval aj žalovaný vo svojej výpovedi, ako aj v Čestnom vyhlásení zo dňa 20.9.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že pohľadávka, ktorá bola predmetom exekučného konania 21Er/2698/2005 ( EX 1240/2005) u súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu, bola vysporiadaná prostredníctvom kúpnej ceny, ktorá bola vzájomne dohodnutá Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2007, Kúpnej zmluvy zo dňa 4.4.2008 a následným zaplatením dohodnutej kúpnej ceny vo výške 1 mil. Sk, a to v prospech syna žalovaného, ktorý bol účastníkom citovaných zmlúv. V kúpnej cene bola zohľadnená aj pohľadávka žalovaného, ktorú mal voči Roľníckemu družstvu JAVORINA ako právnemu predchodcovi žalobcu. Zároveň v tomto čestnom vyhlásení uviedol, že zaplatením kúpnej ceny sú vzájomne všetky finančné záväzky a pohľadávky medzi ním a právnym nástupcom, teda žalobcom vysporiadané s tým, že netrvá na pokračovaní exekúcie, ktorá nebol ak dnešnému dňu
zastavená, hoci osobne požiadal o jej zastavenie listom zo dňa 28.12.2007. Tieto skutkové tvrdenia boli deklarované aj vo vyhlásení zo 4.4.2008.
10. Žalobca trval na to, že žalovaný uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky s O. Č. dňa 19.3.2008 ( ods. 4 odôvodnenia rozsudku), žalovaný tieto skutkové tvrdenia popieral ( ods. 5. odôvodnenia rozsudku, záverečná reč zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom 19.9.2016 ). Žalobca doložil v rámci tohto konania Zmluvu o postúpení pohľadávky ( č. l. 22 ), z ktorej súd zistil, že bola uzavretá dňa 19.3.2008 medzi postupcom O. C., fyzickou osobou - nepodnikateľom a postupníkom O. Č., ako fyzickou osobou- nepodnikateľom. Predmetom bolo postúpenie pohľadávky, ktorá bola priznaná vo vzťahu k dlžníkovi Roľníckemu družstvu JAVORINA v súdnom konaní 7Ro/247/2005 a toho času mala byť v exekučnom konaní Ex/01240/2005 u JUDr. Krištofíka Muchu. Postúpenie pohľadávky bolo dohodnuté bez úhrady, t.j. bezodplatne s tým, že zmluva mala byť podpísaná zo strany postupcu a postupníka. Prvýkrát boli prezentované skutkové tvrdenia ohľadom tejto zmluvy o postúpení pohľadávky v konaní sp. zn. 22Cb/3/2009, kde O. Č. ako žalovaný ( žalobcom bolo Roľnícke družstvo JAVORINA) v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.3.2008 mal mu Peter Konrád postúpiť mu pohľadávku, ktorá bola priznaná v súdnom spore sp. zn. 7Ro/247/2005, a preto si túto pohľadávku započítal s pohľadávkami, ktoré si žalobca Roľnícke družstvo JAVORINA uplatnilo v predmetnom konaní. Odpor bol podaný súdu dňa 12.1.2009 ( č. l. 21, 22 pripojeného spisu sp. zn. 22Cb/3/2009). A keďže mu bola postúpená predmetná pohľadávka, tak si ju započítal na pohľadávky Roľníckeho družstva JAVORINA, aj na tie, ktoré boli predmetom konania sp. zn. 22Cb/3/2009. Právny predchodca žalobcu - Roľnícke družstvo JAVORINA sa o skutočnosti, týkajúcej sa uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky dozvedel doručením odporu zo strany súdu v konaní sp. zn. 22Cb/3/2009, a to dňa 23.6.2009, na ktorý reagoval podaním súdu 9.7.2009, v ktorom uviedol, že došlo k vyporiadaniu tejto pohľadávky medzi ním a O. C., a preto táto nemohla byť predmetom postúpenia. Súčasťou spisu sp. zn. 22Cb/3/2009 bola len overená fotokópia zmluvy o postúpení ( č. l. 51). Už v tomto konaní sp. zn. 22Cb/3/2009 vypovedal v pozícií svedka O. C. ( žalovaný) v súvislosti s uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.3.2008. Na otázku právneho zástupcu žalobcu Roľníckeho družstva JAVORINA, či podpisoval zmluvu o postúpení pohľadávky jednoznačne uviedol, že nie. Sudkyňa mu krátkou cestou predložila zmluvu o postúpení pohľadávky ( č. l. 51), kde O. C. v pozícii svedka uviedol, že podpis, ktorý tam je uvedený pri jeho mene, môže byť jeho, ale zároveň vysvetlil, že v tom čase boli so žalovaným, teda O. Č. v dobrom vzťahu a stávalo sa, že on podpisoval aj čistý papier. Pripustil, že toto mohla byť takáto situácia. Uviedol, že on sám s odporcom, teda O. Č. má narušené vzťahy, nakoľko mu dlžní 118 000,- Sk a stretávajú sa iba na súde. Na otázku právneho zástupcu, či svedok komunikoval so žalovaným O. Č. o tejto pohľadávke, svedok uviedol, že sa už tri roky nerozprávajú. Zároveň O. C. uviedol, že sa ešte stretol s O. Č. apríl- máj 2008, ale len za prítomnosti svojej dcéry, odvtedy nie a má za to, že pokiaľ je na tejto zmluve o postúpení pohľadávky jeho podpis, tak to bol nejaký starý podpis, ktorý mu bol predložený. Uvedené bolo na pojednávaní konanom dňa 2.10.2009 ( č. l. 54 pripojeného spisu sp. zn.22Cb/3/2009. Zároveň O. C. už vtedy na pojednávaní uviedol, že pohľadávka voči Poľnohospodárskemu družstvu JAVORINA bola vysporiadaná mimosúdne. Práve na základe týchto tvrdení súd v konaní sp. zn. 22Cb/3/2009 považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú, nakoľko nebolo možné postúpiť pohľadávku, ktorá už predtým zanikla mimosúdnou dohodou. Keďže toto konanie bolo právoplatne skončené v neprospech O. Č. 14.4.2010, súd poukazuje na ďalšie časové súvislosti, ktoré tvrdil aj žalovaný v priebehu tohto konania. Keďže obrana O. Č. v konaní sp. zn. 22Cb/3/2009 nebola úspešná, pretože zmluva o postúpení pohľadávky bola posúdená ako neplatná, z dôvodu, že mala byť postupovaná pohľadávka, ktorá zanikla na základe mimosúdneho vysporiadania, O. Č. predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky predložil vo forme overenej fotokópie v rámci exekučného konania sp. zn. 21Er/2698/2005 spolu s návrhom na zmenu oprávneného - podaním doručeným súdu dňa 20.4.2010 ( č. l. 15a, 16 pripojeného spisu sp. zn. 21Er/2698/2005). V tejto súvislosti súd sa stotožňuje so skutkovými tvrdeniami žalovaného, ktorý uvádzal, že ak by O. Č. disponoval zmluvou o postúpení pohľadávky už dňa 19.3.2008, mohol už v danom období navrhovať jeho vstup do exekučného konania sp. zn. 21Er/2698/2005, vymáhať pohľadávku od právneho predchodcu žalobcu a pravdepodobne i predísť sporu, ktorý voči nemu neskôr inicioval právny predchodca žalobcu ( sp. zn. 22Cb/3/2009). Keďže mu táto obrana v tomto konaní sp. zn. 22Cb/3/2009 nevyšla, pokúsil sa vstúpiť do exekučného konania sp. zn. 21Er/2698/2005 proti už v tom čase žalobcovi, ako právnom nástupcovi Roľnícke družstvo JAVORINA- povinnom. Uznesením Okresného súdu v konaní sp. zn. 21Er/2698/2005 bol O. Č. pôvodne pripustený do tohto konania ako zmenený oprávnený. Toto uznesenie však bolo zrušené z dôvodu odvolania krajským súdom a následne konanie bolo z dôvodu, že bol podaný návrh na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného, teda v
našom konaní žalovaného, bolo konanie sp. zn. 21Er/2698/2005 zastavené a návrh O. Č. na zmenu účastníka na strane oprávneného bol zamietnutý. Z pripojeného spisu sp. zn. 18Er/4640/2012 je zrejmé, že O. Č., keďže v konaní sp. zn. 21Er/2698/2005 nebol úspešný, podal nový návrh na vykonanie exekúcie na tom istom súde 1.10.2012. Súčasťou tohto nového návrhu bola overená fotokópia platobného rozkazu, ako aj overená fotokópia fotokópie zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný na základe uvedeného teda tvrdil, že O. Č. si sfalšoval zmluvu o postúpení pohľadávky a on už nemohol v čase, keď exekúcia bola na základe jeho návrhu zastavená, ani len predpokladať, že by rovnaký súd, ktorý exekúciu zastavil, mohol na návrh tretej osoby exekúciu viesť, pokiaľ sám žalovaný deklaroval, že zmluvu o postúpení pohľadávky s O. Č. neuzavrel. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že pokiaľ by šlo o absolútnu neplatnosť takejto zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorej sa môže dovolávať ktokoľvek, a súd na ňu prihliada ex offo, pričom neplatnosť takejto zmluvy o postúpení pohľadávky mohol namietať i samotný žalobca, resp. jeho právny predchodca, ktorému postúpenie zmluvy o postúpení pohľadávky preukazoval postupník, teda O. Č. už dňa 23.6.2009 v rámci konania sp. zn. 22Cb/3/2009. Na strane žalovaného v rozhodnom čase však nebol naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.
11. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 10.6.2015 súd vypočul žalovaného k otázke zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorý uviedol, že on už v rámci exekúcie, pri ktorej zobral návrh späť sp. zn. 21Er/2698/2005, prezentoval, že je to podvrh, poukázal na to, že v čase, keď ešte mal dobré vzťahy s Pavlom Čiernym si pamätá, že mu raz podpísal vo Valči čisté papiere na družstve pred JUDr. Grolmusovou. Na otázku súdu, či podpísal zmluvu o postúpení pohľadávky uviedol, že predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky nikdy nepodpísal s tým, že podpis vyzerá ako jeho, je to však prefotené a v tom čase on ani v hoteli Turiec nemohol byť. Aj v konaní sp. zn.21Er/2698/2005 vystupoval O. C. ako v pozícii svedka, čo bolo v čase, keď ešte platilo uznesenie o zmene účastníka na strane oprávneného, v konaní 21Er/2698/2005, kde takisto jednoznačne uviedol: „ Je pravdou, že na zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 19.3.208 u postupcu je môj podpis, ale ako som to už povedal raz, podpis som mu dal na čistý papier, ktorý bol zneužitý“. Svedok Pavol Čierny na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.1.2016 ( č. l. 124) v súvislosti s uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky uviedol, že sa jedného času sa dohodli, že pán C. postúpi pohľadávku jemu, vtedy ešte mali byť v priateľskom vzťahu. Teraz je to už horšie. O. Č. mal vypracovať zmluvu a podpísal ju O. C., tuším v Turci obaja. Originál zmluvy o postúpení si vyžiadal súd a tento originál by mal byť v spise. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či urobil niekedy žalovaný úkon, ktorým by chcel spochybniť postúpenie pohľadávky, žalovaný uviedol, že nie, aspoň nevie o tom. Na otázku právneho zástupcu žalobcu na svedka, či pán žalovaný vedel, čo podpisuje v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky, odpovedal, že jasné, že vedel. Tento svedok, ale potvrdil, že prebiehalo medzi ním a žalovaným súdny spor, v ktorom žiadal žalovaný od neho zaplatenie sumy 100 000,- Sk, kde tento spor svedok prehral, musel všetko zaplatiť žalovanému s tým, že na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či v tom čase, teda v čase súdneho sporu medzi ním žalovaným, aké boli vzťahy, tento uviedol, že boli napäté, keďže to bolo na súde a bolo to iné, ako keď sa jednalo medzi štyrmi očami. Na otázku sudkyne, či si pamätá, v ktorom roku bol predmetný spor, tento svedok uviedol, že si to už nepamätá. Na doplňujúcu otázku sudkyne pre svedka, aby uviedol, či si pamätá, že ten predmetný súdny spor a narušenie vzťahov bolo pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky alebo po uzavretí, svedok uviedol, že to bolo zrejme po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky. Ďalej tento svedok na otázku právnej zástupkyne žalovanej uviedol, že si pamätá, že boli dva rovnopisy zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.3.2008. Z pripojeného spisu sp. zn. 5C/204/2007 je zrejmé, že žalobca O. C. viedol proti O. Č. žalobu o zaplatenie sumy 117 400,- Sk s príslušenstvom, kde žaloba bola podaná na súd 25.5.2007 a o tejto žalobe bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin dňa 27.4.2009. Čiže v období od 25.5.2007 do 27.4.2009 prebiehal spor medzi žalovaným a O. Č.. Zmluva o postúpení pohľadávky je datovaná zo dňa 19.3.2008. Aj z výpovede Pavla Čierneho vyplynulo, že v čase súdneho sporu boli medzi nimi vzťahy napäté, ale zároveň tvrdil, že v čase, keď boli ich napäté vzťahy mala byť postúpená pohľadávka na neho zo strany O. C. bezodplatne. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 4.7.2016 ( č. l. 146 ) A. J. A. uviedla, že o postúpení pohľadávky nemala žiadnu vedomosť až do momentu, keď sa Družstvo Valča sporilo s O. Č. a jej otec, teda žalovaný tam bol ako svedok. Jej otec, keď prišiel z pojednávania uviedol, že prvýkrát videl listinu, ktorá tam bola založená z pojednávania. Ona dovtedy o nejakom postúpení absolútne nič nevedela. Potvrdila že ide o podpis jej otca s tým, že ale potvrdila, keďže boli O. Č. s jej otcom veľmi dobrí priatelia a obchodní partneri, vtedy mu žalovaný veľmi dôveroval a veľakrát sa stalo, že niektoré veci za neho vybavoval pán
Č.T., U. za neho zasa otec, teda žalovaný. Pán Č. určite mal k dispozícii nejaký dokument, čistý papier s jeho podpisom, mala za to, že išlo o zneužitie nejakého čistého papiera. Ona nikdy zmluvu o postúpení pohľadávky nevidela, keby to bolo, mali by to aj v účtovníctve. Z uznesenia vydaného orgánmi činnými v trestnom konaní ( č. l. 32) vyplynulo, že O. C. bola predložená fotokópia zmluvy o postúpení pohľadávky, kde postupcom bol O. C. Q. O. O. Č. zo dňa 19.3.2008, aby sa vyjadril k tejto zmluve, na čo odpovedal, že tvrdí tak, ako na súde, keď mu ju sudkyňa predložila, že nikdy nejednal s pánom Č. o postúpení pohľadávky. Na tejto zmluve je jeho podpis, ktorý nespochybňuje, ale text bol dopísaný dodatočne bez jeho vedomia.
12. Súd právne uzatvára, že na základe vykonaného dokazovania, nebolo preukázané, že by žalovaný mal vôľu ku dňu 19.3.2008 pohľadávku z platobného rozkazu zo dňa 4.11.2005 sp. zn. 7Ro/247/2005 O. Č. postúpiť. Súd konštatuje, že dôkazy, skutkové tvrdenia, ktoré boli uplatnené v súvislosti s uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.3.2008, nasvedčujú tomu, že žalovaný ku dňu 19.3.2008 pohľadávku z platobného rozkazu zo dňa 4.11.2005 sp. zn. 7Ro/247/2005 O. Č. nepostúpil, aj napriek tomu, že svedok O. Č. tvrdil opak. Podľa názoru súdu jeho výpoveď však nepôsobila presvedčivo, boli v nej určité nezrovnalosti. Podľa názoru súdu žalovaný v čase dobrých vzťahov s O. Č. dal svoj podpis na čistý papier, a toto bolo zrejme zneužité na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky. V čase, keď údajne malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, boli vzťahy medzi žalovaným a O. Č. nepriateľské. Prestali spolu vychádzať i stretávať sa. Sám svedok Pavol Čierny uviedol, že bol napäté, keďže žalovaný vymáhal pohľadávku voči nemu. Uvedené potvrdila svojou výpoveďou i svedkyňa J. A., dcéra žalovaného. O. Č. v danom čase dlžil žalovanému finančné prostriedky, ktoré žalovaný od neho súdne vymáhal a bolo nepravdepodobné, že by žalovaný za daných okolností akúkoľvek pohľadávku O. Č. postúpil, a to navyše bezodplatne. Dňa 23.1.2008 a dňa 5.3.2008 sa O. Č. osobne zúčastnil pojednávania vo veci vedenej proti nemu pod sp. zn. 5C/204/2007 na návrh žalovaného, pričom rozsudok v predmetnej veci mu bol doručený 2.4.2008. Ide o rozhodujúce obdobie, ktoré potvrdzuje trvanie sporu medzi žalovaným a O. Č., vyvracajúce uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 19.3.2008. Žalovaný súčasne poukázal aj vo svojej výpovedi, že v predmetnom období sa párili norky, čo vylučovalo jeho stretnutie v hoteli Turiec, v ktorom podľa tvrdenia O. Č. M.alo dôjsť k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že v žiadnom pripojenom súvisiacom súdnom spise sa nenachádza originál zmluvy o postúpení pohľadávky, čo by preukazovalo tvrdenia O. Č., že boli podpísané dve vyhotovenia. To by znamenalo, že práve jedným vyhotovením by mal disponovať svedok O. Č., ktorý do konaní vždy dokladal len overenú fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že sa v spisoch nachádzajúca overená fotokópia, táto neumožňuje overiť pravosť podpisu žalovaného, ktorý len uviedol, že podpis vyzerá ako jeho. Rovnako aj svedkyňa J. A. uviedla, že na zmluvu sa mohol dostať podpis žalovaného zneužitím podpísaných listín, ktorými svedok O. Č. disponoval z čias, kedy dobre vychádzali. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný vždy popieral uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky so svedkom Pavlom Čiernym s tým, že uvedené potvrdzujú vyššie uvedené skutočnosti, ale aj samotné správanie žalovaného, ktorý v čase vedeného exekučného konania proti právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi podal návrh na zastavenie exekúcie. Žalovaný konal v intenciách dohody, ktorú uzavrel so žalobcom ohľadne pohľadávky priznanej v konaní sp. zn. 7Ro/247/2005 a pokiaľ podpisoval dokumenty vypracované žalobcom, konal tak s vedomím, že sú právne bezvadné, nakoľko ich vypracovával právny zástupca žalobcu. Z dokazovania vyplynulo, že svedok O. Č. nedisponuje originálom zmluvy o postúpení pohľadávky a nie je možné overiť podpis, pokiaľ nie je predložený originál zmluvy o postúpení pohľadávky, ale inými dôkaznými prostriedkami a na základe skutkových tvrdení svedkov, žalovaného je zrejmé, že žalovaný so svedkom O. Č. neuzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky. Preto súd návrh na doplnenie dokazovanie znaleckým posudkom na určenie pravosti podpisu zamietol. Od žalobcu vymohol finančné prostriedky O. Č., a to po zamietnutí námietok žalobcu proti exekúcii uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 16.10.2013 sp. zn. 18Er/4640/2012-73. Medzi konaním žalovaného a vymožením týchto finančných prostriedkov pre O. Č. však chýba príčinná súvislosť. Za nepreukázanie zániku záväzku žalobcu v exekučnom konaní sp. zn. 18Er/4640/2012 nenesie zodpovednosť žalobca, a tento ju nemôže prenášať na žalovaného. V predmetnom exekučnom konaní sa súd vôbec nezaoberal skutočnosťami ohľadne uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. V konaní teda žalobca nepreukázal, že by žalovaný sa dopustil porušenia nejakej konkrétnej právnej povinnosti a zároveň, že je takéto konanie možné považovať za rozporné s dobrými mravmi, aby bolo možné sankcionovať takéto správanie na základe konkrétnej zodpovednostnej skutkovej podstaty predvídajúcej konkrétne právne povinnosti. Rovnako nie je možné, keďže nie je možné identifikovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti, sankcionovať konanie žalovaného podľa ust. § 424 Občianskeho zákonníka. Nebolo preukázané konanie žalovaného, ktoré by porušovalo
zásadu dobrých mravov, čo je primárny predpoklad zodpovednosti podľa § 424 Občianskeho zákonníka, t.j., žalobca nepreukázal konanie žalovaného, ktorý síce neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, ale ktoré by malo poškodzovať záujmy iným spôsobom a vo všeobecnom povedomí sa považuje za neprípustné. Ďalšou dominantnou podmienkou tejto skutkovej podstaty zodpovednosti je priamy úmysel škodiť inému a úmyselným konaním proti dobrým mravom je najmä šikanózne konanie škodcu, čo v žiadnom smere preukázané zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému nebolo. Čo sa týka otázky bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a ansl. OZ, ktoré okrajovo spomenul žalobca, súd ma za to, že nebolo v žiadnom smere preukázané, že by sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu v zmysle skutkových podstát definovaných v § 451 a nasl. OZ. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že ak sa chcel žalobca domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, mal svoju žalobu smerovať proti O. Č.. Na základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd jej priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.