Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 112/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , , zastúpenej advokátom

JUDr. Milošom Kaščákom, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Vranov nad Topľou p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Vranov nad Topľou p o v i n n ý vyplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Vranov nad Topľou j e p o v i n n ý nahradiť

trovy konania v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na

účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Miloša Kaščáka, Kalinčiakova 10, Vranov nad

Topľou, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS

112/2020-8 z 26. februára 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

Z. z (ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť sťažovateľky , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je povinnou v exekučnom

konaní, ktorého predmetom je vymáhanie pohľadávky v prospech oprávneného

, vo výške 1 713,33 € s príslušenstvom.

2.1 Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní

podala námietky proti vedenej exekúcii, o ktorých okresný súd rozhodol uznesením č. k.

-33 z 28. marca 2016 tak, že námietkam povinnej vyhovel. Proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -33 z 28. marca 2016 podal oprávnený 8. apríla 2016

odvolanie, o ktorom okresný súd dosiaľ nerozhodol.

2.2 Z príloh ústavnej sťažnosti ďalej ústavný súd zistil, že 11. marca 2016 doručila

povinná okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené

alebo sa stalo neúčinným.

2.3 Sťažovateľka v napadnutom konaní podaním z 11. júna 2018 podala sťažnosť

predsedníčke okresného súdu na prieťahy v konaní podľa

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), ktorá sťažnosť vyhodnotila ako čiastočne dôvodnú.

V odpovedi na sťažnosť č. k. Spr 1030/2018-3 z 21. augusta 2018 predsedníčka okresného

súdu uviedla, že námietkam proti exekúcii predloženým 21. augusta 2014 okresný súd

vyhovel uznesením č. k. -33 z 18. marca 2016 a že vec bude predložená na

rozhodnutie o odvolaní oprávneného odvolaciemu súdu po vykonaní príslušných úkonov

(zaslanie odvolania na vyjadrenie a na repliku). Zdržanie pri rozhodovaní o námietkach

povinného proti exekúcii odôvodnila predsedníčka okresného súdu výrazným personálnym

poddimenzovaním okresného súdu, keď ani pri vynaložení maximálneho úsilia zo strany

vyšších súdnych úradníkov, prípadne sudcov nie je možné všetky veci rozhodovať

v krátkych lehotách. Pritom uistila sťažovateľku, že po právoplatnom rozhodnutí

o námietkach proti exekúcii bude bez zbytočného odkladu rozhodnuté o návrhu na

zastavenie exekúcie.

2.4 Sťažovateľka zdôraznila tú skutočnosť, že od podania návrhu na zastavenie

exekúcie prešli už takmer štyri roky. Podľa jej názoru okresný súd porušuje jej právo

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže prejednaniu veci a vydaniu

rozhodnutia o zastavení exekúcie nebráni žiadna objektívna prekážka.

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby

ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa na okresnom súde vedenom pod sp. zn. porušené

bolo a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

Súčasne sa sťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €

a náhrady trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

II.1 Vyjadrenie okresného súdu k obsahu ústavnej sťažnosti

4. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. , doručenom ústavnému

súdu 7. apríla 2020, uviedol stručný prehľad procesných úkonov uskutočnených

v napadnutom konaní, k obsahovej stránke alebo opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa

nevyjadril. Zo stanoviska okresného súdu vyplýva, že vydal 9. septembra 2009 poverenie

č. 5713025090 na vymoženie sumy 1 713,33 € s príslušenstvom. V ostatnom uviedol

obdobne ako v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky č. k. -3 z 21. augusta 2018,

že 21. augusta 2014 boli okresnému súdu predložené námietky proti exekúcii, o ktorých súd

rozhodol uznesením č. k. -33 z 18. marca 2016 tak, že námietkam povinnej

proti exekúcii vyhovel. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený odvolanie. V čase,

keď ešte nebolo o námietkach povinného proti exekúcii rozhodnuté, povinná podala návrh

na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

4.1 Okresný súd poukázal na skutočnosť, že úlohou súdu je najprv rozhodnúť

o námietkach proti exekúcii a následne o návrhu na zastavenie exekúcie. V spise je referát

vyššieho súdneho úradníka z 12. júna 2018, ktorým dal pokyn na zaslanie kópie odvolania

oprávneného na čl. 36 (odvolanie oprávneného proti rozhodnutiu o podaných námietkach

proti exekúcii) právnemu zástupcovi povinného, súdnemu exekútorovi – nástupcovi

s výzvou, nech sa k odvolaniu vyjadria v lehote 10 dní od doručenia.

Zároveň v referáte uviedol, že po doručení vyjadrení je potrebné doručiť tieto vyjadrenia

oprávnenému, resp. jeho právnemu zástupcovi a vyzvať oprávneného, aby sa k doručeným

vyjadreniam vyjadril v lehote 10 dní od doručenia. V závere referátu je pokyn, že je

vyjadrenie potrebné doručiť všetkým ako v bode 1, aby sa k doručeným vyjadreniam

vyjadrili v lehote 10 dní od doručenia. Taktiež bol daný pokyn po vykonaní všetkých

úkonov predložiť spis vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vykonáva úkony

pred predložením spisu Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na ďalší

postup.

4.2 Dňa 19. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie povinného

k odvolaniu oprávneného. Dňa 4. februára 2020 bolo zaslané vyjadrenie právneho zástupcu

povinného k odvolaniu oprávneného na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného.

Zákonná sudkyňa 16. marca 2020 vyhotovila referát, v zmysle ktorého je potrebné predložiť

spis odvolaciemu súdu. Uviedla, že proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (čl. 33)

podal oprávnený odvolanie, ktorému ako sudca nemieni vyhovieť, preto je nutné spis

na rozhodnutie predložiť krajskému súdu.

4.3 Pre úplnosť okresný súd dodal, že povinnej nebola spôsobená škoda, keďže

v exekúcii sa nepokračovalo kvôli tomu, že nebolo právoplatne rozhodnuté o námietkach

exekúcie. K zdržaniu došlo v dôsledku dlhodobej personálnej poddimenzovanosti okresného

súdu, čo sa týka stavu sudcov a vyšších súdnych úradníkov.

4.4 Okresný súd zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej

sťažnosti ( ).

II.2 Replika sťažovateľky

5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka stanovisko nezaujala, hoci písomná

výzva ústavného súdu z 15. apríla bola jej právnemu zástupcovi advokátovi JUDr. Milošovi

Kaščákovi doručená 20. apríla 2020. Ku konaniu ústneho pojednávania sa sťažovateľka

explicitne nevyjadrila napriek doložke v zmysle

(ďalej aj „CSP“) v spojení s .

6. Ústavný súd s konkludentným súhlasom sťažovateľky a súhlasom okresného súdu

upustil v danej veci podľa od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s obsahom ústavnej sťažnosti a s vyjadrením okresného súdu

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia jej základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už označeného

práva vychádza ústavný súd tiež zo svojej dnes už ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie strany sporu v súdnom konaní a postup samotného súdu (napr.

). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

IV.

Vyhodnotenie postupu okresného súdu a závery ústavného súdu

11. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

12. Táto povinnosť v čase začatia napadnutého konania súdu vyplývala z § 6

(ďalej aj „OSP“) účinného do 30. júna 2016, ktorý súdom

prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana

ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa

konanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa

právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp

civilného sporového konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

13. Aj keď ústavný súd pri formulovaní zásad pre určenie, či konanie prebieha

v (ne)primeranej dobe, vychádza zo zložitosti veci, vlastného správania sťažovateľky či

z konania a postupu všeobecného súdu v konkrétnom napadnutom konaní, vzhľadom

na celkovú dĺžku konania (10 rokov) tieto kritériá nepovažoval v danej veci za významné

podrobnejšie skúmať. V právnom štáte ani právne či skutkovo náročnejší spor nesmie trvať

takúto dlhú dobu, v opačnom prípade je dôveryhodnosť justície poškodená zásadným

spôsobom.

14. Ústavný súd sa pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti zameral na vyhodnotenie

postupu okresného súdu v napadnutom konaní, ktorý bol poznačený opakovanými

obdobiami bezdôvodnej nečinnosti.

14.1 Na základe návrhu oprávneného a poverenia okresného súdu č. 5713025090

z 9. októbra 2009 začal súdny exekútor exekúciu proti povinnej o vymoženie sumy

1 713,33€ s príslušenstvom (upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. Ex 1039/2009 bolo

povinnej doručené 6. augusta 2014, pozn.). Súdny exekútor predložil okresnému súdu

námietky povinnej proti exekúcii 21. augusta 2014, o ktorých okresný súd rozhodol

uznesením č. k. -33 z 18. marca 2016 tak, že námietkam povinnej vyhovel.

V tomto štádiu napadnutého konania možno konštatovať nečinnosť okresného súdu v trvaní

1 roka a 6 mesiacov. Okresný súd si totiž už pri prvotnom úkone nesplnil povinnosť, ktorá

mu vyplývala z vtedy platného ustanovenia § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa

ktorého súd rozhodne o námietkach proti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

14.2 Povinná podala 11. marca 2016 na okresnom súde návrh na zastavenie exekúcie,

ktorý odôvodnila ustanovením § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, podľa ktorého

súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo

po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

14.3 Oprávnený v napadnutom konaní podal 8. apríla 2016 odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -33 z 18. marca 2016.

14.4 Okresný súd ostal opakovane bezdôvodne nečinný po dobu viac ako 2 rokov až

do podania sťažnosti povinnej na prieťahy konaní predsedovi okresného súdu podľa § 62

(sťažnosť doručená okresnému súdu 11. mája 2018, pozn.), ktorú

vyhodnotil ako dôvodnú.

14.5 Okresný súd následne pristúpil k doručovaniu odvolania oprávneného proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -33 z 18. marca 2016 na vyjadrenie vo veci

konajúcemu súdnemu exekútorovi a právnemu zástupcovi povinnej.

14.6 Ďalšiu nečinnosť okresného súdu v trvaní 1 roka a 7 mesiacov možno

konštatovať v období od 19. júna 2018 (doručenie vyjadrenia k odvolaniu zo strany

povinnej) do 4. februára 2020, keď okresný súd zaslal vyjadrenie právneho zástupcu

povinnej k odvolaniu oprávneného na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného.

14.7 Ústavný súd overením aktuálneho stavu napadnutého konania zistil, že okresný

súd 2. apríla 2020 predložil na vec sa vťahujúci súdny spis krajskému súdu, ktorý rozhoduje

o odvolaní oprávneného v exekučnom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že v čase

rozhodovania ústavného súdu o tejto ústavnej sťažnosti právna neistota sťažovateľky stále

nebola odstránená.

15. Ústavný súd uzatvára, že postup okresného súdu pri realizovaní jednoduchých

procesných úkonov, akým je doručovanie písomností účastníkom konania, v takých dlhých

časových odstupoch, a to opakovane (k tomu pozri bod 14.5 a 14.6 odôvodnenia nálezu),

nie je možné z ústavnoprávneho hľadiska žiadnym spôsobom ospravedlniť.

16. Obdobne neobstojí ani argumentácia okresného súdu vo vzťahu k dôvodom

vzniku zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, že „... k zdržaniu došlo v dôsledku

dlhodobej personálnej poddimenzovanosti tunajšieho súdu pokiaľ sa týka stavu sudcov a

vyšších súdnych úradníkov...“ (stanovisko okresného súdu sp. zn.

zo 7.apríla 2020).

16.1 Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.

)], že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,

v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté

prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na tento účel prijali včas adekvátne opatrenia.

v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti –

bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych

okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno

systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov

súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v oslabiť

poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr.

). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní

toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)

alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec (napr. ).

17. Z vyjadrenia okresného súdu sp. zn. , v ktorom o. i. uvádza, že

„zákonná sudkyňa dňa 16.03.2020 vyhotovila referát v zmysle ktorého je potrebné predložiť

spis odvolaciemu súdu. Uviedla, že proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (čl. 33)

podal oprávnený odvolanie, ktorému ako sudca nemieni vyhovieť, preto je nutné spis na

rozhodnutie predložiť KS PO“, sa javí, že okresný súd postupuje v napadnutom konaní

podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v platnej

do 30. júna 2016, keď v druhej vete odvolaniu podanému proti

rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, mohol v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považovalo za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak

sudca odvolaniu nevyhovel, predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

17.1 Ústavný súd pri komplexnom posúdení veci nemôže opomenúť tú skutočnosť,

že v priebehu napadnutého konania (po podaní odvolania oprávneného proti uzneseniu č. k.

-33 z 18. marca 2016 vydaného vyšším súdnym úradníkom) došlo

k zásadným zmenám vyvolaných novou procesnou úpravu v podobe Civilného sporového

poriadku, pritom podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky právnych

úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované

( prvá veta ). V uvedenom ustanovení je definovaný princíp tzv. okamžitej

aplikability, a teda o odvolaní oprávneného (proti uzneseniu okresného súdu, ktorým

vyhovel námietkam povinnej) podaného pred 1. júlom 2016 má rozhodnúť odvolací súd

bez jeho posudzovania sudcom okresného súdu. Okresný súd by mal teda v ďalšom postupe

rešpektovať zmeny právnej úpravy v podobe , ako – Exekučného poriadku,

ktorý s účinnosťou od 1. apríla 2017 (predtým § 9a účinný do 31. marca 2017) na exekučné

konania priamo predpokladá aplikáciu ustanovení v súlade

so zásadou lex specialis derogat legi generali.

17.2 Ústavný súd uzatvára, že nečinnosťou okresného súdu došlo k neprimeraným

prieťahom v napadnutom konaní, čím bolo nesporne zasiahnuté do zaručeného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, takže podmienky zásahu ústavného súdu podľa , tak ako boli

uvedené, sú tu splnené.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

18. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

19. Prieťahy či nečinnosť súdu v konaní sú ústavným súdom hodnotené ako iný

zásah súdu proti základným ústavne zaručeným právam (slobodám). Pritom taký zásah sám

nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci súdu a ako taký sa vymyká

obvyklému, prieskumnému či inému konaniu. Z tejto fakticity vyplýva, že porušenie práva

na primerané súdne konanie nemožno dodatočne napraviť. Možno zabrániť, aby nedošlo

k ďalším prieťahom (ústavným príkazom), ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno,

možno len poskytnúť za porušenie tohto práva primeranú finančnú náhradu podľa čl. 127

ods. 3 .

20. Ústavný súd formuloval príkaz konať (bod 2 výroku nálezu), pričom okresný súd

je povinný postupovať striktne podľa v spojitosti s Exekučného poriadku

a rozhodnúť o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie bez zbytočných prieťahov po vrátení

veci súdom druhej inštancie, ktorý rozhoduje o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -33 z 18. marca 2016.

21. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

22. Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €.

Svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia zdôvodnila tým, že „... k porušovaniu

jej práv dochádza od roku 2016 až k dnešnému dňu. Porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sťažovateľka považuje za značnú ujmu na jej právach na súdnu a

inú právnu ochranu garantovaných ...“.

23. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, pričom ústavný súd

pri určení finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

24. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania považoval ústavný súd

priznanie sťažovateľkou požadovaného finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €

za primerané (bod 3 výroku tohto nálezu).

VI.

Trovy konania

25. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73

ods. 3 ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa

výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti

nahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

26. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2019, ktorá bola 1 062 €.

27. Ústavný súd priznal náhradu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

právnemu zástupcovi sťažovateľky JUDr. Milošovi Kaščákovi. Náhrada za 2 úkony právnej

služby vykonané v roku 2020 (2 x 177 €) spolu s režijným paušálom (2 x 10,62 €)

predstavuje sumu trov konania celkom 375,24€.

28. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky advokáta JUDr. Miloša Kaščáka, Kalinčiakova 10, Vranov

nad Topľou, v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (

v spojení s ).

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu