Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 112/2020
PDF · 462.52 KB
No categories available
I. ÚS 112/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov
Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky
, , , zastúpenej advokátom
JUDr. Milošom Kaščákom, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 Er 411/2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 411/2009 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Vranov nad Topľou p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 Er 411/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Vranov nad Topľou p o v i n n ý vyplatiť
jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Vranov nad Topľou j e p o v i n n ý nahradiť
trovy konania v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na
účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Miloša Kaščáka, Kalinčiakova 10, Vranov nad
Topľou, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS
112/2020-8 z 26. februára 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 413/2019 Z. z (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú
sťažnosť sťažovateľky , ,
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 411/2009 (ďalej len
„napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je povinnou v exekučnom
konaní, ktorého predmetom je vymáhanie pohľadávky v prospech oprávneného
, vo výške 1 713,33 € s príslušenstvom.
2.1 Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní
podala námietky proti vedenej exekúcii, o ktorých okresný súd rozhodol uznesením č. k.
8 Er 411/2009-33 z 28. marca 2016 tak, že námietkam povinnej vyhovel. Proti uzneseniu
okresného súdu č. k. 8 Er 411/2009-33 z 28. marca 2016 podal oprávnený 8. apríla 2016
odvolanie, o ktorom okresný súd dosiaľ nerozhodol.
2.2 Z príloh ústavnej sťažnosti ďalej ústavný súd zistil, že 11. marca 2016 doručila
povinná okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené
alebo sa stalo neúčinným.
2.3 Sťažovateľka v napadnutom konaní podaním z 11. júna 2018 podala sťažnosť
predsedníčke okresného súdu na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“), ktorá sťažnosť vyhodnotila ako čiastočne dôvodnú.
V odpovedi na sťažnosť č. k. Spr 1030/2018-3 z 21. augusta 2018 predsedníčka okresného
súdu uviedla, že námietkam proti exekúcii predloženým 21. augusta 2014 okresný súd
vyhovel uznesením č. k. 8 Er 411/2009-33 z 18. marca 2016 a že vec bude predložená na
rozhodnutie o odvolaní oprávneného odvolaciemu súdu po vykonaní príslušných úkonov
(zaslanie odvolania na vyjadrenie a na repliku). Zdržanie pri rozhodovaní o námietkach
povinného proti exekúcii odôvodnila predsedníčka okresného súdu výrazným personálnym
poddimenzovaním okresného súdu, keď ani pri vynaložení maximálneho úsilia zo strany
vyšších súdnych úradníkov, prípadne sudcov nie je možné všetky veci rozhodovať
v krátkych lehotách. Pritom uistila sťažovateľku, že po právoplatnom rozhodnutí
o námietkach proti exekúcii bude bez zbytočného odkladu rozhodnuté o návrhu na
zastavenie exekúcie.
2.4 Sťažovateľka zdôraznila tú skutočnosť, že od podania návrhu na zastavenie
exekúcie prešli už takmer štyri roky. Podľa jej názoru okresný súd porušuje jej právo
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže prejednaniu veci a vydaniu
rozhodnutia o zastavení exekúcie nebráni žiadna objektívna prekážka.
3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby
ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom
vysloví, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na okresnom súde vedenom pod sp. zn. 8 C 411/2009 porušené
bolo a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov.
Súčasne sa sťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €
a náhrady trov konania.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky
II.1 Vyjadrenie okresného súdu k obsahu ústavnej sťažnosti
4. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprO 192/2020, doručenom ústavnému
súdu 7. apríla 2020, uviedol stručný prehľad procesných úkonov uskutočnených
v napadnutom konaní, k obsahovej stránke alebo opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sa
nevyjadril. Zo stanoviska okresného súdu vyplýva, že vydal 9. septembra 2009 poverenie
č. 5713025090 na vymoženie sumy 1 713,33 € s príslušenstvom. V ostatnom uviedol
obdobne ako v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky č. k. Spr1030/2018-3 z 21. augusta 2018,
že 21. augusta 2014 boli okresnému súdu predložené námietky proti exekúcii, o ktorých súd
rozhodol uznesením č. k. 8 Er 411/2009-33 z 18. marca 2016 tak, že námietkam povinnej
proti exekúcii vyhovel. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený odvolanie. V čase,
keď ešte nebolo o námietkach povinného proti exekúcii rozhodnuté, povinná podala návrh
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
4.1 Okresný súd poukázal na skutočnosť, že úlohou súdu je najprv rozhodnúť
o námietkach proti exekúcii a následne o návrhu na zastavenie exekúcie. V spise je referát
vyššieho súdneho úradníka z 12. júna 2018, ktorým dal pokyn na zaslanie kópie odvolania
oprávneného na čl. 36 (odvolanie oprávneného proti rozhodnutiu o podaných námietkach
proti exekúcii) právnemu zástupcovi povinného, súdnemu exekútorovi – nástupcovi
s výzvou, nech sa k odvolaniu vyjadria v lehote 10 dní od doručenia.
Zároveň v referáte uviedol, že po doručení vyjadrení je potrebné doručiť tieto vyjadrenia
oprávnenému, resp. jeho právnemu zástupcovi a vyzvať oprávneného, aby sa k doručeným
vyjadreniam vyjadril v lehote 10 dní od doručenia. V závere referátu je pokyn, že je
vyjadrenie potrebné doručiť všetkým ako v bode 1, aby sa k doručeným vyjadreniam
vyjadrili v lehote 10 dní od doručenia. Taktiež bol daný pokyn po vykonaní všetkých
úkonov predložiť spis vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vykonáva úkony
pred predložením spisu Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na ďalší
postup.
4.2 Dňa 19. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie povinného
k odvolaniu oprávneného. Dňa 4. februára 2020 bolo zaslané vyjadrenie právneho zástupcu
povinného k odvolaniu oprávneného na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného.
Zákonná sudkyňa 16. marca 2020 vyhotovila referát, v zmysle ktorého je potrebné predložiť
spis odvolaciemu súdu. Uviedla, že proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (čl. 33)
podal oprávnený odvolanie, ktorému ako sudca nemieni vyhovieť, preto je nutné spis
na rozhodnutie predložiť krajskému súdu.
4.3 Pre úplnosť okresný súd dodal, že povinnej nebola spôsobená škoda, keďže
v exekúcii sa nepokračovalo kvôli tomu, že nebolo právoplatne rozhodnuté o námietkach
exekúcie. K zdržaniu došlo v dôsledku dlhodobej personálnej poddimenzovanosti okresného
súdu, čo sa týka stavu sudcov a vyšších súdnych úradníkov.
4.4 Okresný súd zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej
sťažnosti (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
II.2 Replika sťažovateľky
5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka stanovisko nezaujala, hoci písomná
výzva ústavného súdu z 15. apríla bola jej právnemu zástupcovi advokátovi JUDr. Milošovi
Kaščákovi doručená 20. apríla 2020. Ku konaniu ústneho pojednávania sa sťažovateľka
explicitne nevyjadrila napriek doložke v zmysle § 157 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“) v spojení s § 62 zákona o ústavnom súde.
6. Ústavný súd s konkludentným súhlasom sťažovateľky a súhlasom okresného súdu
upustil v danej veci podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania,
pretože po oboznámení sa s obsahom ústavnej sťažnosti a s vyjadrením okresného súdu
dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia jej základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
9. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už označeného
práva vychádza ústavný súd tiež zo svojej dnes už ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,
10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä
podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, správanie strany sporu v súdnom konaní a postup samotného súdu (napr.
I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií
postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
IV.
Vyhodnotenie postupu okresného súdu a závery ústavného súdu
11. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
12. Táto povinnosť v čase začatia napadnutého konania súdu vyplývala z § 6
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) účinného do 30. júna 2016, ktorý súdom
prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana
ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa
konanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa
právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp
civilného sporového konania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
13. Aj keď ústavný súd pri formulovaní zásad pre určenie, či konanie prebieha
v (ne)primeranej dobe, vychádza zo zložitosti veci, vlastného správania sťažovateľky či
z konania a postupu všeobecného súdu v konkrétnom napadnutom konaní, vzhľadom
na celkovú dĺžku konania (10 rokov) tieto kritériá nepovažoval v danej veci za významné
podrobnejšie skúmať. V právnom štáte ani právne či skutkovo náročnejší spor nesmie trvať
takúto dlhú dobu, v opačnom prípade je dôveryhodnosť justície poškodená zásadným
spôsobom.
14. Ústavný súd sa pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti zameral na vyhodnotenie
postupu okresného súdu v napadnutom konaní, ktorý bol poznačený opakovanými
obdobiami bezdôvodnej nečinnosti.
14.1 Na základe návrhu oprávneného a poverenia okresného súdu č. 5713025090
z 9. októbra 2009 začal súdny exekútor exekúciu proti povinnej o vymoženie sumy
1 713,33€ s príslušenstvom (upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. Ex 1039/2009 bolo
povinnej doručené 6. augusta 2014, pozn.). Súdny exekútor predložil okresnému súdu
námietky povinnej proti exekúcii 21. augusta 2014, o ktorých okresný súd rozhodol
uznesením č. k. 8 Er 411/2009-33 z 18. marca 2016 tak, že námietkam povinnej vyhovel.
V tomto štádiu napadnutého konania možno konštatovať nečinnosť okresného súdu v trvaní
1 roka a 6 mesiacov. Okresný súd si totiž už pri prvotnom úkone nesplnil povinnosť, ktorá
mu vyplývala z vtedy platného ustanovenia § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa
ktorého súd rozhodne o námietkach proti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
14.2 Povinná podala 11. marca 2016 na okresnom súde návrh na zastavenie exekúcie,
ktorý odôvodnila ustanovením § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, podľa ktorého
súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
14.3 Oprávnený v napadnutom konaní podal 8. apríla 2016 odvolanie proti uzneseniu
okresného súdu č. k. 8 Er 411/2009-33 z 18. marca 2016.
14.4 Okresný súd ostal opakovane bezdôvodne nečinný po dobu viac ako 2 rokov až
do podania sťažnosti povinnej na prieťahy konaní predsedovi okresného súdu podľa § 62
zákona č. 757/2004 Z. z. (sťažnosť doručená okresnému súdu 11. mája 2018, pozn.), ktorú
vyhodnotil ako dôvodnú.
14.5 Okresný súd následne pristúpil k doručovaniu odvolania oprávneného proti
uzneseniu okresného súdu č. k. 8 Er 411/2009-33 z 18. marca 2016 na vyjadrenie vo veci
konajúcemu súdnemu exekútorovi a právnemu zástupcovi povinnej.
14.6 Ďalšiu nečinnosť okresného súdu v trvaní 1 roka a 7 mesiacov možno
konštatovať v období od 19. júna 2018 (doručenie vyjadrenia k odvolaniu zo strany
povinnej) do 4. februára 2020, keď okresný súd zaslal vyjadrenie právneho zástupcu
povinnej k odvolaniu oprávneného na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného.
14.7 Ústavný súd overením aktuálneho stavu napadnutého konania zistil, že okresný
súd 2. apríla 2020 predložil na vec sa vťahujúci súdny spis krajskému súdu, ktorý rozhoduje
o odvolaní oprávneného v exekučnom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že v čase
rozhodovania ústavného súdu o tejto ústavnej sťažnosti právna neistota sťažovateľky stále
nebola odstránená.
15. Ústavný súd uzatvára, že postup okresného súdu pri realizovaní jednoduchých
procesných úkonov, akým je doručovanie písomností účastníkom konania, v takých dlhých
časových odstupoch, a to opakovane (k tomu pozri bod 14.5 a 14.6 odôvodnenia nálezu),
nie je možné z ústavnoprávneho hľadiska žiadnym spôsobom ospravedlniť.
16. Obdobne neobstojí ani argumentácia okresného súdu vo vzťahu k dôvodom
vzniku zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, že „... k zdržaniu došlo v dôsledku
dlhodobej personálnej poddimenzovanosti tunajšieho súdu pokiaľ sa týka stavu sudcov a
vyšších súdnych úradníkov...“ (stanovisko okresného súdu sp. zn. 1 SprO 192/2020
zo 7.apríla 2020).
16.1 Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.
I. ÚS 23/0)], že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,
v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté
prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na tento účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava
v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti –
bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych
okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno
systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov
súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť
poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr.
I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní
toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)
alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec (napr. I. ÚS 6/06).
17. Z vyjadrenia okresného súdu sp. zn. 1 SprO 192/2020, v ktorom o. i. uvádza, že
„zákonná sudkyňa dňa 16.03.2020 vyhotovila referát v zmysle ktorého je potrebné predložiť
spis odvolaciemu súdu. Uviedla, že proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (čl. 33)
podal oprávnený odvolanie, ktorému ako sudca nemieni vyhovieť, preto je nutné spis na
rozhodnutie predložiť KS PO“, sa javí, že okresný súd postupuje v napadnutom konaní
podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku platnej
do 30. júna 2016, keď v § 374 ods. 4 druhej vete OSP odvolaniu podanému proti
rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, mohol v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považovalo za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak
sudca odvolaniu nevyhovel, predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
17.1 Ústavný súd pri komplexnom posúdení veci nemôže opomenúť tú skutočnosť,
že v priebehu napadnutého konania (po podaní odvolania oprávneného proti uzneseniu č. k.
8 Er 411/2009-33 z 18. marca 2016 vydaného vyšším súdnym úradníkom) došlo
k zásadným zmenám vyvolaných novou procesnou úpravu v podobe Civilného sporového
poriadku, pritom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky právnych
úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované
(§ 470 ods. 2 prvá veta CSP). V uvedenom ustanovení je definovaný princíp tzv. okamžitej
aplikability, a teda o odvolaní oprávneného (proti uzneseniu okresného súdu, ktorým
vyhovel námietkam povinnej) podaného pred 1. júlom 2016 má rozhodnúť odvolací súd
bez jeho posudzovania sudcom okresného súdu. Okresný súd by mal teda v ďalšom postupe
rešpektovať zmeny právnej úpravy v podobe CSP, ako § 200 – § 203 Exekučného poriadku,
ktorý s účinnosťou od 1. apríla 2017 (predtým § 9a účinný do 31. marca 2017) na exekučné
konania priamo predpokladá aplikáciu ustanovení Civilného sporového poriadku v súlade
so zásadou lex specialis derogat legi generali.
17.2 Ústavný súd uzatvára, že nečinnosťou okresného súdu došlo k neprimeraným
prieťahom v napadnutom konaní, čím bolo nesporne zasiahnuté do ústavou zaručeného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, takže podmienky zásahu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, tak ako boli
uvedené, sú tu splnené.
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
18. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
19. Prieťahy či nečinnosť súdu v konaní sú ústavným súdom hodnotené ako iný
zásah súdu proti základným ústavne zaručeným právam (slobodám). Pritom taký zásah sám
nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci súdu a ako taký sa vymyká
obvyklému, prieskumnému či inému konaniu. Z tejto fakticity vyplýva, že porušenie práva
na primerané súdne konanie nemožno dodatočne napraviť. Možno zabrániť, aby nedošlo
k ďalším prieťahom (ústavným príkazom), ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno,
možno len poskytnúť za porušenie tohto práva primeranú finančnú náhradu podľa čl. 127
ods. 3 ústavy.
20. Ústavný súd formuloval príkaz konať (bod 2 výroku nálezu), pričom okresný súd
je povinný postupovať striktne podľa čl. 17 CSP v spojitosti s § 202 Exekučného poriadku
a rozhodnúť o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie bez zbytočných prieťahov po vrátení
veci súdom druhej inštancie, ktorý rozhoduje o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
okresného súdu č. k. 8 Er 411/2009-33 z 18. marca 2016.
21. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
22. Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €.
Svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia zdôvodnila tým, že „... k porušovaniu
jej práv dochádza od roku 2016 až k dnešnému dňu. Porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov sťažovateľka považuje za značnú ujmu na jej právach na súdnu a
inú právnu ochranu garantovaných Ústavou Slovenskej republiky...“.
23. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, pričom ústavný súd
pri určení finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných
Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa
čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.
24. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania považoval ústavný súd
priznanie sťažovateľkou požadovaného finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €
za primerané (bod 3 výroku tohto nálezu).
VI.
Trovy konania
25. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73
ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa
výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti
nahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
26. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2019, ktorá bola 1 062 €.
27. Ústavný súd priznal náhradu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
právnemu zástupcovi sťažovateľky JUDr. Milošovi Kaščákovi. Náhrada za 2 úkony právnej
služby vykonané v roku 2020 (2 x 177 €) spolu s režijným paušálom (2 x 10,62 €)
predstavuje sumu trov konania celkom 375,24€.
28. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky advokáta JUDr. Miloša Kaščáka, Kalinčiakova 10, Vranov
nad Topľou, v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde
v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júla 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu