Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 359/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného advokátom

Mgr. Matejom Krajčim, PhD., Záhradnícka 51, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 1

ods. 1 postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania, sťažnostná argumentácia sťažovateľa a vyjadrenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola

12. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa (ďalej

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), ako aj namietaného porušenia postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi Kohutovi, ktorému

16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom

5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla

2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola táto

vec prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020

(ďalej len „rozvrh práce“) na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov

ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého

členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodu 3 rozvrhu

práce prvý senát ústavného súdu pracuje v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu,

Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Vzhľadom na uvedené bola ústavná sťažnosť sťažovateľa

predbežne prerokovaná v tomto zložení senátu.

4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný

pre prečin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. l písm. a) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

v súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. l a 2 písm. c)

.

5. Sťažovateľ podal 4. júla 2018 na Okresnom súde Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) návrh na odňatie a prikázanie veci podľa Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorým žiadal,

aby najvyšší súd odňal jeho trestnú vec okresnému súdu a Krajskému súdu v Bratislave.

6. Najvyšší súd o pôvodnom návrhu sťažovateľa na odňatie veci príslušnému súdu

rozhodol uznesením sp. zn. z 13. júna 2017, ktorým trestnú vec sťažovateľa

príslušnému súdu neodňal. Nový návrh sťažovateľa zo 4. júla 2018 bol podľa názoru

najvyššieho súdu založený na tých istých dôvodoch ako jeho pôvodný návrh, o ktorom

už bolo rozhodnuté, a preto o ňom najvyšší súd v zmysle

nekonal, ale súdny spis vrátil okresnému súdu na konanie a rozhodnutie o podanej obžalobe.

7. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že jeho nový návrh na odňatie

a prikázanie veci obsahoval nové skutočnosti, a to odkaz na podnet na zastavenie trestného

stíhania a na podnet na prerušenie konania, na nerozhodnutie o námietke zaujatosti všetkých

prokurátorov zaradených na okresných prokuratúrach v Bratislavskom kraji, na porušenie

jeho práv Krajskou prokuratúrou v Bratislave, na nezákonné zloženie senátu

pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby, na avizované podanie trestného oznámenia

konajúcou sudkyňou, ktorá však trestné oznámenie napokon nepodala, na zaujatosť

tejto sudkyne, na politizáciu jeho trestnej veci, na pochybnosť o nezaujatosti sudcov

najvyššieho súdu, na zaujatosť konajúcej sudkyne proti splnomocnencovi poškodených,

na pochybenia konajúcej sudkyne počas hlavného pojednávania, na nerešpektovanie zásady

nezávislosti a nestrannosti orgánov činných v trestnom konaní, na nepredloženie

prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, na nerešpektovanie názoru

Organizácie spojených národov, na „neeurokonformný“ postup súdov a na porušenie

tým, že konajúca sudkyňa si nevyžiadala dokumentáciu

k zdravotnému stavu poškodenej.

8. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol: „Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces ,

, garantované v

Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v spojení s , listom s označením ako Vrátenie

spisu zo dňa 15.08.2018, sp. zn. , vydaného Najvyšším súdom

Slovenskej republiky, bolo porušené.

Rozhodnutie listom s označením ako Vrátenie spisu zo dňa 15.08.2018,

sp. zn. , vydané Najvyšším súdom Slovenskej republiky, sa zrušuje a vec sa mu

vracia na ďalšie konanie...“

9. Ústavný súd vzhľadom na obsah ústavnej sťažnosti a v nej uvedené námietky

ustálil predmet tohto konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto uznesenia.

10. Najvyšší súd sa na výzvu ústavného súdu vyjadril k opodstatnenosti tejto ústavnej

sťažnosti. Predseda senátu 5 T najvyššieho súdu poukázal na to, že sťažovateľ vo svojom

novom návrhu zo 4. júla 2018 neuviedol žiaden nový dôležitý dôvod na odňatie veci, a teda

v danom prípade chýbal podklad na meritórne rozhodnutie o návrhu na odňatie a prikázanie

veci podľa .

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Dňa 1. marca 2019 nadobudol

účinnosť o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250

a [v súčasnosti o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“)]. V zmysle a sa tento

zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

14. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd.

17. Ústavný súd stabilne judikuje, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné

aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (,

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť ().

18. ani nepripúšťajú, aby účastník konania

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z

zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať

všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu

dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Ústavný súd bez toho, aby bližšie preskúmaval pôvodný návrh sťažovateľa

na odňatie a prikázanie veci a porovnával ho s jeho novým návrhom zo 4. júla 2018,

konštatuje, že sťažovateľ môže svoje námietky (pozri bod 7 tohto uznesenia) uplatniť

v rámci odvolania, prípadne aj dovolania v jeho trestnej veci. Príslušné všeobecné súdy teda

môžu v rámci ich právomoci zjednať nápravu sťažovateľom tvrdených pochybení,

týkajúcich sa okrem iného rozhodovania nepríslušným súdom, nezákonného zloženia súdu

a rozhodovania orgánu činného v trestnom konaní a sudcu, ktorí mali byť vylúčení

z vykonávania úkonov trestného konania.

20. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. d) ako neprípustnú.

21. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu