Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 354/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody,

vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín, Obvodného oddelenia

Policajného zboru Dubnica nad Váhom ČVS:ORP-29/DC-TN-2020 z 31. januára 2020

a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín

ČVS: z 25. februára 2020 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa , ,

t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín, Obvodného oddelenia Policajného zboru

Dubnica nad Váhom ČVS: ORP-29/DC-TN-2020 z 31. januára 2020 (ďalej len „uznesenie

vyšetrovateľa“) a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj uznesením Okresnej prokuratúry

Trenčín (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. z 25. februára 2020

(ďalej len „uznesenie okresnej prokuratúry“) a jemu predchádzajúcim postupom.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal

trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného

nakladania s osobnými údajmi podľa , ktorého

sa mal dopustiť lekár tým, že 24. júla 2019 počas výsluchu

pred vyšetrovateľom Úradu inšpekčnej služby Stred Banská Bystrica v konaní vedenom

pod ČVS: -2019 uviedol údaje o zdravotnom stave odsúdených pacientov –

a (ďalej len „dotknuté osoby“) bez toho, aby bol zbavený

povinnosti mlčanlivosti.

2.1 Sťažovateľovi bolo 7. februára 2019 doručené uznesenie vyšetrovateľa, ktorým

bolo rozhodnuté o odmietnutí, pretože nebol zistený dôvod na začatie trestného stíhania

alebo na postup podľa . Z obsahu odôvodnenia

vyšetrovateľa vyplýva, že výpoveď podozrivého obsahovala

len všeobecné informácie, voľne prístupné verejnosti, a vyjadrenie k anti–HCV pozitivite

dotknutých osôb bolo zverejnené samotným sťažovateľom, na základe čoho príslušný

vyšetrovateľ uzavrel, že v predmetnej veci nebol naplnený ani jeden z obligatórnych znakov

skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Zároveň

odôvodnenie uznesenia vyšetrovateľa obsahovalo aj poukaz na zásadu subsidiarity trestnej

represie a s ňou spojenú možnosť sťažovateľa domáhať sa ochrany svojich práv

na všeobecnom súde v rámci občianskoprávneho konania, prípadne na Úrade na ochranu

osobných údajov Slovenskej republiky.

2.2 Sťažovateľ 10. februára 2020 podal proti uzneseniu vyšetrovateľa sťažnosť,

v ktorej argumentoval námietkou miestnej nepríslušnosti a nedostatočne zisteným

skutkovým stavom veci. Ďalej namietal, že v predmetnom konaní nebol zabezpečený

pre rozhodnutie relevantný listinný dôkaz – zápisnica o výsluchu podozrivého

z 24. júla 2019 vo veci ČVS: UIS-235/0-OISS (konanie začaté na základe

trestného oznámenia sťažovateľa pre podozrenie, že dotknuté osoby sú nosičmi HCV vírusu

a napriek tomu im bolo protiprávne vydané osvedčenie o ich zdravotnej spôsobilosti

na práce v potravinárstve, pozn.), a taktiež, že sa nestotožňuje s argumentáciou uvedenou

v uznesení vyšetrovateľa poukazujúcou na zásadu ultima ratio, t. j. subsidiarity trestnej

represie a možnosti využitia iných prostriedkov v záujme ochrany ním označených práv.

2.3 Sťažovateľovi bolo 27. februára 2020 doručené uznesenie okresnej prokuratúry,

ktorým bola jeho sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa zamietnutá ako nedôvodná,

čím došlo k zásahu do práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj do práva

na spravodlivé súdne konanie. Okresná prokuratúra sa podľa sťažovateľa vo svojom

uznesení riadne nevysporiadala s ním vznesenou námietkou miestnej

nepríslušnosti, odignorovala jeho námietky predložené v sťažnosti, opäť sa nezaoberala

výsluchom z 24. júla 2019, ale iba jeho výsluchom z 28. januára

2020 a navyše ani z odôvodnenia tohto uznesenia nevyplýva, či si okresná prokuratúra

zabezpečila ako dôkaz pri svojom rozhodovaní aj zápisnicu o výsluchu z 24. júla 2019.

2.4 Podľa názoru sťažovateľa ako uznesenie vyšetrovateľa, tak aj uznesenie okresnej

prokuratúry sú prejavom zjavnej svojvôle vo veci rozhodujúcich orgánov a možno

ich označiť za arbitrárne.

3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby v predmetnej veci

svojím nálezom rozhodol, že jeho základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením vyšetrovateľa a jemu predchádzajúcim postupom,

ako aj uznesením okresnej prokuratúry a jemu predchádzajúcim postupom boli porušené,

zrušil uznesenie okresnej prokuratúry a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

4. Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom z dôvodu svojich nepriaznivých majetkových pomerov.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

10. Ústavný súd za podstatu tejto sťažnosti považoval namietané porušenie

sťažovateľových základných práv podľa , ako aj práva podľa

dohovoru uznesením vyšetrovateľa a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj uznesením

okresnej prokuratúry a jemu predchádzajúcim postupom. K porušeniu označených práv

sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku toho, že orgány rozhodujúce v tejto veci nedostatočne

zistili skutkové okolnosti týkajúce sa preverenia jeho trestného oznámenia, neprihliadli

na jeho v konaní predložené námietky a následne vo svojich arbitrárnych rozhodnutiach

dospeli aj k nesprávnym právnym záverom.

III.1 K porušeniu namietaných práv uznesením vyšetrovateľa

11. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva sťažovateľa uznesením vyšetrovateľa,

ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v , obsahom

ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného práva

pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd,

respektíve iný orgán verejnej moci v rámci jemu zverenej kompetencie.

12. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal,

či sú splnené podmienky konania pred ním o tej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorá

smerovala proti uzneseniu vyšetrovateľa, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp

subsidiarity vyplývajúci z je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne

konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia ním označených

práv uznesením vyšetrovateľa, pretože jeho preskúmavanie na základe proti nemu podanej

sťažnosti patrí do právomoci okresnej prokuratúry.

13. Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní

ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol z dôvodu neprípustnosti podľa § 56

ods. 2 písm. d) .

III.2 K porušeniu namietaných práv uznesením okresnej prokuratúry

14. Ústavný súd v súvislosti so sťažovateľom predloženými námietkami považoval

za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, v rámci ktorej opakovane vyslovil,

že právo fyzickej alebo právnickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe

na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody

podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv

alebo slobôd (m. m. , , ).

15. Z ustanovení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) však nemožno vyvodiť subjektívne právo osoby,

ktorá podala trestné oznámenie, na začatie trestného konania. Aj keď podľa § 2 ods. 5

je prokurátor povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel,

posúdenie otázky, či sú splnené zákonné podmienky pre začatie trestného stíhania

v konkrétnej veci (na základe skutočností uvedených v trestnom oznámení alebo skutočností

zistených preverením trestného oznámenia), je plne v právomoci orgánov činných

v trestnom konaní (policajných orgánov, vyšetrovateľov, prokurátorov). Osobe, ktorá

podala trestné oznámenie, nevzniká právo na začatie trestného stíhania. Absencia existencie

práva na začatie trestného konania vylučuje možnosť porušenia sťažovateľom označených

práv. Takéto právo nemožno odvodiť ani z niektorého zo základných práv alebo slobôd

podľa druhej hlavy (mutatis mutandis , , ,

, ).

16. Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená napr. na trestnom

oznámení proti tretej osobe) nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti

tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní [porov. Dziedzic v. Poľsko,

č. 50428/99, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 25. 11. 2003, bod 6; Helmers

v. Švédsko, č. 11826/85, rozsudok z 29. 10. 1991, bod 29; Kusmierek v. Poľsko,

č. 10675/02, rozsudok z 21. 9. 2004, bod 48].

17. Rovnako súčasťou týchto základných práv nie je ani povinnosť orgánu štátu

kvalifikovať konanie, v ktorom sťažovateľ vidí porušenie svojich práv, ako trestný čin.

Ak dôkazy, ktoré boli vykonané, nedávajú podklad pre začatie alebo pokračovanie

v trestnom stíhaní, nemôže vyšetrovateľ začať konať alebo pokračovať v konaní. Sťažovateľ

ako oznamovateľ trestného činu mal zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa jeho

oznámením či sťažnosťou kompetentný orgán zaoberal. Nemá však nárok na to,

aby výsledok konania kompetentného štátneho orgánu zodpovedal jeho predstave

().

18. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenia oznamovateľa

trestného činu riadne prešetriť a rozhodnúť o nich. Z listinných dôkazov predložených

sťažovateľom vyplýva, že sa tak vo veci sťažovateľa aj stalo. Podľa názoru ústavného súdu

uzneseniu okresnej prokuratúry, čo sa týka odôvodnenia skutkových a právnych záverov,

nie je čo vyčítať. Okresná prokuratúra v jeho odôvodnení odkázala na obsah výpovede

podozrivého vo veci ČVS: -2019, s ktorou

sa zjavne oboznámila, zhodnotila jej obsah a následne dospela k záveru, že pri ňom neboli

zverejnené žiadne konkrétne údaje o výsledkoch laboratórnych testov dotknutých osôb,

a preto sa so závermi uvedenými v uznesení vyšetrovateľa stotožnila a dospela k záveru

o nedôvodnosti sťažnosti sťažovateľa. Právo na vznesenie obvinenia alebo trestné stíhanie

inej osoby nemožno považovať za súčasť základného práva sťažovateľa podľa ,

ako ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto k porušeniu týchto ním označených práv

uznesením okresnej prokuratúry nemohlo dôjsť.

19. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že nezistil možnosť porušenia

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru

uznesením okresnej prokuratúry, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

III.3 K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

20. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, ktorú odôvodnil tým, že sa nachádza vo výkone trestu

a nemá príjmy.

21. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd

môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa

a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Uvedené

tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom (podanie

žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu, majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť,

a nárok na ochranu ústavnosti, ktorý nie je zrejme bezúspešný) musia byť splnené

kumulatívne.

22. Z odôvodnenia tohto uznesenia (body 10 až 19) vyplýva, že ústavný súd odmieta

ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu vyšetrovateľa z dôvodu neprípustnosti

a v časti smerujúcej proti uzneseniu okresnej prokuratúry z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

23. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že zo strany sťažovateľa

ide v tejto veci o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, v dôsledku

čoho nie je naplnený jeden z predpokladov na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd preto žiadosti sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovel.

III.4 Záver

24. Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti, ústavný súd odmietol ústavnú

sťažnosť z dôvodu podľa § 56 ods. 2 písm. d) a g) v spojení s § 132 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a zároveň žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

nevyhovel.

25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľa v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu