Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 314/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana

a Petra Straku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , zastúpenej advokátkou

JUDr. Tatianou Vorobelovou, Bajzova 2, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -109

z 29. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou

Vorobelovou, Bajzova 2, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -109 z 29. novembra 2019 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že Okresným súdom

Žilina (ďalej len ,,okresný súd“) bolo pod sp. zn. vedené konanie o rozvod

manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Okresný súd rozhodol

rozsudkom č. k. -55 zo 6. marca 2019 (ďalej len ,,rozhodnutie súdu prvej

inštancie“).

3. Proti IV. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené výživné,

podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti

potvrdil.

4. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti argumentuje:

,,Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu sa účinne

zaoberať námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že

majú význam pre rozhodnutie. Ako som uviedla porušovateľ krajský súd pri rozhodovaní

v súdnej veci nepostupoval v súlade s uvedenými požiadavkami, aj keď rozsiahle

porušovateľ cituje vyjadrenia procesných strán (matky a otca), všeobecne známu teóriu

uplatňovanú pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti, jeho odôvodnenie rozsudku

je vo všeobecnej rovine. Porušovateľ stručne, jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil v konkrétnej prejednávanej veci, ako som uviedla, odôvodnenie

napadnutého rozsudku je vo všeobecnej rovine.“

5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

,,I. Základné právo sťažovateľky , na súdnu

ochranu podľa SR a podľa Dohovoru rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. -109 z 29.11.2019 porušené bolo. Rozsudok Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. -109 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie

konanie.

II. Krajský súd je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania.“

(sťažovateľkou v petite namietané porušenie práva na súdnu ochranu číselne

označené ako je len chybou v písaní a aj z obsahu ústavnej sťažnosti

je zrejmé, že ide o , pozn.).

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

10. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

12. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

13. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

16. Ústavný súd vo vzťahu k a k dohovoru už uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

17. Sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom

v zmysle .

18. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru napadnutým

rozhodnutím krajského súdu.

18.1 Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí poučil

účastníkov konania, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 419 Civilného

sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

19. Podľa citovaného je ústavná sťažnosť

neprípustná, ak sťažovateľka nevyčerpala všetky právne prostriedky, ktoré sú právnym

poriadkom určené na ochranu jej základných práv a slobôd. Z uvedeného vyplýva,

že pojmovým znakom inštitútu ústavnej sťažnosti je jej subsidiarita, ktorá sa po formálnej

stránke prejavuje v požiadavke na vyčerpanie všetkých poskytovaných procesných

prostriedkov určených na ochranu práv sťažovateľky ešte pred samotným podaním ústavnej

sťažnosti a po stránke materiálnej v požiadavke, aby ústavný súd poskytoval ochranu

ústavne zaručeným základným právam a slobodám až v prípade, keď ostatné orgány

verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť.

20. Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi

na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti

uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným

spôsobom (m. m. ). Sťažovateľka nemá podľa ,

a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich

systémov súdnej ochrany využije, ale je povinná postupovať od súdnej ochrany

poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.

Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľkou ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho,

že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni

jeho právomocí ( v spojení s ). Iba za predpokladu,

že sťažovateľka vyčerpala všetky jej dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej

ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie je úspešná, môže sa

uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou

ústavnému súdu podľa (m. m. , ,

, ).

21. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Ako už bolo naznačené, podmienkou toho, aby ústavný súd pristúpil k meritórnemu

prejednaniu sťažnosti je vyčerpanie dostupných prostriedkov nápravy, ktorých uplatnenie

sťažovateľke právny poriadok priznáva.

22. V prípade ústavnej sťažnosti tvoriacej predmet konania ústavný súd

po dôslednom posúdení jej odôvodnenia konštatuje, že argumentácia sťažovateľky

vo vzťahu k tvrdenému neoprávnenému zásahu do práva na spravodlivý proces podľa čl. 46

ods. 1 a podľa dohovoru je založená na namietaných nedostatkoch

v procesnom postupe krajského súdu. Nesprávny postup súdu, ktorým sa strane znemožnilo

uplatňovať jej práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

je procesnou vadou zakladajúcou prípustnosť dovolania na základe tzv. vady zmätočnosti

podľa . Obsahové znaky a jednotlivé prvky práva na spravodlivý proces

pritom vyplývajú z bohatej rozhodovacej činnosti ústavného súdu aj Európskeho súdu

pre ľudské práva. Medzi čiastkové práva tvoriace právo na spravodlivý proces patria

aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia a zákaz svojvoľného

(arbitrárneho) postupu súdu.

23. Ústavný súd si uvedomuje, že otázka posúdenia, či v konkrétnej veci sú alebo

nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí v rámci

takého konania do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Ústavný súd sa pri posudzovaní

prípustnosti dovolania z pohľadu nutnosti jeho vyčerpania ako podmienky prípustnosti

ústavnej sťažnosti (t. j. pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade ide o účinný prostriedok

nápravy) môže obmedziť výlučne na formálne posúdenie jeho prípustnosti. Dovolanie

neprichádza do úvahy ako účinný prostriedok nápravy najmä vtedy, ak je na prvý pohľad

zjavné, že dovolanie je v danom prípade neprípustné, napríklad preto, lebo to výslovne

vylučuje procesná norma (napr. , a pod.). Ďalšou osobitnou

výnimkou z pravidla o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti je situácia, ak sťažovateľka

tvrdí a preukáže, že nevyčerpala právne prostriedky, ktoré jej patria na ochranu jej

základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Sťažovateľka netvrdila

(tým menej preukazovala), že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

preto neprichádzal do úvahy ani prípadný možný postup ústavného súdu podľa § 132 ods. 3

, ktoré predstavuje výnimku z pravidla o subsidiarite konania

o ústavnej sťažnosti.

24. Z podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka dovolanie na Najvyššom

súde Slovenskej republiky nepodala, čo na dopyt ústavného súdu potvrdil aj okresný súd,

čím nevyčerpala všetky prostriedky nápravy, ktoré právny poriadok na ochranu jej

základných práv priznáva. Z uvedeného dôvodu je podaná ústavná sťažnosť neprípustná

v zmysle v spojení s .

25. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky,

ktorou namietala porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. d) v spojení s pre neprípustnosť, v dôsledku

čoho už bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších sťažovateľkou uplatnených

návrhoch (bod 5 tohto rozhodnutia), keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením

porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2020

Martin Vernarský predseda senátu